Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cbi/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231416
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5115231416.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: Y.. Y. Y.,

L.., T. X. 2, XXX XX X. ako správca úpadcu L. zast. Advokátska kancelária Mgr. Ivana Vojtášová, s.r.o.,
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 47 257 946, proti žalovanému: X/ N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
EI., zast. Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o., Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713, 2/ V.,
zast. JUDr. Ján Kasenčák, advokát so sídlom Juraja Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina, IČO: 42 104 386,
o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o vrátenie plnenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému v rade 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s
tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Žalovanému v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s
tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.10.2015, podanou na súde dňa 28.10.2015, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že

Nájomná zmluva zo dňa 01.01.2013 je neúčinná a zaviazať žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty
úpadcuplnenievovýške20.000,-Eur,taktiežžeZmluvaoekonomickomporadenstvezodňa16.08.2011
je neúčinná a zaviazať žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 30.800,-
Eur a zároveň určiť, že Zmluva o sprostredkovaní č. XX zo dňa 15.08.2011 je neúčinná a zaviazať
žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 1.086,72 Eur. Svoj návrh odôvodnil
tým, že Nájomná zmluva je právny úkon bez primeraného protiplnenia a zároveň všetky zmluvy sú
úkony ukracujúce, pričom v čase uzatvorenia právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa MAGNA

ENERGIA a.s., ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná
do zoznamu pohľadávok pod položkou 71. Predmetná pohľadávka nebola popretá správcom a ani
žiadnym z veriteľov a považuje sa za zistenú. Taktiež existovala pohľadávka veriteľa SFÉRA, a.s. a bola
prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou 12. Pokiaľ
by úkony neboli zrealizované, ostalo by úpadcovi viac likvidného majetku, ktorý by mohol byť použitý na
uspokojenie veriteľov. Žalovaný 1/ bol dokonca spriaznenou osobou.

2. V žalobe označených žalovaných žalobca označil - ďalej ako „žalovaní" a v petite uvádzal iba
„žalovaný" (teda bez ďalšieho označenia 1/ a 2/), avšak následne na výzvu súdu túto vadu odstránil
tak, že upresnil, že 1.petit sa týka žalovaných 1/ a 2/ a 2. a 3.petit sa týka iba žalovaného v rade 1/
a trovy si uplatňuje voči obidvom žalovaným. Súd napriek námietke právneho zástupcu žalovanej 2/ohľadom danej vady posúdil, že žalobca odstránil danú vadu, pričom súd nie je viazaný petitom ako
takým, ale obsahom celej žaloby, ktorú je nutné posudzovať podľa obsahu, podľa ktorého je zrejmé,
čoho sa žalobca domáha, preto súd neposúdil žalobu za zmätočnú, či nezrozumiteľnú.

3. Žalovaný 1/ a následne aj žalovaná 2/ vzniesli námietku nedostatku právomoci s poukazom
na § 37 ZMPS, nakoľko v danej veci nejde o majetkové práva, ale o odporovanie právneho
úkonu. Taktiež namietli lehotu na podanie žaloby, nakoľko vraj bola zachovaná iba 5-ročná lehota
týkajúca sa odporovateľnosti ukracujúcemu právnemu úkonu, nie však zákonná lehota týkajúca sa

iných odporovateľných úkonov. Zároveň uviedli, že správcom deklarované pohľadávky spol. MAGNA
ENERGIA, a.s. a SFÉRA, a.s. reálne nevznikli a neexistovali. (l.č. 91, 132)

4. Čo sa týka námietky nedostatku právomoci, súd poukazuje na to, že táto námietka je nedôvodná,
nakoľko v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29.05.2000 o konkurznom konaní, je daná
právomoc slovenského súdu, v danom prípade Okresného súdu Žilina. Otázku právomoci súdu

rozhodovať o odporovacích žalobách v súvislosti s konkurzom riešil ESD vo veci Christopher Sagon,
konajúci ako konkurzný správca spol. Frick Teppichboden Supermärkte GmbH verzus Deko Marty
Belgium NV. Skutkové okolnosti sa týkajú konkurzu nemeckej spoločnosti K. O. U. R., v rámci
ktorého konkurzný správca odporoval právnemu úkonu úpadcu voči belgickej spoločnosti J. T. X.
NV, nakoľko odporcom bola belgická spoločnosť, nemecký prvostupňový a odvolací súd rozhodli, že

nemajúprávomocotejtovecirozhodovať.KonaniebolonakoniecprerušenéSpolkovýmsúdnymdvorom
Nemecka, ktorý sa obrátil s predbežnou otázkou na Európsky súdny dvor. Otázka, ktorú nemecký
súdny dvor položil, sa týkala určenia hranice medzi nariadením o konkurznom konaní a Nariadením
Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach. Išlo konkrétne o to, či právomoc súdu pre rozhodovanie o odporovacej žalobe

spadá pod čl. 3 ods.1 nariadenia alebo sa určí na základe nariadenia 44/2001. Záver ESD bol taký, že
čl. 3 ods.1 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29.05.2000 o konkurznom konaní musí byť vykladaný
v tom zmysle, že súdy členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, majú
právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe, ktorá sa zakladá na platobnej neschopnosti a smeruje proti
žalovanému, ktorý má svoje sídlo v inom členskom štáte. ESD pri formulácii záveru vychádzal najmä z

bodu 6/ preambuly nariadenia, ktoré uvádza, že by sa nariadenie malo týkať aj „rozhodnutí", ktoré sú
vynesené priamo na základe konkurzného konania. Z hľadiska určenia hranice nariadenia o právomoci
ESD pripomenul aj svoje predchádzajúce rozhodnutie vo veci Gourdain (133/78). V tomto prípade ESD
rozhodol, že žaloba podobná odporovacej žalobe súvisí s konkurzom, a preto nemôže spadať pod
Bruselský dohovor o súdnej právomoci a vymáhaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

(predchodca nariadenia 44/2001). Bruselský dohovor v čl. 1 ustanovuje, že sa netýka konkurzného
konania. Obdobné ustanovenia vyplývajú aj v čl. 1 bod 2 nariadenia o právomoci, a preto odporovacia
žaloba v súvislosti s konkurzom nespadá pod predmet úpravy tohto nariadenia. S poukazom na uvedené
- je daná právomoc slovenského súdu.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 18Cbi/3/2015-417 zo dňa 19.05.2017, ktorý bol na základe
odvolania podaného žalobcom uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/2/2018-499 zo dňa
20.06.2018 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v bode
25 odôvodnenia uviedol: „Okresný súd v rámci nového konania za dôkaznej povinnosti žalobcu bude
vyhodnocovať základný predpoklad odporovacej žaloby, vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005

Z.z. a ak nebude splnený vo vzťahu k jednotlivo uplatneným skutkovým podstatám právnych úkonov,
ktorým žalobca odporoval, tak takejto žalobe žalobcu nebude možné vyhovieť, ak sa skonštatuje, že
napádané právne úkony nie sú ukracujúcimi právnymi úkonmi."

6. Následne súd postupoval v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline a vo veci nariadil pojednávanie,

na ktoré predvolal všetkých, pričom všetci boli riadne poučení aj podľa § 90 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Súd vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho
zástupcu žalobcu, ako aj žalovaných 1/ a 2/ a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah
spisu.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Súd mal preukázané, že uznesením zo dňa 22.10.2014, č. k. XK/XX/XXXX-XX, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 28.10.2014, vyhlásil súd na majetok úpadcu konkurz.9. Podľa výpisu z obchodného registra na úpadcu vyplýva, že žalovaný 1/ bol štatutárnym orgánom
úpadcu - člen predstavenstva v období od 30.12.2009 do 30.11.2014 a žalovaná 2/ jeho manželkou.

10. Podľa § 9 ods.1, 2 a 3 ZKR
(1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe

kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista
alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby
uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z
osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
(2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby,
ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.

(3)Kvalifikovanouúčasťousanaúčelytohtozákonarozumiepriamyalebonepriamypodielpredstavujúci
aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe
alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom
zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel
držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu

kvalifikovanú účasť.

11. Súd posúdil, že žalovaný 1/ je skutočne spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods.1 ZKR.

12. Zároveň súd mal zistené, že žalovaný v rade 1/ a v rade 2/ v čase uzavretia zmlúv, ktoré žalobca

odporuje, boli manželmi.

13. Žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti Nájomnej zmluvy, Zmluvy o ekonomickom poradenstve a
Zmluvy o sprostredkovaní.

14. Žalovaní vzniesli námietku uplynutia zákonnej lehoty na podanie odporovacej žaloby voči Zmluve o
ekonomickom poradenstva a Zmluvy o sprostredkovaní.

15. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

16. Podľa § 58 ZKR
(1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon
dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho

základe získal alebo má získať.
(2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo
bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas

jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

17. Podľa § 59 ods.4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené

počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli
urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

18. Podľa § 60 ods.1, 2, 3 ZKR

(1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len
"ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol
alebo musel byť druhej strane známy.(2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred

začatím konkurzného konania.

19. Podľa § 14 ods. 3 ZKR zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku
sa začína konkurzné konanie.

20. Podľa § 153 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"),
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Súd poznamenáva, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na

ochranu veriteľov. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú:
a) právny úkon dlžníka,
b) účinnosť právneho úkonu dlžníka,
c) ukrátenie pohľadávky veriteľa.
Osobitné predpoklady odporovateľnosti v konkurznom konaní sú:

a) vyhlásenie konkurzu
b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,
c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

22. Odporovateľnosť musí uplatniť aktívne legitimovaný subjekt - správca alebo veriteľ voči pasívne

legitimovanému subjektu a to v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu (§ 57 ods.2 ZKR).
Odporovateľnosť možno uplatniť len pri právnych úkonoch vykonaných v stanovenom čase pred začatím
konkurzného konania. V posudzovanej veci uplatnil odporovateľnosť aktívne legitimovaný subjekt -
správca v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu.

