Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. máj 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cbi/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231416
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115231416.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: Y..
Y. Y., L.., T.S. X. X, XXX XX X. X. ako správca úpadcu L., právne zast. Advokátska kancelária Mgr. Ivana
Vojtášová, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 47 257 946, proti žalovanému: 1/ N.. G. L., B..
XX.XX.XXXX, X. Q. S. X, J. XHQ W., U. W. P. X. H. U. Í., právne zast. Mgr. Dušan Šimún - advokát,
s.r.o., Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713, 2/ V. L., B.. XX.XX.XXXX, X. A. K. K., XXX

X. G. (X. V.), U., J. XNP, U. W.Á. P. X. H. U. Í., právne zast. JUDr. Ján Kasenčák, advokát so sídlom
Juraja Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina, IČO: 42 104 386, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o
vrátenie plnenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému v rade 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
Žalovanej v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.10.2015, podanou na súde dňa 28.10.2015, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
Nájomná zmluva zo dňa 01.01.2013 je neúčinná a zaviazať žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty
úpadcuplnenievovýške20.000,-Eur,taktiežžeZmluvaoekonomickomporadenstvezodňa16.08.2011
je neúčinná a zaviazať žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 30.800,-
Eur a zároveň určiť, že Zmluva o sprostredkovaní č. XX zo dňa 15.08.2011 je neúčinná a zaviazať

žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 1.086,72 Eur. Svoj návrh odôvodnil
tým, že Nájomná zmluva je právny úkon bez primeraného protiplnenia a zároveň všetky zmluvy sú
úkony ukracujúce, pričom v čase uzatvorenia právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa MAGNA
ENERGIA a.s., ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná
do zoznamu pohľadávok pod položkou XX. Predmetná pohľadávka nebola popretá správcom a ani
žiadnym z veriteľov a považuje sa za zistenú. Taktiež existovala pohľadávka veriteľa SFÉRA, a.s. a

bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou XX.
Pokiaľ by úkony neboli zrealizované, ostalo by úpadcovi viac likvidného majetku, ktorý by mohol byť
použitý na uspokojenie veriteľov. Žalovaný 1/ bol dokonca spriaznenou osobou.

2. V žalobe označených žalovaných žalobca označil - ďalej ako „žalovaní“ a v petite uvádzal iba
„žalovaný“ (teda bez ďalšieho označenia 1/ a 2/), avšak následne na výzvu súdu túto vadu odstránil

tak, že upresnil, že 1.petit sa týka žalovaných 1/ a 2/ a 2. a 3.petit sa týka iba žalovaného v rade 1/
a trovy si uplatňuje voči obidvom žalovaným. Súd napriek námietke právneho zástupcu žalovanej 2/
ohľadom danej vady posúdil, že žalobca odstránil danú vadu, pričom súd nie je viazaný petitom ako
takým, ale obsahom celej žaloby, ktorú je nutné posudzovať podľa obsahu, podľa ktorého je zrejmé,
čoho sa žalobca domáha, preto súd neposúdil žalobu za zmätočnú, či nezrozumiteľnú.

3. Žalovaný 1/ a následne aj žalovaná 2/ vzniesli námietku nedostatku právomoci s poukazom
na § 37 ZMPS, nakoľko v danej veci nejde o majetkové práva, ale o odporovanie právnehoúkonu. Taktiež namietli lehotu na podanie žaloby, nakoľko vraj bola zachovaná iba 5-ročná lehota
týkajúca sa odporovateľnosti ukracujúcemu právnemu úkonu, nie však zákonná lehota týkajúca sa
iných odporovateľných úkonov. Zároveň uviedli, že správcom deklarované pohľadávky spol. MAGNA

ENERGIA, a.s. a SFÉRA, a.s. reálne nevznikli a neexistovali. (l.č. 91, 132)

4. Čo sa týka námietky nedostatku právomoci, súd poukazuje na to, že táto námietka je nedôvodná,
nakoľko v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29.05.2000 o konkurznom konaní, je daná
právomoc slovenského súdu, v danom prípade Okresného súdu Žilina. Otázku právomoci súdu

rozhodovať o odporovacích žalobách v súvislosti s konkurzom riešil ESD vo veci S. U., konajúci ako
konkurzný správca spol. K. verzus J. T.G. X. B.. Skutkové okolnosti sa týkajú konkurzu nemeckej
spoločnosti K., v rámci ktorého konkurzný správca odporoval právnemu úkonu úpadcu voči belgickej
spoločnosti J. T. X. B., nakoľko odporcom bola belgická spoločnosť, nemecký prvostupňový a odvolací
súd rozhodli, že nemajú právomoc o tejto veci rozhodovať. Konanie bolo nakoniec prerušené Spolkovým
súdnym dvorom Nemecka, ktorý sa obrátil s predbežnou otázkou na Európsky súdny dvor. Otázka,

ktorú nemecký súdny dvor položil, sa týkala určenia hranice medzi nariadením o konkurznom konaní
a Nariadením Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach. Išlo konkrétne o to, či právomoc súdu pre rozhodovanie o
odporovacej žalobe spadá pod čl. 3 ods.1 nariadenia alebo sa určí na základe nariadenia 44/2001. Záver
ESD bol taký, že čl. 3 ods.1 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29.05.2000 o konkurznom konaní musí

byť vykladaný v tom zmysle, že súdy členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie,
majú právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe, ktorá sa zakladá na platobnej neschopnosti a smeruje
proti žalovanému, ktorý má svoje sídlo v inom členskom štáte. ESD pri formulácii záveru vychádzal
najmä z bodu 6/ preambuly nariadenia, ktoré uvádza, že by sa nariadenie malo týkať aj „rozhodnutí“,
ktoré sú vynesené priamo na základe konkurzného konania. Z hľadiska určenia hranice nariadenia o

právomoci ESD pripomenul aj svoje predchádzajúce rozhodnutie vo veci R. (133/78). V tomto prípade
ESD rozhodol, že žaloba podobná odporovacej žalobe súvisí s konkurzom, a preto nemôže spadať pod
Bruselský dohovor o súdnej právomoci a vymáhaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(predchodca nariadenia 44/2001). Bruselský dohovor v čl. 1 ustanovuje, že sa netýka konkurzného
konania. Obdobné ustanovenia vyplýva aj v čl. 1 bod 2 nariadenia o právomoci, a preto odporovacia

žaloba v súvislosti s konkurzom nespadá pod predmet úpravy tohto nariadenia. S poukazom na uvedené
- je daná právomoc slovenského súdu.

5. Následne súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých, pričom všetci boli riadne poučení
aj podľa § 90 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd vykonal

dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalovaných 1/ a 2/ a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový
stav:

6. Súd mal preukázané, že uznesením zo dňa 22.10.2014, č.k. XK/XX/XXXX-XX, zverejneným v

Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 28.10.2014, vyhlásil súd na majetok úpadcu konkurz.

7. Podľa výpisu z obchodného registra na úpadcu vyplýva, že žalovaný 1/ bol štatutárnym orgánom
úpadcu - člen predstavenstva v období od 30.12.2009 do 30.11.2014 a žalovaná 2/ jeho manželkou.

8. Podľa § 9 ods.1, 2 a 3 ZKR
(1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe
kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista

alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby
uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z
osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
(2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby,
ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.

(3)Kvalifikovanouúčasťousanaúčelytohtozákonarozumiepriamyalebonepriamypodielpredstavujúci
aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe
alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom
zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podieldržaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu
kvalifikovanú účasť.

9. Súd posúdil, že žalovaný 1/ je skutočne spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods.1 ZKR.

10. Zároveň súd mal zistené, že žalovaný v rade 1/ a v rade 2/ v čase uzavretia zmlúv, ktoré žalobca
odporuje, boli manželmi.

11. Žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti Nájomnej zmluvy, Zmluvy o ekonomickom poradenstve a
Zmluvy o sprostredkovaní.

12. Žalovaní vzniesli námietku uplynutia zákonnej lehoty na podanie odporovacej žaloby voči Zmluve o
ekonomickom poradenstva a Zmluvy o sprostredkovaní.

