Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118205999
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3118205999.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne K. G., bytom L. XX,

zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti
žalovanému B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, zastúpenému V4 JURISTIC group, s. r. o., so sídlom
Furdekova 16, Bratislava, IČO 50192205, o zaplatenie 6.742,12 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.872,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.872,12 eur od 31.12.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 6.742,12 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.742,12 eur od 01.03.2018 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je svokrou žalovaného, s ktorým žila v spoločnej
domácnosti. Žalovaný podnikal, v podnikaní sa mu nedarilo a počas ich spolužitia ju žiadal o rôzne
pôžičky. K žiadosti vždy došlo ústne, finančné prostriedky mu podľa jeho požiadaviek zapožičala s tým,

že peniaze jej vráti, keď ho o to požiada. Takto mu požičala dňa 25.02.2015 sumu 2.200 eur, dňa
02.03.2015 sumu 700 eur, dňa 05.08.2015 sumu 300 eur, dňa
-2- 18C/31/2018

20.09.2016 sumu 700 eur, dňa 22.05.2017 sumu 500 eur, dňa 05.06.2017 sumu 170 eur a dňa
30.06.2017 sumu 2.172,12 eur; spolu teda sumu 6.742,12 eur. žalovaný pre nezhody s jej dcérou opustil
spoločnú domácnosť. Žalovaného vyzvala listom zo dňa 22.02.2018 na vrátenie danej sumy, pričom

žalovaný na to nijak nereagoval. Poznamenala, že po vážnej dopravnej nehode v rámci náhrady škody
získalafinančnéprostriedky,ktorémalauloženévI.atietopostupnevyberalaaposkytovalažalovanému.
V rámci svojej výpovede žalobkyňa uviedla, že v 01/2016 žalovanému na opravu vozidla zn. G. požičala
sumu 2.200 eur. Pýtal si to za účelom opravy prevodovky. Následne si ešte od nej pýtal aj 700 eur
na výmenu oleja. Tieto peniaze mu požičala. Potom mal zákazku v I.u, kde ako brigádnici mu chodili
pomáhať susedia. Občas ich aj vyplatil. Po čase už však s ním prestali na zákazku chodiť. Vždy, keď ho
títo susedia videli prísť domov, chodili za ním. Pýtala sa matky týchto chlapcov, čo od žalovaného stále

chcú. Povedala, že žalovaný im dlží peniaze za prácu v I., pričom uviedla, že sa jedná o sumu 700 eur.
So žalovaným sa o tomto rozprávala a dohovárala mu, na čo jej on povedal, že to je jeho vec. Potom
poprosila svoju matku, aby sumu 700 eur odovzdala chlapcom v kostole, keďže chodili miništrovať.
ŽalovanýmalzákazkuvY.Z.akeďjuužmaldokončovať,prišielstým,žejepotrebnédokúpiťeštenejakémadlá v sume 500 eur, aby mu tieto požičala. Sľúbil, že peniaze vráti, keď mu bude vyplatená zákazka.
To bolo v máji. V júni mu poštou prišli hasiace prístroje za sumu 170 eur. Aj tieto peniaze si prišiel od nej
požičať. Ako dôkaz o tom, že mu má byť zaplatená suma za vykonanú prácu, jej nechal faktúru, pričom

z týchto peňazí jej chcel tieto pôžičky vrátiť. Potom prišla na neho exekúcia vo výške 2.172,12 eur, ktorú
som zaplatila a peniaze poslala exekútorovi, pričom na poštovú poukážku napísala meno žalovaného
ako odosielateľa. Peniaze za mzdu chlapcom vyplácala z vlastnej vôle. Žalovanému povedala, že to
zaplatí a on sa nebránil. Dodala, že dátumy pôžičiek si značila do slovníčka, ktorý potom založila a už ho
nenašla. Preto uvádzala len približné dátumy. Pokiaľ v žalobe uvádzala, že pôžičku na opravu vozidla

poskytla žalovanému v roku 2015 a na pojednávaní tvrdila, že to bolo v roku 2016, možno sa pomýlila,
ale v sume sa určite nepomýlila. Žalovaného žiadala, aby jej pôžičky vrátil, keď je ukázal faktúru, ale
on jej povedal, že peniaze ešte vyplatené nemá. Pôžičky nijak nespochybňoval, len stále tvrdil, že ho
ešte nevyplatili. Pri poskytovaní pôžičiek bola vždy prítomná jej dcéra a pri posledných dvoch pôžičkách
jej osobná asistentka. Jej matka bola prítomná, keď dávala do obálky 700 eur pre chlapcov za mzdu.
Nevedela presne uviesť, či požičaná suma 300 eur bola na opravu vozidla, alebo na záhradné jazierko.

Žalovaný jej povedal, že pôžičky jej vráti, keď bude mať peniaze. Prvé pôžičky nechala na žalovanom,
vráti jej ich, keď bude mať peniaze. Tie posledné pôžičky, keď jej priniesol faktúru, povedal, že vráti, keď
dostane vyplatené peniaze. Vzhľadom na rozpor tvrdení v žalobe a vo výpovedi žalobkyne, upresnila, že
pripôžičkáchnaopravuvozidlajejžalovanýpovedal,žejejichvráti,keďpredávozidlo,Pritýchostatných
pôžičkách, keď mu zaplatia zákazky. Aj vrátenie pôžičky za mzdu mali dojednané tak, že jej žalovaný

peniaze vráti, keď bude mať. Peniaze vyplatila pre dobré susedské vzťahy. Žalovaný jej nepovedal, aby
ich nevyplácala. Povedal, že keď zaplatí, zaplatí, ale peniaze jej vráti. V prípade exekúcie sa bála, že
prídu o pozemok. Sama z vlastnej iniciatívy dala peniaze dcére, ona to všetko vytelefonovala a uhradila.
Žalovaný ju žiadal o vyplatenie exekúcie. Vzhľadom na rozpor v tvrdeniach žalobkyne, upresnila, že
žalovaný spočiatku hovoril, že si exekúciu vyplatí sám, ale že teraz nemá peniaze. Nakoniec žalovaný

sám povedal, že keď má peniaze, nech požičia a on jej to potom vráti, keď bude mať peniaze. Sumu
300 eur mu požičiavala na

