Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206915
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216206915.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: OTP

banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: E. Y.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, S., v konaní zastúpenému JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom
so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, o zaplatenie sumy 2.645,97 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 276,12 € spolu so zmluvným úrokom vyčísleným k 26.4.2016
vo výške 28,62 €, úrokom z omeškania vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 0,09 €, zmluvným úrokom vo
výške 27,50 % ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 1 %

ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia, poplatkami vo výške 0,30 € z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.295,97 € spolu so zmluvným úrokom za
obdobie do 12.11.2013 vo výške 402,22 €, úrokom z omeškania za obdobie do 26.4.2016 vo výške 66,13
€, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 2.645,97 € od 27.4.2016 do 28.9.2016, úrokom z
omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 2.295,97 € od 29.9.2016 do zaplatenia, poplatkami vo výške
31,46 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 6.5.2016 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 2.645,97 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil
na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzatvoril dňa 26.5.2011 zmluvu o rýchlom poistenom
spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0228 3018 11 RSU, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli

všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od
1.1.2009. Žalovanému bol na základe tejto zmluvy poskytnutý úver vo výške 3.000,- €, ktorý sa zaviazal
splácať 84 mesačnými splátkami po 87,18 € počnúc od 26.6.2011. Žalovaný neplnil dohodnuté zmluvné
podmienky, poskytnutý úver riadne nesplácal. Listom zo dňa 19.9.2013 bol preto vyzvaný na uhradenie
celej sumy dlhu. Nakoľko žalovaný naďalej nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, v zmysle čl. VIII.
bod 2 písm. e) zmluvy o úvere bol listom zo dňa 28.10.2013 vyhlásený úver za predčasne splatný a
žalovaný bola povinný celý svoj záväzok uhradiť do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru za splatný.

Účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastala ku dňu 11.11.2013. Ku dňu 26.4.2016 vyčíslil
svoju pohľadávku voči žalovanej na sumu vo výške 2.645,97 €, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny
vo výške 2.645,97 €, dlžného úroku vo výške 2.243,88 €, dlžného úroku z omeškania vo výške 66,22€ a dlžných poplatkov vo výške 31,76 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i zmluvný úrok a úrok z
omeškania počnúc od 27.4.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

2.Žalovanýsakpodanejžalobeajejprílohámvyjadrilpísomnýmpodanímzo dňa9.12.2017,doručeným
súdu dňa 13.12.2017, ktorým nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku zmluvného vzťahu.
Mal však za to, že nárok, ktorý je predmetom konania, je nárokov vyplývajúcim zo spotrebiteľského
vzťahu. Výpočet dlžnej istiny žalobcom považoval za v rozpore so zákonom, keď žalobca úročil aj úroky
a tie pripočítaval k istine, čo považoval za neprípustné a poukázal na rozhodnutia súdov SR, ESD a

smernice EÚ bez bližšej špecifikácie. Mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky
zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), c), i), g) a l) zákona č. 129/2010 Z.z. a mal za to, že úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko mu bol poskytnutý úver vo výške 3.000,-
€ a on titulom úveru už uhradil sumu 2.070,21 € konštatoval, že jeho dlh voči žalobcovi predstavuje
len sumu 929,79 €, keď priložil potvrdenie o čiastočnej úhrade dlhu dňa 29.9.2016 vo výške 360,- €.
Vzniesol námietku premlčania, keď podľa jeho názoru k prvému omeškaniu s úhradou splátky došlo

dňa 26.3.2012, najneskôr dňa 23.1.2013, od kedy už žiadne splátky úveru uhrádzané neboli. Mal za
to, že veriteľ bol oprávnený zo zákona v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zosplatniť
celý úver a požadovať od neho úhradu celého zvyšku úveru naraz. Uviedol, že lehota veriteľa pre prvé
možné uplatnenie nároku začala plynúť dňa 26.5.2012, najneskôr dňa 23.3.2013 a táto v trvaní troch
rokov uplynula pre momentom podania žaloby na súd. Ak súd nebude považovať námietku premlčania