13. Podľa § 58 ZKR
(1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon
dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho
základe získal alebo má získať.

(2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo
bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia

urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

14. Podľa § 59 ods.4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v

prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli
urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 58 ods.3 ZKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez
primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým

právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 60 ods.3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

15. Podľa § 60 ods.1, 2, 3 ZKR

(1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len
"ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol
alebo musel byť druhej strane známy.
(2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred
začatím konkurzného konania.

16. Podľa § 14 ods.3 ZKR zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku
sa začína konkurzné konanie.

17. Pokiaľ žalovaní poukazujú na nedodržanie zákonnej lehoty pre odporovanie týchto úkonov, súd
poukazujenacitovanézákonnéustanoveniaZKR,vzmyslektorýchvprípadezvýhodňujúcehoprávneho
úkonu a právneho úkonu bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, možno odporovať úkonom urobeným počas 3 rokov pred začatím konkurzného konania. V

danom prípade nepochybne ide u žalovaného v rade 1/ o spriaznenú osobu, v prospech ktorej bol úkon
urobený. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX
dňa 20.10.2014, teda účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 21.10.2014. Následne uznesenímzo dňa 22.10.2014, č.k. XK/XX/XXXX-XX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa
28.10.2014 súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.

18. Nájomná zmluva bola uzavretá v roku 2013, teda v rámci 3-ročnej lehoty pred začatím konkurzného
konania. Zmluva o ekonomickom poradenstve a Zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá (obidve)
dňa 15.08.2011. Je nutné zdôrazniť, že žalobca odporoval zmluvy podľa § 58 a § 60 ZKR,
teda nájomnú zmluvu ako úkon bez primeraného plnenia, kde platí 3-ročná lehota na uplatnenie
odporovateľnosti a Zmluvu o ekonomickom poradenstve a Zmluvu o sprostredkovaní a zároveň aj

nájomnú zmluvu ako ukracujúce právne úkony, kde platí lehota 5-ročná na odporovanie takého úkonu
pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na dátum začatia konkurzného konania (21.10.2014)
a na dátum uzavretia predmetných zmlúv: Nájomná zmluva 01.01.2013 a dňa 15.08.2011 - Zmluva
o sprostredkovaní a Zmluva o ekonomickom poradenstve, žaloba pre odporovanie týmto úkonom
bola podaná v zákonnej lehote. Vzhľadom na začatie konkurzného konania bolo možné odporovať
úkon - Nájomnú zmluvu, vykonaný 3 roky pred začatím konkurzného konania, teda od 21.10.2011

do 21.10.2014, pričom nájomná zmluva bola uzavretá 01.01.2013. Žalobca odporoval Zmluvu o
sprostredkovaní a Zmluvu o ekonomickom poradenstve z dôvodu ako ukracujúcich právnych úkonov,
kedy je stanovená 5-ročná lehota, teda žalobca podal aj v tomto prípade žalobu v rámci zákonnej lehoty.
Pokiaľ nájomnú zmluvu odporoval tiež z daného dôvodu, tiež bola žaloba podaná v zákonnej lehote.
Teda je nepochybné, že žalobca žalobou sa domáhal odporovaniu ukracujúcemu právnemu úkonu u

všetkých troch zmlúv, a to v zmysle § 60 ZKR, (u nájomnej zmluvy aj podľa § 58 ZKR), podľa ktorého
odporovať možno len tým ukracujúcim úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím
konkurzného konania. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a
námietka žalovaných je tak neopodstatnená.

19. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov podrobne k veci vyjadrili,
pričom zhodne uviedli, že správcom uvedené údajné pohľadávky spoločnosti T. r.o. a U.., ktoré mali
byť podľa žalobcu napadnutými právnymi úkonmi ukrátené, úpadca dlhodobo právne popieral ešte
pred vyhlásením konkurzu. O týchto pohľadávkach sa viedli súdne konania, ktoré v dobe vyhlásenia
konkurzu a prihlasovania pohľadávok do konkurzu neboli právoplatne skončené. Predmetní veritelia

si tieto pohľadávky síce v konkurze uplatnili prihláškou, avšak pohľadávky boli samotným úpadcom
popierané, pričom vo veci prebiehali dlhoročné súdne spory - spory s T. viedla s úpadcom súdny spor
o zaplatenie sumy 506.879,76 Eur s prísl. z titulu náhrady škody a iné, pričom úpadca pohľadávky
spoločnosti T. neuznával a popieral. Naopak úpadca voči spoločnosti T. eviduje pohľadávky vo výške
330.658,78 eur z titulu zmluvných pokút, ktoré boli aj predmetom súdneho konania vedeného na

Okresnom súde v Piešťanoch pod sp.zn. XCb XX/XXXX. Žaloba spoločnosti T. voči úpadcovi bola
prejednávaná na rozhodcovskom súde, avšak úpadca následne podal na súde žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti, kde OS Bratislava I. právoplatne
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku svojim uznesením č.k. XX S. XX/XXXX-XX zo dňa
20.04.2011, pričom konanie je vedené na OS Bratislava I. pod sp. zn.: XXCb/XX/XXXX a ku dňu

vyhlásenia konkurzu nebolo právoplatne ukončené. Súdny spor so spoločnosťou U. o zaplatenie sumy
1.782,86 eur s prísl. vedený na OS v Žiline pod sp.zn. XXCb/XXX/XXXX nebol ku dňu vyhlásenia
konkurzu právoplatne skončený. Žalovaný 1/ uviedol, že v dobe vykonania odporovaných právnych
úkonov tak ešte žalobcom v žalobe uvádzané pohľadávky spol. T. a U. právne neexistovali, a preto ani
nemohli byť ukrátené. Správca úpadcu tak podľa žalovaného 1/ nekonal s odbornou starostlivosťou,

keď pohľadávky uvedených veriteľov napriek niekoľkoročnému opodstatnenému popieraniu týchto
pohľadávok úpadcom, a to aj v súdnych konaniach, nepoprel a uplynutím lehoty na popieranie ich uznal,
a to v neprospech úpadcu. Žalovaný 1/ uviedol, že správca mal vzhľadom na vedenie súdnych konaní
a širokú a trvalú právnu obranu úpadcu tieto pohľadávky aj bez podnetu v konkurze poprieť, avšak
správca takto nevykonal, čo nemožno charakterizovať ako konanie v súlade so záujmami úpadcu a

jeho veriteľov. Z účtovných závierok úpadcu za roky 2011 a 2013 (to sú roky, v ktorých boli vykonané
napadnuté úkony) vyplýva, že úpadca predmetnými úkonmi neukrátil žiadneho veriteľa a navyše v dobe
ich vykonania nebol v úpadku a ani tieto úkony úpadok nespôsobili. Podľa účtovnej závierky úpadcu
za rok 2011 hodnota úpadcovho majetku v roku 2011 predstavovala sumu 5.202.798 Eur (znížená o
korekciu za opravné položky, t.j. odpisy, vo výške 226.865 Eur predstavoval majetok úpadcu čistú (netto)

hodnotu 4.975.933 Eur) a celkové záväzky boli vo výške 3.189.854 Eur (pričom sa jedná o nesplatné
záväzky, z ktorých veľkú časť tvoril úver poskytnutý bankou, ktorý však v tej dobe nebol splatný, pretože
jeho predčasná splatnosť nastala až v septembri roku 2014). Úpadca v roku 2011 dosiahol výsledok
hospodárenia po zdanení - zisk vo výške 160.784 Eur a mal nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške538.250 Eur. V roku 2011 mal úpadca tržby z predaja vo výške 20.134.568 Eur. Podľa účtovnej závierky
úpadcu za rok 2012 hodnota úpadcovho majetku v roku 2012 predstavovala brutto sumu 7.325.592
Eur (znížená o korekciu za opravné položky, t.j. odpisy, vo výške 392.229 Eur predstavoval majetok

úpadcu čistú (netto) hodnotu 6.933.293 Eur) a celkové záväzky boli vo výške 4.847.257 Eur (pričom
sa jedná o nesplatné záväzky, z ktorých väčšinu tvoril úver poskytnutý bankou, ktorý však v tej dobe
nebol splatný, pretože jeho predčasná splatnosť nastala až v septembri roku 2014). Úpadca v roku
2012 dosiahol výsledok hospodárenia po zdanení - zisk vo výške 272.352 Eur a mal nerozdelený zisk z
minulých rokov vo výške 684.219 Eur. V roku 2012 mal úpadca tržby z predaja vo výške 71.562.200 Eur.

