Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715207785
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1715207785.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská
spoločnosť a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom: Prešovská 48, Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária
Roštár - Slovák s.r.o, so sídlom, Révova 7, Bratislava, proti žalovanému: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. XXXX/XX, R., v zast.: R. K., P. R., V.I. XXXX/XX, o zaplatenie 257,98 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 4C/205/2015-56 zo dňa 16.05.2017,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal nárok na
náhradu škody v plnom rozsahu.

2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 488, § 489, § 451 ods. 1, 2, § 420 ods.
1, § 563, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 294, § 140 ods. 1, § 143 ods. 3 C.s.p. a vecne
tým, že, žalobou zo dňa 22.9.2015, doručenou súdu dňa 28.9.2015, sa žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanému platobným rozkazom povinnosť zaplatiť mu sumu 257,98 Žalobou zo dňa 22.9.2015,

doručenou súdu dňa 28.9.2015, sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu vo výške 257,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 36,58 eur od
25.10.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 36,58 eur od 26.11.2013
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 36,58 eur od 25.12.2013 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 37,06 eur od 11.2.2014 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 37,06 eur od 4.3.2014 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 37,06 eur od 1.4.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania

vo výške 5,25 % ročne zo sumy 37,06 eur od 25.4.2014 do zaplatenia, titulom neoprávneného odberu
vody z verejného vodovodu/ náhrady škody a nahradiť mu trovy konania.

3. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že žalovaný odoberal od žalobcu pitnú vodu a odvádzal
odpadovú vodu, t.j. využíval verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie
zmluvy a bez poskytnutie protiplnenia, preto má žalobca za to, že mu žalovaný spôsobil škodu.
žalovaného vyzval na úhradu sumy za využívané služby zaslaním faktúr na odberné miesto

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie na pojednávaní dňa 16.5.2017 v prítomnosti strán sporu /právneho
zástupcu žalobcu, splnomocneného zástupcu žalovaného a žalovaného/ oboznámením s listinných
dôkazov žalobcu: 7x faktúry, 7x druhé upomienky a prehľad odpočtov.6. Z predložených listinných dôkazov žalobcu súd zistil, že faktúry, pripojené k žalobe, boli vystavené
na meno žalovaného s uvedením „technického čísla“ XXXX-XXXXX-XXX s označením odberateľa: O.

XXXXXXX, na preddavkové/zálohové platby za opakujúce sa plnenia za fakturované obdobia: 9.9.2013
- 8.10.2013, 9.10.2013 - 8.11.2013, 9.11.2013 - 8.12.2013, 9.12.2013 - 8.1.2014, 9.1.2014 - 8.2.2014,
9.2.2014 - 8.3.2014, 9.3.2014 - 8.4.2014, s uvedením len „za dodanie tovaru a služby“, bez uvedenia
množstva odobratej pitnej vody za to ktoré obdobie, teda konkretizácie za čo, aké množstvo a v akej
jednotkovej cene sa „tovar“/služby účtujú.

7. Podľa „prehľadu odpočtov“ žalobca dlhodobo, prinajmenšom od 21.10.2012 do 31.12.2016
viedol evidenciu stavu vodomeru na odbernom mieste v mieste bydliska žalovaného a v pravidelných
intervaloch tam vykonával odpočet vodomeru. V období od 1.8.2013 do 31.12.2013 odpočtom /nie
odhadom/ odčítal spotrebu XX R., v období od 31.12.2013 do 15.1.2014 spotrebu X R. a v období
od 15.1.2014 do 7.7.2014 odčítal spotrebu 100 m3. Za toto obdobie /od 1.8.2013 do 7.7.2014, do

ktorého spadá aj žalované obdobie - 9.9.2013 - 8.4.2013, poskytnuté plnenia žalovanému vyúčtoval
faktúrou č. 414114207. Druhé upomienky obsahovali aj označenie čísla odberného miesta N. v R., V.
XX /adrese bydliska žalovaného/. V konaní pred súdom právny zástupca žalobcu potvrdil, že žalované
faktúry boli vystavené žalobcom ako zálohové faktúry. Nevedel uviesť, na základe akého právneho
titulu bol žalovaný pripojený na odber pitnej vody bez uzatvorenej zmluvy o dodávke pitnej vody. Ide o

odbernémiesto,aležalobcaneevidujenamenožalovanéhonejakúzmluvu.Predpokladá,žezmluvumal
uzatvorenú právny predchodca žalovaného. K rozporu medzi k žalobe pripojeným faktúram, začínajúcim
dvojčíslom 31 a číslam faktúr, uvádzaných v listinnom dôkaze žalobcu /prehľad odpočtov/ právny
zástupca uviedol, že v prehľade odpočtov sú uvedené asi čísla vyúčtovacích faktúr. Na pojednávaní
právny zástupca predložil súdu vyúčtovaciu faktúru za obdobie 7/2013 - 7/2014, vyhotovenú dňa

