Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114231339
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114231339.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore maloletej žalobkyne: F. J.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom ako poručníčka, zastúpená poručníčkou: H. Y., narodená X.XX.XXXX,
bytom V., D. E. XXXX/X, zastúpená advokátskym združením: Dudzík & Gerová, so sídlom Škultéyho
1597/7, Topoľčany, proti žalovanému: Ján Kondrla INTERIER-ŠTUDIO 999, IČO: 41 438 515, s
miestom podnikania: Na Hôrke 43/15, Nitra, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Havlík, so sídlom
Nitra, Podzámska 18, o zaplatenie 15 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č.k. 10C/237/2014-365 zo dňa 15. mája 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku (II.) ,
výroku o trovách konania (IV.) a výrokov o náhrade znalečného a zaplatenia súdneho poplatku (výroky
V. - VII.)p o t v r d z u j e.
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletá žalobkyňa žalobou doručenou súdu 29.10.2014 požadovala, aby jej žalovaný zaplatil 15
000 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od doručenia predžalobnej výzvy do zaplatenia. Žalobu
odôvodnila tým, že obaja jej rodičia tragicky zahynuli 11.9.2011 a po otcovi zdedila nákladné vozidlo

K. EČ V.-XXX L., rok výroky 1996, ktoré užíval žalovaný s tvrdením, že mu ho odovzdal jej otec
za účelom splatenie pôžičky. Pretože žalovaný užíval vozidlo od smrti jej otca 11.9.2011 do jeho
vrátenia 4.3.2014 na svoje podnikateľské účely bez právneho dôvodu, žalobou požaduje, aby jej vydal
bezdôvodné obohatenie á 500 eur mesačne za 30 mesiacov od septembra 2011 do marca 2014 a úroky
z omeškania o doručenia predžalobnej výzvy. Pripojila rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 5.10.2011
č.k. 7P/29/2011-15, rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 3.2.2014 č.k. 7P/4/2012-175, Krajského
súdu v Nitre z 22.5.2014 č.k. 9CoP/18/2016-212, výpis zo živnostenského registra, výzvu z 4.3.2013,

z konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 2 D/393/2011 zápisnicu o pojednávaní
spísanú 26.4.2012 na notárskom úrade JUDr. Vlasty Rybárovej, so sídlom Topoľčiankach, prihláškou
do dedičského konania, vyjadrenie sa k nej, uznesenia z 7.11.2014 č.k. 2D/393/2011-99 a z 7.1.2015
č.k. 2D/393/2011-110, z konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 11P/239/2012
zápisnicu o pojednávaní z 30.9.2014 a rozsudok z 30.9.2014 č.k. 11P/239/2012-81. Žalobkyni bolo
priznané oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky.

2. Žalovaný proti žalobe namietal s tým, že vozidlo mal od otca žalobkyne vo výpožičke a teda
oprávnenej držbe a nebol medzi nimi dohodnutý čas vrátenia a užíval ho aj na základe zádržného práva
z pohľadávok z faktúr č. 10138 a č. 10094 a preto nemohlo bezdôvodné obohatenie vzniknúť. Žalovaný
namietal aj požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia s tým, že vozidlo malo 15-20 rokov a on mals jeho údržbou náklady a vzniesol aj námietku premlčania. Pripojil svoje čestné prehlásenie z 19.3.2012
a faktúry č.10138 a č.10094.

