Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010418
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120010418.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 11.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

P. V., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom B., t.č. vo výkone väzby v NOO a ÚVTOS Trenčín

j e v i n n ý ,ž e

dňa17.11.2019včaseokolo08:40hod.vCentresociálnychslužiebLipa,nachádzajúcehosavKostolnej
- Záriečí č. 10, pod vplyvom alkoholu vošiel do izby č. XX, v ktorej bola poškodená U. U., ktorá trpí
vrodeným duševným ochorením s diagnózou
F XX.X, pričom počas toho ako ležala na posteli zvýšil zvuk na rádiu vedľa postele, ľahol si na ňu a
opýtal sa jej, či sa idú milovať, načo keď mu poškodená dala odmietavú odpoveď, začal ju chytať za
prsia pod tričkom a pošvu cez tepláky a počas toho ako obvinený ležal na poškodenej, tak so svojou
panvou trel o jej lono aj napriek tomu, že sa poškodená bránila a začala kričať, v dôsledku čoho vošiel

Z. Z. do izby poškodenej, načo obvinený upustil od svojho konania,

t e d a

konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v
úmysle násilím donútiť ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - chorej osobe, avšak nedošlo
k dokonaniu trestného činu.

T ý m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno f) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona,

s prihliadnutím k § 36 písmeno n) Trestného zákona a v spojení s § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno a), d), odsek 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné

psychiatrické liečenie ústavnou formou.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú U. U., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom R.
M.,prechodnebytomKostolná-Záriečie,CSS-LIPA,zastúpenúopatrovníkomCSS-LIPAsuplatneným
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach
podľa § 34, § 40 odsek 2, § 121 a § 257 Trestného poriadku s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie

podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa §
257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Nakoľko uznal vinu zo spáchania predmetného skutku, súd postupoval primerane podľa § 333 odsek
3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto
ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní následne vyjadril súhlas

s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie len k výroku o treste, o ochrannom
opatrení a náhrady škody. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania
žalovaného skutku, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako
zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno f) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,

podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných v prípravnom
konaní nemal súd pochybnosti o vine obžalovaného, keďže boli naplnené všetky 4 zákonné formálne
znaky žalovaného zločinu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka. Obžalovaný ako
subjektspĺňapodmienkytrestnejzodpovednostizhľadiskaveku.Pritomnebolizistenéžiadnerelevantné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného. Naplnená bola aj objektívna stránka

tým, že obžalovaný konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
páchateľ dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - chorej
osobe, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j.
úmysel, a to vo forme priameho. Objektom v danom prípade je záujem na ochrane práva ženy slobodne
rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Súd na hlavnom pojednávaní zároveň vyhlásil, že dokazovanie

sa na hlavnom pojednávaní vykoná k výroku o treste, ochrannému opatreniu a náhrady škody. Za tým
účelom bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 29/2020 z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie Psychiatria, a oboznámené listinné dôkazy a to zápisy o dychovej skúške, správa
OO PZ NMNV, správa riaditeľa ÚVTOS a NOO TN, lekárska správa primára odd. Neurológie ÚVTOS
a NOO TN, odpis z RT a lustrácia CESDAP.

Zo znaleckého posudku č. 29/2020 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo,
že obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle
choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o mentálny deficit hraničné až ľahkú mentálnu retardovanosť a
závislosť od alkoholu s degradáciou osobnosti a depraváciou vyšších citov. Bezprostredne tempore

criminis stredne ťažká simplexná ebrieta (jednoduchá opitosť). Ani v súčasnosti obžalovaný netrpí
žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. I v súčasnosti sa u neho jedná o hraničný
mentálny deficit (na hornej hranici ľahkej mentálnej retardovanosti) a závislosť od alkoholu s
osobnostnou degradáciou a depraváciou vyšších citov. Obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti
mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania v miere podstatne, forenzne významne zmenšenej.

Rovnako toto svoje konanie vedel a mohol ovládať v miere podstatne, forenzne významne zmenšenej.
Jeho rozpoznávacie i ovládacie schopnosti boli podstatne zmenšené, nie však vymiznuté. Obžalovaný
sa trestnej činnosti dopustil v stave, ktorý bol užitím návykovej látky (stredne ťažká simplexná
ebrieta) potenciovaný, užitie návykovej látky však nebolo najpodstatnejším dôvodom zmenšenia jeho
rozpoznávacích a ovládacích schopností. Toto zmenšenie bolo spôsobené viacerými premennými,

najmä však mentálnou úrovňou obžalovaného na túto nadväzujúcim organickým narušením jeho
osobnostnej štruktúry v zmysle degradácie a depravácie. Pobyt obžalovaného na slobode je pre
spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska. Znalec odporučuje, aby súd nariadil obžalovanému
ochrannépsychiatrickéliečenieústavnouformou.Pospáchanítrestnéhočinuuobžalovanéhonenastala
žiadna dovtedy neprítomná duševná choroba ani porucha. Obžalovaný v podstate chápe zmysel a účel

trestného konania. Prognóza obžalovaného z hľadiska skúseností lekárskej vedy obecne a psychiatriea addiktológie zvlášť, ale i z hľadiska mnoho desaťročných skúseností znalca, je veľmi neistá až zlá.
Znalec je toho názoru, že najvhodnejším riešením by bolo umiestnenie obžalovaného v detenčnom
ústave, čo však za súčasnej situácie v tomto štáte nie je možné.

Obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť v rokoch 1987 a 1999,
pričom sa jedná o zahladené odsúdenia. Priestupkovo prejednávaný doposiaľ nebol. Z hodnotenia
riaditeľa ÚVTOS a NOO TN vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 12.11.2019 prijatý do Ústavu na
výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava. Dňa 18.02.2020 bol premiestnený do

Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín za
účelom hospitalizácie. Počas doterajšieho výkonu väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného na
požadovanej úrovni. Umiestnený je na oddelení pneumológie a ftizeológie. S personálom nemocnice
spolupracuje, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní. Ústavný poriadok a časový rozvrh
dňa dodržiava, konfliktné situácie nevyhľadáva. V osobných veciach si udržiava primeranú čistotu a
poriadok. Kontakt s rodinou neudržiava. Doposiaľ nebol pracovne zaradený ani disciplinárne riešený.

Napokon z lekárskej správy primára odd. Neurológie ÚVTOS a NOO TN vyplynulo, že obžalovaný
je hospitalizovaný na oddelení pneumológie a ftizeológie Nemocnice pre obvinených a odsúdených a
ÚVTOS v Trenčíne od 09.03.2020, kedy bol preložený z oddelenia neurológie po prekonaní cievnej
mozgovej príhody. Obžalovaný bol preložený na oddelenie pneumológie a ftizeológie za účelom liečby
zápalupľúcapohrudnicesveľkýmmnožstvomtekutinyvhrudníku.Poopakovanýchpunkciáchhrudníka

a dlhodobej antibiotickej liečbe došlo k podstatnému zlepšeniu nálezu na pľúcach takmer do normy. Ako
vedľajší nález je u obžalovaného prítomný podkožný masívny nádorový útvar na zadnej strane hrudníka
vpravo veľkých rozmerov (rast a bolestivosť tumoru údajne asi 5-6 mesiacov) s deštrukciou troch rebier .
Ďalší nález v pľúcach a v stavci chrbtice svedčí pre metastázy. Vzhľadom na uvedené a pokročilosť
procesu bol obžalovaný opakovane konzultovaný na Klinike hrudnej chirurgie UN v Bratislave - Ružinov,

kde bolo doporučené vykonať histologizáciu nálezu, nebola doporučená radikálna operácia. Obžalovaný
je momentálne pripravovaný (predoperačné vyšetrenia - interné, ARO vyšetrenie) na uvedený operačný
zákrok. Dátum operácie zatiaľ nie je stanovený (predpoklad do 1-2 týždňov).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a súd následne uznesením prijal toto vyhlásenie, súd prihliadol k

poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno n) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať. Pretože u obžalovaného
prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu
odňatia slobody za zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona (7
rokov až 15 rokov) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda

horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa znížila na 12 rokov a 4 mesiace,
čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 7 rokov až 12 rokov a 4
mesiace.

Podľa § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej

sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za
súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vo svojom znaleckom posudku
jednoznačne skonštatoval, že obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti mohol rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania v miere podstatne, forenzne významne zmenšenej. Rovnako toto svoje
konanie vedel a mohol ovládať v miere podstatne, forenzne významne zmenšenej. Jeho rozpoznávacie
i ovládacie schopnosti boli podstatne zmenšené, nie však vymiznuté. Toto zmenšenie bolo spôsobené

viacerými premennými, najmä však mentálnou úrovňou obžalovaného na túto nadväzujúcim organickým
narušením jeho osobnostnej štruktúry v zmysle degradácie a depravácie. S poukazom na vyššie
uvedenú poľahčujúcu okolnosť, teda na napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti súdu tým,
že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o svojej vine, tiež na skutočnosť, že naobžalovaného sa hladí ako na súdne netrestaného, ale aj na aktuálny zdravotný stav obžalovaného,
a napokon na vývojové štádium spáchanej trestnej činnosti sa javí použitie vyššie uvedenej trestnej
sadzby neprimerane prísne. Tieto vyššie uvedené okolnosti, najmä zmenšená príčetnosť obžalovaného,

svedčia o možnej prevýchove obžalovaného aj trestom odňatia slobody nižším ako trestom v rámci
vyššie uvedenej zákonnej trestnej sadzby.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, poľahčujúcu okolnosť, najmä jej charakter,

dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade
naplnený uložením trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
by mu bol uložený za úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave

na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. S poukazom na znalecký posudok z odboru
Zdravotníctvo-farmácia,odvetviePsychiatriasúdobžalovanémuuložilajochrannéopatrenie-ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením
najmä osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel
trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním

následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Súd zároveň odkázal poškodenú, zastúpenú opatrovníkom CSS - LIPA, s jej uplatneným nárokom
na náhradu škody (bez titulu a vyčíslenia na civilný proces, keďže tento nárok nebol po vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní v rámci adhézneho konania v plnom rozsahu preukázaný.

konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v
úmysle násilím donútiť ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - chorej osobe, avšak nedošlo
k dokonaniu trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.