Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202835
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218202835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr.

Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX L. X., o zaplatenie 1.744,78 eura s príslušenstvom, o návrhu na zmenu subjektu na strane
žalobcuaoodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.19Csp/126/2018-162
zo dňa 15. januára 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
19Csp/126/2018-185 zo dňa 15. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje Poštová

banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, a na jeho miesto
vstupuje EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o
nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

III. Žalovanému sa n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením výrokom I. uložil

žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2.272,26 eura
s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.744,78 eura od 01.06.2018 do zaplatenia. Výrokom
II. žalobu zamietol v časti o zaplatenie bankových poplatkov a vyčísleného úroku 1.200,71 eura a
pokračujúceho 24,50 % ročného úroku zo sumy 1.744,78 eura od 01.06.2018 do zaplatenia. Výrokom
III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,6 % .

1. 1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2,

3, 4, § 53 ods. 9, § 565, § 657, § 658 ods. 1 § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník (v
ďalšomtexte„Občianskyzákonník“),§503,§506zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník(vďalšom
texte „ Obchodný zákonník“), § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z .z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čl. 8, § 132 ods. 1, 2 § 150 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“).

1. 2. Súd odôvodnil napadnutý rozsudok vecne tým, že spoločnosť Poštová banka, a.s. ako veriteľ
a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 16.08.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 2. 000 eur, pričom sa dohodli na výške mesačnej splátky 57,29 eura s
dátumom prvej platby do 15.09.2013 a ďalšou platbou vždy do 15. dňa v mesiaci a dátumom konečnejsplatnosti úveru 15.08.2019. Počet splátok bol dohodnutý v počte 72, úroková sadzba 24,50 % ročne,
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) uvedená vo výške 27,45 % ročne pri priemernej RPMN na
trhu 18,84 %. Celková výška nákladov bola uvedená v sume 1.768,35 eura. Žalobca výzvou zo dňa

21.09.2015 odoslanou na adresu žalovaného po predchádzajúcom upozornení žalovanému oznámil,
že jeho pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalovaný výzvu prevzal 24.09.2015.
Žalovaný zaplatil žalobcovi do zosplatnenia sumu 983,89 eura, ktorú žalobca započítal na istinu v sume
255,22 eura, na poplatky v sume 65,89 eura a na zmluvný úrok a úrok z omeškania v sume 662,78 eura.
Po zosplatnení žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu sumu. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy o
úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania, žalovaný takto nekonal. Zmluva bola uzavretá platne
a obsahovala podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

1. 3. Žalovaný splátky prestal platiť, dostal sa tak do omeškania a žalobca po upozornení pôžičku
„zosplatnil“, čím mu vzniklo právo žiadať od žalovaného vrátenie dlhu naraz. Súd prvej inštancie

vyhodnotil ako opodstatnený nárok žalobcu na zaplatenie 1.744,78 eura, pretože žalovaný do
zosplatnenia zaplatil sumu 983,89 eura, z ktorej žalobca započítal na istinu sumu 255,22 eura čím sa
istina znížila na uvedenú sumu (2.000 - 255,22). V dôsledku omeškania žalovaného so splátkami a so
zaplatením dlhu po jeho zosplatnení má žalobca aj nárok na úrok z omeškania z tejto sumy v ročnej
sadzbe 5,05 %.

1. 4. Súd prvej inštancie k uplatneným úrokom ďalej dôvodil, že žalobca do 31.05.2018 žiadal úroky
vyčíslené v sume 2.341,50 eura (2.096,98 eura zmluvné úroky + 244,52 eura úrok z omeškania).
Zmluvné úroky vyčíslené na sumu 2.096,98 eura však zahŕňali aj obdobie po zosplatnení pôžičky
21.09.2015. Popri úroku do zosplatnenia si totiž žalobca uplatnil aj ďalší 24,5 % ročný úrok z nesplatenej

istiny aj po zosplatnení dlhu. Tento nárok súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný, keď nesúhlasil s
predpokladom žalobcu, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po
ich vrátenie. Svoj názor súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v danej veci sa zmluva neriadi Obchodným
zákonníkom, ktorý obsahuje ustanovenie naznačujúce takéto chápanie úrokov - konkrétne § 503
Obchodného zákonníka. Súd však zdôraznil, že ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je

ustanovením na prospech dlžníka, a nemožno ho vykladať tak, ako to vyplýva zo žaloby. Dôvodom
je, že jeho prvá veta upravuje právo (nie povinnosť) dlžníka vrátiť peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Druhú vetu tohto ustanovenia treba vykladať v nadväznosti na prvú vetu, ktorou sa
toto právo zakotvuje. Druhá veta síce hovorí o „povinnosti“ dlžníka zaplatiť úroky, no táto povinnosť
je konkretizovaná tak, že sa týka „len [obdobia] od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov“.