3. Právny zástupca poručníčky maloletej žalobkyne k vyjadreniu žalovaného uviedol, že otec žalobkyne
umožnil žalovanému toto vozidlo užívať a keďže ho nevyzýval na vydanie alebo plnenie nenamietajú,
že žalovaný užíval vozidlo oprávnene. Žalovaný však užíval vozidlo na základe ich obchodnoprávneho
vzťahu, do ktorého žalobkyňa nemohla vstúpiť, pretože nemala oprávnenie na podnikanie, pričom tento
vzťah sa smrťou jej otca zmenil na občianskoprávny vzťah a oprávnenie žalovaného vozidlo užívať

zaniklo. Žalovaný bol povinný vozidlo vydať, čo neurobil a teda je povinný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné
obohatenie. Namietal, že žalovaný si nemohol uplatňovať zádržné právo, pretože otec žalobkyne zomrel
a žiadny dlh nebol preukázaný, pretože pohľadávku 890 eur v dedičskom konaní neuznali a iný dlh si
neuplatňoval. Na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia navrhol vykonať znalecké dokazovanie.
Predložil potvrdenie o odobratí tabuliek, cenníky, inzerciu, kúpnu zmluvu a podací hárok.

4. Súd prvej inštancie na pojednávaní vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že bol priateľom a obchodným
partnerom otca žalobkyne, ktorý mu dlhoval peniaze a preto mu dal do užívania motorové vozidlo, ďalej
vykonal dokazovanie listinami, ktoré strany sporu predložili a na základe zisteného skutkového stavu
rozhodol o žalobe rozsudkom z 8.6.2016 č.k.10C/237/2014-117 tak, že ju zamietol a žalovanému priznal
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že medzi otcom žalobkyne

a žalovaným bol občianskoprávny vzťah na základe zmluvy o výpožičke, pretože vozidlo bolo dané
do užívania bezodplatne, vznikol medzi nimi občianskoprávny vzťah a žalovaný vozidlo aj po smrti
otca žalobkyne užíval oprávnene, pretože smrťou otca prešli na žalobkyňu práva a povinnosti z tohto
právneho vzťahu a preto nemohlo prísť k vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom nárok za obdobie
od 11.9.2011 do 28.10.2012 bol aj tak premlčaný. Návrh na znalecké dokazovanie ako nedôvodný,

neúčelný a nehospodárny zamietol. Maloletá žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie uznesením z 26.1.2017 č.k. 8Co/547/2016-135 zrušil a vrátil vec súdu na
ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd neuviedol na základe akého dôkazného prostriedku
prišiel k záveru o uzavretí bezodplatnej zmluvy o výpožičke, vzhľadom na vyjadrenie žalovaného.
Pokiaľ užívanie vyplývalo z obchodných vzťahov medzi nimi a súvislo s dlhmi, ktoré neboli preukázané,

nebolo možno posúdiť vzťah výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako vzťah bezodplatný
a občianskoprávny, pričom súd nezdôvodnil aké práva a povinnosti z právneho vzťahu mali prejsť
na žalobkyňu. V prípade užívania cudzieho vozidla je dôkazné bremeno preukázania, že do smrti
užíval vozidlo na základe právneho dôvodu a po smrti mal naďalej oprávnenie ho užívať na základe
pretrvávajúceho alebo nového titulu a to bez odplatne na strane žalovaného. Ďalej uviedol, že úvahy

súdu o čiastočnom premlčaní nároku sú správne. Poukázal na to, že pokiaľ bolo vozidlo podnikateľským
majetkom otca žalobkyne a do užívania žalovaného sa dostalo v súvislosti s ich obchodnými vzťahmi,
nemohol medzi nimi vzniknúť obchodnoprávny vzťah a je nepodstatné, že žalovaný nemal oprávnenie
na podnikanie na prenájom vozidiel, zádržné právo vzniká len pri preukázaní oprávnenia žalovaného
vozidlo užívať a pri existencii pohľadávky voči vlastníkovi zálohu a spravidla zaniká smrťou vlastníka

zálohu, bezdôvodné obohatenie vzniká samotným užívaním bez právneho dôvodu a nie je podstatné,
či bol žalovaný vyzývaný na vydanie vozidla, prípadné plnenia voči tretej osobe nemajú vplyv na nárok
žalobkyne a jej maloletosť a priznanie oslobodenia majú vplyv na rozhodovanie o trovách konania.