-3- 18C/31/2018

záhradníčku. Vzhľadom na rozpor tvrdení v žalobe a vo svojej výpovedi upresnila, že nevie, na aký účel
mu požičiavala 300 eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že tvrdenia
žalobkyne sú nepravdivé a nikdy od nej neprijal žiadnu pôžičku a nemá voči nej žiadne dlhy. Exekúciu

si vyplatil sám zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Svoje podnikanie financoval z vlastných
prostriedkov nadobudnutých podnikaním. Motorové vozidlo síce mal v oprave asi 2 dni, ale povedali mu,
že oprava by bola drahšia ako hodnota vozidla, a preto mu vystavili aj likvidačný list. Vozidlo predal za
zostatkovú hodnotu 1.500 eur ako nepojazdné na náhradné diely. Hasiace prístroje si preberal osobne
od dodávateľa na C.umpe. Sumu za ne uhradil z peňazí, ktoré mu poslalo W.. Madlá stáli 235 eur a

vyrábala ich firma E.. Brigádnici dostali všetko, čo mali dostať. Vyplatil im všetko, na čo mali nárok a
nesúhlasil by, aby im niekto niečo iné dával. Ku koncu im už nič nedlžil. K decembru vyrovnal celý dlh.
Splácal im ho po 50 eur mesačne. Ohľadom peňazí brigádnikom sa so žalovanou ani so svojou bývalou
manželkou nerozprával a nemal vedomosť o tom, že peniaze im boli žalobkyňou vyplatené. V období
rokov 2015 - 2017 mal dobré finančné možnosti. V tom čase mal exekúcie, asi 2. Jednalo sa o sociálnu a

zdravotnú poisťovňu. Nevedel, že žalobkyňa vypláca exekúciu, túto si vyplatil sám poštovou poukážkou.
Všetky exekúcie si vyplatil sám. Záhradné jazierko vykopal so synom. Stálo 700 eur a zaplatil ho on. N.
bytový podnik v Y. Z. mu odmenu za vykonanú prácu vyplácal len na účet. Materiál nakupoval niekedy
bezhotovostne, niekedy prostredníctvom hotovosti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného a svedkov N. E., H. I., K. J. a I. J. a
oboznámením výzvy zo dňa 22.02.2018, čestných prehlásení H. I. zo dňa 22.02.2018, A. K. zo dňa
22.02.2018 a zo dňa 10.09.2019 a N. E. zo dňa 22.02.2018, výpisu z účtu žalobkyne, výberového lístka
zo dňa 15.02.2016, ústrižku poštového poukazu, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2017, výpisov z
účtu žalovaného za obdobie od 01.01.2015 do 01.01.2016, za obdobie od 01.01.2016 do 01.01.2017, za

obdobie od 01.01.2016 do 01.12.2017, čestného vyhlásenia I. E. zo dňa 11.09.2019, faktúry č. XXXXXX
zo dňa 06.11.2015, technického preukazu vozidla G., zákazkového listu č. 292/2015 a zistil nasledovný
skutkový stav:4. Výzvou zo dňa 22.02.2018 vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 2.200 eur zo
dňa 25.02.2015, vo výške 700 eur zo dňa 02.03.2015, vo výške 300 eur zo dňa 05.08.2015 (účel: oprava
motorovéhovozidlaG.),vovýške700eur(účel:mzdabrigádnikom),vovýške500eurzodňa22.05.2017

(účel: zaplatenie madiel k zákazke Y.), vo výške 170 eur (účel: hasiace prístroje Y.), vo výške 2.172,12
eur zo dňa 30.06.2017 (účel: exekúcia R. N.), t. j. celkom suma 6.742,12 eur, a to do 3 pracovných dní
od prevzatia výzvy.

5. Z čestného prehlásenia H. I. zo dňa 22.02.2018 vyplýva, že dňa 05.06.2017 bola svedkom pri

preberaní finančných prostriedkov v sume 170 eur žalovaným od žalobkyne za účelom dobierky -
hasiace prístroje. Žalovaný dal prísľub vrátenia.

-4- 18C/31/2018

6. Z čestného prehlásenia A. K. zo dňa 22.02.2018 vyplýva, že bola svedkom pri zapožičaní a preberaní
finančných prostriedkov dňa 20.09.2016 v sume 700 eur, ktoré žalovaný žiadal od žalobkyne na
vyplatenie dlžnej mzdy brigádnikom a dňa 22.05.2017 pri zapožičaní a preberaní sumy 500 eur za
účelom zaplatenia materiálu - madlá na zákazke na Y. Z. žalovaným od žalobkyne. Žalovaný prisľúbil
peniaze vrátiť. Z čestného prehlásenia A. K. zo dňa 10.09.2019 vyplýva, že z rozhovoru so žalobkyňou

zistila, že žalovaný nevyplatil brigádnikom mzdu, a preto sa častejšie dopytovali na žalovaného. Raz ju
žalobkyňa poprosila, aby odovzdala obálku, v ktorej bolo 700 eur chlapcom po pohrebe. