Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Danka Majdáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/208/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201571
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519201571.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti
súduomaloletého:Y.O.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomB.Y.č.XXX,zastúpenýkolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa
rodičov, otec: X. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. Y., matka: Q. O., nar. X.X.XXXX, B. Y. č. XXX v
konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/62/2010 zo dňa 25.5.2010 v časti
výživného tak, že toto výživne zo strany otca X. O. nar. XX.X.XXXX pre maloletého Y. O.,
nar. XX.XX.XXXX sa z v y š u j e zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré výživne
je otec povinný uhrádzať vždy do 15 - tého dňa, toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky,
počnúc dňom 18.11.2019.
II. Dlžné výživne za obdobie od 18.11.2019 do 30.6.2020 v celkovej sume 370 eur sa otcovi maloletého
dieťaťa povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
III. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) sa návrhom doručeným súdu dňa 18.11.2019 domáhala
zmeny rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4P/62/2010 zo dňa 25.5.2010 a to zvýšenia výživného pre mal.
syna Y. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým,
že syn vyrástol, je v dospievajúcom veku. Od septembra navštevuje V. ročník na Cirkevnom gymnáziu,
nepochybne došlo k nárastu jeho potrieb, zvýšeniu výdajov naň a k zvýšeniu celkových životných
nákladov. O otcovi dieťaťa nemá žiadne informácie, nepozná jeho príjem.
2. Súd uznesením č.k. 2P/208/2019-9 zo dňa 21.11.2019 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca a kolízneho
opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil vyjadrili.
4. Otec dieťaťa sa k návrhu nevyjadril, súdu nepreukázal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.5. Otec dieťaťa sa pojednávania napriek riadne a včas doručenému predvolaniu nezúčastnil, svoju
neúčasť neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.
6. Pred začatím pojednávania navrhovateľka zobrala návrh na zvýšenie výživného nad sumu 100 eur
mesačne odo dňa podania návrhu späť.
7. Na pojednávaniach navrhovateľka na zvýšení výživného na sumu 100 eur trvala, uviedla, že posledná
úprava výživného bola pred viac ako 10 rokmi, od tejto doby podstatne vzrástli životné náklady, syn
vyrástol. Ona pracuje ako predavačka v cukrárni s príjmom cca 380 eur, poberá rodinné prídavky, býva v
rovnakom byte ako v čase poslednej úpravy výživného, náklady na bývanie sú cca 200 - 250 eur. Ubudla
jej jedna vyživovacia povinnosť, ostala jej vyživovacia povinnosť k mladšej dcére Y., ktorá je študentkou
vysokej školy. Maloletý syn bol v čase poslednej úpravy výživného škôlkarom, v súčasnosti je študentom
strednej školy, má rád futbal, hrá na gitare a náklady na jeho starostlivosť vyčíslila sumou cca 314 eur.
Maloletý je zdravý. Otec sa o syna vôbec nezaujíma, naposledy ho videl keď sa vrátil z väzby, bolo to
pred 2 či 3 rokmi. Otec výživné neplatí, je jej vyplácané náhradné výživné.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol výživné pre mal. Y. zvýšiť pričom výšku ponechal na úvahe
súdu.Ďalejuviedol,žesociálnymšetrenímnebolizistenénedostatkystarostlivostimatkyodieťa,súhlasil
s čiastočným späťvzatím návrhu.
9.Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámilsasobsahomlistinnýchdôkazov
tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom spisu 4P/146/2013, týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté
dieťa, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :
10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/62/2010-29 zo dňa 25.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23.6.2010 bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej došlo k zvereniu mal. Y. a jeho vtedy
maloletých sestier Y. a Y. do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na
výživu mal. Y. sumou 80 eur mesačne, mal. Y. sumou 50 eur mesačne a mal. Y. sumou 50 eur mesačne
od 1.2.2010.
11. V čase poslednej úpravy výživného matka dieťaťa bola zamestnaná v Základnej škole s materskou
školou v J. ako skladník a zásobovač s čistým mesačným príjmom vo výške cca 380 eur, poberala
prídavky na detí 665,97 eur, iný príjem nemala. Spolu s deťmi bývala v 1- izbovom byte s nákladmi v
sume 175,78 eur mesačne. Mala ešte dve vyživovacie povinnosti k dcéram Y. a Y..
12. V súčasnosti matka dieťaťa pracuje ako predavačka v cukrári E. E., s.r.o. s príjmom cca 350 eur
mesačne, poberá rodinné prídavky na dve detí v sume 49,90 eur. Býva v rovnakom byte ako v čase
poslednej úpravy s mal. synom a plnoletou dcérou, náklady na bývanie má vo výške cca 220 eur
13. Otec mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný, avšak nebol evidovaný v
evidencií uchádzačov o zamestnanie, zamestnával sa príležitostne brigádnicky z tejto činnosti uvádzal
príjem 100 eur mesačne. Mal ešte dve vyživovacie povinnosti
14. V súčasnosti otec dieťaťa nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v evidencií úradu práce,
nie sú mu vyplácané sociálne dávky ani príspevky, taktiež nie sú mu vyplácané dávky dôchodkového,
nemocenského a úrazového poistenia. Otec je držiteľom živnostenského oprávnenia. Napriek výzve
súdu svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť
k dcére Y..