5. Právny zástupca žalobkyne trval na nariadení znaleckého dokazovania. Záverom uviedol, že trvá na

podanej žalobe, pričom po právnej stránke sa k sporu vyjadril odvolací súd a súd prvej inštancie vykonal
všetko potrebné dokazovanie na zistenie výšky nároku z ktorého vyplynulo, že žalovaná suma je nižšia,
ako bola výška zistená znaleckým dokazovaním.

6. Právny zástupca žalovaného navrhol ešte raz vypočuť žalovaného ohľadne charakteru vzájomných

právnych vzťahov. Záverom uviedol, že z vyjadrenia poručníčky bolo preukázané a ani nebolo sporné, že
otec žalobkyne a žalovaný uzatvorili ústnu dohodu o užívaní vozidla podľa § 579 OZ a teda žalovaný do
jeho smrti užíval vozidlo oprávnene, ale bolo sporné, či bola dohoda odplatná alebo bezodplatná. Pokiaľ
existovala dohoda bez ohľadu na to, či išlo o podnikateľa alebo nepodnikateľa nemohlo bezdôvodné
obohatenie vzniknúť. Toto nevyvracia právny názor odvolacieho súdu a tento názor je aj v súlade s

odbornou literatúrou a to Imrich Fekete Obč. zákonník 3 zväzok eurokódex 2015 na str. 842 uvádza, že
toto ustanovenie možno použiť aj na právne nástupníctvo po fyz. osobe - podnikateľovi a rozhodnutím
NS Českej republiky z 22.2.1999 sp. zn. 33Cdo/847/1998 podľa ktorého citujem: z ust. § 632 ods. 2
OBZ vyplýva, že užívanie prenajatého dopravného prostriedku ak v zmluve nie je dojednané niečoiné, je viazané na osobu nájomcu dlžníka a k zániku zmluvy o nájme doprav. prostriedku dochádza
smrťou nájomcu. Poukazujem aj na rozhodnutie NS SR 4Cdo/104/1997, podľa ktorého smrťou dlžníka
alebo veriteľa záväzok v zmysle § 579 OZ nezaniká, ich práva a povinnosti prechádzajú na ich

právnych nástupcov. Smrť spôsobuje zánik záväzku len vtedy ak bol viazaný výhradne na osobu
dlžníka alebo veriteľa. Obdobne rozhodol NS ČR v rozsudku sp.zn. 26Cdo/18/2011, kde uviedol práva
a povinnosti zo zmluvy o výpožičke nezanikajú smrťou požičiavateľa, ale prechádzajú na jeho právneho
nástupcu. Pokiaľ teda v čase pred smrťou vlastníka vozidla existovala dohoda o jeho bezplatnom
prípadne odplatnom užívaní žalovaným, nemohlo sa jednať o užívanie bez právneho dôvodu a práva

a povinnosti najmä právo žalovaného užívať vozidlo a povinnosť právnych nástupcov vlastníka umožní
takéto užívanie, prešlo smrťou na právnych nástupcov vlastníka. V prípade vyhovenia žalobe by išlo o
nespravodlivý precedenes, pretože zmluvná strana by bola po smrti svojho zmluvného partnera, o ktorej
sa ani nemusela dozvedieť vystavená následkom v pôvodnej dohode nepredvídateľným a preto navrhol
žalobu zamietnuť.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 15.5.2019 vzal žalobu v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania späť. Právny zástupca žalovaného so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil.

8. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie vo veci opätovne takto rozhodol:

I. Konanie sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z 15000 eur od doručenia
predžalobnej výzvy do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 8081,73 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 7,76 %.

