Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818202330
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818202330.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o. Pribinova 25, 824 96 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 35792752, zast. JUDr. Pavol
Prospecha, advokát, Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanému: V. H., J.. XX.XX.XXXX, E. XXXX/
X, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 7 059,04 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.186,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 18.3.2011 do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 66 %, s tým, že o výške tejto náhrady
súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.08.2018 domáhal rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.059,04 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne,
zo sumy 10,40 Eur od 25.5.2016 do 12.2.2018, zo sumy 10,40 Eur od 25.5.2016 do 13.4.2018, zo
sumy 10,40 Eur od 25.5.2016 do 16.4.2018, zo sumy 10,40 Eur od 25.5.2016 do 15.5.2018, zo sumy
10,40 Eur od 25.5.2016 do 15.6.2018, zo sumy 10,40 Eur od 25.5.2016 do 20.7.2018, zo sumy 89,12

Eur od 25.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 151,52 Eur od 25.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 151,52 Eur
od 25.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 151,52 Eur od 25.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 151,52 Eur od
25.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 151,52 Eur od 25.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 151,52 Eur od
25.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 151,52 Eur od 25.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 151,52 Eur od
25.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 151,52 Eur od 25.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 5606,24 Eur od
20.3.2017 do zaplatenia tak, že od dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne
čiastku 7272,96 Eur si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. až do zaplatenia,

náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 295,42 Eur, trovy konania
vo výške poplatku za súdne konanie 423,5 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia v súdnom konaní
vo výške 591,72 Eur. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 14.3.2016 so žalovaným,
ako podnikateľom, Zmluvu o úvere číslo 232006 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca (ako
veriteľ) poskytol žalovanému (ako dlžníkovi) úver vo výške 2400 Eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom
sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 151,52 Eur, v termínoch splatnosti
dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý podľa ustanovení zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z priloženého prehľadu splácania,
kde sa uvádza aj počet dní pri omeškaní s úhradou tej - ktorej splátky. Listom zo dňa 7.3.2017 žalobca
oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11. Súčasne mu
oznámil, že dňa 19.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy.Žalovaný neuhradil v danom čase dlhované splátky, a preto k uvedenému dňu 19.3.2017 sa všetky
splátky podľa zmluvy stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10,
ods. 10.4 zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového

kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní má veriteľ (žalobca) právo požadovať úhradu všetkých splátok
azáväzkov,ktorébysamalistaťsplatnýmiajvbudúcnostiatokudňuuvedenéhovoznámeníouplatnení
uvedeného práva. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených
splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 7059,04 Eur
(žalovaný do dnešného dňa zaplatil len sumu 213,92 Eur). Okrem písomných upomienok bol žalovaný

opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinností, a to formou zaslania krátkych textových správ (sms
správy), resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo
k splneniu jeho záväzkov. V nadväznosti na zaslanie Pokusu o zmier pred začatím súdneho konania
svojím právnym zástupcom si žalobca uplatňuje náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu
službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému. Výška tejto
náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných

predpisov o odmenách a náhradách advokátov vo výške 284,81 Eur a paušálnej náhrade advokátovi vo
výške jedného režijného paušálu v sume 10,61 Eur.

2. Prvoinštančný súd dňa 04.09.2018 vydal v danom spore platobný rozkaz 7Cb/45/2018-29, ktorým
uložil žalovanému povinnosť v zmysle podanej žaloby.

3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 19.09.2018 odpor. V podanom odpore uviedol, že
uplatňovaný nárok je nedôvodný a neopodstatnený a nesúhlasí s ním v celom rozsahu. Nesúhlasí
s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej v tomto platobnom rozkaze, ktorú si žalobca
uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky s úniovým právom. Platobný

rozkaz je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi. Uzatvoril so žalobcom dňa 14.03.2016 zmluvu o
revolvingovom úvere č. 232006, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.400
eur (ďalej ako „Zmluva o úvere"). Zaviazal sa uhradiť poskytnutý úver v 48 mesačných splátkach
vo výške 151,52 eur. Zmluvu o revolvingovom úvere č. 232006 - 74390 uzatvoril ako spotrebiteľ a
nie ako podnikateľský subjekt. Žiadosť o úver podal z dôvodu, že s manželkou rekonštruovali ich