Z druhej vety nemožno odvodiť záver, že veriteľovi zakladá právo požadovať úroky aj po zosplatnení
dlhu. Z naznačeného vzťahu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom druhej vety
je práve vylúčiť právo veriteľa požadovať úroky za obdobie do pôvodnej splatnosti dlhu. Správny je
preto záver, podľa ktorého po zosplatnení zostáva veriteľovi len právo na úrok z omeškania. Súd prvej
inštancie poukázal na staršiu judikatúru, keď aj Najvyšší súd SR v obdobnej veci vyslovil názor, že

dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98).
Nemožnosť uplatňovania úrokov z úveru po zosplatnení úveru bola predmetom prieskumu aj Ústavného
súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 považoval za ústavne konformný postup súdov,
ktorým sa veriteľovi nepriznali úroky z úveru po jeho zosplatnení. Vzhľadom na to nie je nárok žalobcu

v tomto rozsahu dôvodný a nepatria mu ním uplatnené zmluvné úroky za čas po zosplatnení (teda
od 21.09.2015), a to 1.151,24 eura (úrok vyčíslený za obdobie od 21.09.2015 do 31.05.2018), ako aj
pokračujúci ročný úrok 24,5 % zo sumy 1.744,78 eura od 01.06.2018 do zaplatenia. Opodstatnený
je tak len jeho nárok na zmluvné úroky vyčíslené za obdobie od 16.08.2013 do 21.09.2015, ktoré po
čiastočných úhradách žalovaného, ktoré žalobca započítal na úroky v sume 662,78 eura, predstavujú

sumu 527,48 eura (2.396,98 eura úroky - 1.151,24 eura úroky po zosplatnení - 662,78 eura čiastočné
úhrady).

1. 5. Okrem toho si žalobca uplatnil sumu 49,52 eura z titulu „bankových poplatkov“. V žalobe ani vo
vyjadrení na základe výzvy súdu však žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, o aké konkrétne bankové

poplatky ide. Žalobca tento nárok skutkovo nijako nepodložil, pretože nikde netvrdil, že by takýto nárok
vznikol na základe určitého konania strán, či už v podobe poskytnutých služieb zo strany žalobcu ako
banky alebo z iného dôvodu. Z uvedeného dôvodu aj v dotknutej časti súd žalobu zamietol.1. 6. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 1.744,78 eura, úrokov do
zosplatnenia 527,48 eura, spolu teda 2.272,26 eura a ďalšieho úroku z omeškania a žalobu v časti o
zaplatenie bankových poplatkov 49,52 eura, vyčísleného úroku 1.151,24 eura, spolu 1.200,71 eura, ako

aj pokračujúceho ročného úroku 24,5 % zo sumy 1.744,78 eura od 01.06.2018 do zaplatenia zamietol.

1. 7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p..
Vychádzal z toho, že žalobca mal úspech v časti 1.744,78 eura istiny, úrokov 527,48 eura a úroku z
omeškania do vyhlásenia rozsudku v sume 55,28 eura, spolu teda 2.327,54 eura. Žalovaný bol úspešný

v časti 1.200,71 eura a pokračujúceho úroku taktiež do vyhlásenia rozsudku v sume 268,19 eura, spolu
teda 1.468,90 eura. Pomer úspechu strán potom predstavuje 2.327,54 eura : 1.468,90 eura, t. j. 61,3 % :
38,7 %. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu 22,6 % trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby podal včas odvolanie žalobca. Svoje
odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 odsek 1 písmeno f) C. s. p. tým, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovenie
§ 365 odsek 1 písmeno h) C. s. p. tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

2. 1. Podľa žalobcu právny názor súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov

zosplatnenia nepatrí, odporuje zákonu a protiprávne zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa.
2. 2. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdp 2906/2000
podľa ktorého povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od
zmluvy nezaniká a veriteľovi teda z tohto dôvodu nemôže vzniknúť podľa § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka nová pohľadávka. Odstúpením sa menia výlučne len podmienky, za ktorých je dlžník povinný

uvedenúpovinnosťsplniť;dlžníknaďalejniejepovinnýsplniťdlhvlehotáchazapodmienokstanovených
v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Predčasné
vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však
ostatných dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku.

2. 3. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku
povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v
stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v
ostatnýchjehoprávachapovinnosti.Jeúčelovoviazanývýlučnenatermínsplateniaaspôsobusplatenia
úveru. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel aj súd v prvoinštančnom konaní, že vyhlásením

predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo do zmluvného úroku, sa neopiera tak
o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku, o ustanovenia zákona o zmluvách o
úvere. Súdom prezentovaná koncepcia je totiž priam absurdná a veriteľa stavia do obzvlášť, v porovnaní
s dlžníkom, nevýhodného postavenia. Nie len, že veriteľ nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky
z úveru, nakoľko ich dlžník zatiaľ nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý

zákonný úrok.