V. Znalkyňa Ing. Janka Furdová má nárok na náhradu svojich trov proti žalovanému v rozsahu 53,88 %
a proti Slovenskej republike v rozsahu 46,12 %.
VI. Znalec Ing. Pavol Šandík má nárok na náhradu svojich trov proti žalovanému v rozsahu 53,88 % a
proti Slovenskej republike v rozsahu 46,12 %.
VII. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra súdny

poplatok 484,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

9. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:
Z výpisov zo živnostenského registra bolo preukázané, že otec žalobkyne podnikal od 12.9.2005 do
11.9.2011 na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ján Pňaček - kúpa a predaj

tovaru, IČO: 41 780 132 s miestom podnikania P. Jilemického 699/4, Topoľčany, pričom toto oprávnenie
zaniklo jeho smrťou. Žalovaný podniká od 1.10.2004 pod obchodným menom Ján Kondrla INTERIÉR-
ŠTUDIO 999, IČO: 41438515 s miestom podnikania Na Hôrke 43/15. Z kúpnej zmluvy z 29.6.2006
vyplýva, že otec žalobkyne kúpil ako podnikateľ vozidlo RENAULT B 120.65 za kúpnu cenu 140 000 eur
a z potvrdenia orgánu Policajného zboru z 16.2.2016 bolo preukázané, že bol ako podnikateľ aj zapísaný

ako držiteľ tohto vozidla. Z vyjadrenia žalovaného bolo preukázané, že žalovaný pre otca žalobkyne
vyrábal drevené kostry na jeho čalúnený nábytok. Z dvoch faktúr, ktoré predložil vyplýva, že mu vystavil
za dodanie sedacích súprav faktúrou č. 10094 z 21.8.2010 splatnou 4.9.2010 sumu vo výške 4071,47
eur a faktúrou č. 10138 z 29.11.2010 splatnou 13.12.2010 sumu vo výške 3950,21 eur. Žalovaný v
konaní tvrdil, že otec žalobkyne mu tieto peňažné prostriedky nezaplatil a preto ukončili podnikateľské

vzťahy, ale ich zaplatenie od neho nepožadoval, ale ponúkol mu do užívania toto vozidlo. V konaní
nebolo sporné, že otec žalobkyne zahynul 11.9.2011. Z právoplatného uznesenia Okresného súdu
Topoľčany z 7.1.2015 č.k. 2D/393/2011-110 bolo preukázané, že predmetné vozidlo zdedila žalobkyňa,
ktorá je maloletá a preto jej bola rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 5.10.2011 č.k. 7P/29/2011-15
ustanovená poručníčka a to jej stará matka z otcovej strany. Z vyjadrenia žalovaného, ale aj znaleckého

posudku Ing. Janky Furdovou znalkyne z odboru ekonómia a manažment č. 12/2017 a jeho dodatku
vyplýva, že žalovaný využíval toto vozidlo na podnikanie aj po smrti otca žalobkyne. Z listu poručníčky z
4.3.2013 bolo preukázané, že ho písomne vyzvala na riešenie právnych vzťahov ohľadne tohto vozidla.
Z podacieho hárku vyplýva, že list bol odovzdaný na poštovú prepravu 4.3.2013. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný vozidlo odovzdal poručníčke maloletej 4.3.2014. Žalovaný uviedol, že skôr vozidlo

neodovzdal, pretože dlh otca žalobkyne voči nemu nebol splnený. Poručníčka žalobkyňa proti dlhom
otca žalobkyne namietala. Z vyjadrenia Okresného súdu Topoľčany z 20.4.2016 vyplýva, že na základe
žaloby žalovaného sa proti otcovi žalobkyne neviedlo na súde žiadne konanie o zaplatenie. Z čestného
prehlásenia z 19.3.2012 vyplýva, že otec žalobkyne mal mať voči žalovanému aj dlh 870 eur z pôžičky,ktorú mu mal žalovaný poskytnúť. Z právoplatného uznesenia Okresného súdu Topoľčany z 7.1.2015
č.k. 2D/393/2011-110 vyplýva, že žalovaný si túto pohľadávku uplatnil v dedičskom konaní. Poručníčka
túto pohľadávku v dedičskom a ani v tomto konaní neuznala. Poručníčka nenamietala proti tomu, že

