Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Cpr/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516210377
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3516210377.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci žalobcu: U. N., M..N.., so sídlom O. E. X, X., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr.
Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti žalovanému: I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie 2.012,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Platobný rozkaz Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom voči žalovanému 3/, t.j. I. G. č.k.
10Cpr/36/2016-103 zo dňa 12.07.2017 sa zrušuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 381,60 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 381,60 Eur od 10.04.2015 do zaplatenia.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2016 proti žalovanému 1/ (H. S., nar. XX.XX.XXXX)
domáhal zaplatenia 770,98 Eur spolu s príslušenstvom, žalovanému 2/ (Z. S., nar. XX.XX.XXXX)
domáhal zaplatenia 859,69 Eur spolu s príslušenstvom a žalovanému 3/ (I.Í. G., nar. XX.XX.XXXX)
domáhal zaplatenia 381,60 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo 5,05 % ročne zo sumy 381,60
Eur od 10.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalované 1/, 2/ a

3/ boli v pracovnom pomere u žalobcu - spoločnosti U. N. M..N.. so sídlom O.U. E. X, XXX XX X.
na základe pracovných zmlúv, a to ako predavačky - pokladníčky. Žalované pracovali v predajni
potravín U. G. (hospodárske stredisko č. XXXX). Vzhľadom na skutočnosť, že pri výkone dojednanej
práce boli žalovaným spolu aj s ostatnými členmi kolektívu tejto predajne zverované hodnoty, ktoré boli
povinné vyúčtovať aj s ostatnými členmi kolektívu, žalobca dojednal so všetkými zamestnancami tejto
predajne a tým aj so žalovaným 1/ a 2/ v zmysle Zákonníka práce Dohodu o hmotnej zodpovednosti s
doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem žalovaných 1/ až 3/ na uvedenej predajni potravín

pracovali aj ďalší hmotne zodpovední zamestnanci (celkom 3 ďalší zamestnanci), ktorí svoje podiely na
schodku uhradili, resp. ich splácajú. Dňa 16.01.2015 bola za obdobie od poslednej inventarizácie, teda
od 16.04.2014, t.j. za inventúrne obdobie od 16.04.2014 do 16.01.2015 vykonaná inventarizácia hodnôt
zverených žalovaným a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom tejto predajne na vyúčtovanie
(ďalej inventarizácia). Vykonanou inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách určených na obeh a obrat
zverených kolektívu tejto predajne na vyúčtovanie - tovare nachádzajúcom sa v predajni U. zistený
tzv. hrubý schodok vo výške 7.271,84 Eur (celkový rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného

na vyúčtovanie a zisteným fyzickým stavom). Zistený hrubý schodok v U. Slovakia a.s. upravila na
nákupné ceny (NC) odrátaním obchodného rozpätia a DPH, ako aj v zmysle vnútropodnikového
predpisu znížením o povolené koeficienty normovaných strát (NS), čím sa schodok upravil na sumu
4.646,64 Eur. Na zistený schodok CBA Slovakia a.s. upozornila zamestnancov uvedenej predajne azároveň všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne vyčíslila ich podiel na vzniknutom
schodku. Podľa Zákonníka práce podiely jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov
vyčíslené postupom podľa Zákonníka práce sú uvedené v prehľadnej tabuľke, ktorá je prílohou žaloby.

Celkovú výšku schodku aj podiely zamestnancov na schodku U. N. M..N.. oznámila jednotlivým hmotne
zodpovedným zamestnancom uvedenej prevádzke predajni v a navrhla im uhradiť ich podiely na
schodku formou dohody o uznaní dlhu a o splátkach. Oznámenie výšky podielu na schodku jednotlivým
žalovaným U. N. M..N.. vykonala predložením návrhu dohody o uznaní dlhu a o splátkach. Tento návrh
dohody o uznaní dlhu a o splátkach z 07.03.2015 a.s. žalovaným 1/ až 3/ a ostatným hmotne

zodpovedným zamestnancom predložila na ich pracovisku, resp. zaslala im poštou. Písomný návrh
tejto dohody žalovaná 3/ neprevzala, pošta obálku vrátila žalobcovi späť dňa 02.04.2015. Žalovaná 3/ z
celkového dlhu nič uhradila a je v omeškaní počnúc dňom 10.04.2015.

2.Súddňa12.07.2017vydalplatobnýrozkazadoručilhostranámsporu.Keďžežalovaní1/a2/nepodali
odpor, platobný rozkaz voči nim zostal právoplatný. Žalovaný 3/ podal voči platobnému rozkazu odpor

došlým súdu dňa 09.11.2017 s odôvodnením, že pracovný pomer trval len 13 kalendárnych dní, z toho
odpracovaných bolo 8 dní (56 hodín). Inventarizácia tovaru začala dňa 16.01.2015, t.j. cca 8 mesiacov
po skončení pracovného pomeru. Dodnes jej neboli doručené žiadne písomnosti. Vzhľadom k tomu, že
sa žalovaný 3/ podal voči platobnému rozkazu odpor, súd v súlade s § 267 ods. 3 C.s.p. platobný rozkaz
zrušil a v ďalšom konaní pokračoval už len so žalovaným 3/, ktorému vypustil označenie v treťom rade.