súkromný rodinný dom, ktorý nie je majetkom jeho firmy, ani mu neslúžil na podnikanie, a po výmene
okien potrebovali práce dokončiť. Potrebovali ešte dom zatepliť a urobiť fasádu, avšak finančnými
prostriedkami v potrebnej výške už nedisponovali. O pôžičku preto požiadal spoločnosť PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., o ktorej sa dozvedel z reklamy. Už si presne nepamätá, kde túto reklamu videl. Pri
návšteve pobočky žalobcu si od neho pracovník pobočky vyžiadal rôzne doklady. Medzi dokladmi bolo

aj oprávnenie na živnostenské podnikanie, nakoľko podnikanie bolo toho času zdrojom jeho príjmov.
Živnostenské oprávnenie spolu s daňovým priznaním žalobcovi predložil ako doklad potvrdzujúci jeho
zamestnanie a zdroj príjmov, nie za účelom poskytnutia úveru na podnikanie. Žalovaný ďalej uviedol,
že o zámere, na ktorý finančné prostriedky chcel použiť, spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
informoval ešte pred uzatvorením zmluvy, pri spisovaní žiadosti. Poskytnuté finančné prostriedky teda

aj použil na úhradu materiálu potrebného na zateplenie a fasádu ich súkromného rodinného domu, nie
na výkon podnikateľskej činnosti. Ďalej uviedol, že pred podpisom zmluvy o úvere ho zamestnanec
žalobcu neupozornil na skutočnosti, že úver mu je poskytnutý na podnikateľskú činnosť. Pre veľké
množstvo dokumentov, ktoré podpisoval, si uvedené nevšimol, a ani nepredpokladal, že so žalobcom
uzatvára zmluvu ako podnikateľ. Zmluvu o úvere neuzatváral ako podnikateľský subjekt, aj z obsahu

zmluvy o úvere to nie je úplne zrejmé. Je toho názoru, že pokiaľ by žalobca chcel konať čestne a
s jeho súhlasom, tak by jednoznačne rozlíšil Predmet zmluvy od Účelu úveru, nakoľko predmetom
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a účel zmluvy by si boli žalobca so žalovaným dojednali,
na ktorý žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky použije. Takéto nenápadné dojednanie Premetu
zmluvy „ ..... Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky ..... „ je podľa

názoru žalovaného účelové konanie zo strany žalobcu, a je toho názoru, že by malo byť považované za
nekalú obchodnú praktiku. Žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany žalobcu o tom,
že uzatvára zmluvu o úvere ako podnikateľ, nie ako občan. Z toho sa dá usudzovať nedostatok vôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalovaného, vstúpiť do predmetného zmluvného vzťahu so žalobcom
ako podnikateľ. Uzatvoril so žalobcom Zmluvu o úvere nie ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba,

a to i napriek tomu, že som žalobcovi pre poskytnutie úveru okrem iného pripojil aj potrebné listiny
na schválenie úveru, a to Živnostenské oprávnenie a daňové priznanie. Tieto doklady k žiadosti o
poskytnutie úveru však žalobcovi predložil iba z dôvodu posúdenia jeho zárobkových príjmov, čo
neznamená, že zmluvu uzavrel ako podnikateľ. Peňažné prostriedky použil len na osobnú potrebu avôbec ich neinvestoval do podnikania. Žalovaný na základe vyššie uvedeného trvá na tom, že som
so žalobcom uzavrel Zmluvu o úvere nie ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba - občan. Preto niet
žiadnehodôvodu,abynapredmetnúprávnuvecspotrebiteľskejpovahynemaladopadajprávnaochrana

vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Teda súd by mal považovať predmetnú Zmluvu o úvere
za spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na
nepodnikateľský účel zmluvy za typické občiansko-právne vzťahy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je
zmluvou spotrebiteľskou a neobsahuje obligatórne náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s
poplatkami a úrokmi. Predmetná úverová zmluva je „formulárovou" zmluvou a jej obsah, rovnako ako

všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dlžník žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani
neovplyvnil. Je teda toho názoru, že záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným je upravený zákonom č.
129/2010 Z. z. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny,
úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve toto rozlíšenie absentuje (zmluva obsahuje
len výšku mesačnej anuitnej splátky bez špecifikácie). Má za to, že vzhľadom na absenciu uvedenej