otec žalobkyne dal žalovanému počas svojho života do užívania vozidlo na základe ich vzájomnej ústnej
dohody, ale nevedela sa vyjadriť k náležitostiam dohody a stavu vozidla v čase odovzdania. Žalovaný
namietal, že vozidlo bolo v opotrebenom stave, malo hodnotu iba 500 eur a on mal s jeho prevádzkou
náklady, ale ich výšku v konaní neuviedol a neurobil ani žiadny započítací prejav proti nároku žalobkyne.
Poručníčka uviedla, že vozidlo malo v čase odovzdania 15-20 rokov a z osvedčenia o jeho evidencii

vyplýva, že bolo vyrobené 1.1.1996. Poručníčka potvrdila, že vozidlo aktuálne neúspešne predáva za
500 eur a je na žiadosť žalobkyne vyradené z evidencie, čo vyplýva aj z potvrdenia orgánu Policajného
zboru z 16.2.2016. Zo znaleckého posudku Ing. Pavla Šandíka znalca z odboru cestnej dopravy z
8.4.2018 č. 1-2018 vyplýva, že vozidlo bolo v období od 29.10.2012 do 4.3.2014 vo vyhovujúcom
technickom stave, schopné prevádzky na pozemných komunikáciách a mohlo byť používané na účely,
pre ktoré bolo určené. Z doplnenia znaleckého posudku Ing. Janky Furdovej z 31.1.2019 vyplýva, že

žalovanému užívanie vozidla prinášalo úžitok a ekonomický zisk, pričom pri stanovení jeho výšky využila
dva varianty. Podľa prvej určila obvyklú cenu nájmu na základe podkladov získaných z internetu vo
výške 35 eur za deň, čo je vyjadrením ceny, za ktorú by si žalovaný prenajímal obdobné vozidlá na
zabezpečenie svojho podnikania od iných nezávislých osôb v sledovanom období a obvyklá cena nájmu
za 1 mesiac bola tak určená v sledovanom období na 1050 eur za mesiac. Podľa druhej určila obvyklú

cenu nájmu vozidla od 29.10.2012 do 4.3.2014 po zohľadnení technického stavu vozidla a najazdených
km a frekvencii minimálneho využitia vozidla v sume 13 300 eur. Z rozhodnutí a oznámení Okresného
súdu Nitra v konaní sp. zn. 29OdS/1/2019 a 28OdS/1/2019 bolo preukázané, že žalovaný podal návrh
na určenie splátkového kalendára, ktorý bol v konaní sp. zn. 29OdS/1/2019 právoplatne odmietnutý. V
konanísp.zn.28OdS/1/2019bolažalovanémuposkytnutáochranapredveriteľmiaustanovenýsprávca,

ktorý zostavil návrh splátkového kalendáru, ktorý bol 24.4.2019 zverejnený v obchodnom vestníku č.
79/2019, ale súd o tomto návrhu doposiaľ nerozhodol, pretože neuplynula lehota 90 dní od zverejnenia
oznamu na podanie námietok u správcu.

10. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav veci a citované

ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 451
ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2), odôvodnil nasledovne:
V konaní nebolo sporné, že žalovaný užíval motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bol otec žalobkyne na
základe ich vzájomnej dohody a nebolo sporné a aj bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že otec
žalobkyne a aj žalovaný boli obchodní partneri a žalovaný užíval toto vozidlo na základe ich vzájomných

obchodnoprávnych vzťahov. Žalobkyňa si však žalobou proti žalovanému žiadne nároky za toto obdobie
neuplatňuje. Hoci v konaní bolo sporné, či vzťah medzi otcom žalobkyne a žalovaným bol odplatný alebo
bezodplatný, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie viazaný
podľa § 391 ods. 2 CSP, pokiaľ užívanie vozidla vyplývalo z obchodných vzťahov medzi nimi, nebolo
možno posúdiť tento vzťah výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako vzťah bezodplatný

