Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209200802
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2209200802.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejasudcovJUDr.Andrey

Vyskočovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: Rudolf Bažalička, Mojmírovce č. 913,
IČO: 11 725 061, zastúpený: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária s.r.o., Hlavná č. 14, Šaľa, proti
žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Nový Život, so sídlom Nový Život, IČO: 191 604, zastúpený
advokátom: JUDr. Martin Fritz, Podjavorinskej č. 4, Bratislava, o zaplatenie 464,72 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/70/2009-336 zo dňa 18.09.2018
v spojení s uznesením č.k. 5Cb/70/2009-373 zo dňa 13.08.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 5Cb/70/2009-336 zo dňa 18.09.2018 v spojení s

uznesením č.k. 5Cb/70/2009-373 zo dňa 13.08.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 464,72 eur s 13,5 % úrokom
z omeškania od 01.02.2005 do zaplatenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100
% voči žalovanému.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že na
základe písomnej objednávky č. 172 vyhotovenej žalovaným dňa 07.09.2004 (prvoinštančný súd zrejme
omylom pri písaní uviedol rok 2005) vykonal odborné školenie pracovníkov a odborné revízne skúšky
príslušných zariadení v rozsahu špecifikovanom v pracovnom liste č. 019/RB/2004 zo dňa 08.11.2004.
Uvedené činnosti v rozsahu požiadaviek žalovaného vykonal a vyúčtoval si odmenu vo výške 1.516,83
eur (45.696,- Sk), z ktorej mal ako zálohu uhradenú sumu 663,88 eur (20.000,- Sk). Zostatok vo výške
852,95eur(25.696,-Sk)siúčtovalfaktúrouč.019RB/2004splatnoudňa31.01.2005.Žalovanývykonané

činnosti nereklamoval, napriek tomu uvedenú sumu žalobcovi neuhradil.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s poukazom na to, že
Inšpektorát práce Trnave pri výkone inšpekcie práce dňa 05.10.2005 v Protokole časť B/ konštatoval
vykonanie školenia žeriavnikov a obsluhovateľov zdvíhacích zariadení s odkazom na neplatné a už
v čase školenia zrušené právne predpisy, za ktoré školenie si ale žalobca uplatnil a účtoval celkom
sumu 45.696,30 Sk, z ktorej ako dôvodný považoval len nárok na zaplatenie 16.731,42 Sk, ktorý mu bol

uhradený už poskytnutím zálohy vo výške 20.000,- Sk, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4.Súdprvejinštancievovecirozhodolvporadíprvýmrozsudkomč.k.5Cb/70/09-117zodňa19.04.2011,
ktorým žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 852,95 eur s prísl..Uvedené rozhodnutie bolo ale uznesením odvolacieho súdu č.k. 21Cob/141/2011-143 zrušené a vec
bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že prvoinštančný súd zmluvne dohodnuté
plnenie nesprávne právne posúdil, na vec aplikoval nesprávnu právnu normu, v záhlaví nesprávne

označil žalovaného a pochybil i vo výrokovej časti rozsudku. Odvolací súd zdôraznil, že je potrebné
nárok posudzovať podľa obsahu plnenia, a to ako mandátnu zmluvu a tiež ako zmluvu o kontrolnej
činnosti, preto vzťah medzi stranami nemôže vychádzať z právnej úpravy zmluvy o dielo, ktorú na vec
aplikoval prvoinštančný súd.

5. Na základe odvolacím súdom vysloveným právnym názorom prvoinštančný súd vo veci opäť rozhodol
v poradí druhým rozsudkom č.k. 5Cb/70/2009-238 zo dňa 10.04.2015, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 388,23 eur s prísl. a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti zamietajúcej
častirozsudkusaodvolalžalobca,tedavčastiouloženípovinnostižalovanémuzaplatiťžalobcovi388,23
eur s prísl. sa rozsudok stal právoplatným a predmetom ďalšieho konania zostal nárok na zaplatenie
464,72 eur.