2. 4. Zákonná dikcia jednoznačne definuje, aký záväzok vyplýva žalovanému z uzatvorenej zmluvy o
úvere, t.j. záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky ako i zaplatiť úroky a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V konaní bolo preukázané, že žalovaný zostáva dlžný,

a teda je správny ten záver, že jeho záväzok doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok
dlžníka nemožno hovoriť o zániku akcesorického zmluvného úroku. Medzi pojmami splnenie záväzku
a splatnosť záväzku je pritom markantný rozdiel. Splatnosť záväzku predstavuje len časový moment,
v ktorom má nastať ale pritom nemusí aj splnenie záväzku. V konaní bolo preukázané, že k splneniu
záväzku nedošlo.

2.5.Podľa§503ods.3Obchodnéhozákonníka,ktorýmsazmluvaoúvereriadi,platí,ževeriteľmánárok
na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Z obsahu uvedeného ustanovenia, nie
je možné dospieť k takému záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok.
Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže privodením

stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka
zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak nie
je prípustný.2. 6. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak
de facto napriek uzatvorenej platnej Zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore

s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil o časť zmluvnej odmeny za poskytnutie
úveru. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž
odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania
finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť
kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov.

2. 7. Súd odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže
mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak však zosplatnením úveru dlžník získa nedôvodnú
výhodu v tom, že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom protiprávneho
konania dlžníka, súd konal v rozpore s uvedenou právnou zásadou.

2. 8. Žalobca poukázal na prístup NS ČR (napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 32 Cdo 3830/2014,
sp. zn. 31 Cdo 2851/1999, 32 Cdo 2782/1999, 29 Cdo 2606/2000, 33 Cdo 113/2008), ktorý nárok na
zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Rovnako tak poukázal na niektoré rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Košiciach.

2. 9. Žalobca nemôže súhlasiť ani s tým odôvodnením súdu prvej inštancie, podľa ktorého nepriznal
žalobcovi bankové poplatky, pretože v žalobe neuviedol za aký počet poplatkov požaduje ani ich výšku,
teda nepreukázal nárok. Žalovaný však v zmysle ustanovení zmluvy svojím podpisom potvrdil, že
sa oboznámil jednak so všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami a taktiež
Sadzobníkom poplatkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na bod 6.2 obchodných podmienok, podľa

ktorého „Dlžník je povinný Banke zaplatiť aj dohodnuté poplatky uvedené v ZoÚ alebo Sadzobníku
poplatkov a zákonné úroky z omeškania spôsobom uvedeným v predchádzajúcom bode. Nárok na
úhradu poplatkov vzniká Banke okamihom uzatvorenia ZoÚ a bez ohľadu na to, či došlo k čerpaniu
úveru.“ Žalobca má zákonnú povinnosť upozorniť spotrebiteľa (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a
zaslať mu minimálne dva listy. Nie je správny ten názor, že výdavky na plnenie si zákonnej povinnosti by

mal v plnej miere znášať žalobca. V prípade, že by žalovaný plnil svoj dlh podľa zmluvy, k nutnosti uhradiť
poplatky by nedošlo. Zamietnutím žaloby v časti poplatkov tak vznikla žalobcovi ďalšia škoda. Nielen
Obchodný zákonník, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom, upravuje možnosť dohodnúť
a vymôcť náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale i v zmysle Občianskeho zákonníka, sa
predpokladá uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

2. 10. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil prvoinštančné rozhodnutie a vrátil vec na nové prejednanie
súdu prvej inštancie alebo aby odvolací súd zmenil prvoinštančné rozhodnutie tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

4. Po vyhlásení rozsudku a po podaní odvolania podal žalobca návrh na zmenu subjektu na strane
žalobcu. V uvedenom návrhu oznámil, že dňa 06.05.2019 uzavrel ako postupca so spoločnosťou
EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo

k postúpeniu pohľadávok, vrátane pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania, na nového
veriteľa. Navrhol konajúcemu súdu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o.. Žalobca zároveň oznámil skončenie právneho zastupovania žalobcu právnym
zástupcom Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. v tejto právnej veci.

5. Podľa § 80 ods. 1, 2 a 3 C. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa
spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do
konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti
prevedené, alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí
konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť

na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do
konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.6. V priebehu konania môže dôjsť k prevodu alebo prechodu práv či povinností, o ktorých sa vedie spor
na inú osobu než stranu sporu v prebiehajúcom konaní. K zmene strany sporu môže dôjsť jedine a
výlučne v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania.

