Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Kuzmová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/52/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119207215
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119207215.5
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. Ing. V. M., nar. XX.X.XXXX, Q. XXX, XXX XX Q., 2. V.. P. M.,
nar. X.X.XXXX, Q. XXX, XXX XX Q., žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení: B. M. & W., s.r.o., J.: XX XXX
XXX, F. XX, XXX XX A. - mestská časť B. V., proti žalovanému: W. F., nar. X.X.XXXX, R. XX, XXX XX
N., zastúpený V.. V. R., advokátom, J.: XX XXX XXX, so sídlom V. 8, XXX XX N., o nahradenie prejavu
vôle, takto
r o z h o d o l :
I. B. konanie zastavuje.
II. D. má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Žalobcom v 1. a 2. rade sa vracia súdny poplatok vo výške 92,80 eur po právoplatnosti tohto
uznesenia,prostredníctvomSlovenskápošta,a.s.-prevádzkovateľsystému,IČO:36631124,sosídlom
Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
o d ô v o d n e n i e :
1.Dňa1.7.2019bolaOkresnémusúduNitradoručenážaloba,ktorousažalobcoviadomáhalinahradenia
prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho na kúpnej zmluve v prospech žalobcov ako kupujúcich tak,
že medzi žalobcami ako kupujúcimi a žalovaným ako predávajúcim sa uzatvára kúpna zmluva o prevode
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/192 k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. Chrenová, obec Nitra,
okres Nitra vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor sa na LV č. XXXX ako parcely reg. „E“
parcelné č. 770, 771, 772, 773 a 774. Súčasne sa žalobcovia domáhali náhrady trov konania.
2. Lustráciou na tunajšom súde a následným preskúmaním podanej žaloby v konaní vedenom
Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 36C/52/2019 bolo zistené, že žalobcovia proti žalovanému podali aj
žalobu, ktorou sa domáhajú rovnako nahradenia prejavu vôle žalovaného tak, že žalobca uskutočňuje
žalovaným ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k totožným
nehnuteľnostiam.
3. Podľa § 159 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) začatie konania bráni
tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore
iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
4. Podľa § 161 ods.1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 161 ods.2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.6. Základným princípom procesného práva je právny princíp ne bis in idem, podľa ktorého nie je
možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom konaní vyjadrený v dvoch
procesných prekážkach, a to: v prekážke rei iudicatae, t.j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci a v
prekážke litispendencie, t.j. v prekážke začatého konania. Pojem litispendencia etymologicky pochádza
z latinského lis pendens, čo znamená spočívajúci spor. Zákonné vymedzenie litispendencie nájdeme
vo vyššie citovanom ustanovení § 159 CSP. V prípade litispendencie ide podľa právnej náuky o tzv.
negatívnu procesnú podmienku, ktorá vylučuje možnosť súdu, aby mohol autoritatívne rozhodnúť vo
veci samej. Ide o neodstrániteľnú vadu sporového konania podľa § 161 ods. 2 CSP, ktorá vo vzťahu
ku neskôr začatému sporovému konaniu vedie k zastaveniu konania. Prekážka začatého konania teda
zakazuje súdu viesť konanie o takom spore, o ktorom sa už na súde vedie sporové konanie. CSP v
tejto súvislosti používa legislatívne vyjadrenie ten istý spor. V právnej náuke je však zaužívané slovné
spojenie totožnosť veci alebo totožnosť
sporu. Totožnosť sporu je daná vtedy, ak sú v konkrétnom sporovom konaní, vo vzťahu ku skôr začatému
sporovému konaniu, kumulatívne splnené nasledovné kritériá: totožnosť sporových strán a totožnosť
predmetu sporu. Totožnosť sporových strán znamená, že strany v sporovom konaní sú totožné so
stranami v skôr začatom sporovom konaní. Pre určenie totožnosti sporových strán je irelevantné, či
sporová strana vystupuje v skôr začatom konaní ako žalobca a v neskôr začatom konaní ako žalovaná.