6. Na základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu odvolací súd uznesením č.k.
21Cob/83/2015-260 zo dňa 31.03.2017 rozhodnutie prvoinštančného súdu v zamietajúcej časti zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdom prvej inštancie
pri posudzovaní veci nedostatočne vyhodnotenie z konania vzídených skutočností a nedostatočné

vykonanie dokazovania dôkazmi, ktoré navrhol žalobca, k čomu prvoinštančný súd neuviedol, ako sa
s týmto návrhom vyporiadal, z ktorého dôvodu odvolací súd nemohol rozhodnutie v dostatočnej miere
preskúmať.

7. Na základe pokynu odvolacieho súdu prvoinštančný súd vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu,

doplnil podstatné skutočnosti na základe návrhov strán a dospel k záveru, že žaloba je i v časti nároku
na zaplatenie 464,72 eur s prísl. opodstatnená.

8. Žalobca poukazoval na to, že všetky plnenia, ktoré si u neho žalovaný objednal riadne a bez vád
vykonal a reklamáciu, ktorú mu predložil žalovaný po uplynutí štyroch rokov považuje za nedôvodnú.

Protokol z výkonu inšpekcie práce Trnava zo dňa 05.10.2005, podľa ktorého vykonal školenie z už
zrušených právnych predpisov je len formálnym nedostatkom, čo nemalo vplyv na obsahovú náplň
školenia a odbornosť. K uvedenému tiež zdôraznil, že školenie pracovníkov žalovaného vykonal koncom
roku 2004, faktúru vystavil v roku 2005. Inšpekcia bola vykonaná po 10-tich mesiacov. Základné
školenie ako bolo objednané žalovaným ale riadne vykonal a nedostatky zistené v záznamoch zo

školenia uvedením právnych predpisov, ktoré už neboli platné v lehote 3 mesiacov odstránil tak, ako
bolo Inšpektorátom práce Trnava vyžadované. Na nim vykonané a žalovaným objednané základné
školenie nadväzovalo nadstavbou opakované školenie, ktoré bolo vykonané podľa protokolu S. H.,
ktorý teda základné školenie neopakoval, teda žalobcom vykonané školenie zodpovedalo predpisom.
Žalobca prejavil ochotu kedykoľvek opraviť záznamy zo školení uvedením platných právnych predpisov.

Pochybenie nastalo tým, že mal príslušné právne predpisy uvedené v počítači a ich nemal novelizované,
k čomu ale je potrebné vziať do úvahy i celkový obsah školení a revízie, ktoré neboli spochybnené
a tvrdenia žalovaného, že musel vykonať revízie v kratších lehotách nevyplynulo ani z Protokolu
Inšpektorátu práce Trnava a ani z iného predpisu. Školenie i revízie vykonal riadne a iba na základe
pisárskeho pochybenia nie je možné, aby mu nebol priznaný nárok na odplatu.

9. Žalovaný trval na tom, že žalobca porušil podmienky objednávky o prevedení odbornej revíznej
skúšky v prípade elektrického otočného stĺpového žeriavu, ručného reťazového portálového žeriavu a
senníkového drapákového žeriavu, pretože odkázal na nesprávnu vyhlášku a predpis, čo bolo vytknuté
i Inšpektorátom práce Trnava v Protokole č. ITA-54-21-2.2/P-F22-05 zo dňa 05.10.2005 a vyhodnotené

ako nedostatočné, Inšpektorát tieto skúšky označil za vadné a bola z uvedeného dôvodu žalovanému
uložená pokuta vo výške 5.000,- Sk. Zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť, aby zistené vady
písomne v nejakej určenej lehote vykonávateľovi kontroly oznámil a ich reklamoval, nevyplýva to ani z
ust. § 566 a § 576 Obchod. zák., ktoré sa týkajú mandátnej zmluvy. Podľa § 571 ods. 2 Obchod. zák.,
ale ak dohodnutá činnosť nie je riadne vykonaná, nevznikne nárok na odmenu. V tomto prípade preto

žalobcovi nárok na odmenu vzniknúť nemohol. Žalovaný vzniesol i námietku premlčania žalovaného
plnenia.10. Námietku premlčania prvoinštančný súd vyhodnotil podľa § 391 a § 397 Obchod. zák., zdôraznil,
že právny vzťah ktorý posudzuje je vzťahom medzi podnikateľmi, preto sa naň vzťahuje právna úprava
uvedená v Obchodnom zákonníku a premlčanie je upravené premlčacou dobou v rozsahu 4 rokov.