uplatneného nároku za dôvodnú, konštatoval, že za dôvodnú považuje len žalobu v časti o zaplatenie
sumy 929,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne z tejto sumy.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko, ktoré bolo doručené súdu dňa 1.3.2017.
V tomto stanovisku sa vyjadril k námietke žalovaného ohľadne skutočnosti, že uzavretá zmluva

neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a že úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je v prvom rade
úverovou zmluvou podľa Obchodného zákonníka, nakoľko však ide o spotrebiteľský úver použijú sa na
zmluvný vzťah i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z.. Nesúhlasil so skutkovým tvrdením žalovaného, že dňa 29.9.2016 uhradil sumu 360,- €. Uviedol, že

v ten deň bola uhradená len suma 350,- €, čo vyplýva aj z dokladu, ktorý predložil žalovaný, keď žalovaný
odovzdal sumu 360,- €, z tejto bola suma 2,- € uhradená ako poplatok za hotovostnú splátku a suma 8,-
€ bola žalovanému vrátená. Tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že úročí aj úroky a tieto pripočítava
k istine. Poukázal na to, že úročí len dlžnú istinu a poukázal na špecifikáciu pohľadávky. Pokiaľ ide o
úročenie dlžnej istiny aj po zosplatnení úveru, toto svoje konania považoval za zákonné poukazujúc na

ustanovenie § 497, 502 ods. 1 a 503 Obchodného zákonníka, pričom poukázal aj na rozhodnutia súdov
SR k tejto problematike (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/146/2013 z 24.1.2004 a
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/140/2013 zo 16.10.2013). Pokiaľ ide o ním uplatnený
nárok na poplatky, poukázal na to, že tento nárok si uplatnil do momentu do 30.6.2013, keď od 1.7.2013
zákon o bankách účtovanie poplatku za vedenie účtu zakázal a od 1.7.2013 si ani on takýto poplatok

neúčtoval. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne toho, že zmluva neobsahovala rozpis jednotlivých
splátok, mal za to, že zmluva o úvere obsahovala dohodu o amortizácii istiny a v prípade potreby dlžníka,
tentosimoholbezplatneodnehovyžiadaťvýpisvoformeamortizačnejtabuľky.Zanedôvodnúpovažoval
aj vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, keď poukázala na to, že vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru je právom a nie povinnosťou veriteľa. Tiež poukázal na to, že najstaršia neuhradená

splátka, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní je splátka splatná dňa 26.5.2013. Keďže žaloba
bola vo veci podaná dňa 6.5.2016, táto bola podaná v rámci plynutia premlčacej doby.

4. K stanovisku žalobcu sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 15.5.2017, v
ktorom stručnejšie zhrnul obsah vyjadrenia zo dňa 9.12.2017.

5. V priebehu konania vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 276,12 € spolu so
zmluvným úrokom vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 28,62 €, úrokom z omeškania vyčísleným k
26.4.2016 vo výške 0,09 €, zmluvným úrokom vo výške 27,50 % ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia,

poplatkami vo výške 0,30 € späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

6. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Vo veci po vypočutí si prednesu právnych zástupcov
strán sporu a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými stranami sporu, ato zmluvou o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, všeobecnými obchodnými
podmienkami, výzvou na zaplatenie záväzku, kópiou doručenky, výzvou - vyhlásením úveru za
predčasnesplatný,kópioudoručenky,výpisomzúverovéhoúčtu,špecifikácioupohľadávkyačiastočným

späťvzatím žaloby, výpismi z účtu, vyjadrením žalovaného k žalobe, pokladničnou potvrdenkou o
hotovostnom vklade, vyjadrením žalobcu a čiastočným späťvzatím žaloby, štatútom splatenia účtu,
vyjadrením žalovaného, výmenným poukazom vystaveným lekárom žalovaného, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Ako vyplynulo zo zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0228
3018 11RSU, túto uzatvoril žalovaný so žalobcom dňa 26.5.2011. Na základe tejto zmluvy žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- €. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 87,18 € v období od 26.6.2011 do 26.5.2018. RPMN bola v zmluve
vyčíslená vo výške 36,55 % pri priemernej RPMN vo výške 17,44 % a celková čiastka splatná
spotrebiteľom vo výške 7.382,90 €. Žalovaný sa tiež v zmluve zaviazal uhradiť jednorazový poplatok za