23. ZKR upravuje dve základné skupiny odporovateľných právnych úkonov, a to kvalifikované v § 58 a
59 (právne úkony bez primeraného plnenia a zvýhodňujúce právne úkony) a druhú skupinu právnych
úkonov (§ 60 ZKR), ktoré nie je možné subsumovať pod § 58 a § 59 ZKR.

24. V prvej skupine právnych úkonov sa nemusí preukazovať úmysel úpadcu ukrátiť uspokojenie

pohľadávok veriteľov a vedomosť o tomto úmysle druhou zmluvnou stranou sporného právneho úkonu.
Táto sprísnená „zodpovednosť" druhej zmluvnej strany za spôsob nadobudnutia prospechu na základe
odporovateľného právneho úkonu je limitovaná časovo, pretože postihuje právne úkony, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a ak bol právny úkon urobený so
spriaznenou osobou dlžníka, je táto lehota trojročná. Žalobca však v konaní musí preukázať, že sporný

právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka alebo, že tento právny úkon dlžníka spôsobil jeho
úpadok.

25. V druhej skupine (§ 60 ZKR) je možné postihnúť tie právne úkony, ktoré boli urobené až počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania, avšak žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že

dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a druhá zmluvná strana o
tomto úmysle vedela. Existencia úmyslu a vedomosť druhej zmluvnej strany sa ex lege predpokladá pri
právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník so spriaznenou osobou, pričom povinná osoba ako nadobúdateľ
majetkového prospechu môže preukázať opak, teda neexistenciu úmyslu alebo jeho nepoznanie resp.
absenciu obidvoch predpokladov. Pri tejto skupine právnych úkonov je právne irelevantné, či dlžník bol

v čase vykonania sporného právneho úkonu v úpadku alebo či sa týmto právnym úkonom do úpadku
dostal.26. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi
dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného
typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich

neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie
uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho
úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu,
aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojim
majetkom.

27. Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti, že ide o ekonomický dopad právneho
úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov podľa § 57 ods. 4 ZKR, teda ide o ukrátenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa. ZKR v § 57 ods. 4 vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka
niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov musí správca prioritne preukázať
(má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu nepostačuje na uspokojenie

pohľadávok prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky
prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. V konkurze, kde sa pohľadávky uspokojujú len
pomerne, to v zásade neprichádza do úvahy, ale nie je to úplne vylúčené (napr. ak si všetci veritelia
neprihlásia pohľadávky).

28. Predpokladom každej odporovateľnosti tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1), ako aj
podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 57 ods. 4) je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov
dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného
právneho úkonu dlžníka sa zníži (ukráti) uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak
dlžníkanipredvykonanímodporovanéhoprávnehoúkonunemaldostatokmajetkunaúplnéuspokojenie

pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok
veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď odporovaným právnym úkonom dôjde k
zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok
veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, odporovacia žaloba nemôže
byť úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi (rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2014, sp. zn. 25 CoKR 2/2014, R33/2016).

29. Súd konštatuje, že zo strany žalobcu v konaní nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu
k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze, a to ukrátenia
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR.

V konaní nebolo žalobcom preukázané, že po vykonaní odporovaných právnych úkonov sa majetok
dlžníka znížil tak, že by v tom čase nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov.

30. Žalobca až podaním zo dňa 18.09.2018 navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom
posúdenia stavu majetku úpadcu, jeho finančnej situácie a schopnosti splácať záväzky voči veriteľom

(likvidity) pred účinnosťou jednotlivých odporovaných právnych úkonov a k momentu ich účinnosti, v
prípade nájomnej zmluvy aj ku dňu úhrady nájomného (13.10.2014).

31. Žalobca navrhol znalecké dokazovanie za účelom posúdenia stavu majetku úpadcu, jeho finančnej
situácie a schopnosti splácať záväzky voči veriteľom, a to až podaním zo dňa 18.09.2018, hoci žaloba

bola podaná dňa 28.10.2015. Žalovaný v rade 1/ sa v písomnom podaní zo dňa 12.10.2018 vyjadril, že
nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania, pričom poukázal aj
na koncentračnú zásadu.

32. Podľa § 153 CSP

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.33. S poukazom na citované ustanovenie a aj vzhľadom na postavenie žalobcu ako správcu konkurznej
podstaty úpadcu, ktorý je znalý tejto problematiky, musel si byť žalobca vedomý, musel mať vedomosť,
že v prvom rade pre úspešnosť jeho žaloby musí byť splnený a preukázaný predpoklad podľa § 57 ods.4

ZKR. Napriek tomu toto chcel preukázať až návrhom zo dňa 18.09.2018, teda 3 roky po podaní žaloby.

34. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie za účelom posúdenia stavu majetku úpadcu, jeho finančnej
situácie a schopnosti splácať záväzky voči veriteľom (likvidity) pred účinnosťou jednotlivých
odporovaných právnych úkonov a k momentu ich účinnosti, v prípade nájomnej zmluvy aj ku dňu

úhrady nájomného (13.10.2014), vykonanie ktorého navrhol žalobca v podaní zo dňa 18.09.2018 , súd
poukazuje na ustanovenie § 153 CSP, teda na sudcovskú koncentráciu konania, keďže žalobca mohol
navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania už pred prvým pojednávaním, resp. v samotnej žalobe.
Zároveň súd nezistil žiadnu prekážku pre vyhotovenie takéhoto dôkazu priamo žalobcom, ktorý taký
dôkaz navrhoval, keďže ako správca konkurznej podstaty úpadcu disponuje účtovníctvom úpadcu.

35. Pokiaľ súd mal v úmysle vykonať znalecké dokazovanie na návrh žalobcu a za tým účelom boli
aj preddavky na znalecké dokazovanie uložené, súd od tohto upustil práve s poukazom na § 153
CSP a s poukazom na to, že nebola zrejmá žiadna prekážka pre zabezpečenie takéhoto dôkazu
zo strany žalobcu. Táto skutočnosť bola daná na vedomie žalobcovi minimálne na pojednávaní dňa
31.01.2019 tak, že súd upúšťa od znaleckého dokazovania a znalecké dokazovanie nevykoná, pričom

táto skutočnosť bola daná stranám konania na vedomie zo strany súdu v priebehu pojednávania ešte
pred samotným uznesením, ktorým bol návrh na znalecké dokazovanie zamietnutý. O nevykonaní
znaleckého dokazovania zo strany súdu muselo byť zrejmé žalobcovi minimálne aj z toho, že súd
nepokračoval v znaleckom dokazovaní a nariadil pojednávanie na prejednanie veci.

36. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu musel vedieť a
musel si byť vedomý, že pre úspešnosť žaloby musí byť splnený predpoklad § 57 ods.4 ZKR a túto
vedomosťmuselmaťužpripodanížaloby.Tentopredpokladjedanýzákonom,splnenietohotedanebolo
stanovenéažrozhodnutímodvolaciehosúdu,ktorýnatovosvojomrozhodnutípoukázal.Pokiaľodvolací
súd uviedol vo svojom rozhodnutí, že „...dôkazná povinnosť žalobcu...", nemožno opomenúť ust. § 153

CSP, ktorý platí pre celé konanie bez ohľadu na prípadné odvolanie a zrušenie rozhodnutia a vyslovený
názor odvolacieho súdu. Odvolací súd poukázal na to, že musí byť splnený predpoklad podľa § 57
ZKR, nakoľko v opačnom prípade nie je možné vyhovieť žalobe a dôkazná povinnosť je na žalobcovi,
avšak to neznamená, že táto povinnosť žalobcovi vznikla po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu,
ale túto povinnosť žalobca mal pri podaní žaloby. Dôkazná povinnosť žalobcu je nepochybne daná

na preukázanie splnenia daného predpokladu, a to pre celé konanie od podania žaloby, ale je nutné
aplikovať § 153 CSP, a to o to viac, že žalobca je správca (u ktorého sa predpokladajú určité znalosti),
avšak daný dôkaz nenavrhoval cca 3 roky od podania žaloby a ani nepredložil žiadny taký dôkaz, hoci
nebola uvádzaná, ani zistená žiadna prekážka z jeho strany na predloženie takého dôkazu, a to aj
napríklad súkromný znalecký posudok,...

37. Súd uvádza, že bez preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti podľa ust. § 57 ZKR, t.j.
existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka a jeho obsahu a ukrátenia uspokojenia
prihlásenejpohľadávkyniektoréhozveriteľovdlžníka,ktoréjepotrebnéposudzovaťkmomentuúčinnosti
napadnutého právneho úkonu, nie je potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov

odporovateľnosti, v pomeroch prejednávanej veci podľa ust. § 58 a § 60 ZKR.

38. Keďže nebolo preukázané splnenie daného predpokladu, súd žalobu zamietol.

39.Súdvšaknadrámectohoustálil,ženebolisplnenéanipodmienkyvzmysle§58,resp.60ZKR.Pokiaľ

žalovaní poukazujú na nedodržanie zákonnej lehoty pre odporovanie týchto úkonov, súd poukazuje na
citované zákonné ustanovenia ZKR, v zmysle ktorých v prípade zvýhodňujúceho právneho úkonu a
právnehoúkonubezprimeranéhoprotiplneniaurobenývprospechosobyspriaznenejsdlžníkom,možno
odporovať úkonom urobeným počas 3 rokov pred začatím konkurzného konania. V danom prípade
nepochybne ide u žalovaného v rade 1/ o spriaznenú osobu, v prospech ktorej bol úkon urobený.