Podľa účtovnej závierky úpadcu za rok 2013 hodnota úpadcovho majetku v roku 2013 predstavovala
sumu brutto 8.241.850 Eur (znížená o korekciu za opravné položky, t.j. odpisy, vo výške 607.203 Eur
predstavoval majetok úpadcu čistú (netto) hodnotu 7.634.647 Eur ) a celkové záväzky boli vo výške
5.361.832 eur (pričom sa jedná o nesplatné záväzky, z ktorých väčšinu tvoril úver poskytnutý bankou,
ktorý však v tej dobe nebol splatný, pretože jeho predčasná splatnosť nastala až v septembri roku 2014).
Úpadca v roku 2013 dosiahol výsledok hospodárenia po zdanení - zisk vo výške 193.415 eur a mal

nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 929.949 eur. V roku 2013 mal úpadca tržby z predaja vo
výške 113.034.233 eur. Z tohto plynie jednoznačný záver, že hodnota majetku úpadcu v rozhodnej dobe,
t.j. v dobe vykonania predmetných úkonov, vysoko presahovala hodnotu záväzkov úpadcu. Z uvedeného
je zrejmé, že majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných úkonov ako aj po ich vykonaní postačoval
na uspokojenie všetkých veriteľov, ktorí mali voči úpadcovi pohľadávky v danom momente, v celom

rozsahu (a to navyše s vysokou rezervou). Ak by aj súd pripustil, že pohľadávky spoločnosti T., ktoré mali
byť podľa tvrdenia žalobcu úkonmi údajne ukrátené, existovali (pričom žalovaný stále trvá na tom, že
tieto pohľadávky neexistovali z uvedených dôvodov a nemali byť správcom v konkurze ani uznané), stále
bol však majetok úpadcu v dobe vykonania odporovaných úkonov dostatočný na uspokojenie aj týchto
údajných veriteľov (t.j. aj týchto neexistujúcich údajných veriteľov T. energia a U. uvádzaných žalobcom).

Navyše žalovaný 1/ uviedol, že všetky pohľadávky prihlásené do konkurzu vznikli až v roku 2014, t.j. po
vykonaní odporovaných úkonov a úpadca ani žalovaní nemohli v dobe urobenia napadnutých úkonov
reálne vedieť a ani predpokladať budúcu situáciu na trhu a ekonomickú situáciu úpadcu, ktorá mala
nastať až o niekoľko rokov. Žalovaný 1/ dodal, že ak majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných
právnych úkonov stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti

odporovaného právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná, čo vychádza aj z konštantnej
judikatúry súdov (napr. rozhodnutie R 33/2016). Z toho potom plynie záver, že predmetnými úkonmi
nedošlo k ukráteniu žiadneho veriteľa a ani nemohol existovať úmysel úpadcu ukrátiť akéhokoľvek
veriteľa. Z vyššie uvedeného taktiež vyplýva, že v dobe vykonania úkonov nebol úpadca v úpadku
a ani tieto úkony úpadok nespôsobili. Úpadca taktiež žiadneho veriteľa neukrátil a ani nemal úmysel

ukrátiť akéhokoľvek veriteľa a žalovaný tak preto ani nemohol mať žiadnu vedomosť o úmysle úpadcu
ukrátiť akéhokoľvek veriteľa, pretože takýto úmysel úpadcu ani neexistoval. O tomto okrem vyššie
popísaných skutočností svedčí aj fakt, že výška plnenia vyplatená žalovanému na základe predmetných
úkonov je úplne zanedbateľná v porovnaní s celkovou hodnotou majetku úpadcu (v roku 2011 v hodnote
5.202.798 eur, v roku 2012 v hodnote 7.325.592 eur, v roku 2013 v hodnote 8.241.850 eur) a tržbami

úpadcu (v roku 2011 v hodnote 20.134.568 eur, v roku 2012 v hodnote 71.562.200 eur, v roku 2013 v
hodnote 1 13.034.233 eur, v roku 2014 v hodnote 54.121.899 eur). Žalobou odporované úkony nemali
za následok žiadne zníženie hodnoty majetku úpadcu, práve naopak - došlo k jeho zvýšeniu, nakoľko
činnosť poskytovaná žalovaným na základe týchto zmlúv prinášala ďalší rozvoj podnikania úpadcu
ako aj príjem finančných prostriedkov. Zdôraznil, že žalobca je povinný preukázať základný predpoklad

pre úspešné odporovanie týchto úkonov (či už podľa § 58, § 59 alebo § 60 ZKR), a to, že hodnota
majetku úpadcu v momente uzavretia namietaných úkonov postačovala na uspokojenie vymáhateľných
pohľadávok veriteľov majúcich pohľadávku voči úpadcovi k tomuto momentu a ich uzavretím došlo
k ukráteniu ich uspokojenia, pričom takéto ukrátenie uspokojenia veriteľov sa posudzuje v rozhodnej
dobe, t.j. v dobe vykonania predmetných úkonov, teda pre úspešné odporovanie úkonov je potrebné

preukázať zo strany žalobcu, že majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných úkonov postačoval na
uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči úpadcovi a uzavretím
predmetných úkonov došlo k ich ukráteniu. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu,
avšak žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca podľa vyjadrenia žalovaných
nesprávne v žalobe vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z trhovej hodnoty majetku,

ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo údajne dôjsť uzavretím
sporých zmlúv (ich účinnosťou), a preto žalobca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka ku
dňu účinnosti spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka
uspokojovať. Ide o primárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. V konaní musí byť zo stranyžalobcu preukázané, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na
úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), ktorí
majú vykonateľnú pohľadávku v čase účinnosti právneho úkonu. Žalovaný 1/ tvrdil, že toto preukázané

žalobcom v konaní nebolo. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu, na ktoré sa
odvolávažalobca,súztohtopohľaduprávneirelevantné.Poúčinnostiodporovanéhoprávnehoúkonusa
majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška
jeho záväzkov. Argumentácia žalobcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok
veriteľov, nič nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by splnené

podmienky na vyhlásenie konkurzu (tento záver vyplýva aj z rozsudku KS v Banskej Bystrici z 21. júla
2014, sp. zn. 25 CoKR 2/2014 zverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 3/2016
pod č. R 33/2016). V tejto súvislosti žalovaný 1/ navyše poukazuje, že úpadca bol veľkým dodávateľom
elektrickej energie, pričom úpadcu úverovala banka U. a predtým D. pričom poskytovanie takýchto
veľkých úverov a financovanie veľkých spoločností podlieha prísnej kontrole zo strany úverujúcej banky,
pričom v tejto súvislosti sa preverujú rôzne ekonomické ukazovatele týkajúce sa podnikania spoločnosti.

