Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200377
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420200377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: H. W., nar.

X.X.XXXX, bytom XXX XX U., I. ulica č. XXX/X, proti žalovanému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX, I. ulica č. XXX/X, o zaplatenie XXX,XX eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2020 v znení jej spresnenia spísaného
v zápisnici o výsluchu zo dňa 28.2.2020, domáhala voči žalovanému / bývalému manželovi/
zaplatenia sumy 657,18 eur. Žalobu zdôvodnila tým, že jej žalovaný neuhradil rodinné prídavky, ktoré

dostával na ich maloleté deti. Uviedla, že ich spolužitie so žalovaným sa skončilo už v auguste 2017 a
vtedy ich spoločné deti zostali s ňou . T. Z. W., nar. XX.X.XXXX s ňou býval v spoločnej domácnosti
do decembra 2017, maloletý F. X. W., nar. X.X.XXXX s ňou býva doteraz. Manželstvo žalobkyne
a žalovaného bolo rozvedené dňa 9.4.2019, právoplatnosť rozsudku je od 17.4.2019. Až do tohto
dátumu poberal rodinné prídavky na obe deti žalovaný a to aj napriek tomu, že F. X. s ním nežil v
spoločnej domácnosti. Žalobkyňa uviedla, že sa márne pokúšala vymáhať štátom platené dávky na
syna, žalovaný jej však tvrdil, že on si nie je vedomý toho, že mu tieto rodinné prídavky mesačne

nabehnú na bankový účet, ktorý má vedený pod svojim menom v Slovenskej sporiteľni. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že sa bola informovať aj na okresnom úrade, kde jej oznámili, že tieto dávky by mal žalovaný
dobrovoľne previesť na jej účet, nakoľko tieto dávky vypláca štát rodičovi, ktorý sa stará o maloleté
dieťa. Celková suma dávok , ktoré podľa žalobkyne neoprávnene žalovaný prevzal, je nasledovná:
- na Z. 5 / mesiacov -august XXXX až december XXXX/ x XX,XX, t.j. XXX,XX
- na F. X. XX / mesiacov - august XXXX až apríl XXXX/ x XX,XX t.j. XXX,XX,
- čiže spolu žiadala od žalovaného sumu vo výške XXX,XX eur.

X. K žalobe sa písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX vyjadril žalovaný, ktorý potvrdil, že spolužitie so
žalovanou ukončili už v auguste XXXX, kedy najskôr obe deti zostali žiť s matkou v ich spoločnom dome.
B. dňa XX.XX.XXXX odišiel mladší syn Z. od matky a od vtedy žije so žalovaným. T. manželov bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu z X.X.XXXX. T. syn Z. bol zverený do starostlivosti žalovaného
a starší syn F. X. bol zverený do starostlivosti žalobkyne. Žalovaný potvrdil, že až do rozvodu poberal
rodinné prídavky na obe deti on a hneď po rozvode požiadal o pozastavenie ich vyplácania na staršieho
syna/zverenéhomatke/.Žalovanýuviedol,ženapriek odchodustaršiehosyna zospoločnejdomácnosti

naďalej prispieval aj na jeho živobytie a táto suma bola oveľa vyššia ako rodinné prídavky. Poukázal
na to, že jeho bývalá manželka nemala v tom čase žiaden príjem, pretože nepracovala a nepracuje
ani jej druh, ktorý s ňou býva v dome, ktorý vlastnia žalobkyňa so žalovaným. Žalovaný mal zato, že je
vhodnejšie poskytnúť tieto rodinné prídavky samotnému synovi vo vecnej forme a nie v peňažnej-pre iné osoby. Okrem tohto žalovaný uvidel, že to on spláca spoločné úvery, poistné zmluvy, vodné ,
stočné... a to napriek tomu, že v ich spoločnom dome býva žalobkyňa so svojim druhom. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že mu bol po rozvod zverený do starostlivosti mladší syn a žalobkyni bola uložená

povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 80,- eur mesačne, pričom si žalobkyňa túto povinnosť
neplnila 9 mesiacov a splnila si ju až potom, ako na ňu bolo podané trestné oznámenie. Vzhľadom na
uvedené mal žalovaný zato, že poskytuje veľa vecných a finančných prostriedkov tak deťom, ako aj
žalobkyni a preto považoval žalobu za neopodstatnenú. Tvrdil, že rodinné prídavky použil na finančné
a vecné potreby svojich detí.

3. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.8.2020 sa nedostavila žalobkyňa,
prítomný bol žalovaný. Neprítomná žalobkyna mala predvolanie doručené riadne a včas, svoju neúčasť
neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania.