Faktúra za vykonané služby pre žalovaného bola splatná dňa 31.01.2005, žaloba bola doručená súdu
dňa 02.02.2009, pričom posledným dňom lehoty na uplatnenie práva na súde bol deň 31.01.2009 s
výnimkou, ak by tento deň pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok. Najbližším pracovným dňom bol
deň 02.02.2009, teda žaloba bola podaná v posledný deň lehoty na súde, teda pred uplynutím 4-ročnej
premlčacej lehoty, ktorá by uplynula dňom 31.01.2009, avšak s prihliadnutím na plynutie lehôt v zmysle

§ 122 ods. 1-3 Obč. zák. bola lehota dodržaná a nárok premlčaný nie je.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že činnosť, za ktorú si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie odmeny
vykonal na základe písomnej objednávky č. 172 zo dňa 07.09.2004. O prevedených prácach vyhotovil
Pracovný list č. 019/RB/2004 podľa ktorého si žalovaný objednal základný kurz žeriavnikov pre
senníkový drapákový žeriav, základný kurz obsluhovateľa zdvíhacích zriadení, základný kurz vodičov

motorových vozíkov, opakované školenia strojníkov, revízne skúšky a technické preverovacie skúšky
špecifikované v pracovnom liste od 8.11. do 15.11 2004 za dojednanú cenu 45.696,30,- Sk (1.516,83
eur), za čo mu bola vopred vyplatená záloha vo výške 20 000.- Sk. Uvedené nebolo medzi stranami
sporným.

12. Inšpektorát práce Trnava vykonal u žalovaného dňa 05.10.2005 inšpekciu práce, a Protokole z
výkonu inšpekcie práce v bode / B - Novozistené nedostatky vytkol nedostatky školenia BOZP s tým,
že školenie žeriavnikov a obsluhovateľov zdvíhacích zariadení vykonané Rudolfom Bažaličkom bolo
vykonané z právnych predpisov, ktoré už boli zrušené, napr. zák. č. 256/l994 vyhl. č. 377/l996 Z.z.
školenie zo Zákonníka práce nebolo vykonané vo Zákonníka práce v platnom znení, čo platí i pre zák. č.

330/l996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Rovnaké nedostatky boli zistené i pri revíznych
skúškach, keď bolo odkázané na zrušené právne predpisy. Na základe týchto zistení nariadil Inšpektorát
práce Trnava nedostatky uvedené v bode č. 5 (novozistené nedostatky - školenie BOZP) odstrániť do
troch mesiacov od prevzatia protokolu.

13. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 02.01.2006 oznámil Inšpektorátu práce
Trnava odstránenie nedostatkov vytknutých Protokolom č. ITA-54-21-2.2/P-F22-05 zo dňa 05.10.2005
a Inšpektorát práce Trnava na výzvu súdu prvej inštancie v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2014
konštatoval, že písomná informácia žalovaného o odstránení nedostatkov je postačujúcou a ďalšiu
inšpekciu práce u žalovaného nepovažoval za potrebné vykonať. Rovnako nepovažoval za potrebné

vykonať ani fyzickú kontrolu stavu odstránenia nedostatkov.

14. Rozhodnutím č. R 125/2005/SE zo dňa 27.01.2006 ale Inšpektorát práce Trnava uložil žalovanému
podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zák. č. 95/2000 Z.z. za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov podľa
§ 2 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona tým, že žalovaný ako zamestnávateľ nedodržal ustanovenie § 8d písm.

b/, bod 1, § 8a ods. 1 písm. a/, § 8d písm. b/ bod 1 zák.č. 330/1996Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 5.000,- Sk z dôvodu zistených nedostatkov, ktoré
boli uvedené v Protokole č. ITA-54-21-2.2/P-F22-05 zo dňa 05.10.20 v časti I. písm. A/body č. 1 a 4
Protokolu. Z uvedeného vyplýva, že táto pokuta bola uložená žalovanému nie pre zistené porušenie
pod písm. B/ bodu 5, ale výlučne len pre opakované neodstránenie nedostatkov zistených pri kontrole

a uvedených v Protokole pod bodom I písm. A/ bod 1 až 4.

15. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 566, § 571 Obchod. zák.,
ktorým je upravená mandátna zmluva.