Preto ak by bola spoločnosť v úpadku alebo by dochádzalo k ukracovaniu veriteľov, určite by nebolo
došlo v rozhodnej dobe (t.j. rokov 2011 až 2013) k poskytovaniu úverov zo strany financujúcej banky.
Z uvedeného vyplýva, že úpadca v týchto rozhodných rokoch neukracoval veriteľov a nemohol byť v
úpadku a ani predmetné úkony nemohli úpadok spôsobiť, inak by úver úpadca nezískal. O tom, že
úvery od banky dostal, svedčia aj predložené účtovné závierky. Taktiež žalovaný uviedol, že úpadca je

akciovou spoločnosťou, ktorá má svoju dozornú radu, ktorá je povinná kontrolovať ekonomickú situáciu
spoločnosti, pričom podľa § 197 Obchodného zákonníka dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti
predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom členovia dozornej rady sú
oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či
účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti

uskutočňujevsúladesprávnymipredpismi.Dozornáradapreskúmavaúčtovnézávierkyaaktovyžadujú
záujmy spoločnosti, navrhuje potrebné opatrenia. Z uvedeného potom plynie, že spoločnosť a jej
podnikateľská činnosť bola pod neustálym dozorom bánk a dozornej rady. Žalovaný 1/ uviedol, že všetky
žalobcom napadnuté právne úkony boli vykonané v dobe, keď úpadca ešte nebol v úpadku a taktiež tieto
úkony ani úpadok úpadcu v žiadnom prípade nespôsobili, pričom ozrejmil situáciu, že až do septembra

roku 2014 úpadca riadne plnil všetky svoje záväzky, až v auguste roku 2014 začal mať úpadca finančné
problémy. (pričom tieto finančné problémy a úplné ochromenie podnikania spôsobila skutočnosť, že
spoločnosťOKTE,a.s.odstúpilaodZmluvyozúčtovaníodchýlkyč.XXXX-XX-XXXnarok2014uzavretej
dňa 17.12.2013) Spoločnosť C. je organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a jej vlastníkom je štát
prostredníctvom spoločnosti U.. Takúto zmluvu o zúčtovaní odchýlky musí mať subjekt, ktorý chce

podnikať na trhu s dodávkou elektrickej energie, povinne so spoločnosťou C. uzavretú v zmysle zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z., v
opačnom prípade to pre takýto subjekt znamená nespôsobilosť podnikať v danej oblasti (t.j. v oblasti
dodávky elektrickej energie). Tým, že C. odstúpila od Zmluvy o zúčtovaní odchýlky, došlo tým súčasne
k zániku Zmluvy o prístupe a podmienkach účasti na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu

s elektrinou uzavretej medzi úpadcom a C. dňa 17.12.2013, čo znamenalo pre úpadcu ukončenie
spôsobilosti dodávať elektrickú energiu. Z tohto dôvodu úpadca v podstate nemohol ďalej vykonávať
svojej podnikanie, pretože jeho výlučným predmetom činnosti bola dodávka elektrickej energie. Toto
všetko sa však udialo až v priebehu mesiaca september roku 2014, pričom k odstúpeniu od zmluvy
o zúčtovaní odchýlky došlo až listom zo dňa 11.09.2014 doručeného úpadcovi dňa 23.09.2014. Ihneď

po zverejnení tohto odstúpenia na web stránke spoločnosti C.verujúca banka úpadcu U. vyhlásila dňa
12.09.2014 predčasnú splatnosť úveru, ktorý poskytla úpadcovi, čo v podstate znamenalo, že úpadca
sa tým dostal do úpadku, preto štatutárny orgán úpadcu podal ihneď po vzniknutí tohto stavu dňa
26.09.2014 návrh na vyhlásenie konkurzu.

20. Z uvedeného je zrejmé, že v dobe uskutočnenia všetkých žalobou odporovaných právnych úkonov
úpadca nebol v úpadku, ani tieto právne úkony úpadok nespôsobili a taktiež žalovaný 1/ a ani úpadca
nemohli v dobe urobenia napadnutých úkonov vedieť ani predpokladať, že sa v budúcnosti úpadca
do úpadku dostane, t.j. nemohli reálne predpokladať budúcu situáciu na trhu a ekonomickú situáciu
úpadcu, ktorá mala nastať až o niekoľko rokov. Podľa žalovaného 1/ je nutné zdôrazniť, že všetky

napadnuté zmluvy uvedené v petite žaloby boli reálne plnené, skutočne prinášali úpadcovi ekonomický
prospech. Žalovaný 1/ tvrdil, že nešlo o nevýhodné, či ukracujúce zmluvy, resp. úkony bez primeraného
protiplnenia alebo úkony v neprospech úpadcu alebo jeho veriteľov, ako sa snaží tvrdiť žalobca. Taktiež
výškazmluvnýchplneníbolavdanomodvetvíobvyklá.Žalovanýtaktiežpreukázal,žežalobcavosvojomvýpočte súm, ktoré mali byť údajne ukrátené uzavretím predmetných zmlúv, zahrnul aj sumu DPH, ktorú
zprijatéhoplneniaodviedolžalovaný1/štátu,čojevšakabsurdné,nakoľkotútoDPHzískalštátaúpadca
by musel aj bez vykonania týchto úkonov túto DPH štátu odviesť. Žalovaný trval na tom, že predmetnými

právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu žiadneho veriteľa. (Taktiež žalovaný poukázal na to, že obdobný
spor už žalobca viedol na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. XCbi/XX/XXXX, kde bola žaloba správcu
zamietnutározsudkomOSŽilinač.k.XCbi/XX/XXXXzodňa31.5.2016.)Svojetvrdeniariadnepreukázali
predloženými listinami a súd sa s tým stotožnil bez potreby ďalšieho doplnenia, nakoľko vyššie uvedené
zdôvodnenie je postačujúce.

21. Súd mal zistené, že žalovaný 1/ a 2/ ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca platne uzavreli dňa
01.01.2013 Nájomnú zmluvu, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Predmetom zmluvy bol nájom
nehnuteľností špecifikovaných v bode 1 Zmluvy (administratívna budova postavená na parc. KNC č.
XXX a pozemky KNC parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX, všetko v k.ú. P.). Účel nájmu
bol definovaný v čl. III Zmluvy - na výkon podnikania, najmä na administratívnu činnosť, skladovanie,

prevádzku obchodnej spoločnosti a činnosť firemnej kancelárie, a to od 01.01.2013 na dobu neurčitú.
V článku VII bolo dohodnuté nájomné vo výške 20.000,- Eur ročne, t.j. 1.666,66 Eur mesačne. Zmluva
bola podpísaná zmluvnými stranami. (l.č. 6 obsahu spisu)

22. Žalobca poukazoval na to, že predmetné nehnuteľnosti v skutočnosti boli v takom stave, že

neumožňovali ich využívanie na žiadnu z činností uvedených ako účel nájmu, napriek tomu zmluva bola
uzavretá a prenajímateľovi tak bolo poskytované plnenie ako nájom, hoci výška nájmu nezodpovedala
obvyklej cene za obdobný predmet nájmu. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ bol do
16.12.2014 členom predstavenstva úpadcu a teda mal kvalifikovanú účasť v úpadcovi, ktorá spočívala
v možnosti uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim

podielu 5% na základnom imaní. Žalovaný 1/ je spriaznenou osobou úpadcu, preto platí vyvrátiteľná
domnienka úpadku v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu. Žalobca považoval danú zmluvu za úkon
bez primeraného protiplnenia a ukracujúci právny úkon.

23. Žalobca predložil list od spol. H.. zo dňa 16.01.2017, v ktorom daná spoločnosť uviedla, že trhová

cena prenájmu predmetných nehnuteľností je 0,- Eur v rokoch 2013, 2014, 2015, 2016, a to na základe
osobnej návštevy, znaleckého posudku č. XX/XXXX a situácie na realitnom trhu. Súd však danú listinu
neposúdil za hodnovernú, nakoľko jednak bola vyžiadaná žalobcom od danej spoločnosti a z ničoho
relevantného nevyplýva, že daná spoločnosť skutočne bola vykonať ohliadku, a tiež z ničoho nevyplýva
relevantné a objektívne konštatovanie o situácii na realitnom trhu v danom k.ú. Taktiež aj žalovaný

v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poprel a spochybnil tvrdené skutočnosti danou
spoločnosťou s tým, že pokiaľ sa daná spoločnosť odvoláva na znalecký posudok, ten je z roku 2016,
čo je 3 roky po rozhodnom období a medzičasom došlo k rozkradnutiu a znehodnoteniu požiarom.
Zároveň je potrebné uviesť, že dané nehnuteľnosti boli dňa 10.08.2016 vydražené v dobrovoľnej dražbe
správcom úpadcu za 183.000,- Eur. Teda je nelogické tvrdenie o nulovej hodnote nájmu, keď dané

nehnuteľnosti niekoľko rokov po uzavretí zmluvy boli vydražené za takú cenu. Uvedené súd mal
preukázané aj notárskou zápisnicou o dobrovoľnej dražbe. Žalobca trval na tom, že nájomné nebolo
v obvyklej cene a predmet nájmu nebol primeraný k využitiu dohodnutého účelu. Žalobca požadoval
výsluch žalovaného 1/ formou písomného podania a po takom navrhnutom vykonaní následne trval aj
na osobnom výsluchu žalovaného 1/, pričom jedným z dotazov voči jeho osobe bolo, aký účel nájmu

bol dohodnutý a či úpadca využíval nehnuteľnosti tak, ako bolo dohodnuté. V tejto súvislosti súd však
poukazuje na to, že žalovaný 1/ so žalovanou 2/ bol v pozícii prenajímateľa, teda bolo vecou nájomcu,
t.j. úpadcu, ako využíva prenajaté nehnuteľnosti. Žalobca je správcom úpadcu a tieto skutočnosti mohol
zistiťhodnovernejšímspôsobom,atonapríkladpredovšetkýmpriamounájomcu-úpadcu.Jeevidentné,
že prenajímatelia dané nehnuteľnosti v spornom období nevyužívali, boli predsa prenajaté úpadcovi a

