Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204169
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218204169.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o medzičasom
plnoleté dieťa: Z. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, a maloleté dieťa: X. F. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: Z. H.,
nar. XX.XX.XXXX, I., O. XX a M. H., nar. XX.XX.XXXX, G., N. X, zastúpený advokátom: Mgr. Dávid

Štefanka, Kutlíkova 17, Bratislava, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 20P 59/2018-65 zo dňa 11. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi povinnosť platiť na

maloletú Z. Z. H., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 200 € mesačne, a na maloletú X. F. H., nar.
XX.X.XXXX, výživné vo výške 160 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc mesiacom máj 2019. Dlžné výživné za obdobie od 21.9.2018 do 30.4.2019 vo výške 586,67 €
na maloletú Z. Z. a vo výške 586,67 € na maloletú X. F. je otec povinný platiť v splátkach po 20 € na
každé z detí spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Tým sa mení rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda z 2.12.2016 č.k. 5P 6/2016-52 v časti výživného. O trovách konania rozhodol tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona
o rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že sumy výdavkov
vyčíslené matkou na každé z mal. detí zodpovedajú ich odôvodneným potrebám (s prihliadnutím na to,
že ide o priemerné výdavky, ktorých výška mesačne prirodzene kolíše), pričom k nim treba pripočítať i

výdavkynadomácnosťpripadajúcenakaždézdetí,ktorépresahujú70€mesačne.Lenvprípademal.Z.
súd považuje matkou vyčíslené výdavky na školské potreby v sume (až) 80 € mesačne za neprimerane
vysoké (maloletá sa iste nezúčastňuje výletu každý mesiac, resp. nemusí sa ho zúčastňovať, nakoľko
nejde o povinnú súčasť vzdelávacieho procesu, čo si tak matka ako aj dieťa vo veku maloletej musia
uvedomovať).
Podľa názoru súdu sa otec na úhrade týchto výdavkov nepodieľa v dostatočnej miere. Dôvody, pre

ktoré tak nerobí, pritom nemožno považovať za relevantné. Aj keď je prirodzené, že sa otec pokúša o
obnovu podnikania, ktoré mu v minulosti zabezpečovalo pravidelný príjem a bezpochyby ho i ľudsky
napĺňa, je potrebné zdôrazniť, že ide o dlhodobý proces (trvajúci už asi dva roky s predpokladom trvania
ďalšieho roka až dvoch), počas ktorého však potreby maloletých detí nemôžu „spočívať,“ ale musia byť
každodenne uspokojované. Ak aj samotný otec je schopný minimalizovať náklady na svoje živobytie,
nemôže rovnaký prístup aplikovať vo vzťahu k svojim maloletým deťom; v tejto súvislosti súd pripomína,

že ak sa otec vo svojej situácii spolieha na inú osobu (necháva sa vyživovať svojou matkou), musí sibyť vedomý toho, že v obdobnej situácii sa nachádzajú i jeho maloleté deti, pričom práve on (spolu s
matkou detí) je osobou povinnou zabezpečovať ich výživu.
Ak teda otec nie je dlhodobo ochotný zamestnať sa, aby zo svojho príjmu mohol poskytovať maloletým

deťom výživné primerané ich potrebám - pričom nepreukázal žiaden dôležitý dôvod, prečo by tak
nemohol urobiť (napr. nepriaznivý zdravotný stav, potrebu ošetrovania člena rodiny a pod.) - je namieste
aplikovať ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine a vychádzať z jeho schopností a možností. Keďže
otec žije v G., kde je dlhodobo najnižšia miera nezamestnanosti v Slovenskej republike a priemerná
mzda dosahuje 1.500 € (údaj je bežne dostupný v médiách), neexistuje zásadná prekážka brániaca

tomu, aby si otec v primeranom čase našiel zamestnanie, ktoré by mu umožnilo podieľať sa na výžive
svojich mal. detí minimálne v rovnakom pomere ako matka. Skutočnosť, že tak doposiaľ neurobil, súd
pričítal v jeho neprospech a zaviazal ho platiť výživné zvýšené o 80 € na každé z detí počnúc mesiacom
máj 2019. S ohľadom na dátum podania návrhu súd uložil otcovi povinnosť doplatiť aj dlžné výživné odo
dňa začatia konania, pričom s ohľadom na výšku dlžnej sumy umožnil jej splácanie v splátkach popri
bežnom výživnom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom advokáta, rozsudok napadol v celom
rozsahu a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie
sa nespravodlivo, jednostranne a neobjektívne priklonil na stranu matky a určil výživné na maloleté