3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 16.03.2018 uviedol, že na správnosť výšky podielu zo
schodku nemá nijaký vplyv skutočnosť, že žalovaná odpracovala počas inventúrneho obdobia iba 13
kalendárnych dní. Zásielky boli žalovanému doručované v súlade s § 38 ods. 2 Zákonník práce.

4. Žalovaný na nariadenom výsluchu odmietol vypovedať. Právny zástupca žalobcu na nariadenom
pojednávaní vypovedal, že na daný právny vzťah sa vzťahuje kolektívna hmotná zodpovednosť.
Námietky, ktoré tu boli vznesené, sa mohli týkať individuálnej hmotnej zodpovednosti, ktorá sa však na
daný právny vzťah nepoužije. Pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti zákon počíta s tým, že nie každý
zamestnanec musí zverené hodnoty aj fyzicky prevziať, alebo že by pri inventarizácii musel byť fyzicky

prítomný. Zákon predpokladá, že pri kolektívnej zodpovednosti stačí, ak tovar prevezme len jeden z nich.
Je to celkom logické, nakoľko môže ísť o nepretržitú prevádzku a zamestnanec nemusí byť nepretržite
v práci, napr. pracuje na smeny, tak sa môže stať, že počas pracovnej smeny niektorý zo zamestnancov
tovar prevezme, pričom hmotná zodpovednosť sa vzťahuje na všetkých zamestnancov. Dôležité je teda
sledovať inventúrne obdobie a ako sa zamestnanec správal, resp. ak počas inventúrneho obdobia bol

ukončený pracovný pomer, či požiadal o inventarizáciu alebo nie. Ak nepožiadal, zákon na to myslí tak,
že takýto zamestnanec môže zodpovedať aj za hodnoty, keď už na predajni nepracoval, pričom ak sa
zistí schodok, za toto môže byť zodpovedný. Teda samotný zákon predpokladá, že zamestnanec môže
zodpovedať aj za hodnoty, ktoré nikdy reálne fyzicky neprevzal. Takýto prípad sa stal aj v posudzovanom
prípade, keď žalovaný nepožiadal o inventarizáciu a táto sa uskutočnila až po ukončení jeho pracovného

pomeru v riadnom termíne. Keď sa zistí schodok, zákon striktne uvádza, ako má zamestnávateľ ďalej
postupovať, ide o kogentné ustanovenie, a teda zamestnávateľ nemá ani na výber. Podľa § 189 ods. 2,3
Zákonníka práce je upravené, že ak sa zistí schodok, tento sa rozpočíta medzi kolektívne zodpovednými
zamestnancami, podľa výšky ich priemerných zárobkov, teda zamestnávateľ nesleduje, ako schodok
vznikol a kto zaň zodpovedá, do akej miery, resp. kto ho zavinil. Až následne zamestnanci sa môžu

liberovať tak, že preukážu, kto tento schodok zavinil, čo môže mať následný dopad na vyúčtovaní
schodku. Teda v prvom rade sa neberie do úvahy miera zavinenia, tá prichádza do úvahy až potom,
čo sa zistí, pričom nie je rozhodujúce, či na to príde zamestnávateľ sám alebo zamestnanci. V otázke
posudzovania porušenia dobrých mravov poukázal na svoje písomné vyjadrenie a citovanú judikatúru,
kde podľa jeho názoru pri dvojstrannej zmluve nemôže sa dopustiť len jedna strana porušenia dobrých

mravov, čo by malo za následok absolútnu neplatnosť tohto úkonu. Skutočnosť, že žalobca postupuje
podľa zákona, za predpokladu, že ide o kogentné ustanovenie, nemôže mať vplyv na to, že by jeho
postup mal byť v rozpore s dobrými mravmi. V minulosti bola iná zákonná úprava, ktorá platila do
31.03.2002, kde sa brala do úvahy aj dĺžka pracovného pomeru počas celého inventúrneho obdobia.
Dnes to ale neprichádza do úvahy. Celý Zákonník prace je koncipovaný tak že ak dôjde k nejakému

porušeniu, v zásade zamestnávateľ musí všetko preukazovať vrátane výšky škody, zavinenia a príčinnej
súvislosti. Výnimku tvorí len zistený schodok na zverených hodnotách. Žalovaný neprodukoval žiadne
dôkazy, ktoré by viedli k liberalizácii za zistený schodok, preto ani nemôžeme hovoriť o porušení dobrých
mravov, resp. o neúmernom výkone práva, ak nemáme nijakým spôsobom preukázané, kedy schodokvznikol a akým mechanizmom. Nechce sa nijako žalovaného dotknúť, ale je možné, že mohol vzniknúť
aj jednorázovo, možno aj v čase, keď tam žalovaný pracoval.