16. Pri rozhodovaní o veci vzal prvoinštančný súd do úvahy dôvody, pre ktoré Inšpektorát práce Trnava
uložil žalovanému pokutu vo výške 5.000.- Sk, ktoré presne a podrobne v odôvodnení rozhodnutia
pokutu ukladajúci orgán vysvetlil, keď nedostatky vytknuté žalobcovi ako školiteľovi považoval za
odstránené postačujúcim spôsobom, na základe ktorých zistení zaviazal žalovaného k zaplateniu i
zostávajúcej časti žalovaného plnenia.

17. Žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania, preto ho prvoinštančný súd zaviazal
i na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 365 a 369 Obchod. zák. platného v znení
do 31.12.2008.18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal nárok vo výške 100%.

19. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie (č.l. 345) a žiadal,
aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. Opakovane poukázal na kontrolu
vykonanú Inšpektorátom práce Trnava, ktorá v bode B/ Protokolu vytkla ako Novozistené nedostatky -
Školenie BOZP vykonané žalobcom a rozhodnutím č. R 125/2005/SE zo dňa 27.01.2006 žalovanému

uložila pokutu vo výške 5 000,- Sk. V Protokole je vytknuté, že pri aplikovaní Zákonníka práce žalobca
iba označuje tento zákon menom, neuvádza jeho číslo ani novelizované znenie a odkazuje na právne
predpisy, ku ktorým neuvádza novelizovane znenie. Pochybenie, ktoré úrad zistil pri vykonanej kontrole
požadoval odstrániť, ale spôsob odstránenia nešpecifikoval. Žalovaný nedostatky odstránil periodickým
preškolením a preskúšaním vodičov a žeriavnikov školiteľom S. H., ktorému uhradil za tieto školenia
odplatu uplatnenú faktúrou č. 2006081 zo dňa 19.02.2006, o čom podal dňa 02.01.2006 Inšpektorátu

bezpečnosti práce Trnava správu. Konajúci prvoinštančný súd si ale nekriticky osvojil názor, že bez
ohľadu na použité ustanovenia zákona v záznamoch, keďže išlo o opakované periodické školenie,
nie základné školenie, ktoré vykonal žalobca, tieto školenia vykonal riadne a len na základe toho, že
rovnaké číslo neplatného právneho predpisu 256/1994 Zb. vytknuté v Protokole Inšpektorátu práce sa
objavilo i v Protokoloch o vykonaných školeniach, ktoré vykonal S. H.. Uvedené ale nebolo prekážkou

pre žalovaného, ktorý mu odmenu uhradil. K tomuto dal odvolateľ do pozornosti, že predmetom súdneho
konania nie je vzťah medzi žalovaným a S. H.. Na základe týchto skutočností nemá tvrdenie súdu, podľa
ktorého, ak medzi stranami sporu nebolo dojednané čo je potrebné považovať za riadne prevedenie
činnosti, súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca vykonal pre žalovaného základné školenie v
zodpovedajúcom rozsahu, keďže zistené nedostatky si nevyžadovali zopakovanie základného školenia,

na základe čoho potom nemal žalovaný dôvod neuhradiť žalobcovi zvyšok odmeny.

20. Na odvolanie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením prijatým v elektronickej forme
prvoinštančným súdom dňa 29.11.2018 (č.l. 354-356), ktorým žiadal rozhodnutie ako vecne správne a
spravodlivé potvrdiť.

21. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca odvolacou replikou zo dňa 28.12.2018 (č.l. 362) v ktorej
uviedol, že vyjadrenie k odvolaniu nie je obsahovo ani vecne reakciou na odvolanie žalovaného, preto
nemôže k takémuto vyjadreniu zaujať žiadne stanovisko.

