Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/234/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907217194
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6907217194.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (, a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., so sídlom Hronského 2712,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom
P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti povinnému: P. W., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom R. V.

XXX, XXX XX, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad so sídlom
Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 10355/08, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 82,98 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 4Er/2168/2007-21 zo dňa 4. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku z a mi e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil
exekúciu podľa § 243f ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto
konaní je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 Zm/445/97
zo dňa 3. februára 1998. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že oprávnený podaním zo dňa 13.
januára 2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v súlade s

ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie
uviedol, že v danom exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, pretože išlo o obchodno-právny vzťah. Túto skutočnosť potvrdzuje podľa
oprávneného aj to, že daná vec bola prejednávaná na príslušnom krajskom súde ako obchodno-
právna. Oprávnený ďalej uviedol, že v čase základného konania neplatila právna úprava, ktorá by
ukladala súdom posudzovať právny vzťah právneho predchodcu oprávneného - TRANSINVEST, a.s.,

a povinného ako spotrebiteľský právny vzťah. Na záver oprávnený uviedol, že skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným nevie predložiť z dôvodu, že právny predchodca oprávneného
medzičasom zanikol a že až do 22. decembra 2015 nemal oprávnený povinnosť preukazovať vlastný
vzťah s povinným.

3. Súd prvej inštancie posúdil vzťah oprávneného a povinnej ako vzťah spotrebiteľský v zmysle

ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do
1. júla 2007 (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).4. Keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, súd prvej inštancie v zmysle
§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.

1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné
bremeno o vlastnom vzťahu právneho predchodcu oprávneného k povinnému, v dôsledku čoho si súd
nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmeny alebo na rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu
prvej inštancie tak nedošlo k vyvráteniu právnej domnienky v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,

čo následne zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d), e) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený
v odvolaní namietal posúdenie vzťahu právneho predchodcu oprávneného a povinného ako vzťahu
spotrebiteľského. Oprávnený opätovne v porovnaní s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie uviedol,

že v danom prípade ide o vzťah obchodno-právny, čo potvrdzuje skutočnosť, že vec bola prejednaná
na príslušnom súde ako obchodnoprávna. V rozhodnom čase neexistovala právna úprava, ktorá by
ukladala súdom v základnom konaní povinnosť skúmať právny vzťah zmluvných strán, a preto opätovný
prieskum v exekučnom konaní podľa oprávneného neprichádza do úvahy. Ako dôkaz žiadal v doplnení
jeho návrhu na vykonanie exekúcie predložiť súdny spis zo základného konania, pretože iné dôkazy

o vlastnom vzťahu s povinným k dispozícii nemal, a to v dôsledku zániku spoločnosti TRANSINVEST
a. s.. Podľa názoru oprávneného mal súd prvej inštancie vyhodnotiť doplnenie návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku ako dostatočné a mal rozhodnúť
o pokračovaní v exekúcii, pretože neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na prechodné ust. § 879j Občianskeho

zákonníka, toto ustanovenie sa podľa oprávneného vzťahovalo na zmluvy uzavreté od 1. apríla 2004.
Uplatnenie domnienky súdom prvej inštancie podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je retroaktívne
a súd prvej inštancie mal uplatniť výklad v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity.
Súd prvej inštancie mal podľa oprávneného vyhodnotiť jeho postavenie ako subjektu, ktorý nezapríčinil
nemožnosť splnenia stanovenej podmienky. Oprávnený ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie mu odňal

možnosť konať pred súdom a získané právo na výkon súdneho rozhodnutia. Záverom navrhol, aby
odvolací súd prehodnotil súladnosť ustanovenia § 243f Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej
republiky a v prípade pochybností vec postúpil na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky a
konanie do rozhodnutia ústavného súdu prerušil.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. S účinnosťou od 1. júla 2016 začal platiť nový procesný predpis - CSP, ktorý sa v zmysle prechodných
a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
marca 2017, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) auznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutéhorozhodnutiaodvolacísúdvsúladesust.§387ods.2CSPuvádzaajďalšiedôvody,ktorými
zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

13. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 27. novembra 2007 podal oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 5. decembra 2007 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 1
Zm 445/97 zo dňa 3. februára 1998 vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici. Súd prvej inštancie

vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14. apríla 2008. Súd prvej inštancie uznesením č. k.
4Er/2168/2007-21 zo dňa 4. júla 2016 zastavil exekúciu v súlade s ustanovením § 243f ods. 4 a § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie, ktoré
odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového stavu.