5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca
so žalovaným uzatvoril dňa 17.04.2014 Pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej zamestnanec nastúpi do
práce dňa 17.04.2014 na funkciu Predavač - Pokladník. V pracovnej zmluve bolo dohodnuté miesto
výkonu práce, pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do dňa skončenia nájmu žalobcu
v nebytových priestoroch preajne, najviac ale na dva roky. Dňa 17.04.2014 tiež bola podpísala medzi

žalobcom a žalovanou Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať s Doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. V zmysle uvedenej Dohody zamestnankyňa
prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby, podľa inventúry, v hodnote
podľa Inventúrneho súpisu zo dňa 31.03.2014, ktoré bola povinná vyúčtovať v zmysle § 182 zákonníka
práce, ako aj za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania jej súčasného pracovného pomeru so
zamestnávateľom boli zverené na vyúčtovanie. Podľa bodu 2 Predmetnej dohody, zamestnankyňa v

plnom rozsahu zodpovedá za schodok vzniknutý na všetkých zverených hodnotách, ktoré je povinná
vyúčtovať.Schodoknahodnotách,zaktoréprevzalahmotnúzodpovednosťsazamestnankyňazaväzuje
nahradiť zamestnávateľovi v plnej výške. V rámci predmetnej dohody bola dohodnutá i spoločná hmotná
zodpovednosť. V rámci bodu 3 a 4 tejto dohody, ak bude zamestnankyňa vykonávať prácu spolu s
viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti,

bude zamestnankyňa zodpovedať spoločne s nimi. V prípade vzniku schodku pri spoločnej hmotnej
zodpovednosti sa jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom určí podiel na jeho náhrade
podľa pomeru ich dosiahnutých priemerných zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa
započítava v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a
jeho zástupcu nepresiahne sumu priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto

neuhradí celý schodok, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupcovia podľa pomeru svojich
priemerných zárobkov. V zmysle bodu 5 predmetnej dohody, ak sa zistí, že schodok alebo jeho
časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, hradí schodok alebo jeho časť táto
zamestnankyňa podľa miery svojho zavinenia. Zvyšok schodku uhradia všetci spoločne zodpovední
zamestnanci podielmi, zistenými podľa bodu 4. Pracovný pomer so žalovaným 3 / skončil v skúšobnej

dobe dňa 30.04.2014. Žalovaný nepožiadal o inventarizáciu tovaru ku dňu skončenia pracovného
pomeru.

6. U žalobcu bola dňa 16.01.2015 za obdobie od 16.04.2014 do 16.01.2015 vykonaná inventarizácia
hodnôt zverených žalovanému a ostatne hmotne zodpovedným zamestnancom na vyúčtovanie.

Vykonanou inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách zverených kolektívu tejto predajne na
vyúčtovanie - tovare nachádzajúcom sa v predajni potravín U. E. zistený schodok vo výške 4.646,64
Eur. Žalobca všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne vyčíslil ich podiel na vzniknutom
schodku podľa Zákonníka práce, a to postupom podľa Zákonníka práce. Uvedený výpočet predložil
súdu i spolu s rozhodným priemerným mesačným zárobkom žalovaného a celého inventúrneho spisu

týkajúceho sa predmetnej inventúry.

7. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce; ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

8. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce; dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,

inak je neplatná.

9. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce; zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

10. Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce; ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach
zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorýzo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky
odstrániť bez zbytočného odkladu.

11. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce; zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

12. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce; pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich

vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

13. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce; podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

14. Podľa § 189 ods. 4 zákonníka práce; ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý
zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho
zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými
podľa odsekov 2 a 3.

15. Podľa § 184 ods. 3 cit. zák. ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého
pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol
preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobcovi ním
žiadané sumy titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Žalobca preukázal platné
uzavretie Dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať. Žalovaný nenamietal ani vznik schodku, ani skutočnosť, že schodok vznikol
celkom alebo v časti bez jeho zavinenia. Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je

nevyhnutnýmpredpokladomjehozodpovednosti.Narozdielodvšeobecnejzodpovednostizamestnanca
pri zodpovednosti za schodok, existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak
je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti musí preukázať, že vznik
schodku nezavinil. Pre zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané zavinenie vo forme
nedbanlivosti. Skutočnosť, že by žalovaný vznik schodku nezavinil, tento nepreukázal. Ak žalovaný

namietal, že inventarizácia tovaru sa uskutočnila až skončení jeho pracovného pomeru, námietka
neobstojí, pretože žalovaný nepostupoval podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce tak, že jeho právom
bolo požiadať o inventarizáciu ku dňu skončenia pracovného pomeru, na základe čoho by nebol už
zodpovedný za inventúrne obdobie po skončení jeho pracovného pomeru.

19. V danom prípade žalovaný je spoluzodpovedný za vznik schodku inventarizácie za inventúrne
obdobie od 16.04.2014 do 16.01.2015 a je povinný zaplatiť svoj podiel náhrady podľa pomeru
vypočítaného podľa § 189 Zákonníka práce. Na žalovaného vychádzajúc z dokladov predložených
žalobcom pripadá podiel na schodku vo výške 381,60 Eur, z čoho žalovaný nič uhradil. Keďže nedošlo k
dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej

sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v
rozhodnom čase.20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).