Konkurzné konanie bolo začaté uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa
20.10.2014, teda účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 21.10.2014. Následne uznesením
zo dňa 22.10.2014, č. k. XK/XX/XXXX-XX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa
28.10.2014 súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.40. Nájomná zmluva bola uzavretá v roku 2013, teda v rámci 3-ročnej lehoty pred začatím konkurzného
konania. Zmluva o ekonomickom poradenstve a Zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá (obidve)

dňa 15.08.2011. Je nutné zdôrazniť, že žalobca odporoval zmluvy podľa § 58 a § 60 ZKR,
teda nájomnú zmluvu ako úkon bez primeraného plnenia, kde platí 3-ročná lehota na uplatnenie
odporovateľnosti a Zmluvu o ekonomickom poradenstve a Zmluvu o sprostredkovaní a zároveň aj
nájomnú zmluvu ako ukracujúce právne úkony, kde platí lehota 5-ročná na odporovanie takého úkonu
pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na dátum začatia konkurzného konania (21.10.2014)

a na dátum uzavretia predmetných zmlúv: Nájomná zmluva 01.01.2013 a dňa 15.08.2011 - Zmluva
o sprostredkovaní a Zmluva o ekonomickom poradenstve, žaloba pre odporovanie týmto úkonom
bola podaná v zákonnej lehote. Vzhľadom na začatie konkurzného konania bolo možné odporovať
úkon - Nájomnú zmluvu, vykonaný 3 roky pred začatím konkurzného konania, teda od 21.10.2011
do 21.10.2014, pričom nájomná zmluva bola uzavretá 01.01.2013. Žalobca odporoval Zmluvu o
sprostredkovaní a Zmluvu o ekonomickom poradenstve z dôvodu ako ukracujúcich právnych úkonov,

kedy je stanovená 5-ročná lehota, teda žalobca podal aj v tomto prípade žalobu v rámci zákonnej lehoty.
Pokiaľ nájomnú zmluvu odporoval tiež z daného dôvodu, tiež bola žaloba podaná v zákonnej lehote.
Teda je nepochybné, že žalobca žalobou sa domáhal odporovaniu ukracujúcemu právnemu úkonu u
všetkých troch zmlúv, a to v zmysle § 60 ZKR, (u nájomnej zmluvy aj podľa § 58 ZKR), podľa ktorého
odporovať možno len tým ukracujúcim úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím

konkurzného konania. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a
námietka žalovaných je tak neopodstatnená.

41. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov podrobne k veci vyjadrili,
pričom zhodne uviedli, že správcom uvedené údajné pohľadávky spoločnosti Magna E.A. spol. s r.o. a

SFÉRA, a.s., ktoré mali byť podľa žalobcu napadnutými právnymi úkonmi ukrátené, úpadca dlhodobo
právne popieral ešte pred vyhlásením konkurzu. O týchto pohľadávkach sa viedli súdne konania, ktoré
v dobe vyhlásenia konkurzu a prihlasovania pohľadávok do konkurzu neboli právoplatne skončené.
Predmetní veritelia si tieto pohľadávky síce v konkurze uplatnili prihláškou, avšak pohľadávky boli
samotným úpadcom popierané, pričom vo veci prebiehali dlhoročné súdne spory - spory s Magna

energia: Magna energia viedla s úpadcom súdny spor o zaplatenie sumy 506.879,76 Eur s prísl.
z titulu náhrady škody a iné, pričom úpadca pohľadávky spoločnosti Magna energia neuznával a
popieral. Naopak úpadca voči spoločnosti Magna energia eviduje pohľadávky vo výške 330.658,78
eur z titulu zmluvných pokút, ktoré boli aj predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom
súde v Piešťanoch pod sp.zn. 4Cb 68/2014. Žaloba spoločnosti Magna energia voči úpadcovi bola

prejednávaná na rozhodcovskom súde, avšak úpadca následne podal na súde žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti, kde OS Bratislava I. právoplatne
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku svojim uznesením č.k. 30 Cb 27/2011-65 zo dňa
20.04.2011, pričom konanie je vedené na OS Bratislava I. pod sp. zn.: 30Cb/27/2011 a ku dňu vyhlásenia
konkurzu nebolo právoplatne ukončené. Súdny spor so spoločnosťou Sféra o zaplatenie sumy 1.782,86

eur s prísl. vedený na OS v Žiline pod sp.zn. 20Cb/243/2010 nebol ku dňu vyhlásenia konkurzu
právoplatne skončený. Žalovaný 1/ uviedol, že v dobe vykonania odporovaných právnych úkonov tak
ešte žalobcom v žalobe uvádzané pohľadávky spol. Magna energia a Sféra právne neexistovali, a preto
ani nemohli byť ukrátené. Správca úpadcu tak podľa žalovaného 1/ nekonal s odbornou starostlivosťou,
keď pohľadávky uvedených veriteľov napriek niekoľkoročnému opodstatnenému popieraniu týchto

pohľadávok úpadcom, a to aj v súdnych konaniach, nepoprel a uplynutím lehoty na popieranie ich uznal,
a to v neprospech úpadcu. Žalovaný 1/ uviedol, že správca mal vzhľadom na vedenie súdnych konaní
a širokú a trvalú právnu obranu úpadcu tieto pohľadávky aj bez podnetu v konkurze poprieť, avšak
správca takto nevykonal, čo nemožno charakterizovať ako konanie v súlade so záujmami úpadcu a
jeho veriteľov. Z účtovných závierok úpadcu za roky 2011 a 2013 (to sú roky, v ktorých boli vykonané

napadnuté úkony) vyplýva, že úpadca predmetnými úkonmi neukrátil žiadneho veriteľa a navyše v dobe
ich vykonania nebol v úpadku a ani tieto úkony úpadok nespôsobili. Podľa účtovnej závierky úpadcu
za rok 2011 hodnota úpadcovho majetku v roku 2011 predstavovala sumu 5.202.798 Eur (znížená
o korekciu za opravné položky, t.j. odpisy, vo výške 226.865 Eur predstavoval majetok úpadcu čistú
(netto) hodnotu 4.975.933 Eur) a celkové záväzky boli vo výške 3.189.854 Eur (pričom sa jedná o

nesplatné záväzky, z ktorých veľkú časť tvoril úver poskytnutý bankou, ktorý však v tej dobe nebol
splatný, pretože jeho predčasná splatnosť nastala až v septembri roku 2014). Úpadca v roku 2011
dosiahol výsledok hospodárenia po zdanení - zisk vo výške 160.784 Eur a mal nerozdelený zisk z
minulých rokov vo výške 538.250 Eur. V roku 2011 mal úpadca tržby z predaja vo výške 20.134.568 Eur.Podľa účtovnej závierky úpadcu za rok 2012 hodnota úpadcovho majetku v roku 2012 predstavovala
brutto sumu 7.325.592 Eur (znížená o korekciu za opravné položky, t.j. odpisy, vo výške 392.229 Eur
predstavoval majetok úpadcu čistú (netto) hodnotu 6.933.293 Eur) a celkové záväzky boli vo výške

4.847.257 Eur (pričom sa jedná o nesplatné záväzky, z ktorých väčšinu tvoril úver poskytnutý bankou,
ktorý však v tej dobe nebol splatný, pretože jeho predčasná splatnosť nastala až v septembri roku 2014).
Úpadca v roku 2012 dosiahol výsledok hospodárenia po zdanení - zisk vo výške 272.352 Eur a mal
nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 684.219 Eur. V roku 2012 mal úpadca tržby z predaja
vo výške 71.562.200 Eur. Podľa účtovnej závierky úpadcu za rok 2013 hodnota úpadcovho majetku v

roku 2013 predstavovala sumu brutto 8.241.850 Eur (znížená o korekciu za opravné položky, t.j. odpisy,
vo výške 607.203 Eur predstavoval majetok úpadcu čistú (netto) hodnotu 7.634.647 Eur ) a celkové
záväzky boli vo výške 5.361.832 eur (pričom sa jedná o nesplatné záväzky, z ktorých väčšinu tvoril
úver poskytnutý bankou, ktorý však v tej dobe nebol splatný, pretože jeho predčasná splatnosť nastala
až v septembri roku 2014). Úpadca v roku 2013 dosiahol výsledok hospodárenia po zdanení - zisk
vo výške 193.415 eur a mal nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 929.949 eur. V roku 2013

mal úpadca tržby z predaja vo výške 113.034.233 eur. Z tohto plynie jednoznačný záver, že hodnota
majetku úpadcu v rozhodnej dobe, t.j. v dobe vykonania predmetných úkonov, vysoko presahovala
hodnotu záväzkov úpadcu. Z uvedeného je zrejmé, že majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných
úkonov ako aj po ich vykonaní postačoval na uspokojenie všetkých veriteľov, ktorí mali voči úpadcovi
pohľadávky v danom momente, v celom rozsahu (a to navyše s vysokou rezervou). Ak by aj súd pripustil,