žalobca napriek tomu využitie úpadcom požadoval uviesť od žalovaného 1/.

24. Súd mal preukázané, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkmi predmetných nehnuteľností
boli žalovaní v podiele 1/1, teda v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré bolo následne zrušené, avšak
bez vyporiadania.

25. Súdu bol predložený Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 10.08.2012 vyhotovený znalcom N..
W..X. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty administratívnej budovy č.s. XXXX s príslušenstvom a
pozemkom na parc. KNC č. XXX, XXX, XXX/XX,X XXX/XX, XXX/XX v k.ú. P., pričom zadávateľombol úpadca. Podľa znaleckého posudku hodnota je 202.000,- Eur. Znalecký posudok obsahuje aj
fotodokumentáciu predmetných nehnuteľností. (l.č. 325)

26. Súd poukazuje na to, že hodnota nehnuteľností tesne pred ich prenajatím vyplýva zo znaleckého
posudku vo výške 202.000,- Eur (nájomná zmluva je z 01.01.2013 a znalecký posudok z 10.08.2012),
pričom tieto nehnuteľnosti následne o niekoľko rokov boli vydražené za 183.000,- Eur. Teda z toho
vyplýva, že nemali nulovú hodnotu a preto nie je ani dôvod usudzovať, že nájomné by malo byť 0
Eur. Z ničoho také konštatovanie nevyplýva. Znalecký posudok obsahuje aj fotodokumentáciu daných

nehnuteľností a je síce pravdou, že z fotografií je zrejmý dezolátny stav nehnuteľností, avšak nie bez
možného využitia. Ani znalec, hoci opísal stav nehnuteľností, neuviedol, že by tieto nehnuteľností neboli
využiteľné na dané účely. V zmluve bol dohodnutý účel a už záviselo od nájomcu, čo a ako využije.
Avšak aj pre laika bez odborného posúdenia je možné konštatovať, že nehnuteľnosti bolo možné využiť
- minimálne niektoré časti budovy, ako aj pozemkov, a to napríklad na skladovacie účely,... Dokonca
úpadca mal vedomosť o stave nehnuteľností ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy, keďže on sám -

úpadca, požiadal znalca o vypracovanie znaleckého posudku. Pokiaľ by mal úmysel ukracovať veriteľov,
tak je nelogické, aby si dal vyhotoviť znalecký posudok, teda nejaký dôkaz o stave nehnuteľností. Súd s
poukazom na uvedené má za to, že nehnuteľnosti bolo možné využiť na dojednaný účel - minimálne na
skladovanie, a teda aj podnikateľské účely, pričom hodnota nájmu 1.666,66 Eur mesačne je primeraná
za taký rozsah nehnuteľností a vzhľadom na hodnotu podľa znaleckého posudku vypracovaného len

niekoľko mesiacov pred uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy a s prihliadnutím na vydraženú cenu
daných nehnuteľnosti a s poukazom na bežnú prax, súd má za to, že nejde o neobvyklú cenu.

27. S poukazom na uvedené súd skonštatoval, že v prípade Nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2013
nejde o úkon bez primeraného protiplnenia, ani o úkon ukracujúci, nakoľko vzhľadom na hodnotu

nehnuteľností súd výšku nájomného posúdil za obvyklú a nie neprimeranú. Tvrdenie žalobcu o opaku
nebolo ničím preukázané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil relevantné dôkazy o tom,
že by nájomné bolo neprimerané a že nehnuteľnosti neboli schopné využitiu podľa dohodnutého účelu.
Hoci nehnuteľnosti podľa fotodokumentácie v znaleckom posudku sú v zlom stave, neznamená, že by
neboli využiteľné. Z fotografií je zrejmé, že miestnosti boli zasklené, mali 4 steny, strechu,... a predsa

nebolo povinnosťou nájomcu využívať všetky priestory, bolo jeho rozhodnutím, ktoré využije a ako
ich využije pri zachovaní dohodnutého účelu nájmu. Zároveň zo znaleckého posudku vypracovaného
pred uzavretím zmluvy je nepochybná hodnota, z ktorej vyplýva, že nehnuteľnosti vykazujú určitú
hodnotu. Keďže úpadca si tento znalecký posudok dal vypracovať, mal vedomosť o stave nehnuteľnosti
a posúdil ich za schopné využiť na následne dojednaný nájomný účel, a ktoré priestory konkrétne

využil a akým spôsobom, bolo jeho vecou a nebolo potrebné žalovaného 1/ ako prenajímateľa za
tým účelom vypočúvať. Prenajímateľ nie je ani povinný kontrolovať a evidovať, čo a ako sa využíva.
Súd opätovne uvádza, že predsa keby úpadca chcel ukracovať veriteľov, tak logicky by nevyžadoval
vypracovanie znaleckého posudku s fotodokumentáciou ako nejakým dôkazom svedčiacim prípadne v
jeho neprospech.

28. Je nutné podotknúť, že znalec sa vyjadroval ku stavu nehnuteľností, ale nie k možnému využitiu
a konštatovanie znalca ohľadom stavu nevylučuje využívanie nehnuteľností na nejaký účel. Ak mal
žalobca nejaké pochybnosti o využívaní nájmu a o možnosti využitia a teda či bol splnený účel nájmu,
žalovaný 1/ potvrdil využívanie nehnuteľností na dohodnutý účel. taktiež z fotodokumentácie je možné

konštatovať určité využitie nehnuteľností, čo ani znalec nevylúčil. Žalobca ničím nevyvrátil uvedené a
nepreukázal nemožnosť využitia, boli to iba jeho domnienky a teda svoje pochybnosti nepreukázal, hoci
práve žalobca je správcom úpadcu - nájomcu, ktorý v konaní sa nevyjadroval. Napriek tomu písomné
vyjadrenie žalovaného 1/ na základe žalobcom podaných otázok žalobca nepovažoval za dostatočné
(keďže žalovaný 1/ neodpovedal podľa predstáv žalobcu, neboli dané odpovede vyhovujúce žalobcovi)

a požadoval osobný ústny výsluch nie úpadcu, ale žalovaného 1/.

29. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní na otázky položené žalobcom uviedol, že úpadca predmet
nájmu využíval v rozsahu uvedenom v nájomnej zmluve a podľa jeho vedomostí bol predmet nájmu
využívaný úpadcom, pričom nehnuteľnosti boli v stave na skladovanie a administratívne účely a na

účely výkonu podnikania. Potvrdil, že na predmete nájmu v období od 31.07.2012 do 01.01.2013
boli vykonané stavebné úpravy - oprava strechy, okien, oplotenie vybudované, úprava vonkajších a
vnútorných stien a dňa 05.11.2014 bola budova poškodená požiarom. Napriek tomu dané nehnuteľnosti
boli dňa 10.08.2016 vydražené v dobrovoľnej dražbe správcom úpadcu za sumu vo výške 183.000,-Eur. Z toho je zrejmé, že nehnuteľnosti mali určitú nezanedbateľnú hodnotu, z ktorej sa odvíjala hodnota
nájmu posúdená súdom ako primeraná.