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. by mal byť považovaný úver za
poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Poukázal napr. na
rozsudokKrajskéhosúduvPrešovezodňa27.11.2014sp.zn.7Co/220/2014aleborozsudokKrajského
súdu v Žiline zo dňa 20. 4. 2015 sp. zn. 11Co/127/2015, kde tento konštatoval, cit. „Účelom náležitostí

ustanovených v §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel
rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať
savdanejsituácii,pretožepotomniejedostatočneurčité,akúčasťistinyzaplatil,akobudesjehoplatbou
naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a

poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s
jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené
údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,ktorúzákonsankcionujebezpoplatkovosťouabezúročnosťouúveru."Predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o RPMN, ani celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť. Mám za to, že vzhľadom na absenciu uvedených náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
by mal byť považovaný úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. b zákona č.
129/2010 Z. z.]. Keďže zmluva o úvere by mala byť považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú je toho
názoru, že nedošlo k omeškaniu s plnením jeho splátok voči žalobcovi. Pokiaľ sa zmluva považuje podľa
§11 ods. l písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalobcu nemohli byť

platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na
úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú mi žalovaný reálne poskytol. Ustanovenia zmluvy o úvere sú
poskytované spotrebiteľom v neprehľadnej forme, s hustým riadkovaním, že táto už po prvom vzhliadnutí
odrádza a vôbec znemožňuje dôslednejšie preštudovanie. Pri dodržaní elementárnych zásad poctivého
obchodného styku, si žalobca mohol uvedomiť a prípadne ponúknuť dôslednejšie vysvetlenie aj riziká

vyplývajúce o zmluvy o úvere. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku tiež považuje poplatky a sankcie
za porušenie zmluvy. Uvádza, že tieto podmienky neboli s ním individuálne dojednané a spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov a to v neprospech žalovaného. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej
strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je

neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Je toho názoru, že so žalobcom uzavrel

spotrebiteľskú zmluvu, keďže nemal možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať, ale pre získanie
úveru musel prijať vopred pripravenú zmluvu žalobcom. Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Ako spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti,
alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Vzhľadom

na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, podľa ustanovenia
§ 172 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaný je toho názoru, že súd nemal platobný rozkaz ani vydať.
Keďže zmluva o úvere by mala byť považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, príp. za uzavretú
neplatne, je toho názoru, že nedošlo k omeškaniu s plnením mojich splátok voči žalobcovi. Pokiaľ sazmluva považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené
platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom
rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú mi žalobca reálne poskytol.

Žalobcovi uhradil sumu 406,22 eur a ďalej uviedol, že od 12.08.2016 uhradil žalobcovi na účet splátky
vo výške 254,70 eur.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu bol podaný odpor, súd
uznesením č. k. 7Cb/45/2018-47 zo dňa 14.11.2018 platobný rozkaz zrušil.

5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 23.03.2019, v ktorom uviedol, že
tvrdenia žalovaného odporujú obsahovým náležitostiam zmluvy, ako aj jeho reálnemu konaniu pred jej
uzatvorením. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená ako podnikateľský úver. Už zo znenia
článku 1., ods. 1. Zmluvy vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ (tu žalobca) v prospech
dlžníka (tu žalovaný) peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. V súvislosti

s tvrdeniami žalovaného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011, podľa
ktorého jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť preto najprv vykladané
prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými
(z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola

skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli
účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom
tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd
postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v
priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon

vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať
ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa
§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už
urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby
obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený

v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Z obsahu tejto Zmluvy vyplýva,
že žalovaný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Radoslav Kotlár,
miesto podnikania/sídlo Hencovská 5, 093 02 Hencovce zapísaný v Živnostenskom registri pod číslo:
790 - 12594. Z ustanovenia článku 1. ods. 1.1 Zmluvy vyplýva Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu
jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky. Z ustanovenia článku 10. ods. 10.1 písm. a), c), a f)

Zmluvy vyplýva Dlžník, Spoludlžník č.1 a Spoludlžník č. 2 prehlasujú, že a) nezatajili Veriteľovi žiadne
ručiteľské záväzky ani nesplnené záväzky voči orgánom štátnej správy a samosprávy, peňažnému
ústavu, súčasnému ani predchádzajúcemu zamestnávateľovi, fyzickej alebo právnickej osobe splatné
ku dňu podpisu tejto Zmluvy, (c) nenachádza sa v úpadku ani v insolvencii, nie je účastníkom dohôd
či dojednaní, ktorých plnenie by bolo v rozpore s plnením záväzkov podľa tejto Zmluvy, (f) všetky