že pohľadávky spoločnosti Magna energia a Sféra, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobcu úkonmi údajne
ukrátené, existovali (pričom žalovaný stále trvá na tom, že tieto pohľadávky neexistovali z uvedených
dôvodovanemalibyťsprávcomvkonkurzeaniuznané),stálebolvšakmajetokúpadcuvdobevykonania
odporovanýchúkonovdostatočnýnauspokojenieajtýchtoúdajnýchveriteľov(t.j.ajtýchtoneexistujúcich
údajnýchveriteľovMagnaenergiaaSférauvádzanýchžalobcom).Navyšežalovaný1/uviedol,ževšetky

pohľadávky prihlásené do konkurzu vznikli až v roku 2014, t.j. po vykonaní odporovaných úkonov a
úpadca ani žalovaní nemohli v dobe urobenia napadnutých úkonov reálne vedieť a ani predpokladať
budúcu situáciu na trhu a ekonomickú situáciu úpadcu, ktorá mala nastať až o niekoľko rokov. Žalovaný
1/ dodal, že ak majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných právnych úkonov stačí na uspokojenie
pohľadávok veriteľov, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, nemôže

byť odporovacia žaloba úspešná, čo vychádza aj z konštantnej judikatúry súdov (napr. rozhodnutie R
33/2016). Z toho potom plynie záver, že predmetnými úkonmi nedošlo k ukráteniu žiadneho veriteľa a ani
nemohol existovať úmysel úpadcu ukrátiť akéhokoľvek veriteľa. Z vyššie uvedeného taktiež vyplýva, že
v dobe vykonania úkonov nebol úpadca v úpadku a ani tieto úkony úpadok nespôsobili. Úpadca taktiež
žiadneho veriteľa neukrátil a ani nemal úmysel ukrátiť akéhokoľvek veriteľa a žalovaný tak preto ani

nemohol mať žiadnu vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť akéhokoľvek veriteľa, pretože takýto úmysel
úpadcu ani neexistoval. O tomto okrem vyššie popísaných skutočností svedčí aj fakt, že výška plnenia
vyplatená žalovanému na základe predmetných úkonov je úplne zanedbateľná v porovnaní s celkovou
hodnotou majetku úpadcu (v roku 2011 v hodnote 5.202.798 eur, v roku 2012 v hodnote 7.325.592 eur, v
roku2013vhodnote8.241.850eur)atržbamiúpadcu(vroku2011vhodnote20.134.568eur,vroku2012

v hodnote 71.562.200 eur, v roku 2013 v hodnote 1 13.034.233 eur, v roku 2014 v hodnote 54.121.899
eur). Žalobou odporované úkony nemali za následok žiadne zníženie hodnoty majetku úpadcu, práve
naopak - došlo k jeho zvýšeniu, nakoľko činnosť poskytovaná žalovaným na základe týchto zmlúv
prinášala ďalší rozvoj podnikania úpadcu ako aj príjem finančných prostriedkov. Zdôraznil, že žalobca
je povinný preukázať základný predpoklad pre úspešné odporovanie týchto úkonov (či už podľa § 58,

§ 59 alebo § 60 ZKR), a to, že hodnota majetku úpadcu v momente uzavretia namietaných úkonov
postačovala na uspokojenie vymáhateľných pohľadávok veriteľov majúcich pohľadávku voči úpadcovi k
tomuto momentu a ich uzavretím došlo k ukráteniu ich uspokojenia, pričom takéto ukrátenie uspokojenia
veriteľov sa posudzuje v rozhodnej dobe, t.j. v dobe vykonania predmetných úkonov, teda pre úspešné
odporovanie úkonov je potrebné preukázať zo strany žalobcu, že majetok úpadcu v dobe vykonania

predmetných úkonov postačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu
pohľadávky voči úpadcovi a uzavretím predmetných úkonov došlo k ich ukráteniu. Dôkazné bremeno
o tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu, avšak žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal.
Žalobca podľa vyjadrenia žalovaných nesprávne v žalobe vychádza z výšky prihlásených pohľadávok
v konkurze a z trhovej hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok

veriteľov malo údajne dôjsť uzavretím sporých zmlúv (ich účinnosťou), a preto žalobca mal v žalobe
uviesť hodnotu majetku dlžníka ku dňu účinnosti spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by
sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. V
konaní musí byť zo strany žalobcu preukázané, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právnehoúkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného
právneho úkonu), ktorí majú vykonateľnú pohľadávku v čase účinnosti právneho úkonu. Žalovaný 1/
tvrdil, že toto preukázané žalobcom v konaní nebolo. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po

vyhlásení konkurzu, na ktoré sa odvoláva žalobca, sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti
odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym
spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia žalobcu, že majetok úpadcu
nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov, nič nemení na právnom posúdení veci, pretože
ak by tomu tak nebolo, neboli by splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu (tento záver vyplýva

aj z rozsudku KS v Banskej Bystrici z 21. júla 2014, sp. zn. 25 CoKR 2/2014 zverejnený v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 3/2016 pod č. R 33/2016). V tejto súvislosti žalovaný 1/
navyše poukazuje, že úpadca bol veľkým dodávateľom elektrickej energie, pričom úpadcu úverovala
banka Sberbank a predtým UniCreditBank Slovakia, pričom poskytovanie takýchto veľkých úverov a
financovanie veľkých spoločností podlieha prísnej kontrole zo strany úverujúcej banky, pričom v tejto
súvislosti sa preverujú rôzne ekonomické ukazovatele týkajúce sa podnikania spoločnosti. Preto ak

by bola spoločnosť v úpadku alebo by dochádzalo k ukracovaniu veriteľov, určite by nebolo došlo
v rozhodnej dobe (t.j. rokov 2011 až 2013) k poskytovaniu úverov zo strany financujúcej banky. Z
uvedeného vyplýva, že úpadca v týchto rozhodných rokoch neukracoval veriteľov a nemohol byť v
úpadku a ani predmetné úkony nemohli úpadok spôsobiť, inak by úver úpadca nezískal. O tom, že
úvery od banky dostal, svedčia aj predložené účtovné závierky. Taktiež žalovaný uviedol, že úpadca je

akciovou spoločnosťou, ktorá má svoju dozornú radu, ktorá je povinná kontrolovať ekonomickú situáciu
spoločnosti, pričom podľa § 197 Obchodného zákonníka dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti
predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom členovia dozornej rady sú
oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či
účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti

uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi. Dozorná rada preskúmava účtovné závierky a ak to
vyžadujú záujmy spoločnosti, navrhuje potrebné opatrenia. Z uvedeného potom plynie, že spoločnosť
a jej podnikateľská činnosť bola pod neustálym dozorom bánk a dozornej rady. Žalovaný 1/ uviedol, že
všetky žalobcom napadnuté právne úkony boli vykonané v dobe, keď úpadca ešte nebol v úpadku a
taktiež tieto úkony ani úpadok úpadcu v žiadnom prípade nespôsobili, pričom ozrejmil situáciu, že až

do septembra roku 2014 úpadca riadne plnil všetky svoje záväzky, až v auguste roku 2014 začal mať
úpadca finančné problémy. (pričom tieto finančné problémy a úplné ochromenie podnikania spôsobila
skutočnosť, že spoločnosť OKTE, a.s. odstúpila od Zmluvy o zúčtovaní odchýlky č. XXXX-XX-XXX na
rok 2014 uzavretej dňa 17.12.2013) Spoločnosť OKTE, a.s. je organizátor krátkodobého trhu s elektrinou
a jej vlastníkom je štát prostredníctvom spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

(SEPS). Takúto zmluvu o zúčtovaní odchýlky musí mať subjekt, ktorý chce podnikať na trhu s dodávkou
elektrickej energie, povinne so spoločnosťou OKTE, a.s. uzavretú v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z., v opačnom prípade to pre
takýtosubjektznamenánespôsobilosťpodnikaťvdanejoblasti(t.j.voblastidodávkyelektrickejenergie).
Tým, že OKTE odstúpila od Zmluvy o zúčtovaní odchýlky, došlo tým súčasne k zániku Zmluvy o prístupe

a podmienkach účasti na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu s elektrinou uzavretej medzi
úpadcom a OKTE dňa 17.12.2013, čo znamenalo pre úpadcu ukončenie spôsobilosti dodávať elektrickú
energiu. Z tohto dôvodu úpadca v podstate nemohol ďalej vykonávať svojej podnikanie, pretože jeho
výlučným predmetom činnosti bola dodávka elektrickej energie. Toto všetko sa však udialo až v priebehu
mesiaca september roku 2014, pričom k odstúpeniu od zmluvy o zúčtovaní odchýlky došlo až listom

zo dňa 11.09.2014 doručeného úpadcovi dňa 23.09.2014. Ihneď po zverejnení tohto odstúpenia na
web stránke spoločnosti OKTE úverujúca banka úpadcu Sberbank Slovensko vyhlásila dňa 12.09.2014
predčasnú splatnosť úveru, ktorý poskytla úpadcovi, čo v podstate znamenalo, že úpadca sa tým dostal
do úpadku, preto štatutárny orgán úpadcu podal ihneď po vzniknutí tohto stavu dňa 26.09.2014 návrh
na vyhlásenie konkurzu.

42. Z uvedeného je zrejmé, že v dobe uskutočnenia všetkých žalobou odporovaných právnych úkonov
úpadca nebol v úpadku, ani tieto právne úkony úpadok nespôsobili a taktiež žalovaný 1/ a ani úpadca
nemohli v dobe urobenia napadnutých úkonov vedieť ani predpokladať, že sa v budúcnosti úpadca
do úpadku dostane, t.j. nemohli reálne predpokladať budúcu situáciu na trhu a ekonomickú situáciu

úpadcu, ktorá mala nastať až o niekoľko rokov. Podľa žalovaného 1/ je nutné zdôrazniť, že všetky
napadnuté zmluvy uvedené v petite žaloby boli reálne plnené, skutočne prinášali úpadcovi ekonomický
prospech. Žalovaný 1/ tvrdil, že nešlo o nevýhodné, či ukracujúce zmluvy, resp. úkony bez primeraného
protiplnenia alebo úkony v neprospech úpadcu alebo jeho veriteľov, ako sa snaží tvrdiť žalobca. Taktiežvýškazmluvnýchplneníbolavdanomodvetvíobvyklá.Žalovanýtaktiežpreukázal,žežalobcavosvojom
výpočte súm, ktoré mali byť údajne ukrátené uzavretím predmetných zmlúv, zahrnul aj sumu DPH, ktorú
zprijatéhoplneniaodviedolžalovaný1/štátu,čojevšakabsurdné,nakoľkotútoDPHzískalštátaúpadca

by musel aj bez vykonania týchto úkonov túto DPH štátu odviesť. Žalovaný trval na tom, že predmetnými
právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu žiadneho veriteľa. (Taktiež žalovaný poukázal na to, že obdobný
spor už žalobca viedol na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 5Cbi/43/2015, kde bola žaloba správcu
zamietnutá rozsudkom OS Žilina č. k. 5Cbi/43/2015 zo dňa 31.5.2016.) Svoje tvrdenia riadne preukázali
predloženými listinami a súd sa s tým stotožnil bez potreby ďalšieho doplnenia, nakoľko vyššie uvedené

zdôvodnenie je postačujúce.