O totožnosť strán ide aj v prípade, ak v neskôr začatom sporovom konaní vystupujú ako strany právni
nástupcovia (z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) osôb, ktoré sú stranami v skôr začatom
sporovom konaní. Predmet sporového konania je v právnej náuke označovaný ako tzv. procesný nárok
žalobcu. Pri posudzovaní totožnosti predmetu sporového konania sa berú do úvahy dva aspekty, na
základe ktorých dochádza k individualizácii predmetu sporového konania, a to: žalobný návrh či petit
a skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Žalobný návrh či petit žaloby je obligatórnou náležitosťou žaloby podľa ustanovenia
§ 132 ods. 1 CSP. V prípade žalobného návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií
použitých v žalobách, ale je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky.
Pre vznik litispendencie by sa žalobný návrh mal vyznačovať totožnosťou spočívajúcou v označení
právnych následkov (vydanie rovnakých vecí, zdržanie sa rovnakého konania) a v druhoch žaloby
(žalobanaplnenie,určovaciažaloba).Totožnosťpredmetusporovéhokonaniajedanávtedy,keďneskôr
uplatnený nárok je založený na rovnakom skutkovom základe, ktorý vychádza zo skutkových tvrdení, na
základe ktorých bol uplatnený skorší nárok. Skutkovým základom sú v zmysle princípu kontradiktórnosti
a dispozičného princípu sporového konania tie skutočnosti, ktoré sú predmetom skutkových tvrdení,
ktoré strana v danom konaní uviedla podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP či podľa ustanovení § 150
a 151 CSP. V tejto súvislosti nie je pre individualizáciu predmetu sporu rozhodujúce právne posúdenie
daných skutočností stranami sporu, pretože súd si v civilnom konaní, v rámci zásady iura novit curia,
sám právne posúdi skutočnosti, ktoré sú predmetom skutkových tvrdení sporových strán.
7. Po preskúmaní oboch žalôb v konaniach 36C/52/2019 a 19C/52/2019 súd konštatuje, že sú splnené
podmienky na zastavenie konania z dôvodu litispedencie, pretože súd mal preukázané, že v obidvoch
konaniach ide o rovnaké strany sporu ako aj predmet sporu, ktorý hoci bol v žalobách ako žalobný
petit rozlične formulovaný, súd posúdil z obsahovej stránky, teda čoho sa žalobca obidvoma podanými
žalobami domáhal ako aj z hľadiska právneho následku oboch sporov, ktorým je v prípade vyhovenia
žalobe uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k vyššie uvedeným pozemkom
medzi stranami sporu. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej
povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka
vznikla. Keďže prekážka začatého konania (litispendencia) je neodstrániteľným nedostatkom procesnej
podmienky, súd postupoval v zmysle § 159 CSP v spojitosti s § 161 ods. 2 CSP a konanie vedené pod
sp. zn. 19C/52/2019 zastavil, pretože to sa začalo neskôr ako konanie vedené pod sp. zn. 36C/52/2019.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán
na zastavení konania. Súd konanie zastavil z dôvodu litispedencie, preto možno s poukazom na vyššie
uvedené konštatovať, že konanie bolo zastavené pre správanie žalobcu a nie pre správanie žalovaného.
Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma zavinenie iba z procesného hľadiska a
neposudzuje právo žalobcu, teda žalobu podľa hmotného práva. Súd má za to, že žalobcovia zavinilizastavenie konania podaním duplicitných žalôb, a preto priznal žalovanému náhradu trov konania, ktoré
mu v konaní vznikli.
10. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákon o SP“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania,
odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba,
návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo
späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
11. Podľa § 11 ods. 4 zákona o SP okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa
vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70
eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
12. Konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, preto súd rozhodol v súlade s citovanými
ustanoveniami zákona o SP o vrátení súdneho poplatku žalobcom, ktorý žalobcovia zaplatili vo výške
99,50 eura. Súdny poplatok sa vráti žalobcom krátený o 6,70 eura, t. j. vo výške 92,80 eura po
právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom príslušného orgánu, a to v súlade s § 11 ods. 6 zákona
o SP.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Nitra, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.