údaje uvedené v tejto Zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo. Podľa článku 14. ods.
14.1 písm. a), b) Zmluvy Dlžník sa týmto Veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania tejto Zmluvy a)
udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne
vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom Dlžníka a rovnako
i uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy, b) nevykonať nič, čím by ohrozil

platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolal
spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti
alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojím majetkom. Podľa článku 14., ods. 14.2 Zmluvy
Neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa tejto Zmluvy sa Dlžník zaväzuj informovať
Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť Dlžníka

splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto Zmluve alebo vplyv na platnosť i vymožiteľnosť
zabezpečenia alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie tejto Zmluvy.
Žalovaný do podania svojho vyjadrenia nikdy nespochybnil, akú zmluvu uzavrel a s akým obsahom,
rovnako neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne
a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle.

Žalovaný písomne požiadal o poskytnutie úveru, pričom od začiatku vystupoval ako podnikateľský
subjekt. V rámci údajov vyžadovaných žalobcom pre poskytnutie úveru okrem iného pripojil aj potrebné
listinynaschválenieúveru,ktorýmisarovnakopreukazovalakopodnikateľskýsubjekt,vrátanedaňových
priznaní, údajoch o svojej podnikateľskej činnosti, odbore podnikania, mieste podnikania a účelečerpania úveru - investičný. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica
93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo
vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom, rozhodol takto: Ak

dodávateľkonávdobrejviere,žedruhástrananiejespotrebiteľnemôžesatátoosobadovolávaťtoho,že
mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Tento záver je
pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako,
pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu),
je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné

chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva
(Bundesgerichtshof,SRN,22.12.2004,VIIIZR91/04).Žalobcanamietaoprávnenosťtvrdenížalovaného
aj z dôvodu, kedy žalovaný obsah uzavretej zmluvy ani následne nespochybňoval. Správanie zmluvných
strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s
akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom
času, že žalovaný uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v

čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo
pre účely tohto konania. Pritom zmluva ako listina je preukázateľne podpísaná. Pripojenie súhlasu na
zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov
v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Ust. § 35 ods. 1
Občianskeho zákonníka jednoznačne určuje že Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Odsek 2 navyše dopĺňa, že Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykovéhovyjadrenia,alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil,aktátovôľaniejevrozpore
s jazykovým prejavom. Z tvrdení žalovaného nevyplýva jediný dôvod, ktorý by ho oprávňoval požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce

obsah zmluvného vzťahu, sa objektívne podľa § 35 Občianskeho zákonníka nedá vykladať inak, než
že zmluvné strany s ním súhlasili. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú
formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k
spornosti toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený,
atď. Z dôvodu právnej opatrnosti poukazujeme na to, že skutočnosť spočívajúca v zakomponovaní

rodného čísla žalovaného nie je rozhodujúca. Uvedenie rodného čísla ako jednoznačného identifikátora
je logické, pretože na území Slovenskej republiky žalovaný žiadny iný jednoznačný a nezameniteľný
identifikátor nemá (v podobe IČO). Slúži len na zabezpečenie toho, aby osoba dlžníka bola vždy
identifikovateľná na základe takého údaja, ktorý je v zmysle právnej úpravy považovaný za jednoznačný,
jedinečný a nesporný. Uvedenie rodného čísla však neznamená, že sa tým mení povaha zmluvného

vzťahu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa žalovaný je identifikovaný označením zahraničného registra,
v ktorom je ako podnikateľ zapísaný. Bolo by pomerne nelogické, aby sa „spotrebiteľ“ identifikoval v
zmluve označením registra, v ktorom je ako podnikateľ zapísaný. Uvedený zápis, ktorý je vyznačený
v zmluve, je potrebné chápať v kontexte s celým obsahom zmluvy. V kontexte uvádzaných okolností
tvrdenie, že žalovaný nikdy nežiadal o úver na podnikateľské účely, pôsobí nanajvýš nevierohodne,

navyše za predpokladu, kedy sám uvádza, že uviedol do obsahu žiadosti svoje údaje o forme živnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to Zmluvou o úvere č. 232006-74390
zo dňa 14.03.2016, splátkovým kalendárom k predmetnej úverovej zmluve, Žiadosťou o úver,
potvrdením o tom, že pre žalovaného bola odovzdaná platba 2.400,00 eur, prehľadom platieb

