Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miloš Kolek
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/53/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201499
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318201499.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: A. U., nar. XX.XX.XXXX, L. P. XXX, Z.
P., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka,
Majerníkova 3/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5Csp/48/2018-67 zo
dňa 20.11.2018 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 96 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 96 eur od 17.08.2018 do zaplatenia sumy 96 eur, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.05.2009 uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľná.
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 96 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96 eur od 17.08.2018 do zaplatenia sumy 96 eur, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.03.2010 uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľná.
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 111 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 111 eur od 17.08.2018 do zaplatenia sumy 111 eur, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.11.2009 uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľná.
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 111 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 111 eur od 17.08.2018 do zaplatenia sumy 111 eur, v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2010 uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľná.
Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanými žalobami domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia z viacerých zmlúv o úvere a určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Medzi stranami
sporu boli uzatvorené štyri zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobkyňa bola v postavení
spotrebiteľa. Súd uviedol, že aj keď v úverových zmluvách je zaškrtnuté, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon povolania, súd má za to, že žalobkyňa ich čerpala na osobné potreby. Z vyjadrenia
žalobkyne bolo preukázané, že tento úver nečerpal na vyznačený účel zamestnania a že uvedený
účel čerpania úveru zaškrtol obchodný zástupca žalovanej, nie žalobkyňa. Zmluvy uzatvorené medzi
žalobkyňouažalovanýmneobsahujúúdajeotermínekonečnejsplatnosti,ktorývyžaduje§4ods.2písm.
g) zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zmluva tiež neobsahuje údaj o priemernej hodnote RPMN. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel
k záveru, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bezpoplatkové, žalovanému tak vznikol nárok iba na
vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli reálne poskytnuté, a teda vo výške 4 x 350 eur, teda spolu
1.400 eur. Tak ako žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila z týchto právnych vzťahov celkovo 1.814
eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu spolu vo výške 414 eur, ktoré je vo výroku
rozsudku rozpísané podľa jednotlivých zmluvných vzťahov. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného
nároku, k tomu súd uviedol, že v danom prípade sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčuje v subjektívnej a objektívnej premlčacej dobe. Objektívna premlčacia doba je 10 ročná, pretože
bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné. Bolo povinnosťou žalovaného ako
subjektu, ktorý dlhodobo poskytuje úvery, poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na
poskytovanieúverov.Akžalovanýobchádzalzákonospotrebiteľskýchúverochstým,ženímpredložené
úverové zmluvy nemali zákonom stanovené náležitosti, jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako
úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Subjektívna
premlčacia doba začala plynúť podľa názoru súdu prvej inštancie dňa 29.01.2018, resp. 02.12.2017
a 29.01.2018, teda dňom, kedy došlo k prevzatiu zastúpenia právnym zástupcom žalobkyne, pretože
až týmto dňom sa žalobkyňa dozvedela, že na strane žalovaného na jej úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Žaloby následne boli podané v rámci plynutia dvojročnej premlčacej subjektívnej lehoty.
Zákonnáformuláciaplynutiapremlčacejdobyjekoncipovanátak,žesubjektívnapremlčaciadobazačína
plynúť až odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé
právne vedomie vôbec nie je si vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže
byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedá zákonná úprava
stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu. Preto súd považoval vznesenú námietku premlčania za
nedôvodnú. Súd žalobe vyhovel aj v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pretože tieto
neboli individuálne dojednané a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa. Zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, za čo vlastne
dlžník má platiť poplatok. Spotrebiteľ tak platí za niečo čo mu po materiálnej stránke nie je dodané.
Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa ust. § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom
spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neprijateľných
zmluvných podmienok. Členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách nebolizáväzné pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie
§ 255 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Napadol neprípustnosť
žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, poukázal na ust. § 137 písm. d) CSP a na to, že
možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu. Žalobca
nepreukázal z akého osobitného predpisu vyplýva možnosť domáhať sa určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Poukázal na to, že v danom prípade zmluva bola splnená a v prípade určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky nezaloží rozsudok všetky práva a povinnosti medzi stranami. Nesúhlasil s
posúdením námietky premlčania, poukázal na nesprávne hodnotenie subjektívnej premlčacej doby a
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré akcentujú to, že vedomosť o bezdôvodnom obohatení sa
získava získaním vedomosti o skutkovom stave, nie o jeho právnom posúdení. Poukázal ďalej na
to, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné
tvrdenia o zaužívanej praxi, ale je nutné v každom jednotlivom prípade preukázať, že žalovaný v
čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa
bezdôvodne obohacuje. Ďalej poukázal na to, že nároky z titulu bezdôvodného obohatenia nie sú
spotrebiteľským vzťahom a z toho dôvodu je prístup zohľadňujúci záujem slabšej strany nežiaduci.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Je daný naliehavý
právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok aj v situácii, aj keď predmetná zmluva
už bola splnená a záväzky z nej zanikli. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa upravuje, že spotrebiteľ má byť chránený pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Pokiaľ súd pri rozhodovaní veci aj bez návrhu môže určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa §
298 ods. 1 CSP, je podľa názoru odvolacieho súdu možné, ak by k takémuto určeniu došlo aj na základe
návrhu strany sporu. Vecne správne je aj posúdenie námietky premlčania, odvolací súd sa stotožňuje
s tým, ako túto námietku posúdil súd prvej inštancie.
6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, žalovaný v celom
rozsahu neúspešný. Úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.