14.Podľa§243fods.1,4a6Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.marca2017(1)vexekučných

konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) ak
sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m). (6) ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd

preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,
rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v návrhu na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,

ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,

2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu

fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie
predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

19. Oprávnený v odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu s povinným ako vzťahu
spotrebiteľského. Podľa názoru oprávneného v čase základného konania neexistovala právna úprava,
ktorá by ukladala súdu posudzovať uvedený právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský. Tomuto zodpovedá
aj skutočnosť, že vec bola v základnom konaní prejednaná ako obchodnoprávna. Odvolací súd považuje
tento odvolací dôvod za nedôvodný. Podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinného napĺňa

zákonnú definíciu spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa.
V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov je preto potrebné na uvedený právny vzťah aplikovať
ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd sa tak plne stotožňuje
so záverom, ktorý vyslovil súd prvej inštancie a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom posúdenia
právneho vzťahu oprávneného s povinným ako vzťahu spotrebiteľského. Skutočnosť, že v základnom

konaní bola vec prejednaná ako obchodnoprávna, nevylučuje posúdenie vzťahu medzi oprávneným a
povinným ako vzťahu spotrebiteľského. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 9 ods.
3 písm. c) bodu 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v čase základnéhokonania, v zmysle ktorého sa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek prejednajú ako veci
obchodnoprávne bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písm. a) alebo b).

20. Oprávnený v odvolaní taktiež namietal, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal súd prvej
inštancie vyhodnotiť ako dostačujúce, a preto mal rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že splnenie povinnosti oprávneného spočívajúcej v doplnení návrhu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní tak, ako sa oprávnený mylne domnieva. Súdu prvej inštancie však vzniká povinnosť na základe

doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie skúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.

21. Vo vzťahu k argumentácii oprávneného, že nedisponuje dôkazmi o vlastnom vzťahu s povinným,
pretože remitent zanikol, odvolací súd uvádza, že oprávnený mal pri indosamentácii zmenky konať
s odbornou starostlivosťou, t. j. mal si zabezpečiť doklady o vlastnom vzťahu medzi remitentom a

vystaviteľom, najmä ak bol vystaviteľ fyzická osoba, na ktorú sa vzťahovali ustanovenia Zákona o
ochrane spotrebiteľa platného v čase vzniku právneho vzťahu.

22.Oprávnenývodvolanízároveňnamietalporušeniezákazuretroaktivity.Odvolacísúdvtejtosúvislosti
uvádza, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, v lehote 30
dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. 30 dní
odo dňa 23. decembra 2015) opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného
(resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného vyplýva, že ani táto
námietka oprávneného neobstojí.

23. V základnom konaní rozhodol súd len na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného v
návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na základe originálu predloženej
zmenky. Nie je zrejmé, či zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod
vystavenia zmenky, alebo či sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný

nárok, a teda v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

24. Nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným a
nepreukázal opak, a keďže pre tento prípad Exekučný poriadok ustanovuje domnienku (prezumciu),

podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) v znení účinnom do 31. marca 2017, odvolací súd
považuje uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie za vecne správne.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca
2017 ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

26. Oprávnený navrhol predmetné exekučné konanie prerušiť podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b)
CSP v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že ustanovenia § 243f Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31. marca 2017 sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

27. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

28. Odvolací súd v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania poukazuje na ustanovenie
§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, z ktorého vyplýva, že exekučné
konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti CSP, napr. § 162. Dôvodom je
tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania, je možné v exekučnom

konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca
2017. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania.
Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii [§ 114 ods. 1 písm.
b)], ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).29. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal
dôvod uvedený v § 162 ods. 1 písm. b) CSP pre prerušenie konania, a preto odvolací súd považoval

návrh oprávneného na prerušenie konania uvedený v rámci odvolania za neopodstatnený a zamietol ho.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)