21.7.2014 s vyznačením preplatku 121,18 eur, vyznačením nameranej spotreby za toto obdobie 188 m3,
s uvedením preddavkových platieb spolu v sume 331,14 eur a súčasne s vyznačením preddavkových
úhrad 0,-eur. K tejto sa právny zástupca žalobcu vyjadril tak, že klient pravdepodobne kalkuloval so
zaplatenými zálohovými faktúrami, vznikol by rozdiel, ale skutočná spotreba bola zrejme nižšia, ako
boli preddavkové úhrady. Nevedel vysvetliť, ako bolo možné dospieť k preplatku vo výške 121,18 eur,

pri spotrebe 188m3 a žiadnych preddavkových úhradách. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na
pojednávaní uviedla, že nikdy im od žalobcu nebola doručená žiadna faktúra s uvedením preplatku.
Zo žaloby, príloh a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu má dojem, akoby to ani nebolo o nich, že
žalobca ani nevie akých má klientov, že dodáva pitnú vodu bez zmluvy. Zmluva existovala, bola na meno
otca žalovaného a po jeho smrti to bolo prepísané na žalovaného. Žalobou uplatnené sumy preddavkov

uhradenéneboli,lebonažalovanéhobolavedenáexekúcia.Povyjadrenízástupkynežalovanéhoprávny
zástupca žalobcu pripustil, že žalobca nemá v účtovníctve zrejme poriadok. Žiadal žalobe vyhovieť s
poukazom na jej vyjadrenie o existencii zmluvy o dodávke pitnej vody. Poukázal na § 28 ods. 5 Zákona
o verejných vodovodoch, z ktorého vyplýva, že k odberu pitnej vody došlo jej vtokom do potrubia a
žalovaný nesporoval tento odber.

8. V pôvodnej žalobe sa žalobca domáhal plnenia za skutkového tvrdenia, že žalovanému poskytoval
plnenie /pitnú vodu/ bez uzavretej zmluvy o dodávkach pitnej vody, v dôsledku čoho sa žalovaný
bezdôvodne obohatil/ spôsobil žalobcovi škodu, keďže mu za jeho plnenia neposkytol žiadne
protiplnenie Za účinnosti Civilného sporového poriadku /od 1.7.2016/ na pojednávaní dňa 16.5.2017

však žalobca zmenil skutkové tvrdenia, rozhodujúce pre posúdenie veci tak, že žalovanej sumy sa
domáha na základe existujúceho zmluvného vzťahu /existujúcej zmluvy o dodávkach pitnej vody/.

9. „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena /okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané/, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca /veriteľ/ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným /dlžníkom/
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu /odplatu/. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný /dlžník/ nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave /priebehu/ konania a na tom, ako

právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“ /rozsudok NS SR sp.
zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22. 9. 2010/.

10. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.

Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať /§ 132 ods. 1 C.s.p./. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán
v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať

zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú
stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci

samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež

tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné
bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho
pozitívneho tvrdenia.

11. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo skutkového stavu, vymedzeného žalobcom

v žalobe, súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvíjal žalovaný nárok na zaplatenie peňažného
plnenia a to nesplnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku či už na vydanie bezdôvodného
obohatenia, majúceho spočívať v prijatí plnení žalovaným vo vymedzenom období, za ktoré žalobca
žalovanému vystavil preddavkové faktúry, ktorých zaplatenia sa v konaní domáhal, bez právneho

dôvodu /pitnej vody bez uzavretej zmluvy o dodávke pitnej vody/, ale ani zákonných predpokladov pre
vznik nároku na náhradu škody /nepreukázanie porušenia právnej povinnosti žalovaným, v príčinnej
súvislosti s ktorým mala žalobcovi tvrdená škoda vzniknúť/, keď z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca dodával žalovanému pitnú vodu na základe existujúcej zmluvy o dodávkach pitnej
vody /jej existenciu žalovaný v konaní potvrdil a s jeho tvrdením sa právny zástupca žalobcu stotožnil, na