7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že postupca a postupník podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 06.06.2019 oznámili, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka
postupcu voči žalovanému ku dňu 06.05.2019 postúpená postupníkovi, pričom v zmysle § 80 ods. 1 C.
s. p. postupca navrhol, aby súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, aby do tohto konania
vedeného pred súdom prvej inštancie na strane žalobcu namiesto postupcu vstúpil postupník, pričom

postupník s takýmto súhlasom súhlasil. Boli splnené všetky procesné podmienky, súd preto návrhu na
zmenu subjektu na strane žalobcu v zmysle § 80 ods. 1, 2, 3 C. s. p. vyhovel.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s.
p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods.
3 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku

čoho rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny s použitím § 387
ods. 1 C. s. p. potvrdil.

9. Podľa ustanovenia § 387 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie istiny v sume 1.744,78 eura

s úrokom z istiny vo výške 1.678,67 eura, zmluvným úrokom vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.744,78
eura od 01.06.2018 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.744,78 eura od 01.06.2018 do zaplatenia a bankových poplatkov vo výške 49,52 eura.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru a v časti bankových poplatkov.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne
poukazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a za účelom vyrovnania sa s odvolacími
námietkami žalobcu, uvádza nasledovné:

13. Podstatnou odvolacou námietkou je možnosť kumulácie zmluvných úrokov s úrokmi z omeškania po
tom, ako žalobca dňa 21.09.2015 vyhlásil úver poskytnutý žalovanému za predčasne splatný. S touto
otázkou sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne vyrovnal, s jeho dôvodením sa odvolací
súd stotožňuje. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozhodnutia na zákonné ustanovenia, z

ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, uviedol svoje myšlienkové pochody, ktoré ho priviedli k
záverom, vyjadreným v rozhodnutí.

14. Odvolací súd konštatuje, že súdna prax v otázke kumulácie nároku veriteľa na zmluvné úroky z
úveru za čas po jeho predčasnom zosplatnení s úrokmi z omeškania nie je jednotná, o čom napokon

svedčí i poukázanie na niektoré rozhodnutia krajských súdov. Jednotná v tejto otázke nie je ani odborná
verejnosť,čiakademickáobec.Odvolacísúdsavšakprikláňaktomunázoru,ževeriteľovipatriazmluvné
úroky z úveru len na čas do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania. Právne svoj názor opiera aj o ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodnéhozákonníka, podľa ktorého je záväzok platiť úroky splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky, z čoho vyplýva, že úroky sa môžu účtovať len do splatnosti záväzku, v preskúmavanej
veci - do zosplatnenia. Odvolací súd k nastolenému problému ďalej dodáva, že tak ako aj konštatoval

žalobca vo svojom odvolaní, zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza
k zmene obsahu záväzku. V preskúmavanej veci sa zmenil obsah záväzku tak, že dlh sa stal predčasne
splatným dňa 21.09.2015 namiesto pôvodne dohodnutej konečnej splatnosti úveru dňa 15.08.2019. Ku
dňu 21.09.2015 sa stal dlh splatným spolu s príslušenstvom - zmluvnými úrokmi a od nasledujúceho
dňa (pretože dlžník dlžnú sumu aj s úrokmi nesplatil) patria veriteľovi úroky z omeškania v zmysle

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na ustanovenie
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, odvolací súd nesúhlasí s výkladom tohto ustanovenia žalobcom,
podľa ktorého práve z uvedeného ustanovenia vyplýva, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času
riadnej úhrady poskytnutého úveru.

15. Podľa citovaného ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

16. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že druhú vetu citovaného ustanovenia je potrebné vykladať
v súvislosti s prvou vetou, pričom sa ustanovenie viaže k situácii, že dlžník vráti poskytnuté peňažné

prostriedky pred dohodnutou dobou. Úroky je však povinný platiť len do vrátenia peňažných prostriedkov
a nie do doby dohodnutej v zmluve.

17. K odvolacej námietke vzťahujúcej sa k nepriznaniu bankových poplatkov odvolací súd súhlasne
so súdom prvej inštancie uvádza, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi (čl. 8 C. s. p..). V žalobe vo vzťahu k bankovým
poplatkom nie sú uvedené žiadne skutkové tvrdenia, ani dôkazy, len konštatácia, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovibankovépoplatkyvovýške49,52EUR.Zožalobytedaniejevôbeczrejmé,nazáklade
akých skutočností sa žalobca tohto nároku domáha.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p..

19. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania (v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s.
p.), o ktorom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.
musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, pretože sa týmto rozhodnutím predmetné konanie končí.
O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

19. 1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný
úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli.

19. 2. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia

legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C. s. p. aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim

procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhradytrov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o pripustení zmeny na strane žalobcu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).