a občianskoprávny a preto je v tomto smere obrana žalovaného nedôvodná. V konaní nebolo sporné,
že otec žalobkyne 11.9.2011 zomrel a bolo preukázané, že vozidlo po ňom zdedila žalobkyňa, ktorej
bola ustanovená poručníčka, ktorej žalovaný vozidlo odovzdal 4.3.2014. V konaní bolo vykonaným
znaleckým dokazovaním preukázané, že žalovaný vozidlo v období od 11.9.2011 do 4.3.2014 užíval na
podnikanie. Pretože žalovaný užíval cudzie vozidlo bolo na jeho strane dôkazné bremeno preukázať,

na základe akého právneho titulu, nového alebo pokračujúceho, a či toto užívanie je bezodplatné.
Žalovaný však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, pretože neoznačil a ani súdu nepredložil
žiadne dôkazy, na preukázanie jeho oprávnenia naďalej vozidlo užívať a to bezodplatne. V konaní neboli
preukázané žiadne dlhy otca žalobkyne voči nemu a preto si žalovaný nemohol voči žalobkyni účinne
uplatňovať ani zádržné právo. Pretože v konaní nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným k

žiadnej dohode o užívaní tohto vozidla po smrti jej otca neprišlo a pretože žalovaný nepreukázal jeho
oprávnenie vozidlo po 11.9.2011 užívať, užíval ho od 11.9.2011 do 4.3.2014 bez právneho dôvodu.
Žalovanému tým vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať žalobkyni podľa § 451 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka.
Aj právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí a to v kombinovanej premlčacej

dobe, ktorá je tzv. subjektívna dvojročná a plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a je limitovaná tzv. objektívnou, pretože právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pretože v konaní bolo preukázané, žeporučníčka oprávnenej žalobkyne sa o tom, že žalovaný užíva predmetné motorové vozidlo dozvedela
v období po smrti svojho syna t.j. otca žalobkyne, ku ktorej prišlo 11.9.2011. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11.9.2011 do 28.10.2012 si žalobkyňa žalobou na súde mohla

uplatniť v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka t.j. do 28.10.2014.
Žaloba však bola na súde podaná až 29.10.2014 a žalovaný podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka premlčanie namietal. Pretože právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 11.9.2011 do 28.10.2012 sa podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka premlčalo
a žalovaný sa premlčania dovolal, nemohol súd, aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, toto

premlčané právo žalobkyni podľa § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka priznať.

11. Žalobkyňa požadovala žalobou od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia za nepremlčané
obdobie od 29.10.2012 do 4.3.2014 v celkovej výške 8081,73 eur za rok 2012 za 3 dni a 2 mesiace á 500
eur = 1048,39 eur, v roku 2013 za 12 mesiacov á 500 x 12 = 6000 eur a v roku 2014 za 2 mesiace á 500
eur a 4 dni = 1033,34 eur. Výška bezdôvodného obohatenia za nepremlčané obdobie od 29.10.2012 do

4.3.2014 bola zistená vykonaným znaleckým dokazovaním prvou metódou v celkovej výške 17 200 eur
za rok 2012 za 64 dní x 35 eur = 2240 eur, za rok 2013 za 365 dní x 35 eur = 12775 eur a v roku 2014 za
63dníx35eur=2205euradruhoumetódouvcelkovejvýške13300eur.Pretoževprípadeobochmetód
je bezdôvodné obohatenie vo vyššej výške než žalobkyňa žalobou od žalovaného požaduje vydať, je
žaloba v nepremlčanej časti v celom rozsahu dôvodná.

12. Napriek tomu, že žalovaný podal po začatí tohto konania na súd návrh na určenie splátkového
kalendára, doposiaľ nebolo vydané uznesenie o určení splátkového kalendára, ktoré rozhodnutie by
malo za následok nevymáhateľnosť tejto pohľadávky podľa § 166e ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. a preto
súd podľa § 168f ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. pokračoval v tomto konaní. Zverejnením oznámenia

správcu v Obchodnom vestníku (dňa 17.2.2020) o tom, že pomery dlžníka neumožňujú zostaviť návrh
splátkového kalendára, sa toto konanie skončilo (poznámka odvolacieho súdu).