zo strany žalovaného, oznámením o okamžitej splatnosti zo dňa 07.03.2017, Pokusom o zmier
zo dňa 13.04.2017, odporom žalovaného zo dňa 19.09.2018, výsluchom žalovaného, výpisom z
internetbankingu žalovaného, čestným vyhlásením Jozefa Rezanku zo dňa 15.3.2019, vyjadrením
žalobcu zo dňa 23.03.2019, výsluchom svedkyne N. X., vyjadrením žalovaného zo dňa 06.05.2019,
PrehľadomprerozdeleniasplátokveriteľomodspoločnostiCOSTCONTROLs.r.o.,dokladmioúhradách

žalovaného k žiadosti uhradiť dlh v mesačných splátkach.

7. Na základe uvedeného zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo Žiadosti o úver vyplýva, že v bode 1 je žiadateľ označený ako žiadateľ FO - podnikateľ, kde je

uvedené jeho meno, rodné číslo, dátum narodenia, bydlisko, stav, kontaktná adresa. Je tam uvedená
požadovaná výška úveru 2.400,- eur a bližšia špecifikácia čerpania úveru je uvedené: nákup materiál,
farby. Táto žiadosť bola podpísaná dňa 11.3.2016 a taktiež aj finančným agentom X..9. Podľa Zmluvy o úvere 232006-74390 zo dňa 14.03.2016 bodu 1, bol poskytnutý žalovanému úver
vo výške 2.400,- eur na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Bola dohodnutá splatnosť úveru
a to 48 splátok po 151,52 eur. Ďalej bola dohodnutá zmluvná odmena, ktorá predstavuje úroky za

poskytnutie úveru. Táto bola vyčíslená na sumu 101,52 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou
úveru. Ďalej bolo dohodnuté aj zabezpečenie spočívajúce v úhrade úveru, príslušenstva úveru, prípadne
aj uplatňovaných zmluvných pokút.

10. Zo splátkového kalendára ku Zmluve č. 232006-74390 vyplýva, že žalovaný mal uhradiť 43 splátok

vo výške 151,52 eur, pričom splatnosť poslednej splátky bola 25.10.2019.

11. Na čl. 19 súdneho spisu je potvrdenie o tom, že žalobca vykonal elektronicky platbu žalovanému
vo výške 2.400,00 eur.

12. Z platieb žalovaného vyplýva, že boli vykonané úhrady a to úhrada dňa 25.4.2016 vo výške 154,52

eur a ďalšie platby boli vykonané už len po 10,40 eur a to dňa 12.2.2018, 13.4.2018, 16.4.2018,
15.5.2018,15.6.2018,20.7.2018.Platbypo10,40eurbolivykonanéspoločnosťouCOSCONTROLs.r.o.

13. Listom zo dňa 7.3.2018 žalobca oznámil žalovanému, že k uvedenému dňu je v omeškaní s
úhradou záväzkov splátky č. od 2 až po 11, ktoré mal uhrádzať v zmysle zmluvy o úvere a z dôvodu

porušenia týchto zmluvných povinností mu oznámil, že ku dňu 17.3.2017 sa stali všetky splátky a
záväzky splatnými.

14. Pokusom o zmier zo dňa 13.04.2017 právny zástupca žalobcu vyzval, aby do 7 dní od doručenia
výzvy uhradil celkovú sumu vo výške 7.852,16 eur.

15. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili.

16. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že uzatvoril zmluvu so žalobcom. Známa jeho manželky im
poradila, že pani X. zabezpečuje poskytnutie pôžičky, preto sa s ňou spojil, povedal jej, že chce

bezúčelový úver. Táto mu povedala, že je potrebné, aby predložil doklady o svojej živnosti a daňovom
priznaní, keďže sa pýtala, aký má príjem. Povedala mu, že tento úver bude určite schválený, tak sa
aj stalo. Hneď mu prišlo oznámenie o schválení úveru. Zmluvu si neprečítal. Nie je pravda to čo je
uvedené v žiadosti o poskytnutie úveru, kde je uvedené nákup tovaru, farieb. On úver chcel použiť na
zateplenie domu. Žalobcovi aj predložil potvrdenie a to daňové priznanie. Domnieval sa, že tieto doklady