deti vo výške, ktorá je pre neho likvidačná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie môže mať za následok
vznik neschopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť a to v dôsledku reálne hroziacej insolventnosti ako aj
trestnoprávnych následkov. V predmetnej veci súd nedostatočne zistil a nesprávne vyhodnotil majetkové
pomery a príjmovú situáciu na strane otca, na strane matky a odôvodnené potreby na strane maloletých
detí. Má za to, že od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bola určená výška výživného nedošlo k takej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie doposiaľ určeného výživného. Od poslednej úpravy
výživného v decembri 2016 od podania návrhu matky v septembri 2018 neuplynuli ani 2 roky. Maloletá
X. F. v roku 2016 mala 10 rokov, navštevovala 4. ročník Základnej školy v V. a maloletá Z. Z. mala 15
rokov a navštevovala 9. ročník Základnej školy v V.. Matka po rozvode predala chalupu s prístavbou v
O., kúpila si 3 izbový byt v I., kde sa s deťmi aj presťahovala. V súčasnosti má Z. Z. 17 rokov, navštevuje

2. ročník bilingválneho gymnázia v Bratislave a X. F. má 12 rokov a navštevuje 6. ročník Základnej školy
v I.. U otca neprišlo k zmene osobného stavu, nepribudli mu vyživovacie povinnosti, stále sa venuje
rovnakej práci ako v roku 2016, je živnostník venujúci sa včelárstvu. Zmena pomerov nastala v roku
2017 v tom, že došlo nie vinou otca k nárazovému úhynu skoro všetkých včelích rodín, ktoré choval a
tým došlo k zníženiu príjmu a k zhoršeniu jeho finančnej situácie. Od roku 1998 sa otec živí chovom

včiel a produkciou medu. V súčasnosti žije s mamou, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti
v spoločnosti H. s.r.o. Matka mu poskytuje ubytovanie, stravu, finančne mu vypomáha aj s platením
výživného. Odvolateľ dôvodil tým, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval a
overoval majetkové pomery na strane matky ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. Matka súdu
nepredložila potvrdenie o príjme od novembra 2018 do apríla 2019, súd si toto ani sám nevyžiadal.

Potvrdenie o príjme za rok 2017 a za január 2018 do októbra 2019 predložené matkou obsahuje iba údaj
o hrubej mzde, čistej mzde, daňovom bonuse a náhrade príjmu, pričom tieto potvrdenia nepreukazujú
počet odpracovaných dní, hodín, odmeny a ďalšie zákonné položky preukazujúce skutočný príjem
matky. Súdu otec predložil svoje dôkazy a to výplatné lístky od marca 2018 do februára 2019, z ktorých
je zrejmý počet odpracovaných dní, hodín, dovolenka a všetky položky, aby súdu preukázal relevantný

príjem. Skutočnosť, že si súd od matky nevyžiadal potvrdenia o príjme v rovnakej forme ako ho predložil
otec, aby relevantne ustálil príjmové pomery, považuje za porušenie práva na rovnosť zbraní podľa čl. 6
Civilného sporového poriadku. Má preto za to, že počas konania nebol preukázaný skutočný mesačný
príjem matky, pretože matka okrem mzdy poberá aj mesačné prídavky na deti vo výške 47,36 € a výživné
200 €. Matka tiež neuviedla súdu, že v roku 2017 predala rodinný dom v obci O.ˇ, I. J. O., ktorý si

počas celého manželstva zveľaďoval, ale z predaja nedostal nič ani od matky nič nežiadal, pretože
chcel, aby sa deti mali dobre. Matka si následne kúpila byt v I., ktorého je výlučnou vlastníčkou a ktorý
nie je zaťažený hypotekárnym úverom. Po rozvode zanechal všetko exmanželke a deťom, nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť, má len dve staré autá, ktoré používa pri podnikateľskej činnosti. Majetkové pomerymatky sú oveľa lepšie ako otcove i keď vyvíja maximálne úsilie, aby si svoju situáciu zlepšil. Otec nemá
vedomosť o tom, že by dcéry mali poruchy učenia, matka o tomto nikdy neinformovala ani nepredložila
lekársku správu, ktorá by potvrdzovali tieto diagnózy detí. Veľmi povrchne sa súd zaoberal výdavkami

detí uvedených matkou, podrobne im nevenoval náležitú pozornosť, pretože mnoho z nich je účelovo
nadhodnotených, ďalšie sú neodôvodnené, miešajú sa jednorazové výdavky s mesačnými. Má preto
za to, že súd vôbec neustálil výšku odôvodnených výdavkov na maloleté deti prezentovaných matkou,
pretože mnohé z výdavkov sú účelovo nadhodnotené a nepreukázané. K výške jednotlivých položiek
uviedol, že splátka na počítač 25 € mesačne nebola doložená žiadnym dôkazom, ide o neodôvodnený