13. Pretože žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania späť a žalovaný so späťvzatím
v tejto časti súhlasil podľa § 146 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.), súd

konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Pretože žaloba bola v časti o zaplatenie 8081,73
eur dôvodná, súd rozhodol, že žalovaný je povinný túto sumu zaplatiť žalobkyni podľa § 232 ods. 3 CSP
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie a pretože
vo zvyšnej časti nebola žaloba dôvodná, súd ju zamietol.

14. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v konaní úspešný
v rozsahu 53,88 % a žalovaný v rozsahu 46,12 %, súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má
nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 7,76 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny
úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V konaní bolo vykonané znalecké
dokazovanie, na ktoré neboli zložené žiadne preddavky Pretože žalovaný bol v konaní neúspešný v

rozsahu 53,88 % a žalobkyňa bola neúspešná v rozsahu 46,12 %, ale jej bolo priznané oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, priznal súd podľa § 255 ods. 1 CSP znalcom Ing. Janke Furdovej a Ing.
Pavlovi Škandíkovi nároky na znalečné proti žalovanému v rozsahu 53,88 % a proti Slovenskej republike
v rozsahu 46,12 %. O výške znalečného oboch znalcov bolo rozhodnuté doposiaľ neprávoplatnými
uzneseniami z 22.5.2019.

15. Pretože žalobkyňa bola od poplatku oslobodená a súd jej žalobe čiastočne vyhovel, rozhodol, že
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej
republike na účet Okresného súdu Nitra pomernú časť poplatku vo výške 484,50 eur (podľa položky č.
1 písm. a) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch t.j. 6 % z 8081 eur po zaokrúhlení 484,50 eur) do

3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

16. Uvedený rozsudok okrem výrokov I. a III. napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zmeny týchto
napadnutých výrokoch tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá, nakoľko rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí vychádzal z toho, že bolo na ňom dôkazné bremeno preukázať, na základe akého právneho
titulu vozidlo užíval, ktoré dôkazné bremeno neuniesol, keď medzi účastníkmi nebolo sporné, že
predmetné vozidlo pred smrťou jeho vlastníka užíval na základe ústnej dohody (s ním) a (jeho) držba
bola oprávnená. Nie je možné súhlasiť s názorom súdu, že dôkazné bremeno neuniesol, keďže tam, kdeje dohoda, je aj právny titul a smrťou vlastníka vozidla prechádzajú v zmysle § 579 OZ práva a povinnosti
z takejto dohody na nového vlastníka vozidla, bez ohľadu na to, či sa jedná o občianskoprávny alebo
obchodný vzťah. Zmluvy treba dodržiavať a medzi stranami sporu bolo sporným len to, či užívanie malo

byť odplatné alebo bezodplatné, keďže však existovala dohoda o užívaní tohto vozidla, o bezdôvodnom
obohatení ani pred smrťou vlastníka a ani po smrti vlastníka vozidla hovoriť nemožno. Bolo by v rozpore
so zásadami súkromného práva, ak by sa jedna z dvoch zmluvných strán dostala do protiprávneho
postavenia smrťou druhej zmluvnej strany, o ktorej smrti by sa ani nemusela včas dozvedieť. V tomto
smere poukazuje na odborné stanoviská v právnej literatúre - komentár k Občianskemu zákonníku k

ustanoveniu § 579, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/847/1998 a na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/104/1997. Pokiaľ v čase pred smrťou
vlastníka vozidla existovala dohoda o jeho bezplatnom alebo aj odplatnom užívaní, nemôže sa jednať o
užívaniebezprávnehodôvoduaprávaapovinnosti,vrátanepovinnostivlastníkastrpieťužívanievozidla,
prešli na právneho nástupcu vlastníka, teda na žalobkyňu. Aj v prípade, ak by bolo užívanie dohodnuté
ako odplatné, dôkazné bremeno na preukázanie výšky dojednanej odplaty by bolo na strane žalobkyne,

ktorá v konaní však netvrdila a ani nepreukazovala odplatnosť pôvodnej dohody. Nebohý vlastník
nadobudol vozidlo za sumu cca 4 600 eur, žalobkyňa však požaduje náhradu vo výške 8 000 eur. Má
za to, že jeho právny názor nie je v rozpore s odôvodnením zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu
a s jeho právnym názorom, keď zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie prejednanie neznamená
automaticky, že súd prvej inštancie má rozhodnúť vo veci presne opačne ako pôvodne rozhodol.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, keď požadovala aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozsudok
chápe ako určitý kompromis, keď nenaplnil jej predstavy, avšak odvolanie nepodala. Ak žalovaná strana
chcela právne účinne riešiť stav úmrtia pôvodného vlastníka, mala reagovať na výzvu, ktorá jej bola

doručená dňa 4.3.2013 a právne vzťahy sa mohli vyriešiť novou zmluvou k spokojnosti oboch sporových
strán. Tvrdiť, že právne vzťah medzi pôvodným vlastníkom vozidla a žalovaným bola založený na akejsi
forme dobročinnosti, je nezmysel. Poskytnutie vozidla bolo regulárnym obchodnoprávnym aktom, za
ktorý žalovaný poskytoval jej otcovi vzájomné obchodné protiplnenia, po jeho smrti táto povinnosť už
odpadla a žalovaný pokiaľ vozidlo užíval, tak ho užíval bez toho, aby poskytoval akékoľvek protiplnenia

novému vlastníkovi; tu je to protiprávno, tu je to bezdôvodné obohatenie, pretože takýmto užívaním
vozidla žalovaný jednoducho zarobil. Preto nie je možné opísať a odcitovať z rôznych iných prameňov
práva to, čo sa žalovanému hodí a tvrdiť, že ona pravdu nemá. Ak žalovaný užíval predmetné vozidlo
zadarmo, hoci pôvodne za toto užívanie prijímal plnenia, tak toto nie je v súlade so zákonom. Keď
žalovaný bez súhlasu a bez ponúknutej dohody bezplatne užíval jej vozidlo a zarábal na tomto užívaní

a preto je spravodlivé, aby za toto užívanie vozidla jednoducho platil.
18. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k jej odvolaniu už podané nebolo.
19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhláseným rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch

podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď súčasne v
odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal v zmysle ustanovenia § 396, § 255 a § 262 CSP nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď o výške tejto náhrady bude konať a rozhodovať
súd prvej inštancie.
20. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutie v

napadnutých výrokoch, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v napadnutých
častiach, keď na zdôraznenie jeho správnosti s ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje tiež na to, že
- v sporovom konaní nemožno od sporovej strany vyžadovať (a dôkazným bremenom zaťažovať)
preukázanie negatórnej skutočnosti, teda aj neexistencie právneho vzťahu protistrany (žalovaného) k

predmetnej (spornej) veci,
- držiteľa a užívateľa veci vlastnícky patriacej inej osobe zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že toto užívanie nie je protiprávne a pokiaľ tvrdí jeho bezodplatnosť aj preukázanie tohto tvrdenia,
teda preukázania existencie platného právneho titulu na užívanie, jeho bezodplatnosti a časovej
neobmedzenosti aj pre prípad smrti pôvodného vlastníka,

- hodnota veci pri jej nadobudnutí vlastníkom nie je jediným právne významným kritériom pre stanovenie
hodnoty bezdôvodného obohatenia užívaním veci nevlastníkom, nakoľko je potrebné vychádzať z
hodnoty úžitku veci tou osobou, ktorá úžitok z veci realizovala, a že- pokiaľ žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno, preukázanie obsahových dojednaní s nebohým
otcom žalobkyne, ohľadom doby a bezodplatnosti držby predmetného vozidla, bola žaloba žalobkyne,
v rozsahu ako jej bolo vyhovené, podaná dôvodne, teda odvolacie dôvody odvolací súd dôvodnými

nevzhliadol.

21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).