majú dokumentovať jeho príjem, nie pre účely poskytnutia úveru pre podnikateľa. Úver žiadal poskytnúť,
aby mu bol poskytnutý ako bezúčelový. Pri podpise zmluvy mu bolo predložené viacero dokumentov na
podpis. Uviedol, že podľa neho dôvod na žalovanie je iba do sumy 1.946 eur, pretože žalobcovi uhradil
sumu 453,- eur. Vzhľadom na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu požiadal o povolenie splácať dlh v
splátkach po 30,- eur. Ďalej súdu predložil výpis z internet bankingu, kde je uvedené iba číslo účtu bez

mena, kde uviedol, že tieto platby majú potvrdzovať, že žalobcovi uhradil aj ďalšie splátky po podaní
žaloby.

17. Z Čestného prehlásenia o použití prostriedkov z úveru zo dňa 15.03.2019 vyplýva, že pán Jozef
Rezanka, svokor žalovaného, prehlasuje, že peňažné prostriedky z úverovej zmluvy č. 232006-74390

boli použité na zateplenie rodinného domu súp. č. XXXX/X nachádzajúcej sa v obci E.. Táto skutočnosť
mu je známa z dôvodu, že žije v uvedenej nehnuteľnosti spolu s jeho dcérou, zaťom a ich deťmi od
roku 2009.

18. Svedkyňa N. X. uviedla, v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola pracovníčkou žalobcu. Na

konkrétne skutočnosti ohľadom žiadosti o poskytnutie úveru od žalovaného si s odstupom času
nepamätá, ale pamätá si, že žalobca žiadal o poskytnutie úveru a priniesol jej potrebné doklady za
účelom získania úveru. Pokiaľ ide o okolnosti, resp. potrebné úkony ktoré mala vykonať pred žiadosťou o
poskytnutieúveruuviedla,žebežalototak,žeprišielknejklient,auzatváralasazmluvabuďnapracovnú
zmluvu alebo na živnosť. Klient jej dal doklady, dokladali sa aj ďalšie potrebné doklady a to občiansky

preukaz, výpis z účtu, s tým, že po niekoľkých rokoch sa menili tieto podmienky, niekedy sa žiadalo
nejaké potvrdenie z Národnej banky Slovenska, taktiež si pamätá, že bolo to aj u žalovaného, ktorý jej
predložil potrebné doklady. Ona predpísala túto zmluvu, táto zmluva bola predschválená a po vyplnení
týchto údajov sa následne zmluva posielala do Bratislavy, a až Bratislava následne poslala klientovioznámenie, či úver je schválený. Zmluvu pred odoslaním klient podpisoval. Klienta upozorňovala na to,
že si môže predtým údaje v zmluve prekontrolovať a ona mu vysvetlila, o aké percento ide, následne
sa klient rozhodol, či zmluvu podpíše. Ak sa mala uzatvoriť zmluva s fyzickou osobou, ak išlo o dlžníka,

ktorý mal pracovnú zmluvu, bola podmienka, že musí mať pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, alebo
aspoň na dobu 2 rokov, a ak išlo o živnostníka, musela živnosť trvať podnikanie aspoň 3 mesiace. Ak
mal záujem o úver podnikateľ, bolo potrebné vyplniť aj IČO.

19. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

20.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom

v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26.Podľa§3ods.3zákonaNRSRč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54

Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.29. V zmysle § 3 naradenia, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

30. Podľa § 3a nariadenia, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú
spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa
osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne

nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa
považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

31. V danom spore je sporné, či ide o zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorú žalovanú
uzavrel ako podnikateľ, resp. o zmluvu o úvere, na ktorú sa má vzťahovať ustanovenie o ochrane
spotrebiteľa o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia o spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho

zákonníka. Vyriešenie tejto spornej otázky je podstatné pre zistenie výšky plnenia, ktoré je povinný
žalovaný žalobcovi z titulu zmluvy o úveru zaplatiť.

32. Je nepochybné, že žalobca uzavrel zmluvu ako veriteľ v rámci predmetu svojho podnikania. Sporné
je, či žalovaný zmluvu uzavrel v rámci predmetu svojho podnikania alebo ako spotrebiteľ.