30. Čo sa týka Zmluvy o ekonomickom poradenstve, súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa
15.08.2011 medzi úpadcom ako mandantom a žalovaným 1/ ako mandatárom, čo vyplýva aj z čl.
IV. Zmluvy. Predmetom zmluvy bol záväzok mandatára sústavne a nepretržite uskutočňovať činnosti
uvedené v čl. II Zmluvy a mandant sa zaviazal poskytnúť za to odmenu podľa čl. V. Zmluvy, podľa ktorého
záloha predstavovala 4.000,- Eur bez DPH mesačne a o výške odmeny rozhodne predstavenstvo. Medzi

stranami bolo nesporné celkové vyplatenie odmeny vo výške 30.800,- Eur. (l.č. 7)
- Súd poukazuje na to, že žalobca nesprávne označil zmluvu, keďže domáhal sa neúčinnosti zmluvy
zo dňa 16.08.2011, avšak z čl. IV. Zmluvy vyplýva, že sa stáva účinnou a zmluvný vzťah vzniká dňa
15.08.2011, pričom zo zmluvy nevyplýva žiadny iný dátum. Súd nemal zistené uzavretie takej zmluvy aj
dňa 16.08.2011. Avšak z obsahu žaloby je zrejmé, ktorej zmluvy sa domáha neúčinnosti, čo bolo zrejmé
aj protistrane, aj keď na druhej strane pri striktnom posudzovaní žalobca sa domáha odporovateľnosti

zmluvy, ktorá nebola nikdy uzavretá. Avšak súd (ako aj strany konania) vychádzal z obsahu spisu.

31. Žalovaný 1/ k Zmluve o ekonomickom poradenstve zo dňa 15.08.2011 uviedol, že na základe
tejto zmluvy žalovaný 1/ vykonával pre úpadcu účtovné a ekonomické služby a poradenstvo,
komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti obchodovania s elektrickou energiou, komplexnú

poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti developérskych aktivít úpadcu a jeho dcérskej spoločnosti
v G.. Žalovaný na základe tejto zmluvy vykonával pre úpadcu taktiež činnosti spojené so založením,
riadením a spravovaním dcérskej spoločnosti v G., pričom na základe tejto činnosti žalovaného bola
v roku 2011 v G. založená dcérska spoločnosť úpadcu L. a žalovaný 1/ následne vykonával riadenie
a správu tejto dcérskej spoločnosti. Založenie, riadenie a správa takejto pobočky vyžaduje štúdium a

znalosť trhu s elektrickou energiou v danej krajine, vybavenie certifikátov a povolení na podnikanie,
získanie dodávateľov energie atď. Taktiež žalovaný 1/ vykonával činnosti smerujúce k založeniu
ďalších dcérskych spoločnosti v balkánskych krajinách (X. H. H.). Ďalej žalovaný 1/ vykonával pre
úpadcu a jeho dcérsku spoločnosť v G. na základe tejto zmluvy činnosti ako rokovanie, konzultácie a
komunikáciu s dodávateľmi, zmluvnými partnermi a príslušnými orgánmi štátnej správy a samosprávy,

prevádzkovateľmi distribučnej sústavy, spoločnosťou O. - O. G. a distribučnými spoločnosťami, týkajúce
sa realizácie obchodu s elektrickou energiou. Žalovaný 1/ vykonával tiež činnosť smerujúcu k získavaniu
povolení, rozhodnutí a stanovísk orgánov štátnej správy a samosprávy potrebných na vykonávanie
obchodu s elektrickou energiou. Zmluva trvala od 16.08.2011 do 30.04.2012. Plnenie z titulu Zmluvy
o ekonomickom poradenstve bolo žalovaným reálne vykonané v prospech úpadcu a výška odplaty

bola obvyklá, primeraná a rozhodne nie vysoká. Za celú dobu trvania zmluvy (t.j. takmer 9 mesiacov)
podľa žaloby úpadca vyplatil žalovanému odmenu vo výške 30.800 Eur vrátane DPH, čo predstavuje
sumu 3.422,22 Eur vrátane DPH mesačne, čo rozhodne nie je vysoká, resp. neobvyklá suma za všetky
vyššie uvedené činnosti. V tejto súvislosti uviedli, že úpadca mal veľmi vysoké obraty (v roku 2011
je to 20.134.568 Eur a v roku 2012 je to 71.562.200 Eur), to znamená, že vykonávať všetky vyššie

popísané činnosti pre spoločnosť s takýmito obratmi stojí nemálo úsilia, vyžaduje si značné vedomosti
a takisto so sebou nesie veľkú zodpovednosť za správnosť a odbornosť poskytovaných služieb, preto
vyššie uvedená suma za poskytovanie takýchto činnosti zjavne nemôže byť považovaná za neobvyklú,
resp. neprimeranú podmienkam na trhu. Ak by úpadca zabezpečoval tieto činnosti prostredníctvom
svojich zamestnancov, ktorých by musel za tým účelom zamestnať, určite by musel na to vynaložiť

vyššie finančné prostriedky ako uhrádzal žalovanému za vykonávanie týchto služieb, pretože keď
by sme spočítali len priemernú mzdu v hospodárstve plus príslušné sociálne a zdravotné odvody
za zamestnanca a daň z príjmu a zohľadnili príslušnú DPH a náklady na školenie zamestnanca, a
samozrejme cestovné náklady, tak by takýto náklad určite presiahol vyššie uvedenú sumu. Uviedol,
že takéto nakupovanie (outsourcing) služieb je v podnikateľskej praxi úplne bežná činnosť, vzhľadom

na to, že sa jedná o flexibilné a menej nákladné zabezpečovanie služieb. Preto žalovaný 1/ považuje
tvrdenie žalobcu, že týmto úkonom mal úpadca ukrátiť veriteľov, a navyše mal mať údajne úmysel
ukrátiť veriteľov, za absurdné a právne a ekonomicky nepodložené. Žalovaný 1/ tvrdenie žalobcu o tom,
že sa jedná o ukracujúci právny úkon popieral. Žalovaný 1/ dal do pozornosti, že zmluvy o rôznom
poradenstve v oblasti obchodovania s elektrickou energiou, ohľadom poskytovania bankových úverov a

ich získavania, marketingovom poradenstve a pod. mal úpadca uzatvorené aj s inými subjektmi. (napr.
so spol. O. - Mandátna zmluva na marketingové činnosti, cena 1900 eur/mesiac, N.. L. T., Y..H. XXXX/
X, T., N.: XX XXX XXX - Mandátna zmluva zo dňa 31.01.2011, predmetom ktorej boli marketingové
činnosti v oblasti obchodu s elektrinou (pričom tento subjekt mal dohodnutú odmenu 400 Eur/mesiac,od 01.01.2012 bola odmena 600 Eur/ mesiac, od 01.05.2012 odmena 800 Eur/mesiac, od 01.10.2012
odmena 1.200 Eur/mesiac, od 01.03.2013 odmena 1.700 Eur/mesiac), H., - Mandátna zmluva zo dňa
31.05.2013, predmetom ktorej bolo poradenstvo v oblasti obchodu s el. energiou, pri nákupe a predaji

elektrickej energie, v oblasti obchodovania na energetických trhoch a burzách, analýza cien komodít
na trhoch, pričom odmena bola 400 eur/mesiac, od 01.02.2014 odmena 800 eur/mesiac,..., až celkovo
bola úpadcom vyplatená odmena 252.000 Eur). Žalovaný 1/ pripojil niektoré z uvedených zmlúv, čím
preukázal svoje tvrdenia.