22. Súd prvej inštancie z dôvodu žalovaným podaného odvolania vec predložil odvolaciemu súdu,
ktorý spis ale na základe zistenia nesprávne uvedeného a označeného žalovaného v záhlaví
rozhodnutia, nesprávne označeného i právneho zástupcu žalovaného ako i chýbajúceho dokladu o
doručení vyjadrenia žalovaného pre právneho zástupcu žalobcu, vrátil vec s tým, aby tieto nedostatky
prvoinštančný súd odstránil. Na základe uvedeného pokynu bolo vo veci súdom prvej inštancie

vydané opravné uznesenie č.k. 5Cb/70/2005-373 zo dňa 14.08.2019 a vec bola opakovane predložená
odvolaciemu súdu.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu odvolací súd neoznamoval, pretože žiadna
strana o to nežiadala.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní
neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované
podmienky (§ 366 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými
závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými avymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací
súdsa zaoberálentým,čoodvolateľrozporujevodvolaní.Čoniejenapadnutéodvolanímsapredmetom
odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v

rozhodnutí prvoinštančný súd.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.),
odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ uviedol v odvolaní a
ktoré odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.

27. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom

pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil
po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny
a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom,
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové

zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich
hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu a
obsahu podaného odvolania dospel k záveru , že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre

vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

29. Odvolací súd považuje za potrebné pre odvolateľa zdôrazniť, že žalobu žiadal zamietnuť z

dôvodu neopodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku, ktorý tento žiadal priznať titulom odplaty za
zariadenie objednanej obchodnej záležitosti realizovanej v rozsahu objednávky č. 172, (č.l. 3), ktorá
spĺňa náležitosti mandátnej zmluvy za vykonané školenie zamestnancov žalovaného. K uvedenému je
potrebné uviesť, že odplata za vykonanie kontrolnej činnosti bola už žalobcovi právoplatne priznaná v
poradí druhým rozsudku č.k. 5Cb/70/2009-238 vo výške 388,23 eur, preto sa týmto právnym vzťahom

odvolací súd už nezaoberá.

30. Žalobca v postavení mandatára musí konať s odbornou starostlivosťou, ktorá sa od neho vyžaduje
(§ 567 ods. 1 Obchod. zák.) a porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť mandatára za škodu,
ktorá tým mandantovi, ktorým je žalovaný, vznikla. Podľa žalovaného mu škoda vznikla vo výške 5.000.-

Sk uložením pokuty Inšpektorátom práce Trnava (č.l. 65), za ktorú zodpovedá žalobca.

31. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

32.Predpokladmivznikuprávananáhraduškodyvzmyslecitovanéhoustanoveniasúporušenieprávnej
povinnosti(vtomtoprípadezáväzkuzozmluvy),vznikškody,príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnej
povinnosti a vznikom škody. Náhrada škody v Obchodnom zákonníku je postavená na objektívnom
princípe zodpovednosti bez ohľadu na existenciu zavinenia.

33. K tomu, aby žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšok odplaty vo výške žalovaného
plnenia musí vznik škody v tejto výške preukázať, samozrejme pri splnení pre vznik práva na náhradu
škody zákonom vyžadovaných predpokladov. Žiaden z týchto predpokladov ale nebol zo strany
žalovanéhoprodukovanýanipreukázaný,pretožeakovyplývazProtokolu č.ITA-54-21-2.2/P-F22-05zo

dňa 05.10.2005 (č.l. 16) v spojení s rozhodnutím č. R 125/2005/SE zo dňa 27. 1. 2006 (č.l. 65) vydanými
Inšpektorátom práce Trnava, pokuta vo výške 5 000,-Sk nebola žalovanému uložená za nedostatky
uvedené v Protokole v časti B/ - Školenie BOZP bod 5. a pokuta s činnosťou žalobcu vôbec nesúvisí.
V Protokole síce boli vytknuté nedostatky spočívajúce v tom, že žalobca školenie nevykonal aktuálneplatnými právnymi predpismi, ale tieto boli s poukazom na stanovisko Inšpektorátu práce Trnava (č.l.
206) doručenom prvoinštančnému súdu odstránené. Ak má žalovaný za to, že mu z činnosti žalobcu
vznikla škoda, musí jej vznik v príčinnej súvislosti s porušením konkrétnej právnej povinnosti a výšku

takto vzniknutej škody riadne preukázať, čo sa mu v konaní nepodarilo. Odvolateľ síce v odvolaní vyjadril
nesúhlas s rozsudkom súdu prvej inštancie, ale okrem popretia dôvodnosti žaloby žiadne skutkové
tvrdenia, ktoré by bolo možné podradiť pod nárok na náhradu škody v zmysle príslušnej právnej úpravy
neprodukoval.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).