33.Zmluvaoúveremápovahuzmluvnéhoformulára,vktoromježalobcaoznačenýobchodnýmmenom,
identifikačným číslom a miestom podnikania. Zmluvný formulár obsahuje vopred predtlačené vyhlásenie
dlžníka, že sú mu finančné prostriedky poskytnuté na výkon podnikania. Toto vyhlásenie sa nachádza
v graficky oddelenej časti zmluvy, v ktorej sa okrem vyhlásenia nachádza aj údaj o výške poskytnutého

úveru, výške dohodnutej odmeny a výške splátky. Vyhlásenie nie je žiadnym spôsobom oddelené od
ostatného textu tejto časti zmluvy. Miesto na podpis je umiestnené tak, že ľahko možno nadobudnúť
dojem, že ide o vyjadrenie súhlasu s výškou úveru a s podmienkami jeho splatnosti a prehliadnuť,
že v rovnakej časti zmluvného formulára je umiestnené aj prehlásenie o účele poskytnutia finančných
prostriedkov.

34. V predmetnej veci síce v zmluvnom formulári je uvedené, že žalovaný je fyzická osoba podnikateľ,
avšaktietoúdaježalovanýuviedolzaúčelomvyhodnoteniasvojichmajetkovýchpomerov,nievsúvislosti
s účelom použitia prostriedkov z úveru. Uvedené súd mal za preukázané z výpovede žalovaného, ktorý
uviedol, účel úver bol na úpravu fasády domu, a z čestného vyhlásenia svokra žalovaného, avšak

podstatným dôkazom, ktorý tieto tvrdenia má preukazovať, je výpoveď svedkyne, finančného agenta
žalobcu, pani X., ktorá zabezpečovala poskytnutie úveru žalovanému, ktorá uviedla, že ak sa mala
uzatvoriť zmluva s fyzickou osobou, ak išlo o dlžníka, ktorý mal pracovnú zmluvu, bola podmienka, že
musí mať pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, alebo aspoň na dobu 2 rokov, a ak išlo o živnostníka,
musela živnosť trvať podnikanie aspoň 3 mesiace. Ak mal záujem o úver podnikateľ, bolo potrebné

vyplniť aj IČO. Tým bolo preukázané, že bolo vylúčené, že ak sa poskytoval úver fyzickej osobe, ktorá
bola podnikateľ, aby sa vypísali iné jej osobné údaje, ako údaje podnikateľa. Takéto označenia dlžníka
nemôže automaticky spôsobiť, že úver sa poskytuje pre jeho podnikateľskú činnosť.

35. Formulár zmluvy, resp. žiadosti o úver neobsahuje ani možnosť označiť iný účel poskytnutia

finančných prostriedkov ako na výkon povolania. Veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné
podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery. Žalobca mal
úmysel obísť zákon.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co

84/2011 podľa ktorého, konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s
cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda
aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009
ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože
takétokonaniemožnozaradiťpodnekalúpraktikuazároveňmôženapĺňaťatribútyagresívnejobchodnej

praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného
spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.37. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy bol žalovaný
spotrebiteľom, nakoľko nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmlúv konal v rámci predmetu svojho
povolania, ani zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2011 č. k. 6Co 84/2011 „zákaz nekalej
obchodnej praktiky principiálne nemôže poškodiť dodávateľa. Práve naopak, môže predstavovať
efektívny prostriedok ochrany v rámci kolektívnych práv spotrebiteľov (viď smernica 2009/22 ES o
súdnych príkazoch). V ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007

Z. z.) je výslovne upravená možnosť domáhať sa zdržovacím výrokom ochrany aj pred nekalými
obchodnými praktikami. Súd s účinkom pre všetkých spotrebiteľov zakázal nebankovej spoločnosti
poskytujúcej spotrebiteľské úvery nekalú obchodnú praktiku, ktorou táto pri poskytovaní úverov
jednotlivým spotrebiteľom, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia, resp. iného oprávnenia na
samostatne zárobkovú činnosť, úvery vybavuje spôsobom, že im predkladá zmluvy o úvere pre
živnostníkov, a to aj v prípadoch, keď žiadajú spotrebiteľský úver, čím im následne znemožňuje

dosiahnuť ochranu spotrebiteľov pri spotrebiteľských úveroch.“

39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

40. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto

prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatvárala
žalovaná ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu

postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

42. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Prizávere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

43. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

44. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

45. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

46. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

47. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

48. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

49. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

50. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal

protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi.