základe čoho zmenil rozhodujúce skutkové tvrdenia/ a na jej základe aj vystavoval žalovanému zálohové
faktúry.
12. V konaní nebolo žalovaným sporované nezaplatenie k žalobe pripojených zálohových faktúr na
preddavky za dodávky pitnej vody na odbernom mieste v R., V.I. XX /v mesačne sa opakujúcich
rovnakých sumách/ za obdobie 9.9.2013 - 8.4.2013. Z ďalšieho listinného dôkazu žalobcu „prehľadu

odpočtov“ však vyplynulo, že za toto obdobie už žalobca odpočítanú skutočnú spotrebu pitnej vody
žalovanému vyúčtoval a to faktúrou č. XXXXXXXXX, teda vysporiadal sa aj s nevykonanými úhradami
zálohových platieb. Nie je vylúčené, že aj nezaplatenie tejto vyúčtovacej faktúry je predmetom výkonu
rozhodnutia podľa osobitného predpisu /Exekučného poriadku/, keď sám právny zástupca žalobcu sa
vyjadril, že žalobca proti žalovanému viedol aj iné súdne konanie, aktuálne v štádiu exekúcie, ktoré

však bližšie nešpecifikoval.

13. Keďže súd žalobu o zaplatenie istiny zamietol v celom rozsahu, bolo namieste zamietnutie žaloby
aj v časti jej príslušenstva.

14. O nároku na náhradu trov konania v konaní úspešného žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
C.s.p.,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalovaný
bol v konaní v celom rozsahu úspešný.15. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365

ods. 1 písm. h/ a d/ C.s.p. a ďalej tým, že žalovaný na pojednávaním uskutočnenom dňa 16.05.2017
bránil len tým, že sa na pojednávaním uskutočnenom dňa 16.05.2017 bránil len tým, že k zaplateniu
faktúr, ktoré sú predmetom konania nedošlo len z dôvodu, že voči nemu bolo vedené exekučné konanie.
Žalovaný pritom nerozporoval, že spolu so svojou družkou spotreboval vodu dodanú žalobcom (ani
množstvo žalobcom dodanej vody), pričom všetky faktúry, ktoré mu za túto službu (dodávky pitnej

vody) žalobca zasielal, podľa jeho slov doručené boli. Žalovaný sa ďalej bránil tým, že medzi jeho
otcom - p. R. Q. a žalobcom bola uzatvorená písomná zmluva o dodávke pitnej vody, ktorú však
žalobca neeviduje vo svojom archíve a údajne táto zmluva bola prepísaná na žalovaného, a z tohto
dôvodu nemalo dôjsť zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu pitnej vody. Právny zástupca
nerozporoval existencia tohto zmluvného vzťahu, avšak z jeho prednesov nevyplýva, že išlo o zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným. Je teda pravdepodobné, že žalobca dodával pitnú vodu a na

odbernom mieste v minulosti evidoval uzatvorenú zmluvu (ktorú už nearchivuje), avšak uzatvorené s
otcom žalovaného, pričom po zistení, že pôvodný odberateľ zomrel a vlastníkom nehnuteľnosti sa stal
jeho syn - žalovaný, ktorý nepožiadal o uzatvorenie písomnej zmluvy, naďalej dodával pitnú vodu na
odberné miesto, avšak k uzatvoreniu novej zmluvy s novým vlastníkom (žalovaným) nedošlo, iba faktúry
za dodanie pitnej vody boli vystavované na žalovaného. Povinnosť žalobcu uzatvoriť písomnú zmluvu sa

vzťahuje v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia - § 15 ods. 7 písm. b) ZoVV len na uzatvorenie zmluvy
so žiadateľom o jej uzatvorenie, pričom poukazuje na to, že k takejto žiadosti zo strany žalovaného
nedošlo, Žalobca ani neeviduje žiadnu formu prepísania zmluvy na žalovaného, ako uvádza žalovaný.
Žalobca ďalej poukazuje na § 28 ods. 5 ZoVV a teda nárok na zaplatenie vodného vzniká priamo na
základepredmetnéhoustanoveniazákonaasúdbynemalnároknazaplatenievodnéhoviazaťnažiaden

žalobný titul.

16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

20. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením

súdu prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia jasne a výstižne odôvodňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že žalobca v rámci svojej žaloby
nepreukázal odôvodnenosť svojho nároku.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §255 ods. 1
C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému
žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).