32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tento právny úkon v žiadnom prípade neukracuje žiadneho veriteľa
a ani nebol úpadcom vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľa úpadcu, a preto logicky ani nemohol byť takýto
úmyselžalovanému1/známy,nakoľkoúmyselúpadcuukrátiťveriteľaneexistoval.Zuvedenýchdôvodov
žalovaný 1/ má za to, že nie sú splnené podmienky na odporovanie tohto úkonu podľa § 60 ZKR. Navyše
je taktiež zrejmé, že tento úkon nebol vykonaný počas úpadku úpadcu, ani nespôsobil úpadok úpadcu,
pričomzmluvnéstranyreálnenemohlipredpokladať,žesaúpadcadostaneoniekoľkorokovpovykonaní

tohto úkonu do úpadku v dôsledku zmeny vývoja trhu v oblasti podnikania s elektrickou energiou.

33. Žalobca uvedené skutočnosti ničím relevantným nespochybňoval. Boli preukázané obraty, ktoré sú
v značnom rozsahu a výške a teda odmena/provízia vyplatená žalovanému 1/ je minimálne primeraná,
ak nie dokonca podpriemerná vzhľadom na obraty.

34. Žalovaný v rade 1/ prehlásil, že na základe danej zmluvy vykonával pre úpadcu účtovné
a ekonomické služby a poradenstvo, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti
obchodovania s elektrickou energiou, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti
developerských aktivít úpadcu a jeho dcérskej spoločnosti v G. a v rámci danej zmluvy vykonával

aj činnosti spojené so založením, riadením a spravovaním dcérskej spoločnosti G. založenej v roku
2011. Žalovaný 1/ vykonával činnosti pre úpadcu aj smerujúce k založeniu dcérskych spoločností v
balkánskych krajinách (X.. H.), realizoval rokovania v R., kde dojednal kontrakt o dodávaní elektrickej
energie pre spol. U. a dohadoval a zabezpečoval stretnutia so švajčiarskou spol. RWE ako dodávateľom
elektriny pre úpadcu.

35. Žalovaný 1/ preukázal existenciu dcérskej spoločnosti úpadcu v G. výpisom z obchodného registra a
preukázal aj podnikanie žalovaného 1/ ako fyzickej osoby spolu s oprávnením na vykonávanie daných
činností. Uvedené vyplýva z predloženého živnostenského listu na činnosti - ekonomické poradenstvo,
organizačné poradenstvo, účtovné poradenstvo, vedenie účtovníctva,...., a to v období od 01.07.2006 do

01.02.2014. (l.č. 396-397) Teda žalovaný 1/ mal oprávnenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré
boli v podstate nesporné medzi stranami a zároveň relevantne preukázané, súd posúdil, že daná zmluva
nie je ukracujúcim právnym úkonom.

36. Čo sa týka Zmluvy o sprostredkovaní, súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa 15.08.2011 medzi

úpadcom ako záujemcom a žalovaným 1/ ako sprostredkovateľom. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v
čl. I. Zmluvy, v zmysle čoho žalovaný 1/ mal vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu združených zmlúv
o dodávke silovej elektriny a distribučných služieb medzi záujemcom a tretími osobami. Podľa čl. IV.
Úpadca sa zaviazal žalovanému 1/ za jeho činnosť platiť provízie, nárok vzniká uzavretím jednotlivej
sprostredkovanej zmluvy. (l.č. 9)

37. Žalovaný 1/ k Zmluve o sprostredkovaní č. XX zo dňa 15.08.2011 uviedol, že vykonával pre
úpadcu sprostredkovanie obchodov, predmetom ktorých bola dodávka elektrickej energie zo strany
úpadcu tretím osobám (t.j. sprostredkovanie zmlúv medzi úpadcom ako dodávateľom elektrickej
energie a tretími osobami ako odberateľmi el. energie), vykonával starostlivosť o týchto odberateľov

spojenú s odberom elektrickej energie a taktiež vykonával sprostredkovanie obchodov, kde úpadca
stál na strane odberateľa energie a tretia osoba na strane dodávateľa energie. Uzavieranie obchodov
prostredníctvom sprostredkovateľov je v podnikateľskej praxi úplne bežná činnosť, najmä v oblasti
podnikania s elektrickou energiou, preto sa jedná o úplne štandardnú a obvyklú činnosť. Na základe tejto
zmluvy žalovaný pre úpadcu reálne sprostredkovával obchody a vykonával podnikateľskú starostlivosť

o odberateľov el. energie, pričom na základe týchto činností žalovaného dosahoval úpadca zisk, preto
má právo na vyplatenie provízie za takúto činnosť. Provízia bola vyplatená len za reálne uskutočnené
obchody a reálne poskytnutú starostlivosť o odberateľov a navyše provízia bola vyplácaná vždy až
keď došlo k skutočnému splneniu obchodu zo strany tretej osoby, t.j. až keď došlo k skutočnémuodberu elektrickej energie odberateľom elektrickej energie. K províziám, ktoré uviedol žalobca v žalobe
vo svojom súpise priloženom k žalobe, ktoré boli vyplatené žalovanému 1/ na základe zmluvy o
sprostredkovaní, však prislúchajú žalovaným skutočne sprostredkované obchody pre úpadcu, a to

obchody na dodávku elektrickej energie, a vykonaná starostlivosť o odberateľov energie, pričom sa
jednalo o sprostredkované obchody v celkovom objeme tržieb 145.222,47 Eur. To znamená, že úpadca
získal činnosťou žalovaného tržbu v takejto výške (145.222,47 Eur), čo určite nie je možné považovať
za zanedbateľný prínos pre podnikanie úpadcu. Získaná provízia je tak obvyklá a primeraná k objemu
získaných obchodov a vykonaným činnostiam a z nich plynúcim tržbám. Navyše žalovanému vznikol

nárok na odmenu vždy až skutočným odobratím elektrickej energie konkrétnym odberateľom, takže
dochádzalo k skutočným odberom elektrickej energie a skutočne získanej tržbe úpadcu za takýto odber.
Z uvedeného je zrejmé, že provízia je plne primeraná a obvyklá k objemu sprostredkovaných obchodov
a k vykonávanej starostlivosti o predmetných odberateľov elektrickej energie zo strany žalovaného 1/.
Žalovaný 1/ predložil zoznam získaných tržieb úpadcom zo sprostredkovaných obchodov a zoznam
osôb získaných žalovaným pre úpadcu a o ktoré žalovaný 1/ vykonával starostlivosť na základe zmluvy

o sprostredkovaní, dodatky k zmluve o sprostredkovaní, z ktorých je zrejmá výška odmeny žalovaného.
Žalovaný 1/ uviedol, že každá faktúra na províziu bola vystavená na základe provízneho listu, ktorý
podpisovali úpadca a žalovaný 1/ a navyše aj zamestnanci úpadcu, ktorí potvrdzovali správnosť tohto
súpisu, pričom týmito súpismi sa potvrdzovala príslušná provízia v každom jednotlivom prípade. Všetky
provízne listy žalovaný 1/ predložil súdu. Žalovaný 1/ poukázal, že rovnaké, resp. obdobné zmluvy

mal úpadca uzatvorené aj s inými subjektmi, napr. s tými, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa
21.05.2016 a taktiež napríklad so subjektmi: D. (tento sprostredkovateľ mal podľa vedomostí žalovaného
1/ dohodnutú s úpadcom ešte vyššiu províziu ako žalovaný), p. W., M.T.S. - U., ... Z vyššie uvedeného,
ako aj z ostatných uvedených skutočností vyplýva, že tento právny úkon v žiadnom prípade neukracuje
žiadnehoveriteľa(právenaopak-vykonanímtohtoúkonuzískalúpadcaskutočneobrovskýobjemtržieb)

a ani nebol úpadcom vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľa úpadcu a preto logicky ani nemohol byť takýto
úmysel žalovanému známy, nakoľko úmysel úpadcu ukrátiť veriteľa neexistoval. Z uvedených dôvodov
žalovaný 1/ má za to, že nie sú splnené podmienky na odporovanie tohto úkonu podľa § 60 ZKR. Preto
žalovaný 1/ považuje tvrdenie žalobcu, že týmto úkonom mal úpadca ukrátiť veriteľov, a navyše mal
mať údajne úmysel ukrátiť veriteľov, za absurdné a právne a ekonomicky nepodložené. Žalovaný 1/

preto tvrdenie žalobcu o tom, že sa jedná o ukracujúci právny úkon, popieral. Navyše je taktiež zrejmé,
že tento úkon nebol vykonaný počas úpadku úpadcu, ani nespôsobil úpadok úpadcu. Zmluvné strany
navyše reálne nemohli predpokladať, že sa úpadca dostane o niekoľko rokov po vykonaní tohto úkonu
do úpadku v dôsledku zmeny vývoja trhu v oblasti podnikania s elektrickou energiou.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na relevantne preukázaný objem zisku, súd posúdil, že
vyplatená odmena žalovanému 1/ bola nie ukracujúca, ale pomerne nízka vzhľadom na zabezpečený
zisk - tržby v objeme 145.222,47 Eur v prospech úpadcu činnosťou žalovaného 1/, čím získal tržbu
v značne vysokom objeme a vyplatenú províziu/odmenu nemožno posudzovať ako ukracujúci úkon.
Žalovaný 1/ preukázal svoje tvrdenia. S poukazom na to nemožno považovať ani túto zmluvu za

ukracujúci úkon.

39. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť strany konania, a to aj napriek návrhu žalobcu na osobný
výsluch žalovaného 1/ na tunajšom súde. Súd vykonanie toho považoval za nehospodárne vzhľadom
na to, že žalovaný 1/ žije dlhodobo, ak nie už trvalo v zahraničí, pričom žalobca pôvodne súhlasil

s tým, že položí mu písomne otázky a teda súhlasil s jeho písomným vyjadrením na základe ním
položených otázok. Napriek tomu po vykonaní tohto úkonu žalobca začal trvať na osobnom výsluchu,
nakoľko zodpovedanie otázok v písomnej forme považoval za neúplné, ako napríklad uvedenie účelu
nájmu, rozsahu využitia a pod. Súd však posúdil, že žalovaný 1/ zodpovedal riadne na položené otázky
zo strany žalobcu, a to na tie, ktoré boli relevantné. Súd má za to, že žalovaný 1/ ak odkázal na

konkrétny článok v zmluve ohľadom účelu nájmu bez toho, aby to v odpovedi presne odcitoval, je
postačujúce. Vyžadovanie presnej citácie účelu zo zmluvy je šikanózne. Odpovedal predsa tak, ako mal
za to, že sa tak udialo. Taktiež namietanej odpovedi ohľadom rozsahu užívania, predsa žalovaný 1/
jednoznačne uviedol odpoveď a je predsa vecou žalobcu, aby si zistil u úpadcu, čo vlastne užíval a nie
od prenajímateľa toto požadoval, ktorý predsa nehnuteľnosti prenechal do užívania úpadcovi a nebolo

povinnosťou prenajímateľa zisťovať, či nájomca všetko užíva, resp. v akom rozsahu, napriek tomu takú
otázku voči žalovanému 1/ pripustil a žalovaný 1/ odpovedal.

40. Podľa § 195 ods.1, 3CSP(1) Na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo,
ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
(3) Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených

skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým nie
je dotknutá povinnosť podľa odseku 2.

41. Súd má za to, že boli splnené podmienky podľa § 195 ods.3 CSP a z toho dôvodu nebolo potrebné
nariaďovať výsluch strany, nakoľko tvrdené skutočnosti bolo možné preukázať aj inak a zároveň aj

z dôvodov hospodárnosti vzhľadom na pobyt žalovaného v rade 1/ v zahraničí, pričom žalobca trval
na osobnom výsluchu na tunajšom súde, nesúhlasil s výsluchom prostredníctvom dožiadaného súdu,
pričom toto požadoval až po písomnom vyjadrení žalovaného 1/ práve na návrh žalobcu a na otázky
ním položené. Súd uložil žalovanému 1/ odpovedať na otázky písomne a z dôvodu rýchlosti konania a
hospodárnosti súd toto uložil prostredníctvom jeho právneho zástupcu, a to so súhlasom všetkých strán
konania, aj keď následne vzniesli určité námietky, ale súd to považoval len za špekulácie a účelovosť

s cieľom predĺžiť konanie, pričom je nepochybné, že s takým postupom všetci súhlasili a daný postup
bol v súlade s CSP. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ súd predvolával všetky
strany, nielen právnych zástupcov, neznamená to, že ich predvolával za účelom nariadenia výsluchu
a teda uloženie povinnosti dostaviť sa. Súd takýmto spôsobom chcel iba upovedomiť o nariadenom
pojednávaní a bolo vecou každého predvolaného, či sa dostaví alebo nie, je to jeho právo, nie povinnosť.

Zo žiadneho predvolania nevyplývalo, že súd nariadil výsluch konkrétnej strany. Pričom v zmysle §
195 CSP to ani nebolo nutné, keďže skutočnosti bolo možné aj iným spôsobom preukázať a pokiaľ
bol vykonaný písomný dotaz na žalovaného 1/ na odpovede na otázky položené právnym zástupcom
žalobcu, z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti bol dotazovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu
a nie prostredníctvom dožiadaného súdu, ani doručovanie otázok prostredníctvom príslušného súdu,

keďže žalovaný v rade 1/ je dlhodobo mimo SR. S týmto postupom všetci zhodne súhlasili, čo výslovne
uviedli pred súdom, preto následné pripomienky, či námietky súd nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ
následne právny zástupca žalobcu nesúhlasil s odpoveďami, ktoré považoval za neúplné, keďže napr.
žalovaný v rade 1/ na otázku ohľadom účelu nájmu odkázal iba na konkrétny článok zmluvy, ..., súd
takéto námietky zo strany žalobcu považoval za neopodstatnené a odpovede považoval za dostatočné

a adekvátne vzhľadom jednak na časový odstup a jednak na to, že žalovaný 1/ bol dotazovaný
predovšetkým ako prenajímateľ a niektoré otázky vyplývali priamo zo znenia zmluvy. Pokiaľ žalobca
následne požadoval osobný výsluch žalovaného 1/ z uvedených dôvodov a z dôvodu, že by chcel
klásť prípadné doplňujúce otázky, súd poukazuje na to, že práve žalobca - jeho právny zástupca bol
ten, ktorý navrhoval postup písomného odpovedania na otázky, ktoré sám položil a špecifikoval a boli

zaslané bez úpravy súdu a teda v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti mal právny zástupca otázky
špecifikovať tak, aby nedošlo k predlžovaniu konania ďalšími prípadnými otázkami, či výsluchom a to
zvlášť s poukazom na to, že tieto otázky boli predložené a teda aj formulované advokátom, teda osobou
s právnickým vzdelaním a preto otázky mali byť hneď formulované riadne a s prezieravosťou a po
starostlivej odbornej príprave. Preto súd nepovažoval výsluch strany - žalovaného 1/ (a to na tunajšom

súde) za potrebné, keďže súdu bolo doručené jeho vyjadrenie na otázky žalobcu.

42. Súd vykonal dokazovanie, na základe čoho posúdil, že žaloba je neopodstatnená vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti riadne vyplývajúce a preukázané z predložených listín, a preto súd žalobu
zamietol v celom rozsahu. Vykonané dokazovanie považoval za dostatočné bez potreby vykonania

ďalšieho dokazovanie, pričom na ďalšom dokazovaní v závere zotrval len žalobca, a to na osobnom
výsluchu žalovaného 1/, k čomu súd podal odôvodnenie vyššie. Pokiaľ žalovaný 1/ navrhoval v svojich
písomných vyjadreniach nejaké dokazovanie ako predloženie zmlúv medzi úpadcom a tretími subjektmi,
na ktoré žalovaný 1/ poukazoval, súd toto nevykonal jednak preto, lebo to nikto nerozporoval a nebolo
potrebné teda skúmať tieto zmluvy a nikto ich nerozporoval, súd mal za nesporné tieto skutočnosti a

jednak žalovaní už na takom dokazovaní následne netrvali. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by sa jednalo o úkony bez primeraného protiplnenia, či zvýhodňujúce alebo ukracujúce právne úkony.

43. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v celom
rozsahu ako plne úspešnej strane v konaní, keďže boli úspešní v celom rozsahu, pričom o výške bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

46. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).