51. Uzatvorená úverová zmluva je teda nepochybne spotrebiteľskou v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona.
Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery

a žalovaný bol v daných prípadoch spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluvy
uzavreté medzi stranami sporu majú charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č.
129/2010 Z. z., musia obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z.z.

52. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd preskúmal jej obsah. V žiadosti o úver a ani v samotnej
zmluve o úvere nie je uvedená výška RPMN. Jej výška však musí byť riadne určená a predostretá
spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo
účinku ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase,
ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných

skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Je preto možné skonštatovať,
že zmluva neobsahuje výšku RPMN.

53. Súd má tiež za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky a nie je ani v súlade
s uvedeným zákonným ustanovením.

54. V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje

ako bezúročný a bez poplatkov.“ Obdobne rozhodol aj Krajský súd v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa
18.10.2012 a 9Co/401/2012 zo dňa 06.08.2013.

55. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďževýškaúrokovapoplatkovniejeuvedenávzmluveospotrebiteľskomúvere(porovnajajuznesenie

NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010). V zmluve je iba uvedený údaj o zmluvnej odmene - úrokov vo výške
101,52 eur mesačne. Tento údaj nie je údajov podľa § 9 ods. 2 písm. i)o spotrebiteľských úveroch a to
úrokovou sadzbou.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a to § 11 zákona o

spotrebiteľských úveroch, má súd za to, že úver je bezúročný a bezpoplatkov a žalobca má preto nárok
iba nárok na vrátenie sumy úveru mínus úhrady vykonané žalovaným.

57. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

58. Žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie
(spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov). Súd mal za preukázané, že žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 2400 eur a žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu 213,92 eur. Dôkazyo vyššej sumy ako úhrady žalovaný súdu nepredložil. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný úver
súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca žalovanému
poskytol celkovo reálne len sumu 2.400,00 eur, má súd za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 2.186,08 eur ( 2400 - 213,92 eur).

59. Z obsahu čl. 10, bod 10.2. Zmluvy o úvere vyplýva, že ak sa stanú podľa odseku 10.4 písm. b) tejto
zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania.

60. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

61. Z obsahu predmetného bodu vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu
v konkrétnej presne špecifikovanej výške. Súd tento text hodnotí ako predtlačený vopred naformulovaný,
bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Zmluvná pokuta
je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy dohodnutý.
Sankcia vo forme zmluvnej pokuty, uvedená v neprehľadnom texte zmluvy v bode 10.2. písanom

drobným písmom, nenapĺňa zákonnú požiadavku písomného dojednania zmluvnej pokuty v zmysle §
544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter dojednania a začlenenia v texte právneho
úkonu, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne.
O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si

spotrebiteľ zvolí určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených
v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť.

62. Súd zároveň zaviazal žalovaného v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka k zaplateniu
zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy od 18.03.2017, t.j. nasledujúci deň po

zosplatnení úveru, keďže súd mal za to, že na zmluvnú pokutu žalobca nemá nárok. Súd zo svojej
úradnej činnosti zistil, že ku dňu 18.3.2017 výška úrokovej sadzby bola 5 % ročne.

63. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania, pretože aj
keďzmluvajebezúročnáabezpoplatková,žalovanýbolvyzvanýnaúhradudlžnejsumy,atooznámením

o zosplatnení a teda nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania s úhradou priznanej dlžnej sumy.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a
v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Dlžnú sumu vzhľadom na jej výšku, súd povolil žalovanému
uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko navrhovaným výškam splátok súd nemohol

vyhovieť, nakoľko ich povolením by žalovaný splácal úver viac ako 6 rokov.

65. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Keďže súd žalobe v časti sumy 2.186,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 2.186,08 eur od 18.03.2017 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol,

možno konštatovať, že žalobca bol v konaní úspešný vo výške 17 % (2.186,08/12.933,49 x 100 = 16,90)
a neúspešný vo výške 83 % (100 - 49).

68. Súd má tak za to, že úspešnejšiemu žalovanému tak vznikol nárok na náhradu pomerných trov
konania vo výške 66 % (83 % - 17 %).

69. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pri výpočte pomeru úspechu resp. neúspechu strán sporu
zarátal do uplatňovanej sumy žalobcom aj vyčíslené nároky pokiaľ ide o uplatňovanú zmluvnú pokutua vyčíslené úroky. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.