Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. august 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200579
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1719200579.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: L. G., O.. X. XX. XXXX, V. M.
XXX/XX, Č., zast. advokátkou JUDr. Miroslavou Vandákovou, Šúrska 136, Modra, proti žalovanej: C.
G., E.. Š., O.. XX. XX. XXXX, V. M. XXX/XX, Č., zast. advokátkou JUDr. Evou Klemovou, advokátka,
ul. M. R. Štefánika 1, Pezinok, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok z 23. októbra 2019 č.k. 8C/14/2019-104 v spojení s
opravným uznesením z 18. decembra 2019 č.k. 8C/14/2019-149, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 17. 10. 2019 žalobca vzal žalobu späť s odôvodnením, že v danom momente je
situácia BSM neriešiteľná, keďže V. Č.. X, ktorý je predmetom tohto konania nechce predať tretím
osobám a zároveň ani jedna zo strán sa nechce stať výlučným vlastníkom tohto bytu. Žalovaná podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 10. 2019 vyslovila so späťvzatím žaloby súhlas.

3. Vzhľadom na späťvzatie žaloby a súhlas žalovanej s týmto procesným úkonom žalobcu súd prvej
inštancie postupoval v zmysle § 145 ods. 1 C.s.p. a konanie zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a keďže
zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby, žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého uznesenia uviedol, že žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania vzhľadom na to,
že žalobca neriešiteľnosť situácie BSM bola žalobcovi známa a tento sa dodatočne rozhodol v súdnom
konaní nepokračovať výlučne z dôvodov, ktoré mu boli známe už v čase začatia konania. Súd prvej
inštancie nepovažovaldôvodprektorýžalobcavzalžalobuspäť,zatakúskutočnosť,ktorábyodôvodnila
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. navrhol,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadnej zo stránneprizná nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobu podal z dôvodu, že žalovaná nereagovala
na jeho list z 10. 12. 2018, ktorý obsahoval návrh na uzavretie mimosúdnej dohody o vyporiadanie BSM.
Na tento list žalovaná odpovedala až listom zo 4. 4. 2019, teda až po podaní žaloby na súd. V tomto liste

však žalovaná nenavrhla žiadne riešenie vyporiadania BSM, iba skonštatovala, že najlepším riešením
by bolo, ak by sa stala výlučnou vlastníčkou bytu, ale jej finančná situácia neumožňuje, aby žalobcu
vyplatila.Vovyjadreníz25.6.2019žalovanáuviedla,žebytbymaldovýlučnéhovlastníctvanadobudnúť
žalobca. Žalobca si však po rozvode zabezpečil vlastné bývanie, keďže jeho záujem stať sa výlučným
vlastníkom predmetného bytu sa „zmenšoval“ kvôli zlým vzťahom medzi ním a jeho rodičmi. Žalovaná

sa v auguste 2019 odsťahovala do okresu Zvolen, čím dala najavo, že nemá záujem stať sa vlastníčkou
spornéhobytu,podľažalobcutýmžalovanázmarilajedinúreálnumožnosťvyporiadaniaBSM.Keďžeani
jedna zo strán nemá záujem nadobudnúť predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva a jeho predaj
tretej osobe nie je možný vzhľadom na to, že právo prechodu a prejazdu cez pozemok rodičov žalobcu
sa viaže iba na sporové strany, jediným riešením bolo späťvzatie žaloby. Podľa žalobcu dôvodne podanú
žalobuvzalspäťpresprávaniesažalovanej.VtejtosúvislostižalobcapoukázalnanálezÚstavnéhosúdu

SR z 20. 3. 2018 sp. zn. ÚS 569/2017, v ktorom ústavný súd vyjadril názor, že niet dôvodu neaplikovať
ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa § 146 ods. 2 C.s.p.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku potvrdil. Uviedla, že na list žalobcu z 10. 12. 2018 reagovala až po podaní žaloby z

dôvodu, že v tom čase boli strany rozvedené iba 2 mesiace a v tom čase „nemala vnútorne spracovaný
ani rozpad manželstva, ani jej ďalšie smerovanie v osobnom živote a už vôbec nemala psychickú
kapacitu na riešenie neriešiteľnej bytovej situácie.“ K tvrdeniu žalobcu, že bol po celý čas naklonený
uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM žalovaná uviedla, že tomu nenasvedčuje reakcia
žalobcu na jej vyjadrenia z 25. 6. 2019 a z 23. 9. 2019. Vyporiadanie BSM nezáviselo od toho, či v

predmetnom byte bývala alebo nie a nemohlo byť zmarené tým, že sa z predmetného bytu odsťahovala.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle
ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradutrovkonania.Ztejtovšeobecnejzásadyexistovalidvevýnimkyobsiahnutév§146ods.2O.s.p.,
ktoré sa však do ust. § 256 ods. 1 C.s.p. premietli ako pravidlo (viď Civilný sporový poriadok, Komentár,