4. Podľa 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.

5. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobkyne a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

6. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach a uviedol, že sa v súčasnosti so žalobkyňou súdi aj kvôli

vyporiadaniu ich BSM. Uviedol, že ešte minulý rok v lete podal žalobu a dodnes kvôli žalobkyni
nemohlo byť pojednávanie, vždy sa u nej niečo vyskytne prečo nemôže prísť. Potvrdil, že je pravda,
že rodinné prídavky poberal vo vyššie uvedenom období on na obe deti, súčasne však uviedol, že
peniaze použil na deti. Nakupoval im veci. Tiež opäť uviedol, že v súčasnosti spláca ešte jeden úver,
ktorý so žalobkyňou brali počas manželstva. Žalobkyňa vybavila cez internet úver 15.000,-eur, ktorý

však spláca žalovaný splátkami po 300,-eur mesačne a pritom vôbec nevie, na čo sa tieto peniaze
použili, použila ich žalobkyňa. Okrem toho znovu uviedol, že splácal a to aj v čase po rozvode, úver na
dom, ktorý sa splácal po XX,-eur mesačne. V auguste 2017 odišiel z domu a ešte 27 splátok z tohto
úveru zaplatil on. Tento úver skončil v decembri 2019. Okrem toho skoro každý deň k nemu chodí
aj F. a okrem výživného, ktoré na neho platí, mu kupuje šaty, veci čo potrebuje, jedlo keď je u nich

mu zabezpečí a keď potrebuje nejaké peniaze vždy mu ich dá. A takto k nemu chodil F. aj v tom
čase, keď spolu nebývali , ale neboli ešte rozvedený. Naopak, bývalá manželka / žalobkyňa/ ktorá
mala povinnosť platiť výživné na Z., ktorý bol zverený do starostlivosti žalovaného, si prestala plniť
vyživovaciu povinnosť hneď od začiatku. Koncom minulého roka bol žalovaný nútený podať trestné
oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Až potom mu bývalá manželka doplatila zameškané

výživné , ale súčasne podala aj túto žalobu a podala na žalovaného aj návrh na daňovú kontrolu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, s obsahom
pripojeného rozvodového spisu a vypočul žalovaného, pričom zistil nasledovné:
Žalobkyňa sa v konaní domáhala od žalovaného zaplatenia sumy XXX,XX eur. Tvrdila, že uvedenú

sumu poberal na ich maloletých synov žalovaný a to v čase, keď boli v jej starostlivosti, pritom jej
žalovaný tieto rodinné prídavky neodovzdal a to napriek tomu, že o deti sa v tom čase starala ona.
Zo zhodného tvrdenia strán sporu vyplynulo, že ešte ako manželia ukončili manželské spolužitie v
auguste roka 2017. V ich spoločnom dome zostala bývať žalobkyňa aj s oboma maloletými deťmi ,
o ktoré sa ona v tom čase osobne aj starala. Od decembra 2017 do rozvodu bol straší syn u nej a

mladší u žalovaného. Napriek tomu, že od augusta 2017 do decembra 2017 sa starala o oboch synov
ona, s ňou žili v jednej domácnosti, rodinné prídavky v tomto období poberal žalovaný. A napriek
tomu , že od decembra 2017 s ňou zostal žiť v spoločnej domácnosti starší syn, rodinné prídavky na
neho až do rozvodu v apríli XXXX poberal žalovaný. Žalobkyňa mala zato, že tieto rodinné prídavky ,
ktoré v uvedenom období poberal žalovaný a to napriek tomu, že deti žili v tom čase s ňou v spoločnej

domácnosti, by jej mal žalovaný vydať/ zaplatiť/. Z oznámenia príslušného E. práce, sociálnych vecí
a rodiny B. zámky, súd mal za preukázané tvrdenie žalobkyne, ktoré žalovaný nijakým spôsobom ani
nespochybnil, že v dotknutom období prídavok na obe deti poberal žalovaný a až X.X.XXXX mu
bol rozhodnutím príslušného úradu tento prídavok na syna F. odňatý a zároveň bol tento prídavokpriznaný žalobkyni, ktorej bol F. zverený po rozvode. Žalobkyňa žiaden právny titul, či už zmluvný,
alebo mimozmluvný, ktorým sa od žalovaného domáhala zaplatenia žalovanej sumy, v žalobe
nekonkretizovala. Žalobkyňa na žiaden konkrétny zmluvný vzťah nepoukázala a existencia takéhoto

zmluvného vzťahu nebola zistená ani súdom. Naopak, zo znenia žaloby vyplýva, že sa od žalovaného
domáha zaplatenia prídavkov na jej synov, ktoré síce od úradu poberal žalovaný, avšak v čase, kedy sa
o deti starala ona, žili s ňou v spoločnej domácnosti, t.j. kedy podľa nej mali byť prídavky vyplácané jej.
Preto súd podľa obsahu žalovaný nárok posudzoval aj ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

8. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, tento zákon upravuje poskytovanie
prídavku na dieťa (ďalej len „prídavok“) a poskytovanie príplatku k prídavku.
Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu
nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských

povinností nezaopatreného dieťaťa.
Podľa§ 2ods. 1,2,3a4 zákonač.600/2003 Z.z.,oprávnenáosobanauplatnenienárokunaprídavokje
a)rodič nezaopatreného dieťaťa,
b)rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,
c)osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na

základe právoplatného rozhodnutia súdu,
d)plnoleté nezaopatrené dieťa,
1.ak niet osoby uvedenej v písmenách a) a b),
2.ak má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov,
3.ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

4.ktoré uzavrelo manželstvo,
5.ktorého manželstvo zaniklo alebo
e)maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu.
Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, prídavok na to isté dieťa
patrí len jednej z nich.

