Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206976
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118206976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa: C. P., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou
so sídlom Košice, Štúrova 20, proti manželke navrhovateľa: T. P., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Slovenská 69, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Pc 41/2018-84 zo dňa 9.9.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd“) rozhodol tak, že cit.:

„I. manželstvo účastníkov konania C. P., nar. XX.X.XXXX a T. P., rod. M., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené
dňa X.X.XXXX v A., ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého Miestneho národného výboru v A.,
vo zväzku 2, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X rozvádza,

II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že v tomto prípade
nejde len o dočasné odlúčenie manželov, ale o trvalé rozhodnutie navrhovateľa nežiť v jednom
zväzku a v jednej domácnosti s odporkyňou. Vzťah účastníkov konania je rozvrátený tak po stránke
materiálnej, keďže spolu dlhodobo nehospodária, po stránke psychickej, kedy navrhovateľ nehľadá

oporuvodporkyni,účastnícisinavzájomnedôverujú,nezdôverujúsa,odporkyňanerešpektujeosobnosť
navrhovateľa, keďže nevníma jeho rozhodnutie žiť s inou ženou ako slobodné, ale rozhodnutie
urobené pod vplyvom jeho partnerky. Hoci účastníkom konania sa zranil ich spoločný syn, toto ťažké
obdobie spolu nezdieľali. Vzťah účastníkov je absolútne nefunkčný aj po stránke intímnej, keďže nežijúmanželským životom viac ako 3 roky. Z manželstva pochádzajú 2 plnoleté deti, takže ani funkcia
výchovná už manželmi plnená nie je. Navrhovateľ má samostatnú domácnosť, ktorú zdieľa dlhodobo so
svojou družkou. Čo sa týka zdravotnej starostlivosti, túto si navrhovateľ zabezpečuje sám a v prípade

potreby mu pomáha družka. O žiadnu pomoc odporkyňu navrhovateľ nepožiadal. Taktiež odporkyňa
si vedie samostatný život, bez toho aby očakávala, vyžadovala, alebo potrebovala pomoc zo strany
navrhovateľa v akejkoľvek oblasti. Aj keď navrhovateľ, vzhľadom na svoj vek, má zdravotné problémy,
doteraz pomoc odporkyne nevyhľadal a táto mu žiadnu pomoc neposkytla. Argument odporkyne, že
manželstvo v ich veku by malo byť predovšetkým o vzájomnej pomoci, tu teda neobstojí. Súd mal za

to, že len dlhotrvajúce manželstvo nemôže byť dôvodom pre nerozvedenie tohto manželstva, pokiaľ má
súd za to, že rozvrat ich vzťahu nadobudol kvalifikovaný stupeň, pretože účastníci spolu komunikujú
už len formálne, 5 rokov spolu nevedú spoločnú domácnosť a neposkytujú si a ani nevyžadujú od
seba vzájomnú pomoc. Dôvodom pre nevyhovenie návrhu nemôžu byť ani prípadné majetkovoprávne
spory medzi účastníkmi konania a ich rodinnými príslušníkmi. Z dôvodu, že manželstvo účastníkov
dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií a vzhľadom na postoje účastníkov nie je ani predpoklad, že

by v budúcnosti nejaké funkcie mohlo plniť, súd návrhu vyhovel.

4. Poukázal na ust. § 18, § 19, § 22, § 23, ods. 1 Zákona o rodine.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania

Obsah odvolania, vyjadrenia k odvolaniu

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie manželka. Uviedla, že má za to, že nie je potrebné
manželstvo rozviesť. Manželstvo trvá už 33 rokov, ide o dlhotrvajúce manželstvo. Je nepochybné, že
počas toľkých rokov sa medzi manželmi vyskytnú krízy. Rovnako tak je aj v ich manželstve, avšak
doposiaľ všetky krízy prekonali a preto manželstvo vydržalo tak dlhý čas. Manžel už raz podal návrh na
rozvod, následne ho však vzal späť, opakovane opustil domácnosť, avšak opäť sa vrátil. To je podľa

nej dôkaz toho, že nie je presvedčený o konci ich vzťahu. Preto ja tento podaný návrh na rozvod
nepovažujem z jeho strany za definitívny, napokon, ani neprišiel na pojednávanie, aby potvrdil, že sa
chce rozviesť. Jeho neúčasť na pojednávaní je podľa nej dôkazom toho, že nie je pevne rozhodnutý toto
manželstvo ukončiť. Je pod silným vplyvom svojej terajšej priateľky, ktorá ho zjavne ovplyvňuje a diktuje
mu svoju vôľu. S manželom sú vo veku, kedy sa budú potrebovať, budú potrebovať vzájomnú pomoc

a oporu, už teraz má manžel zdravotné problémy a ona je pripravená sa oňho kedykoľvek postarať. Aj
keď vzťahy medzi nimi boli v minulosti zlé, v súčasnosti vždy, keď sa stretnú, komunikujú spolu veľmi
pekne. Z manželstva pochádzajú dve dospelé deti a aj podľa ich vyjadrenia nie je dôvod na rozvod
manželstva. Je hlboko veriaci človek, a z dôvodu svojej viery nemôžem súhlasiť s rozvodom, keďže
manželstvo uzatvárali až do smrti. Navrhla, aby odvolací rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

návrh zamietne.

7. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom v celom
rozsahu.

Hodnotenie odvolacieho súdu
Začiatok formulára
8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

Podľa § 18 Zákona o rodine(zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu

prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a 19.

9. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v

prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov

nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

10. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami
a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania a taktiež

príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav.
Napriek tomu, že manžel nebol v konaní vypočutý pred súdom, z jeho písomných podaní adresovaných
súdu, ako aj z prednesu jeho právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 9.9.2019 je zrejmé, že
tento na svojom návrhu zotrváva a je pevne rozhodnutý manželstvo ukončiť. V konaní bolo preukázané,
že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzťah je dlhodobo vážne narušený, spoločne

nekomunikujú, nehospodária, intímne spolu nežijú, ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií,
pričom rozvrat nie je len krátkodobý, ale trvalý. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový
stav a správne dospel na základe takto zisteného skutkového stavu k právnemu záveru, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel.
Výchovná funkcia manželstva už bola ukončená tým, že deti narodené z manželstva účastníkov sú

plnoleté, a teda súd prvej inštancie nemusel prihliadať na záujem maloletých detí. Za danej situácie je
rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ manžel zásadne odmieta
obnovenie manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie
manželstva rozvodom.

11. Pokiaľ manželka namieta, že manžel ju v budúcnosti bude potrebovať, budú sa vzájomne potrebovať
a ona je pripravená sa o neho kedykoľvek postarať, je veriaca, manželstvo uzatvárala do smrti,
tieto námietky nie sú spôsobilé mať za následok nesprávny záver súdu o rozvrate manželstva. V
prípade preukázaného a dlhodobého rozvratu manželstva nemožno nikoho nútiť kvôli náboženskému
presvedčeniu druhého manžela, alebo jeho viere, že v budúcnosti sa o neho postará, aby zotrval v

takomto manželskom zväzku.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
sú dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať

obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode manželstva účastníkov konania postupom podľa § 387, ods.
1 C.s.p. potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).