doc. JUDr. Marek Števček a kol. C.H.BECK 2016, str. 934). To znamená, že aj za súčasnej právnej
úpravy platí, že ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky
konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán
zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že strana podala
žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu

podala proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť stranou konania, že vzala žalobu späť a pod. Zavinenie
treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania
strana zavinila, súd prizná protistrane náhradu trov konania (pôvodne podľa § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p., v súčasnosti podľa § 256 ods. 1 C.s.p.). Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby,
žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne pre správanie

sa žalovaného (pôvodne § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., v súčasnosti § 256 ods. 1 C.s.p.). Ide najmä
o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel
so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného
hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto
hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal

právnu povinnosť.

9. Žalobca v odvolaní tvrdí, že dôvodne podanú žalobu vzal späť pre správanie sa žalovanej. Žalobca
napriek tomu nepožaduje, aby mu bol proti žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania, keďže
jeho odvolací petit znie tak, že žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Ust. § 146

ods. 1 písm. c/ O.s.p. však nebolo premietnuté do ust. § 256 ods. 1 C.s.p. Preto je odvolací súd toho
názoru, že ak by bola argumentácia žalobcu dôvodná, musel by výrok o nároku na náhradu trov konania
znieť tak, že žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Takýto výrok by reflektoval situáciu,
keď žalobca tvrdí, že mu vznikol nárok na náhradu trov konania, ale náhradu trov konania nepožaduje.10. Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej žalobca nevzal dôvodne podanú žalobu späť
pre správanie sa žalovanej. Žalovaná teda zastavenie konania z tohto hľadiska procesne nezavinila.

Vzhľadom na štádium v ktorom bola žaloba vzatá späť a najmä na charakter sporu (vyporiadanie BSM)
nemožno urobiť záver o tom, že by žaloba bola podaná dôvodne. Totiž vo vzťahu k predmetnému bytu
žalobca v žalobe navrhol jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalovanej. Neexistujú však žiadne
podklady z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žaloba bola v tomto ohľade podaná dôvodne teda, že v
prípade, ak by ju žalobca nevzal späť, predmetný byt by bol skutočne prikázaný do výlučného vlastníctva

žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcovi vyrovnací podiel. Je naopak pravdepodobné, že sporný byt
by v konečnom dôsledku nebol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže táto nemá finančné
prostriedky na to, aby žalobcu vyplatila. V konaní nevyšlo najavo ani žiadne také správanie sa žalovanej,
ktoré by sa dalo vyhodnotiť tak, že bolo príčinou späťvzatia žaloby. Len samotnú tá skutočnosť, že
žalovaná sa k návrhu žalobcu na mimosúdne vyporiadanie BSM vyjadrila až po podaní žaloby, nemožno
vyhodnotiť ako jej správanie sa ktoré by bolo príčinou späťvzatia žaloby. Žalobca totiž vzal žalobu späť

na základe zistenia, že žalovaná nemá záujem o prikázanie sporného bytu do jej vlastníctva a keďže
o sporný byt nemá záujem ani on situáciu vyhodnotil tak, že ďalšie trvanie sporu nemá význam. To,
že žalovaná sa do podania žaloby nevyjadrila k návrhu na mimosúdne vyporiadanie BSM, teda nebolo
dôvodom späťvzatia žaloby, ale išlo skôr o dôvod, pre ktorý žalobca žalobu o vyporiadanie BSM podal.
Odvolací súd tiež súhlasí so žalovanou v tom, že samotnú tá skutočnosť, že sa z predmetného bytu

odsťahovala, nemožno vyhodnotiť tak, že by „zmarila“ vyporiadanie BSM. Žalovaná by totiž na druhej
strane mohla žalobcovi vytýkať, že vyporiadanie BSM „zmaril“ on tým, že nemá dobrý vzťah so svojimi
rodičmi, čo spôsobilo, že o predmetný byt stratil záujem (ako vyplýva z jeho listu z 10. 12. 2018, pôvodne
o byt záujem mal). Obsah vyjadrení žalovanej z 25. 6. 2019 a z 23. 9. 2019 (č. l. 29, 48) nemá žiadny
vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná ako strana sporu má právo vyjadriť

sa k veci a realizácia tohto jej práva nemôže byť vyhodnotená v jej neprospech.

11. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom priznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. (za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku išlo o ust. § 146 ods. 2 prvá veta) z dôvodu, že zastavenie konania procesne zavinil

žalobca späťvzatím žaloby. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

12. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním
a nadobudol právoplatnosť.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).