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príplatok k prídavku je osoba podľa odseku 1 písm. a) až c).
Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, príplatok k prídavku na
to isté dieťa patrí oprávnenej osobe, ktorej patrí prídavok podľa odseku 2.
Podľa § 10 ods. 1,2 zákona č. 600/2003 Z.z. platiteľ vyplatí prídavok a príplatok k prídavku oprávnenej
osobe, ktorá si uplatní nárok podľa § 9 a ktorá spĺňa podmienky nároku podľa §7 a 7a.

Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na
posúdenie nároku, platiteľ vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti.
Podľa § 13 ods. 1,2,3 a 4 zákona č. 600/2003 Z.z. ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku
na prídavok alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí
prídavku.

Ak platiteľ vyplácal prídavok neprávom, prídavok odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po
kalendárnom mesiaci, za ktorý prídavok neprávom vyplatil.
Ak platiteľ prídavok nevyplácal, hoci oprávnená osoba splnila podmienky podľa tohto zákona, platiteľ
prídavok vyplatí za čas, za ktorý ho nevyplácal.
Nárok na vyplatenie prídavku podľa odseku 3 zaniká uplynutím jedného roka od kalendárneho mesiaca,

za ktorý mal platiteľ vyplatiť prídavok.

9. Vychádzajúc z právnej úpravy prídavku na dieťa, tak tento je jednou zo štátnych sociálnych dávok,
ktoré poskytuje štát zo zákona, po splnení v zákone upravených podmienok. Touto sociálnou dávkou
štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Oprávnená osoba je

pritom povinná zabezpečiť, aby táto sociálna dávka /prídavok na dieťa/ bol aj reálne použitý na
zabezpečenie potrieb nezaopatreného dieťaťa. O tom, že kto a na základe čoho je oprávnenou osobu
na vyplácanie tejto dávky však rozhoduje príslušný správy orgán v rámci správneho konania a to v
intenciách zákona č. 600/2003 Z.z.. Rozhodovanie o tejto štátnej sociálnej dávke nepatrí do právomocisúdu v rámci sporového konania. Ako už bolo uvedené, toto rozhodovanie spadá do oblasti verejného
práva s tým, že príslušnú rozhodovaciu právomoc tu majú orgány sociálneho zabezpečenia. T.j. to,
či ten, kto poberá štátnu sociálnu dávku, v tomto prípade prídavok na dieťa, ho poberá oprávnené,

t.j. či žalovaný bol v dotknutom období aj podľa zákona č. 600/2003 Z.z. oprávnenou osobou, preto
nie je možné skúmať v rámci tohto civilného sporového konania. Nie je možné v tomto sporovom
konaní skúmať, či tým, že žalovaný poberal vyššie uvedené prídavky v čase, keď deti mali žiť s
matkou, boli tieto štátne sociálne dávky použité v rozpore s účelom zákona. A aj v prípade zistenia,
že táto štátna sociálna dávka - rodinný prídavok, bola použitá v rozpore s účelom zákona, nijakým

spôsobom by to nezakladalo, resp. nespôsobilo vznik súkromnoprávneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobkyňou a žalovaným. V danom
prípade súd nezistil naplnenie podmienok ani pri jednej zo skutkovej podstát bezdôvodného obohatenia
medzi žalobkyňou a žalovaným. Preto pokiaľ v danej veci boli prídavky na dieťa vyplácané priamo
žalovanému, prijatím takéhoto plnenia vo forme vyplácaných prídavkov na dieťa žalovaný nemohol
získať majetkovú hodnotu, ktorou by sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. V tomto konaní

žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázala
existenciu žiadneho zmluvného ani mimozmluvného záväzkového vzťahu, na základe ktorého by vznikla
povinnosťžalovanéhozaplatiťjejžalovanúsumu.Akobolouvedenétým,žežalovanýpoberalrodičovský
prídavok na deti aj v čase, keď deti boli u matky, nevzniká súkromnoprávny vzťah bezdôvodného podľa
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. A žiaden iný právny titul, či už zmluvný, alebo mimozmluvný,

ktorým by vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie žalovanej sumy súdom zistený nebol. Preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p.. V konaní bol úspešný v celom

rozsahu žalovaný, preto by mal mať nárok na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnej žalobkyni
a to v rozsahu 100 %. Nakoľko mu však žiaden nevznikli a ani si žiadne neuplatnil súd mu nárok na
ne nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolaniev lehote15dníodjehodoručeniaatocestoutunajšieho

súdu na Krajský súd Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.