15. V čase poslednej úpravy mal. Y. navštevoval materskú školu vo B. Y. - prípravné oddelenie, kde
matkauhrádzalapoplatokzastravu27eurmesačne,malalergiu,razročneabsolvovalliečenievHornom
Smokovci.
16.VsúčasnostimaloletýještudentomCirkevnéhogymnáziavW.I.,odseptembranastúpidoP.ročníka.
Má rád futbal, hrá na gitare, je zdravý. Náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou cca 314 eur.17. Obaja rodičia majú okrem mal. Y. majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Y., ktorá
je študentkou vysokej školy. Otec výživné maloletému dieťaťu neplatí, matke je vyplácané náhradné
výživné. Otec sa so synom nekontaktuje, nezaujíma sa o neho, syn otca nepozná..
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.
24. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlenC.m.p.)nakonaniepodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
27. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
28. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
29. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
30. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné
v konaní pokračovať.
31. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.
Právne posúdenie vecí:
32. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. Y. zo sumy 50 eur mesačne
na sumu 100 eur mesačne.33. Naposledy bolo o výživnom pre maloletého právoplatne rozhodnuté v júni 2010 teda pred viac ako
10 rokmi.
34. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto
schopnosťzávisíodtoho,kedysadieťastávaspôsobilýmuhrádzaťsvojeodôvodnenépotrebyzodmeny
za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám
spoločnosti.
35. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi
vlastnosťami.
36. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol
o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
37. Matka mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času, nástupom na strednú
školu, podstatným zvýšením nákladov nielen na starostlivosť o mal. Y., ale aj nákladov na bývanie
a chod domácností.
38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od júna 2010 došlo k
zmene pomerov tak na strane rodičov ako aj na strane mal. Y.. Matke skončil rodičovský príspevok,
v súčasnosti je zamestnaná v cukrárni s príjmom cca 350 eur mesačne. Býva v rovnakom byte,
ako v čase poslednej úpravy, zvýšili sa jej náklady súvisiace so zabezpečením chodu domácnosti.
Pomery otca dieťaťa sa nepodarilo zistiť, keďže otec dieťaťa odignoroval výzvu súdu na ich preukázanie.
Súdu sa podarilo zistiť, že nie je v evidencií uchádzačov, že nie sú mu vyplácané sociálne dávky ani
príspevky, taktiež nie sú mu vyplácané dávky dôchodkového, nemocenského a úrazového poistenia,
nie je držiteľom živnostenského oprávnenia. V čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný,
žil len z toho čo si príležitostne zarobí na brigádach. Mal. Y. je študentom strednej školy, čo samo o
sebe predstavuje vyššie náklady ako v čase poslednej úpravy výživného, keď bol vo veku 6,5 roka. Od
poslednej úpravy výživného uplynula už dosť dlhá doba, viac ako 10 rokov. Mal. Y. vyrástol a úmerne
veku sa podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako
je ošatenie, obuv, jedlo, ale aj školské potreby a podobne.
39. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné pre mal. Y. zvýšiť. Súd pri rozhodovaní o
zvýšení výživného zohľadnil potreby mal. Y. ako aj možnosti a schopnosti povinného - otca a má za to,
že suma 100 eur mesačne zodpovedá uvedeným kritériám. Matka náklady na starostlivosť o mal. Y.
vyčíslila sumou cca 314 eur mesačne, súd má za to, že táto suma je vzhľadom na vek, zdravotný stav a
záujmy maloletého primeraná. Príjem otca sa nepodarilo zistiť, avšak nie je odkázaný na sociálne dávky
a príspevky, nepoberá dávky dôchodkového, nemocenského či úrazového poistenia.
40. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na
celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
Súd má za to, že otec maloletého je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie
vyživovacej povinnosti voči mal. Y. v rozsahu 100 eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami
a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné
z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými
ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné
náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je
prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a
svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd poznamenáva, že
je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby
hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacejpovinnosti (100 eur mesačne), ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal.
dieťaťa.
41. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z
18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na
začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba
povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej
smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za
každých okolností čeliť.
42. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods.
1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné
predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 118.11.2019.
43. Súd zároveň zaviazal otca mal. detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 18.11.2019 vo výške 370
eur,ktorépovolilotcovi vzmysle§232ods.4C.s.p. splácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachpo100
eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
44. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného priznaného mesačného výživného o
50 eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 370 eur ( 9/2019 - 12 dní 20 eur, 10/2019 až 6/2020 7x50
čo je 350 eur, spolu 370 eur).
45. Tretím výrokom súd v prevyšujúcej časti, t.j. v časti zvýšenia výživného nad sumu 100 eur konanie
zastavil pretože matka nad túto sumu zobrala návrh späť pred začatím pojednávania, s čím kolízny
opatrovník súhlasil a súd má za to, že nie je potrebné v konaní pokračovať.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti prvému výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda odvolanie nie je prípustné (§ 122 C.m.p.)
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.
Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení vzdali práva podať
odvolanie voči všetkým jeho výrokom, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice súdu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.