výdavok, zubár 15 € nebol doložený žiaden dôkaz o platbách, knihy na čítanie sa nekupujú každý
mesiac, vreckové 30 € a 20 € je neodôvodnený výdavok, matka sa mala s otcom vopred dohodnúť,
školské výdavky 80 € patria učebnice a zošity medzi jednorazové výdavky na začiatku školského roka,
pri výdavkoch na X. cestovné a záľuby 40 €, aké cestovné, keď navštevuje základnú školu v mieste
bydliska, aké záľuby, keď matka nepreukázala, či X. navštevuje nejaký záujmový krúžok. Súd nevenoval
dostatočnú pozornosť okrem strohej konštatácie v bode 13. rozsudku, že vyčíslené výdavky na školské

potreby v sume 80 € považuje za neprimerane vysoké. Matka neuviedla či sa deti v súčasnosti venujú
nejakým športom alebo iným aktivitám. Miešajú sa mesačné výdavky s jednorazovými a spomínané
jazdenie na koni patrí medzi najdrahšie športy, nie je preukázané dokladom z jazdeckej školy, ani výška
poplatku a frekvencii návštev maloletej. Súd prvej inštancie mal urobiť dôkladnú analýzu odôvodnených
výdavkov detí ako aj majetkových pomerov rodičov. Poprel, že by dlhodobo nebol ochotný zamestnať

sa, pretože od roku 1998 buduje svoju včeliu farmu, živnostníkom bol aj počas manželstva a v čase
rozvodu, takže nedošlo k tomu, že by sa úmyselne vzdal dobre plateného zamestnania alebo by si
účelovo znížil príjem. Už na pojednávaní uviedol, že v roku 2017 zaznamenal stratu včelstva v počte 146
včelích rodín z dôvodu napadnutia úľov klieštikom včelím, ostali mu len 4 rodiny. Hodnota jednej včelej
rodiny je 150 €. Ďalej uvádza, že nie je možné zladiť prípadné iné zamestnanie ani skutočnosť, že by mal

byť evidovaný na úrade práce s obnovou včiel. Predložil zoznam včelárskych prác počas kalendárneho
roku, teda práca vyžaduje pravidelnosť, ktorú by potencionálny zamestnávateľ vyžadoval. Má dobrý
predpoklad obnoviť včelstvo v rozsahu straty, žiadal k tomu zabezpečenie, investoval do toho značné
finančné prostriedky, ostal bez príjmu nedokáže stratené včelstvo zakúpiť, je nútený si ho rozmnožovať,
čo je v určitej časovej postupnosti, uplatňovať pracovné voľno v rozsahu nevyhnutných včelárskych prác,

s čím by potencionálny zamestnávateľ nesúhlasil, je vyučený stolár, avšak krátko po vyučení v roku
1995 mu začal pobyt v stolárskej dielni spôsobovať značné zdravotné problémy. Po lekárskom vyšetrení
sa rozhodol profesijne rekvalifikovať. Úrad práce by mu hľadal zamestnanie, nedokázal by uspokojiť
nároky zamestnávateľa na pravidelnú dochádzku, úrad práce by ho rekvalifikoval na inú profesiu, keďže
odbor, v ktorom je vyučený spôsobuje zdravotné problémy. Táto rekvalifikácia by spĺňala svoj účel len po

dobu potrebnú pre obnovu včelstva približne 2 roky a rekvalifikácia by bola teda bezpredmetná. Doložil
aj podrobný rozpis včelárskych prác, ktoré musí celoročne a pravidelne vykonávať. Tvrdil, že nie je
žiaden špekulant, ktorý sa snaží vyhnúť vyživovacej povinnosti, vyvíja reálnu snahu o obnovu včelstiev
a zabezpečiť si adekvátny zdroj príjmu tak, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť v primeranej výške
voči maloletým deťom odkázaným na rodičov. Pokúša sa presadiť ako súkromný podnikateľ v oblasti,

v ktorej sa ako živnostník venuje od roku 1998 a preto si myslí, že nie je z jeho strany spravodlivé
nachádzať v tomto akúsi účelovosť a vyhodnocovať ako neochotu zamestnať sa. Nie je pravda, že by
sa o dcéry nezaujímal, že by sa nechcel sa podieľať na ich výchove, dcéry však nejavia o otca záujem.
Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť, návrh matky zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Poukázala na to, že staršia dcéra je tretiačka na gymnáziu v
meste bydliska. Maloletá X. už je v siedmom ročníku, na 2. stupni základnej školy. Nároky sa výrazne
zvýšili. Otec sa o deti sa nezaujíma a neplatí ani výživné v stanovenej výške. Poukázala na ďalšie
výdavky ohľadom staršej dcéry v súvislosti s objednaním u zubára kde výdavky budú predstavovať 404

€. Taktiež uviedla, že otec vybral poistné z účtu pre staršiu dcéru kde sa šetrilo 17 rokov sumu 2.301,80
€ a tieto si ponechal. Navrhuje rozsudok potvrdiť a žiada vrátiť dcére peniaze.