spracovanie úveru vo výške 60,- €. Tiež mal v zmysle zmluvy uhrádzať mesačný poplatok za vedenie
úverového účtu vo výške 2,20 € a mesačný poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 4,18 €.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných
úverov pre obyvateľstvo účinné od 1.1.2009. Pre riadne neplnenie zmluvných podmienok žalovaným,
žalobca žalovaného písomne dňa 19.9.2013 vyzval na zaplatenie záväzku, ktorý bol po lehote splatnosti

najneskôr do 4.10.2013. Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky žalovaný prevzal predmetnú výzvu
dňa 24.9.2013. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval úhradou splatného záväzku, žalobca listom zo dňa
28.10.2013 žalovanému oznámil, že v zmysle uzavretej zmluvy vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru.
Dlžnú pohľadávku vyčíslil na sumu vo výške 3.452,69 € a žalovaného vyzval na zaplatenie tejto sumy
do 10 dní od doručenia výzvy. Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky, žalovaný predmetnú výzvu

prevzal dňa 31.10.2013. Dlžnú sumu žalovaný v stanovenej lehote neuhradil. Vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru nadobudlo účinnosť dňa 11.11.2013, keď pohľadávka žalobcu sa stala v celom rozsahu
splatnou dňa 11.11.2013.

8. Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázanú splátkovú disciplínu žalovaného.

9. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalovaným súd zistil, že žalovaný dňa 29.9.2016
vložil osobne v pobočke žalobcu vo U. sumu 350,- € titulom čiastočnej úhrady dlžnej sumy, ktorá je
predmetom tohto konania. Ako vyplynulo z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, žalovaný je poberateľom
invalidného dôchodku, ktorý mu je počnúc od 1.1.2017 vyplácaný vo výške 136,10 € mesačne. Podľa

potvrdenia ošetrujúceho lekára (výmenný list - poukaz zo dňa 15.5.2017) je žalovaný počnúc od
21.3.2017 vážne chorý, opakovane bol operovaný a zlepšenie jeho zdravotného stavu si vyžaduje dlhší
čas.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.5.2017 zotrval na podanej žalobe v zmysle

čiastočných späťvzatí žaloby. Konštatoval, že v poradí poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby bola
zohľadnená čiastočná úhrada dlžnej sumy zo strany žalovaného vo výške 350,- € zo dňa 29.9.2016.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.5.2017 uviedol, že predmetom konania je nárok
zo spotrebiteľského vzťahu, keď mal za to, že dlh žalovaného predstavuje len rozdiel medzi tým, čo bolo

žalovanému titulom úveru poskytnuté a tým, čo žalovaný titulom úveru už uhradil. Uvedené predstavuje
sumu 929,79 €, keď za dôvodný považoval i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1 %
ročne z tejto sumy. S ohľadom na zdravotný stav žalovaného, ktorého jediným príjmom je invalidný
dôchodok vo výške 136,10 € mesačne, požiadal o uloženie povinnosti splnenia dlžnej sumy žalovanému
v splátkach po 20,- €, maximálne však vo výške 30,- € mesačne. Uznal argumentáciu žalobcu v tom, že

dňa 29.9.2016 došlo zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy len vo výške 350,- € a nie 360,- € ako
to žalovaný uvádzal vo svojich písomným vyjadreniach. Dlžnú sumu potom vyčíslil vo výške 939,79 €.

12. Predmetom konania je nárok titulom zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre
obyvateľstvo č. 0228 3018 11RSU, túto uzatvoril žalovaný so žalobcom dňa 26.5.2011.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom vrozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych
vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

14. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I

keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanoveniaObčianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

15. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy
uzavretej medzi stranami sporu vo výške 2.645,97 € s príslušenstvom. Keďže žalobca zobral v priebehu

konania (pred otvorením pojednávania) podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 276,12 € spolu
so zmluvným úrokom vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 28,62 €, úrokom z omeškania vyčísleným k
26.4.2016 vo výške 0,09 €, zmluvným úrokom vo výške 27,50 % ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia,
poplatkami vo výške 0,30 € späť, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

16. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu
vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal súd za preukázané, že žalobca
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.5.2011 úverovú zmluvu č. 0228 3018 11RSU. Na
základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal

splácať za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Predmetnú zmluvu súd považoval za platný právny
úkon, keď uzavretá zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Súd sa nestotožnil s námietkou
žalovaného poukazujúcou na chýbajúce náležitosti uzavretej zmluvy, pre ktoré je potrebné považovať

poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, keď z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zistil, že zmluva obsahovala okrem ostatných zákonných náležitostí aj údaj o celkových nákladoch
spotrebiteľa (vyčíslený vo výške 7.382,90 €, ktorý bol uvedený v čl. I. bod 4 zmluvy), tiež obsahovala
údaj o výške splátky (i keď v zmluve nebolo rozpísané, koľko z každej jednotlivej splátky tvorí istinu,
koľko úrok, prípadne iný nárok). Súd však konštatuje, že nerozpísanie splátky na jednotlivé nároky nemá

za následok, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože pre vyslovenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov by bolo potrebné splnenie kumulatívnej podmienky neuvedenia
tejto náležitosti s podmienkou, že zmluva nemala písomnú formu, čo v danom prípade splnené nebolo,
nakoľko zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá v písomnej podobe.

17. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku súd vykonaným dokazovaním
dospel k záveru o jej nedôvodnosti. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, ktorý vyslovenie predčasnej
splatnosti úveru považuje za právo veriteľa, nie však za jeho povinnosť. Na základe zmluvného vzťahu
bolo žalovanému poskytnuté plnenie, ktoré mal splatiť v splátkach, keď premlčaciu dobu treba počítať
pre každú jednu splátku samostatne (§ 103 Občianskeho zákonníka). V danom prípade žalovaný riadne

neuhradil splátky úveru splatné od januára 2013, pričom žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru až písomným podaním zo dňa 28.10.2013, keď účinky predčasného zosplatnenia
úveru nastali k 11.11.2013. Nakoľko aj sám žalobca považoval nárok na zaplatenie splátok splatných v
mesiacoch január 2013 až apríl 2013 za premlčaný, vychádzajúc z toho, že žalobu podal na súde až
dňa 6.5.2016, nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom splátok splatných v období mesiacov január 2013

až apríl 2013 si neuplatnil

18. Súd považujúc vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku za nedôvodnú dospel k záveru,
že nakoľko úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov (nakoľko pre takýto záver súdu
neboli splnené zákonné podmienky absencie konkrétnych zákonných náležitostí a absencie písomnej

formy zmluvy, resp. uvedenie nesprávneho údaja o RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa) žaloba
bola v časti predstavujúcej rozdiel medzi tým, čo žalobca žalovanému poskytol na základe zmluvy (suma
3.000,- €) a tým, čo do momentu 23.1.2013 žalovaný uhradil a čo z tejto sumy bolo započítané na dlžnú
istinu (suma 280,15 €), po odpočítaní sumy splátok splatných v mesiacoch január 2013 až apríl 2013
(ktoré aj žalobca považoval za premlčané) a po odpočítaní sumy 350,- € (ktorú žalovaný uhradil po

podaní žaloby, ktorú celú sumu súd započítal na uplatnený nárok), zo strany žalobcu podaná dôvodne.
Číselné vyjadrenie sumy dôvodne podanej žaloby predstavuje sumu 2.295,97 €, ktorá predstavuje
sumu dlžnej istiny. Na zaplatenie tejto sumy súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca časť úhrady vo výške 350,- € dňa 29.9.2016 započítal na premlčanésplátky, súd konštatuje, že takéto jeho konanie je v rozpore s princípom spotrebiteľského práva, keď
veriteľ má postupovať tak, aby nepoškodzoval práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V danom
prípade sám žalobca uznal splátky splatné v mesiacoch január 2013 až apríl 2013 za premlčané a ich

zaplatenie si v tomto konaní neuplatnil, potom jeho konanie, keď sumu 350,- € uhradenú žalovaným
po začatí konania nezapočítal v plnej výške na nárok uplatnený v tomto konaní, treba považovať za
konanie v rozpore s dobrými mravmi a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. I s poukazom na
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., keď súd z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti, ktoré
oslabujú nárok veriteľa voči spotrebiteľovi v takomto type konania, by súd žalobu, ktorou by si žalobca

uplatnil na zaplatenie i premlčané splátky spotrebiteľského úveru (bez ohľadu na vznesenie námietky
premlčania zo strany spotrebiteľa) zamietol a čiastočné plnenie by započítal len na pohľadávku, ktorá
premlčaná nie je.