43. Súd mal zistené, že žalovaný 1/ a 2/ ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca platne uzavreli dňa
01.01.2013 Nájomnú zmluvu, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Predmetom zmluvy bol nájom
nehnuteľností špecifikovaných v bode 1 Zmluvy (administratívna budova postavená na parc. KNC č.
XXX a pozemky KNC parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX, všetko v k.ú. P.). Účel nájmu

bol definovaný v čl. III Zmluvy - na výkon podnikania, najmä na administratívnu činnosť, skladovanie,
prevádzku obchodnej spoločnosti a činnosť firemnej kancelárie, a to od 01.01.2013 na dobu neurčitú.
V článku VII bolo dohodnuté nájomné vo výške 20.000,- Eur ročne, t.j. 1.666,66 Eur mesačne. Zmluva
bola podpísaná zmluvnými stranami. (l.č. 6 obsahu spisu)

44. Žalobca poukazoval na to, že predmetné nehnuteľnosti v skutočnosti boli v takom stave, že
neumožňovali ich využívanie na žiadnu z činností uvedených ako účel nájmu, napriek tomu zmluva bola
uzavretá a prenajímateľovi tak bolo poskytované plnenie ako nájom, hoci výška nájmu nezodpovedala
obvyklej cene za obdobný predmet nájmu. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ bol do
16.12.2014 členom predstavenstva úpadcu a teda mal kvalifikovanú účasť v úpadcovi, ktorá spočívala

v možnosti uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim
podielu 5% na základnom imaní. Žalovaný 1/ je spriaznenou osobou úpadcu, preto platí vyvrátiteľná
domnienka úpadku v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu. Žalobca považoval danú zmluvu za
úkon bez primeraného protiplnenia a ukracujúci právny úkon. Žalobca predložil list od spol. AstonReal
s.r.o. zo dňa 16.01.2017, v ktorom daná spoločnosť uviedla, že trhová cena prenájmu predmetných

nehnuteľností je 0,- Eur v rokoch 2013, 2014, 2015, 2016, a to na základe osobnej návštevy, znaleckého
posudku č. XX/XXXX a situácie na realitnom trhu. Súd však danú listinu neposúdil za hodnovernú,
nakoľko jednak bola vyžiadaná žalobcom od danej spoločnosti a z ničoho relevantného nevyplýva, že
daná spoločnosť skutočne bola vykonať ohliadku, a tiež z ničoho nevyplýva relevantné a objektívne
konštatovanie o situácii na realitnom trhu v danom k.ú. Taktiež aj žalovaný v rade 1/ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu poprel a spochybnil tvrdené skutočnosti danou spoločnosťou s tým, že pokiaľ
sa daná spoločnosť odvoláva na znalecký posudok, ten je z roku 2016, čo je 3 roky po rozhodnom
období a medzičasom došlo k rozkradnutiu a znehodnoteniu požiarom. Zároveň je potrebné uviesť, že
dané nehnuteľnosti boli dňa 10.08.2016 vydražené v dobrovoľnej dražbe správcom úpadcu za 183.000,-
Eur. Teda je nelogické tvrdenie o nulovej hodnote nájmu, keď dané nehnuteľnosti niekoľko rokov po

uzavretí zmluvy boli vydražené za takú cenu. Uvedené súd mal preukázané aj notárskou zápisnicou o
dobrovoľnej dražbe. Žalobca trval na tom, že nájomné nebolo v obvyklej cene a predmet nájmu nebol
primeraný k využitiu dohodnutého účelu. Žalobca požadoval výsluch žalovaného 1/ formou písomného
podania a po takom navrhnutom vykonaní následne trval aj na osobnom výsluchu žalovaného 1/, pričom
jedným z dotazov voči jeho osobe bolo, aký účel nájmu bol dohodnutý a či úpadca využíval nehnuteľnosti

tak, ako bolo dohodnuté. V tejto súvislosti súd však poukazuje na to, že žalovaný 1/ so žalovanou 2/
bol v pozícii prenajímateľa, teda bolo vecou nájomcu, t.j. úpadcu, ako využíva prenajaté nehnuteľnosti.
Žalobca je správcom úpadcu a tieto skutočnosti mohol zistiť hodnovernejším spôsobom, a to napríklad
predovšetkým priamo u nájomcu - úpadcu. Je evidentné, že prenajímatelia dané nehnuteľnosti v
spornom období nevyužívali, boli predsa prenajaté úpadcovi a žalobca napriek tomu využitie úpadcom

požadoval uviesť od žalovaného 1/.

45. Súd mal preukázané, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkmi predmetných nehnuteľností
boli žalovaní v podiele 1/1, teda v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré bolo následne zrušené, avšak
bez vyporiadania.

46. Súdu bol predložený Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 10.08.2012 vyhotovený znalcom N..
K.X. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty administratívnej budovy č.s. XXXX s príslušenstvom a
pozemkom na parc. KNC č. XXX, XXX, XXX/XX,X XXX/XX, XXX/XX v k.ú. P., pričom zadávateľombol úpadca. Podľa znaleckého posudku hodnota je 202.000,- Eur. Znalecký posudok obsahuje aj
fotodokumentáciu predmetných nehnuteľností. (l.č. 325) Súd poukazuje na to, že hodnota nehnuteľností
tesne pred ich prenajatím vyplýva zo znaleckého posudku vo výške 202.000,- Eur (nájomná zmluva je

z 01.01.2013 a znalecký posudok z 10.08.2012), pričom tieto nehnuteľnosti následne o niekoľko rokov
boli vydražené za 183.000,- Eur. Teda z toho vyplýva, že nemali nulovú hodnotu a preto nie je ani
dôvod usudzovať, že nájomné by malo byť 0 Eur. Z ničoho také konštatovanie nevyplýva. Znalecký
posudok obsahuje aj fotodokumentáciu daných nehnuteľností a je síce pravdou, že z fotografií je
zrejmý dezolátny stav nehnuteľností, avšak nie bez možného využitia. Ani znalec, hoci opísal stav

nehnuteľností, neuviedol, že by tieto nehnuteľností neboli využiteľné na dané účely. V zmluve bol
dohodnutý účel a už záviselo od nájomcu, čo a ako využije. Avšak aj pre laika bez odborného posúdenia
je možné konštatovať, že nehnuteľnosti bolo možné využiť - minimálne niektoré časti budovy, ako aj
pozemkov, a to napríklad na skladovacie účely,... Dokonca úpadca mal vedomosť o stave nehnuteľností
ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy, keďže on sám - úpadca, požiadal znalca o vypracovanie
znaleckého posudku. Pokiaľ by mal úmysel ukracovať veriteľov, tak je nelogické, aby si dal vyhotoviť

znalecký posudok, teda nejaký dôkaz o stave nehnuteľností. Súd s poukazom na uvedené má za to, že
nehnuteľnosti bolo možné využiť na dojednaný účel - minimálne na skladovanie, a teda aj podnikateľské
účely, pričom hodnota nájmu 1.666,66 Eur mesačne je primeraná za taký rozsah nehnuteľností a
vzhľadom na hodnotu podľa znaleckého posudku vypracovaného len niekoľko mesiacov pred uzavretím
predmetnej nájomnej zmluvy a s prihliadnutím na vydraženú cenu daných nehnuteľnosti a s poukazom

na bežnú prax, súd má za to, že nejde o neobvyklú cenu.

47. S poukazom na uvedené súd skonštatoval, že v prípade Nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2013
nejde o úkon bez primeraného protiplnenia, ani o úkon ukracujúci, nakoľko vzhľadom na hodnotu
nehnuteľností súd výšku nájomného posúdil za obvyklú a nie neprimeranú. Tvrdenie žalobcu o opaku

nebolo ničím preukázané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil relevantné dôkazy o tom,
že by nájomné bolo neprimerané a že nehnuteľnosti neboli schopné využitiu podľa dohodnutého účelu.
Hoci nehnuteľnosti podľa fotodokumentácie v znaleckom posudku sú v zlom stave, neznamená, že by
neboli využiteľné. Z fotografií je zrejmé, že miestnosti boli zasklené, mali 4 steny, strechu,... a predsa
nebolo povinnosťou nájomcu využívať všetky priestory, bolo jeho rozhodnutím, ktoré využije a ako

ich využije pri zachovaní dohodnutého účelu nájmu. Zároveň zo znaleckého posudku vypracovaného
pred uzavretím zmluvy je nepochybná hodnota, z ktorej vyplýva, že nehnuteľnosti vykazujú určitú
hodnotu. Keďže úpadca si tento znalecký posudok dal vypracovať, mal vedomosť o stave nehnuteľnosti
a posúdil ich za schopné využiť na následne dojednaný nájomný účel, a ktoré priestory konkrétne
využil a akým spôsobom, bolo jeho vecou a nebolo potrebné žalovaného 1/ ako prenajímateľa za

tým účelom vypočúvať. Prenajímateľ nie je ani povinný kontrolovať a evidovať, čo a ako sa využíva.
Súd opätovne uvádza, že predsa keby úpadca chcel ukracovať veriteľov, tak logicky by nevyžadoval
vypracovanie znaleckého posudku s fotodokumentáciou ako nejakým dôkazom svedčiacim prípadne v
jeho neprospech.