5. Procesný opatrovník navrhol rozsudok potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletých detí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkmi (§ 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie mázákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom

(§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389
ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo
posúdiť či preskúmavané rozhodnutie trpí skutkovými a právnymi vadami.

8. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

9. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala

zvýšenia výživného na maloleté deti na maloletú Z. Z. zo 120 € na 180 € a na maloletú X. F. zo sumy
80 € na sumu 120 €. Predmet konania bol jasný a nepochybný. Z výroku napadnutého rozsudku však
vyplýva, že súd podľa formulácie rozhodol o určení výživného, čomu zodpovedala aj aplikácia ust. § 62
ods. 1 -5, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné
previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i
nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom

potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných
nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je

objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky
výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.14. Keďže súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predmet konania, nedostatočne a nesprávne
aplikoval Zákon o rodine a neporovnal okolnosti dôležité v čase ostatného určenia výživného s
aktuálnymi, nevyhodnotil zmenu pomerov a preto nerozhodol správne.

15. V danej veci súd prvej inštancie vyčíslil zročné výživné na každé dieťa a otcovi maloletých detí povolil
splácať zročné výživné v splátkach po 20 € na každé dieťa.

16.Podľa§232ods.4 Civilnéhosporovéhoporiadkuaksúdpovinnosťplniťopakujúcesaavbudúcnosti

splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

17. Ak súd povolí plnenie v splátkach, musí vždy presnejšie určiť ich výšku a podmienky splatnosti a
aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd zročné

výživné povolil otcovi a určil nedoplatok na každé dieťa. Odôvodnenie tohto výroku nezodpovedá
ustanoveniu § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému,
ktorého platobnú povinnosť určil priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná
schopnosť povinného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť oprávneného domáhať
sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení

súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom
na osobné pomery oprávneného príliš ťaživé. Súd prvej inštancie neuviedol podľa akého zákonného
ustanovenia rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom. Súd prvej inštancie ani neuviedol výpočet
podľa ktorého by bolo možné dospieť k výške dlžného výživného. Vzhľadom na uvedené, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie vo výroku o zročnom

výživnom, keď povolil otcovi maloletých detí splátky výživného.

18. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)

Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie

(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa dodať vo
vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného
rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného
konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre

vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť
žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

19. Nad rámec dôvodov na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné
vyjadriť sa i k niektorým ďalším odvolacím námietkam otca detí.

20.Knámietkeotca,žematkoupredloženépotvrdeniaopríjmezarok2017aodjanuára2018dooktóbra

2018 sú nedostatočné, nakoľko neobsahujú údaje o počte odpracovaných hodín, odmeny a ďalšie
zákonné položky, k tomu odvolací súd uvádza, že požiadavka na rozpis príjmu s uvedením hrubého a
čistého príjmu v prehľade za každý mesiac jednotlivo bola v danom prípade naplnená dostatočne a boli
by v nej zohľadnené aj prípadné odmeny. Dôvodnou je však námietka otca, že súd nezisťoval príjem
matky za obdobie od novembra 2018 do apríla 2019, teda súd nemal kompletne zistené majetkové

pomery matky. Pokiaľ ide o poberanie rodinných prídavkov, ich výška je všeobecne známa a rodinné
prídavky patria deťom, slúžia na pokrytie ich potrieb a do príjmu rodičov sa nezahŕňajú.21. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb maloletých detí je potrebné zdôrazniť, že
odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného

stavudieťa,finančnenáročnejzáujmovejčinnostialeboštúdia,ktorévskutočnostijepotrebnépovažovať
za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať, pričom dokazovať je
potrebné špeciálne zvýšené potreby detí vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na
rovnakom stupni školskej dochádzky.

22. Potreby detí je potrebné bližšie skúmať, nakoľko otec niektoré z nich namieta, pričom je potrebné
rozlíšiť akým spôsobom sa jednorazové výdavky zohľadnili v mesačných výdavkoch. Pokiaľ otec bude
namietať výšku konkrétneho výdavku na deti, ktorý bude nad rámec bežných potrieb, bude potrebné
takýto výdavok preukázať.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec posúdiť, vrátane doplnenia
dokazovania v naznačenom smere, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191
Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty
otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (ktoré uvedie aj v
odôvodnení rozsudku) a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci

znovarozhodnúť, pričomrozhodnutiejepotrebnénáležitevsúladesustanovením§220ods.2Civilného
sporého poriadku odôvodniť.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).