19. Súd tiež považoval za dôvodnú žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý žalobca
vypočítal v súlade s uzavretou zmluvou v dohodnutej výške prihliadnuc na platobnú disciplínu

žalovaného za obdobie do 26.4.2016 vo výške 66,13 €, zo sumy 2.645,97 € za obdobie do 27.4.2016
do 28.9.2016 a zo sumy 2.295,97 € za obdobie od 29.9.2016 do zaplatenia (zohľadniac v dlžnej istine
sumu uhradenú žalovaným dňa 29.9.2016). Súd konštatuje, že úrok z omeškania bol zo strany žalobcu
uplatnený vo výške nepresahujúcej výšku zákonného úroku z omeškania vyplývajúceho z ustanovenia
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., preto súd podanej

žalobe i v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vyhovel. Ohľadne
uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania súd zamietol podanú žalobu v časti o zaplatenie
úroku z omeškania z dlžnej sumy nad 2.295,97 € za obdobie od 29.9.2016 do zaplatenia, nakoľko tento
nárok vyhodnotil za uplatnený nedôvodne, keďže podľa názoru súdu celá suma úhrady z 29.9.2016
mala byť započítaná na predmet tohto konania.

20. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 27,50 % ročne z dlžnej sumy
za obdobie do dňa predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 12.11.2013) vo výške 402,22 €, súd v tejto
časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa názoru súdu tento nárok žalobcu má oporu v zákone,
keď úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý

tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru súd však považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči

spotrebiteľovi. Pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá

právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny

titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by

sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov

z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku
nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd
poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoréby zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na
uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného

úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Súd v tejto
súvislosti konštatuje, že rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca (priznávajúce zmluvný úrok aj po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) sú rozhodovacou praxou súdov SR prekonané.

21. Súd žalobcovi priznal nárok aj na zaplatenie sumy poplatkov za vedenie účtu a poistenie, ktoré

si žalobca uplatnil od žalovaného len za obdobie do 30.6.2013, nakoľko počnúc od 1.7.2013 došlo k
zmene zákona o bankách (zákon č. 483/2001 Z.z.) a od tohto času zákon zakazuje bankám (v tomto
prípade žalobca) účtovať si od svojich klientov poplatok za vedenie účtu. Uplatnený nárok na zaplatenie
poplatkov za vedenie účtu do 30.6.2013 je potrebné považovať za zákonný nárok a žaloba v tejto časti
bola zo strany žalobcu podaná tiež dôvodne.

22. O nároku na náhradu trov konania (v časti konania, ktoré bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby
zastavené) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď čiastočne zavinil zastavenie konania žalobca (v
časti, v ktorej došlo z jeho strany k chybnému výpočtu) a v časti žalovaný (ktorý po podaní žaloby časť
dlžnej sumy uhradil). Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2
CSP, keď obe strany sporu boli ohľadne danej časti konania čiastočne úspešnou stranou sporu (žalobca

mal úspech v časti konania o zaplatenie dlžnej istiny, časti zmluvného úroku a úroku z omeškania
a poplatkov; žalovaný mal úspech v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (o zaplatenie časti istiny,
zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia, časti úroku z omeškania). Preto súd
rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

23. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP, keď nevyhovel žiadosti žalovaného o
uloženie povinnosti uhradenia dlžnej sumy v splátkach (20,- €, maximálne 30,- € mesačne), keď výšku
navrhnutej splátky považoval za neprimeranú výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom mal za to, že
by nebolo spravodlivé požadovať od žalobcu ako veriteľa, aby na uhradenie svojej pohľadávky čakal
tak neprimerane dlhú dobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.