48. Je nutné podotknúť, že znalec sa vyjadroval ku stavu nehnuteľností, ale nie k možnému využitiu
a konštatovanie znalca ohľadom stavu nevylučuje využívanie nehnuteľností na nejaký účel. Ak mal
žalobca nejaké pochybnosti o využívaní nájmu a o možnosti využitia a teda či bol splnený účel nájmu,
žalovaný 1/ potvrdil využívanie nehnuteľností na dohodnutý účel. Taktiež z fotodokumentácie je možné
konštatovať určité využitie nehnuteľností, čo ani znalec nevylúčil. Žalobca ničím nevyvrátil uvedené a

nepreukázal nemožnosť využitia, boli to iba jeho domnienky a teda svoje pochybnosti nepreukázal, hoci
práve žalobca je správcom úpadcu - nájomcu, ktorý v konaní sa nevyjadroval. Napriek tomu písomné
vyjadrenie žalovaného 1/ na základe žalobcom podaných otázok žalobca nepovažoval za dostatočné
(keďže žalovaný 1/ neodpovedal podľa predstáv žalobcu, neboli dané odpovede vyhovujúce žalobcovi)
a požadoval osobný ústny výsluch nie úpadcu, ale žalovaného 1/.

49. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní na otázky položené žalobcom uviedol, že úpadca predmet
nájmu využíval v rozsahu uvedenom v nájomnej zmluve a podľa jeho vedomostí bol predmet nájmu
využívaný úpadcom, pričom nehnuteľnosti boli v stave na skladovanie a administratívne účely a na
účely výkonu podnikania. Potvrdil, že na predmete nájmu v období od 31.07.2012 do 01.01.2013

boli vykonané stavebné úpravy - oprava strechy, okien, oplotenie vybudované, úprava vonkajších a
vnútorných stien a dňa 05.11.2014 bola budova poškodená požiarom. Napriek tomu dané nehnuteľnosti
boli dňa 10.08.2016 vydražené v dobrovoľnej dražbe správcom úpadcu za sumu vo výške 183.000,-Eur. Z toho je zrejmé, že nehnuteľnosti mali určitú nezanedbateľnú hodnotu, z ktorej sa odvíjala hodnota
nájmu posúdená súdom ako primeraná.

50. Čo sa týka Zmluvy o ekonomickom poradenstve, súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa
15.08.2011 medzi úpadcom ako mandantom a žalovaným 1/ ako mandatárom, čo vyplýva aj z čl.
IV. Zmluvy. Predmetom zmluvy bol záväzok mandatára sústavne a nepretržite uskutočňovať činnosti
uvedené v čl. II Zmluvy a mandant sa zaviazal poskytnúť za to odmenu podľa čl. V. Zmluvy, podľa ktorého
záloha predstavovala 4.000,- Eur bez DPH mesačne a o výške odmeny rozhodne predstavenstvo. Medzi

stranami bolo nesporné celkové vyplatenie odmeny vo výške 30.800,- Eur. (l.č. 7)
- Súd poukazuje na to, že žalobca nesprávne označil zmluvu, keďže domáhal sa neúčinnosti zmluvy
zo dňa 16.08.2011, avšak z čl. IV. Zmluvy vyplýva, že sa stáva účinnou a zmluvný vzťah vzniká dňa
15.08.2011, pričom zo zmluvy nevyplýva žiadny iný dátum. Súd nemal zistené uzavretie takej zmluvy aj
dňa 16.08.2011. Avšak z obsahu žaloby je zrejmé, ktorej zmluvy sa domáha neúčinnosti, čo bolo zrejmé
aj protistrane, aj keď na druhej strane pri striktnom posudzovaní žalobca sa domáha odporovateľnosti

zmluvy, ktorá nebola nikdy uzavretá. Avšak súd (ako aj strany konania) vychádzal z obsahu spisu.

51. Žalovaný 1/ k Zmluve o ekonomickom poradenstve zo dňa 15.08.2011 uviedol, že na základe
tejto zmluvy žalovaný 1/ vykonával pre úpadcu účtovné a ekonomické služby a poradenstvo,
komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti obchodovania s elektrickou energiou, komplexnú

poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti developérskych aktivít úpadcu a jeho dcérskej spoločnosti
v Rumunsku. Žalovaný na základe tejto zmluvy vykonával pre úpadcu taktiež činnosti spojené so
založením, riadením a spravovaním dcérskej spoločnosti v Rumunsku, pričom na základe tejto činnosti
žalovaného bola v roku 2011 v Rumunsku založená dcérska spoločnosť úpadcu PB Power Trade
S.R.L. a žalovaný 1/ následne vykonával riadenie a správu tejto dcérskej spoločnosti. Založenie,

riadenie a správa takejto pobočky vyžaduje štúdium a znalosť trhu s elektrickou energiou v danej
krajine, vybavenie certifikátov a povolení na podnikanie, získanie dodávateľov energie atď. Taktiež
žalovaný 1/ vykonával činnosti smerujúce k založeniu ďalších dcérskych spoločnosti v balkánskych
krajinách (Bulharsko a Albánsko). Ďalej žalovaný 1/ vykonával pre úpadcu a jeho dcérsku spoločnosť
v Rumunsku na základe tejto zmluvy činnosti ako rokovanie, konzultácie a komunikáciu s dodávateľmi,

zmluvnými partnermi a príslušnými orgánmi štátnej správy a samosprávy, prevádzkovateľmi distribučnej
sústavy, spoločnosťou TSO - Transelectrica Rumunsko a distribučnými spoločnosťami, týkajúce sa
realizácie obchodu s elektrickou energiou. Žalovaný 1/ vykonával tiež činnosť smerujúcu k získavaniu
povolení, rozhodnutí a stanovísk orgánov štátnej správy a samosprávy potrebných na vykonávanie
obchodu s elektrickou energiou. Zmluva trvala od 16.08.2011 do 30.04.2012. Plnenie z titulu Zmluvy

o ekonomickom poradenstve bolo žalovaným reálne vykonané v prospech úpadcu a výška odplaty
bola obvyklá, primeraná a rozhodne nie vysoká. Za celú dobu trvania zmluvy (t.j. takmer 9 mesiacov)
podľa žaloby úpadca vyplatil žalovanému odmenu vo výške 30.800 Eur vrátane DPH, čo predstavuje
sumu 3.422,22 Eur vrátane DPH mesačne, čo rozhodne nie je vysoká, resp. neobvyklá suma za všetky
vyššie uvedené činnosti. V tejto súvislosti uviedli, že úpadca mal veľmi vysoké obraty (v roku 2011

je to 20.134.568 Eur a v roku 2012 je to 71.562.200 Eur), to znamená, že vykonávať všetky vyššie
popísané činnosti pre spoločnosť s takýmito obratmi stojí nemálo úsilia, vyžaduje si značné vedomosti
a takisto so sebou nesie veľkú zodpovednosť za správnosť a odbornosť poskytovaných služieb, preto
vyššie uvedená suma za poskytovanie takýchto činnosti zjavne nemôže byť považovaná za neobvyklú,
resp. neprimeranú podmienkam na trhu. Ak by úpadca zabezpečoval tieto činnosti prostredníctvom

svojich zamestnancov, ktorých by musel za tým účelom zamestnať, určite by musel na to vynaložiť
vyššie finančné prostriedky ako uhrádzal žalovanému za vykonávanie týchto služieb, pretože keď
by sme spočítali len priemernú mzdu v hospodárstve plus príslušné sociálne a zdravotné odvody
za zamestnanca a daň z príjmu a zohľadnili príslušnú DPH a náklady na školenie zamestnanca, a
samozrejme cestovné náklady, tak by takýto náklad určite presiahol vyššie uvedenú sumu. Uviedol,

že takéto nakupovanie (outsourcing) služieb je v podnikateľskej praxi úplne bežná činnosť, vzhľadom
na to, že sa jedná o flexibilné a menej nákladné zabezpečovanie služieb. Preto žalovaný 1/ považuje
tvrdenie žalobcu, že týmto úkonom mal úpadca ukrátiť veriteľov, a navyše mal mať údajne úmysel
ukrátiť veriteľov, za absurdné a právne a ekonomicky nepodložené. Žalovaný 1/ tvrdenie žalobcu o tom,
že sa jedná o ukracujúci právny úkon popieral. Žalovaný 1/ dal do pozornosti, že zmluvy o rôznom

poradenstve v oblasti obchodovania s elektrickou energiou, ohľadom poskytovania bankových úverov a
ich získavania, marketingovom poradenstve a pod. mal úpadca uzatvorené aj s inými subjektmi. (napr.
so spol. O.. - Mandátna zmluva na marketingové činnosti, cena 1900 eur/mesiac, N. - Mandátna zmluva
zo dňa 31.01.2011, predmetom ktorej boli marketingové činnosti v oblasti obchodu s elektrinou (pričomtento subjekt mal dohodnutú odmenu 400 Eur/mesiac, od 01.01.2012 bola odmena 600 Eur/ mesiac, od
01.05.2012 odmena 800 Eur/mesiac, od 01.10.2012 odmena 1.200 Eur/mesiac, od 01.03.2013 odmena
1.700 Eur/mesiac), H. Mandátna zmluva zo dňa 31.05.2013, predmetom ktorej bolo poradenstvo v

oblasti obchodu s el. energiou, pri nákupe a predaji elektrickej energie, v oblasti obchodovania na
energetických trhoch a burzách, analýza cien komodít na trhoch, pričom odmena bola 400 eur/mesiac,
od 01.02.2014 odmena 800 eur/mesiac,..., až celkovo bola úpadcom vyplatená odmena 252.000 Eur).
Žalovaný 1/ pripojil niektoré z uvedených zmlúv, čím preukázal svoje tvrdenia.

