Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010418
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010418.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému P. V., nar. XX.XX.XXXX v U., okres U.,
trvale bytom obec B., okres O. U. nad X., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre
pokus trestného činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 k § 199 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. f) Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom

v Trenčíne dňa 03. septembra 2020 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. júna 2020, pod sp. zn. 8T/29/2020
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. júna 2020, pod sp. zn. 8T/29/2020, na

podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 25. marca
2020 pod č. k. 2Pv 684/19/3309-31 bol obžalovaný P. V., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného z pokusu
trestného činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 k § 199 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písm. f) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 17.11.2019 v čase okolo 08.40 hod. v Centre sociálnych služieb G., nachádzajúceho sa v M. - K.

č. XX, pod vplyvom alkoholu vošiel do izby č. XX, v ktorej bola poškodená U. U., ktorá
trpí vrodeným duševným ochorením s diagnózou F 71.1, pričom počas toho ako ležala
na posteli zvýšil zvuk na rádiu vedľa postele, ľahol si na ňu a opýtal sa jej, či sa idú milovať, načo keď
mu poškodená dala odmietavú odpoveď, začal ju chytať za prsia pod tričkom a pošvu cez tepláky a
počas toho ako obvinený ležal na poškodenej, tak so svojou panvou trel o jej lono aj napriek tomu, že
sa poškodená bránila a začala kričať, v dôsledku čoho vošiel Z. Z. do izby poškodenej, načo obvinený

upustil od svojho konania,

Za tento trestný čin bol obžalovaný P. V. takto odsúdený:

podľa § 199 odsek 2 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, s
prihliadnutím k § 36 písmeno n) Trestného zákona a v spojení s § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno a), písm. d), odsek 4 Tr. zákona okresný súd uložil obžalovanému aj

ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol nasledovne:

Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku poškodenú U. U., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom R. M.,

prechodne bytom M. - K., N. - G., zastúpenú opatrovníkom N. - G. s uplatneným nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
na hlavnom pojednávaní napadol odvolaním proti výrokom o uloženom treste odňatia slobody a

určenom spôsobe jeho výkonu prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného.
V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor poukázal na to, že okresný súd uložil obžalovanému
neprimerane mierny trest odňatia slobody, keď pri tom ani neuviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudkudôkazmipreukázanúmierupožitéhoalkoholuobžalovanýmvinkriminovanomčase.Prokurátor
ďalej uviedol, že nespochybňuje, že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky podľa § 39 odsek
2 písm. c) Tr. zákona, no nie však v takom rozsahu, ako boli okresným súdom aplikované. Prokurátor

ďalej poukázal, že jednou z príčin konania obžalovaného bolo požitie alkoholických nápojov, na ktorých
požívaní je obžalovaný závislým a jeho osoba na slobode je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska
nebezpečná a k dokonaniu konania obžalovaného nedošlo len v dôsledku toho, že sa poškodená
bránila a kričala. Obžalovaný preukázal úmysel tým, že vošiel do izby poškodenej a zvýšil hlasitosť
na rádioprijímači. S ohľadom na osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a závažnosť skutku

spočívajúcej v pokuse znásilnenia poškodenej, ktorá je duševne chorá je prokurátor toho názoru, že
mimoriadnezníženietrestuodňatiaslobodyuobžalovanéhozdolnejhranicezákonnejsadzby7rokovna
1 rok je nezákonné a neprimerane mierne. Prokurátor preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne
podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. zákona napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výrokoch o
uloženomtresteodňatiaslobodyaurčenomspôsobejehovýkonuaabypodľa§322odsek3 Tr.poriadku

sám obžalovanému podľa § 199 odsek 2 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr.
zákona s prihliadnutím na § 36 písm. n) Tr. zákona a za použitia § 39 odsek 2 písm. c) Tr.
zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 tri roky, so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný ani jeho ustanovený obhajca sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu k
písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora nevyjadrili.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu
uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním podriadeného prokurátora a s dôvodmi, ktoré uviedol v písomnom

odôvodnení odvolania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tam spôsobom uvedeným.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol,
že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť s tým, že poukázal na to, že
obžalovaný trpí veľmi ťažkým ochorením, pretože je onkologickým pacientom s rakovinou pľúc. Je toho

názoru, že uložený trest prvostupňovým okresným súdom je pre neho dostatočným.

Opatrovníčka obžalovaného U.. V. K. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného
návrhu uviedla, že obžalovaného dala umiestniť do predmetného sociálneho zariadenia z dôvodu,
že doma ťažko zvládal situáciu ohľadom požívania alkoholických nápojov. Bola presvedčená, že v

tomto zariadení situáciu s ním zvládnu, resp. túto majú pod kontrolou. Zrejme tomu tak ale nebolo,
keď na jednej spoločnej chodbe majú umiestnených mužov i ženy a nekontrolovali umiestnené osoby
ohľadom ich kontaktu s alkoholom. Myslí si, že aj toto bola čiastočná príčina toho, čo sa stalo. Na druhej
strane chápe zákony aj povinnosť prokurátora aj tomu, čoho sa obžalovaný dopustil. Osobne je však
toho názoru, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody je pre obžalovaného dostatočným aj

vzhľadom na jeho súčasný veľmi zlý zdravotný stav.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu nevyjadril.