52. Žalovaný v rade 1/ prehlásil, že na základe danej zmluvy vykonával pre úpadcu účtovné
a ekonomické služby a poradenstvo, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti
obchodovania s elektrickou energiou, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti
developerských aktivít úpadcu a jeho dcérskej spoločnosti v Rumunsku a v rámci danej zmluvy
vykonával aj činnosti spojené so založením, riadením a spravovaním dcérskej spoločnosti Rumunsku
založenej v roku 2011. Žalovaný 1/ vykonával činnosti pre úpadcu aj smerujúce k založeniu dcérskych

spoločností v balkánskych krajinách (Bulharsko, Albánsko), realizoval rokovania v Grécku, kde dojednal
kontrakt o dodávaní elektrickej energie pre spol. U. a dohadoval a zabezpečoval stretnutia so
švajčiarskou spol. G. ako dodávateľom elektriny pre úpadcu. Žalovaný 1/ preukázal existenciu dcérskej
spoločnosti úpadcu v Rumunsku výpisom z obchodného registra a preukázal aj podnikanie žalovaného
1/ ako fyzickej osoby spolu s oprávnením na vykonávanie daných činností. Uvedené vyplýva z

predloženého živnostenského listu na činnosti - ekonomické poradenstvo, organizačné poradenstvo,
účtovné poradenstvo, vedenie účtovníctva,...., a to v období od 01.07.2006 do 01.02.2014. (l.č. 396-397)
Teda žalovaný 1/ mal oprávnenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré boli v podstate nesporné
medzi stranami a zároveň relevantne preukázané, súd posúdil, že daná zmluva nie je ukracujúcim
právnym úkonom.

53. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tento právny úkon v žiadnom prípade neukracuje žiadneho veriteľa
a ani nebol úpadcom vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľa úpadcu, a preto logicky ani nemohol byť takýto
úmyselžalovanému1/známy,nakoľkoúmyselúpadcuukrátiťveriteľaneexistoval.Zuvedenýchdôvodov
žalovaný 1/ má za to, že nie sú splnené podmienky na odporovanie tohto úkonu podľa § 60 ZKR. Navyše

je taktiež zrejmé, že tento úkon nebol vykonaný počas úpadku úpadcu, ani nespôsobil úpadok úpadcu,
pričomzmluvnéstranyreálnenemohlipredpokladať,žesaúpadcadostaneoniekoľkorokovpovykonaní
tohto úkonu do úpadku v dôsledku zmeny vývoja trhu v oblasti podnikania s elektrickou energiou.

54. Žalobca uvedené skutočnosti ničím relevantným nespochybňoval. Boli preukázané obraty, ktoré sú

v značnom rozsahu a výške a teda odmena/provízia vyplatená žalovanému 1/ je minimálne primeraná,
ak nie dokonca podpriemerná vzhľadom na obraty.

55. Čo sa týka Zmluvy o sprostredkovaní, súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa 15.08.2011 medzi
úpadcom ako záujemcom a žalovaným 1/ ako sprostredkovateľom. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v

čl. I. Zmluvy, v zmysle čoho žalovaný 1/ mal vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu združených zmlúv
o dodávke silovej elektriny a distribučných služieb medzi záujemcom a tretími osobami. Podľa čl. IV.
Úpadca sa zaviazal žalovanému 1/ za jeho činnosť platiť provízie, nárok vzniká uzavretím jednotlivej
sprostredkovanej zmluvy. (l.č. 9)

56. Žalovaný 1/ k Zmluve o sprostredkovaní č. XX zo dňa 15.08.2011 uviedol, že vykonával pre
úpadcu sprostredkovanie obchodov, predmetom ktorých bola dodávka elektrickej energie zo strany
úpadcu tretím osobám (t.j. sprostredkovanie zmlúv medzi úpadcom ako dodávateľom elektrickej
energie a tretími osobami ako odberateľmi el. energie), vykonával starostlivosť o týchto odberateľov
spojenú s odberom elektrickej energie a taktiež vykonával sprostredkovanie obchodov, kde úpadca

stál na strane odberateľa energie a tretia osoba na strane dodávateľa energie. Uzavieranie obchodov
prostredníctvom sprostredkovateľov je v podnikateľskej praxi úplne bežná činnosť, najmä v oblasti
podnikania s elektrickou energiou, preto sa jedná o úplne štandardnú a obvyklú činnosť. Na základe tejto
zmluvy žalovaný pre úpadcu reálne sprostredkovával obchody a vykonával podnikateľskú starostlivosť
o odberateľov el. energie, pričom na základe týchto činností žalovaného dosahoval úpadca zisk, preto

má právo na vyplatenie provízie za takúto činnosť. Provízia bola vyplatená len za reálne uskutočnené
obchody a reálne poskytnutú starostlivosť o odberateľov a navyše provízia bola vyplácaná vždy až
keď došlo k skutočnému splneniu obchodu zo strany tretej osoby, t.j. až keď došlo k skutočnému
odberu elektrickej energie odberateľom elektrickej energie. K províziám, ktoré uviedol žalobca v žalobevo svojom súpise priloženom k žalobe, ktoré boli vyplatené žalovanému 1/ na základe zmluvy o
sprostredkovaní, však prislúchajú žalovaným skutočne sprostredkované obchody pre úpadcu, a to
obchody na dodávku elektrickej energie, a vykonaná starostlivosť o odberateľov energie, pričom sa

jednalo o sprostredkované obchody v celkovom objeme tržieb 145.222,47 Eur. To znamená, že úpadca
získal činnosťou žalovaného tržbu v takejto výške (145.222,47 Eur), čo určite nie je možné považovať
za zanedbateľný prínos pre podnikanie úpadcu. Získaná provízia je tak obvyklá a primeraná k objemu
získaných obchodov a vykonaným činnostiam a z nich plynúcim tržbám. Navyše žalovanému vznikol
nárok na odmenu vždy až skutočným odobratím elektrickej energie konkrétnym odberateľom, takže

dochádzalo k skutočným odberom elektrickej energie a skutočne získanej tržbe úpadcu za takýto odber.
Z uvedeného je zrejmé, že provízia je plne primeraná a obvyklá k objemu sprostredkovaných obchodov
a k vykonávanej starostlivosti o predmetných odberateľov elektrickej energie zo strany žalovaného 1/.
Žalovaný 1/ predložil zoznam získaných tržieb úpadcom zo sprostredkovaných obchodov a zoznam
osôb získaných žalovaným pre úpadcu a o ktoré žalovaný 1/ vykonával starostlivosť na základe zmluvy
o sprostredkovaní, dodatky k zmluve o sprostredkovaní, z ktorých je zrejmá výška odmeny žalovaného.

Žalovaný 1/ uviedol, že každá faktúra na províziu bola vystavená na základe provízneho listu, ktorý
podpisovali úpadca a žalovaný 1/ a navyše aj zamestnanci úpadcu, ktorí potvrdzovali správnosť
tohto súpisu, pričom týmito súpismi sa potvrdzovala príslušná provízia v každom jednotlivom prípade.
Všetky provízne listy žalovaný 1/ predložil súdu. Žalovaný 1/ poukázal, že rovnaké, resp. obdobné
zmluvy mal úpadca uzatvorené aj s inými subjektmi, napr. s tými, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení

zo dňa 21.05.2016 a taktiež napríklad so subjektmi: D., (tento sprostredkovateľ mal podľa vedomostí
žalovaného 1/ dohodnutú s úpadcom ešte vyššiu províziu ako žalovaný), p. W. ... Z vyššie uvedeného,
ako aj z ostatných uvedených skutočností vyplýva, že tento právny úkon v žiadnom prípade neukracuje
žiadnehoveriteľa(právenaopak-vykonanímtohtoúkonuzískalúpadcaskutočneobrovskýobjemtržieb)
a ani nebol úpadcom vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľa úpadcu a preto logicky ani nemohol byť takýto

úmysel žalovanému známy, nakoľko úmysel úpadcu ukrátiť veriteľa neexistoval. Z uvedených dôvodov
žalovaný 1/ má za to, že nie sú splnené podmienky na odporovanie tohto úkonu podľa § 60 ZKR. Preto
žalovaný 1/ považuje tvrdenie žalobcu, že týmto úkonom mal úpadca ukrátiť veriteľov, a navyše mal
mať údajne úmysel ukrátiť veriteľov, za absurdné a právne a ekonomicky nepodložené. Žalovaný 1/
preto tvrdenie žalobcu o tom, že sa jedná o ukracujúci právny úkon, popieral. Navyše je taktiež zrejmé,

že tento úkon nebol vykonaný počas úpadku úpadcu, ani nespôsobil úpadok úpadcu. Zmluvné strany
navyše reálne nemohli predpokladať, že sa úpadca dostane o niekoľko rokov po vykonaní tohto úkonu
do úpadku v dôsledku zmeny vývoja trhu v oblasti podnikania s elektrickou energiou.

57. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na relevantne preukázaný objem zisku, súd posúdil, že

vyplatená odmena žalovanému 1/ bola nie ukracujúca, ale pomerne nízka vzhľadom na zabezpečený
zisk - tržby v objeme 145.222,47 Eur v prospech úpadcu činnosťou žalovaného 1/, čím získal tržbu
v značne vysokom objeme a vyplatenú províziu/odmenu nemožno posudzovať ako ukracujúci úkon.
Žalovaný 1/ preukázal svoje tvrdenia. S poukazom na to nemožno považovať ani túto zmluvu za
ukracujúci úkon.

58. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť strany konania, a to aj napriek pôvodnému návrhu žalobcu na
osobnývýsluchžalovaného1/natunajšomsúde,pričomnásledneužnatomnetrval.Súdvykonanietoho
považoval za nehospodárne vzhľadom na to, že žalovaný 1/ žije dlhodobo, ak nie už trvalo v zahraničí,
pričom žalobca pôvodne súhlasil s tým, že položí mu písomne otázky a teda súhlasil s jeho písomným

vyjadrením na základe ním položených otázok. Napriek tomu po vykonaní tohto úkonu žalobca začal
trvať na osobnom výsluchu, nakoľko zodpovedanie otázok v písomnej forme považoval za neúplné, ako
napríklad uvedenie účelu nájmu, rozsahu využitia a pod. Súd však posúdil, že žalovaný 1/ zodpovedal
riadne na položené otázky zo strany žalobcu, a to na tie, ktoré boli relevantné. Súd má za to, že žalovaný
1/ ak odkázal na konkrétny článok v zmluve ohľadom účelu nájmu bez toho, aby to v odpovedi presne

odcitoval, je postačujúce. Vyžadovanie presnej citácie účelu zo zmluvy je šikanózne. Odpovedal predsa
tak, ako mal za to, že sa tak udialo. Taktiež namietanej odpovedi ohľadom rozsahu užívania, predsa
žalovaný 1/ jednoznačne uviedol odpoveď a je predsa vecou žalobcu, aby si zistil u úpadcu, čo vlastne
užíval a nie od prenajímateľa toto požadoval, ktorý predsa nehnuteľnosti prenechal do užívania úpadcovi
a nebolo povinnosťou prenajímateľa zisťovať, či nájomca všetko užíva, resp. v akom rozsahu, napriek

tomu takú otázku voči žalovanému 1/ pripustil a žalovaný 1/ odpovedal.

59. Podľa § 195 ods.1, 3 CSP(1) Na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo,
ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
(3) Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených

skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým nie
je dotknutá povinnosť podľa odseku 2.

60. Súd má za to, že boli splnené podmienky podľa § 195 ods.3 CSP a z toho dôvodu nebolo potrebné
nariaďovať výsluch strany, nakoľko tvrdené skutočnosti bolo možné preukázať aj inak a zároveň aj

z dôvodov hospodárnosti vzhľadom na pobyt žalovaného v rade 1/ v zahraničí, pričom žalobca trval
na osobnom výsluchu na tunajšom súde, nesúhlasil s výsluchom prostredníctvom dožiadaného súdu,
pričom toto požadoval až po písomnom vyjadrení žalovaného 1/ práve na návrh žalobcu a na otázky
ním položené. Súd uložil žalovanému 1/ odpovedať na otázky písomne a z dôvodu rýchlosti konania a
hospodárnosti súd toto uložil prostredníctvom jeho právneho zástupcu, a to so súhlasom všetkých strán
konania, aj keď následne vzniesli určité námietky, ale súd to považoval len za špekulácie a účelovosť

s cieľom predĺžiť konanie, pričom je nepochybné, že s takým postupom všetci súhlasili a daný postup
bol v súlade s CSP. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ súd predvolával všetky
strany, nielen právnych zástupcov, neznamená to, že ich predvolával za účelom nariadenia výsluchu
a teda uloženie povinnosti dostaviť sa. Súd takýmto spôsobom chcel iba upovedomiť o nariadenom
pojednávaní a bolo vecou každého predvolaného, či sa dostaví alebo nie, je to jeho právo, nie povinnosť.

Zo žiadneho predvolania nevyplývalo, že súd nariadil výsluch konkrétnej strany. Pričom v zmysle §
195 CSP to ani nebolo nutné, keďže skutočnosti bolo možné aj iným spôsobom preukázať a pokiaľ
bol vykonaný písomný dotaz na žalovaného 1/ na odpovede na otázky položené právnym zástupcom
žalobcu, z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti bol dotazovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu
a nie prostredníctvom dožiadaného súdu, ani doručovanie otázok prostredníctvom príslušného súdu,

keďže žalovaný v rade 1/ je dlhodobo mimo SR. S týmto postupom všetci zhodne súhlasili, čo výslovne
uviedli pred súdom, preto následné pripomienky, či námietky súd nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ
následne právny zástupca žalobcu nesúhlasil s odpoveďami, ktoré považoval za neúplné, keďže napr.
žalovaný v rade 1/ na otázku ohľadom účelu nájmu odkázal iba na konkrétny článok zmluvy, ..., súd
takéto námietky zo strany žalobcu považoval za neopodstatnené a odpovede považoval za dostatočné

a adekvátne vzhľadom jednak na časový odstup a jednak na to, že žalovaný 1/ bol dotazovaný
predovšetkým ako prenajímateľ a niektoré otázky vyplývali priamo zo znenia zmluvy. Pokiaľ žalobca
následne požadoval osobný výsluch žalovaného 1/ z uvedených dôvodov a z dôvodu, že by chcel
klásť prípadné doplňujúce otázky, súd poukazuje na to, že práve žalobca - jeho právny zástupca bol
ten, ktorý navrhoval postup písomného odpovedania na otázky, ktoré sám položil a špecifikoval a boli

zaslané bez úpravy súdu a teda v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti mal právny zástupca otázky
špecifikovať tak, aby nedošlo k predlžovaniu konania ďalšími prípadnými otázkami, či výsluchom a to
zvlášť s poukazom na to, že tieto otázky boli predložené a teda aj formulované advokátom, teda osobou
s právnickým vzdelaním a preto otázky mali byť hneď formulované riadne a s prezieravosťou a po
starostlivej odbornej príprave. Preto súd nepovažoval výsluch strany - žalovaného 1/ (a to na tunajšom

súde) za potrebné, keďže súdu bolo doručené jeho vyjadrenie na otázky žalobcu.

61. ZÁVER: Súd vykonal dokazovanie, na základe čoho posúdil, že žaloba je neopodstatnená vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti riadne vyplývajúce z predložených listín, a preto súd žalobu zamietol
v celom rozsahu. Vykonané dokazovanie považoval za dostatočné bez potreby vykonania ďalšieho

dokazovania pri aplikácii ust. § 153 CSP, k čomu súd podal odôvodnenie vyššie. Pokiaľ žalovaný
1/ navrhoval (len pred prvotným rozhodnutím) v svojich písomných vyjadreniach nejaké dokazovanie
ako predloženie zmlúv medzi úpadcom a tretími subjektmi, na ktoré žalovaný 1/ poukazoval, súd toto
nevykonal jednak preto, lebo to nikto nerozporoval a nebolo potrebné teda skúmať tieto zmluvy, súd mal
za nesporné tieto skutočnosti a jednak žalovaní už na takom dokazovaní následne netrvali. Súd zamietol

žalobu v zmysle vysloveného názoru Krajského súdu v Žiline a postupoval v zmysle intencií odvolacieho
súdu, v zmysle ktorého bolo potrebné najprv ustáliť splnenie predpokladu v zmysle § 57 ods.4 ZKR,
v opačnom prípade nie je možné žalobe vyhovieť. Žalobca od podania žaloby nepreukázal splnenie
tohto zákonného predpokladu, zameral sa len na splnenie § 58, § 60 ZKR, čo taktiež po vykonanom
dokazovaní bolo súdom skonštatované ako nepreukázané - ukracovanie,... Žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by sa jednalo o úkony bez primeraného protiplnenia, či zvýhodňujúce alebo ukracujúce
právne úkony. Avšak toto súd uvádza len nad rámec rozhodnutia.
- Súd teda zdôrazňuje, že aj keby bol splnený predpoklad podľa § 57 ods.4 ZKR, nebolo preukázané,
že by sa jednalo o ukracujúci právny úkon, o úkony bez primeraného protiplnenia, či zvýhodňujúce.Zostranyžalobcuvkonanínedošlokuneseniudôkaznéhobremenavovzťahuknaplneniuvšeobecného
predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze, a to ukrátenia uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. V konaní nebolo žalobcom

preukázané, že po vykonaní odporovaných právnych úkonov sa majetok dlžníka znížil tak, že by v
tom čase nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov. Žalobca navrhol znalecké dokazovanie za
účelom posúdenia stavu majetku úpadcu, jeho finančnej situácie a schopnosti splácať záväzky voči
veriteľom, a to až podaním zo dňa 18.09.2018, hoci žaloba bola podaná dňa 28.10.2015. Vzhľadom na
postavenie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je znalý tejto problematiky, musel

si byť žalobca vedomý, že v prvom rade pre úspešnosť jeho žaloby musí byť splnený a preukázaný
predpoklad podľa § 57 ods.4 ZKR a podľa toho mal postupovať. Napriek tomu toto chcel preukázať až
návrhom zo dňa 18.09.2018, teda 3 roky po podaní žaloby. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz a pokiaľ
navrhol, navrhol ho až v 09/2018, t.j. 3 roky po podaní žaloby, hoci keby starostlivo konal so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania, predložil by, resp. navrhol by taký dôkaz už skôr. A to zvlášť,
keď tento predpoklad je všeobecne známy, keďže je daný v § 57 ods.4 ZKR a žalobca ako správca,

u ktorého sa predpokladajú určité odborné znalosti, musel si byť toho vedomý, ale napriek tomu to
navrhol až v 09/2018 po „upozornení" KS v Žiline, na čo však nemožno prihliadať s poukazom na vyššie
uvedenéa§153CSP.Tedasúdbezďalšiehodokazovaniažalobuzamietolprenesplnenieapreukázanie
predpokladu podľa § 57 ods.4 CSP. Dané skutočnosti mali byť už súčasťou žaloby, resp. návrhy na
dokazovanie o tej skutočnosti. Dokonca žalobca má k dispozícii potrebné listiny a mal aj dostatočný

časový priestor na zabezpečenie potrebných dôkazov. Napriek tomu až po 3 rokoch od podaní žaloby
navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie bez ohľadu na § 209 CSP. Dokonca žalobca daný návrh
súdu nepredložil ani do skončenia dokazovania pred prvotným rozhodnutím vo veci samej.
- v tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie žalovaných, s ktorými sa súd stotožňuje.

62. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v celom
rozsahu ako plne úspešnej strane v konaní, keďže boli úspešní v celom rozsahu, pričom o výške bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

65. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).