Odvolací Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo

predložené dňa 31. júla 2020, na verejnom zasadnutí dňa 03. septembra 2020 postupom podľa § 317
odseku 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých výrokov
o uloženom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu proti ktorým prokurátor podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, žeodvolanieprokurátora,ktoréajnapriektomu,žebolopodanéoprávnenouosobouavčas,niejedôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 odseku 1 Tr. poriadku /v danom prípade výlučne iba pre zásadný spôsob porušenia práva na

obhajobu podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia/.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý nebol
napadnutý odvolaním a ktorého správnosť krajský súd ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že okresný

súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny /podľa § 257
odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/ v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, postupoval v súlade
so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanému P. V., t. j. pri určení druhu a výmery
trestu, teda pri treste odňatia slobody ako aj spôsobe určenia jeho výkonu. V prvom rade je potrebné
uviesť, že okresný súd obžalovanému správne priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zákona, keďže urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, ktoré bolo aj okresným súdom

po splnení procesných podmienok právoplatne prijaté, čo je aj v súlade s už ustálenou súdnou praxou
a judikatúrou, pretože tým obžalovaný významne napomohol, predovšetkým žalobcovi - prokurátorovi,
ako nositeľovi dôkazného bremena. V neposlednom rade tým obžalovaný prispel aj k hospodárnosti
celého trestného konania, predovšetkým však k upevneniu právnej istoty výroku o vine a právnom
posúdení žalovaného skutku. Okresný súd tiež nepochybil, keď ďalšie iné poľahčujúce okolnosti u

obžalovaného, na druhej strane ani priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, neidentifikoval.
Správne potom tiež postupoval, keď u obžalovaného aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 a
odsek 8 Tr. zákona. Okresný súd nepochybil ani v tom, keď u obžalovaného aplikoval aj ustanovenie
o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona, k čomu nemal v konečnom
dôsledku výhrady ani samotný prokurátor, pretože pre takúto aplikáciu existoval zákonný podklad,

predovšetkým vo vykonanom znaleckom dokazovaní (znalecký posudok z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvia psychiatrie ohľadom duševného stavu obžalovaného). Okresný súd potom už nebol
viazaný žiadnymi zákonnými limitmi v zmysle odseku 3 ustanovenia § 39 Tr. zákona. Aj keď sa
krajský súd stotožnil s odvolacou námietkou prokurátora spočívajúcou v tom, že k dokonaniu znásilnenia
poškodenej nedošlo len v dôsledku toho, že sa poškodená aktívne bránila a kričala, v dôsledku

čoho do izby poškodenej prišla tretia osoba, ktorej prítomnosť zabránila obžalovanému v pokračovaní
jeho protiprávneho konania voči poškodenej, predsa len skutočnosť, že poškodená neutrpela ďalšie
vážnejšie následky, je táto skutočnosť podporou, vedúcou k miernejšiemu trestnoprávnemu postihu
obžalovaného. Relevantnou okolnosťou, ktorá svedčí pre zákonnosť a primeranosť výmery uloženého
trestu obžalovanému v napadnutom rozsudku okresného súdu je i jeho súčasný, podľa názoru krajského

súdu je aj jeho značne kritický zdravotný stav, v dôsledku pokročilého onkologického ochorenia, ktoré ho
svojou povahou bezprostredne ohrozuje na živote. Za podstatnú okolnosť krajský súd však považuje to,
že očakávaný účel trestu u obžalovaného podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona splní nepodmienečný
trest odňatia slobody v napadnutej výmere jedného roka v spojení s uloženým ochranným opatrením
- ochranným ústavným psychiatrickým liečením, zameraným na potlačenie primárnej príčiny, ktorá

spustila protiprávne konanie obžalovaného, spočívajúce v požití alkoholu v kombinácii s jeho nízkou
mentálnou úrovňou a organickým narušením osobnostnej štruktúry obžalovaného v zmysle degradácie
a depravácie, čím došlo k zmenšeniu (nie však k vymiznutiu) jeho rozpoznávacích a ovládacích
schopností (zmenšená príčetnosť). Okresný súd súčasne nepochybil ani v tom, keď obžalovaného na
výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona

zaradil do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pre takéto
zaradenie existuje zákonný podklad v tom, že obžalovaný nebol v ostatných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody a pre iné, prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona ani krajský súd
nevidelrelevantnýdôvod.Krajskýsúdkonštatuje,žeodvolanímprokurátoravneprospechobžalovaného
napadnutý trest odňatia slobody s určeným spôsobom jeho výkonu je trestom primeraným a zákonným

a spolu s uloženým ochranným opatrením je konformným s očakávaným účelom trestu a vyjadruje
súčasne aj dostatočné morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd
rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto

odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného, podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.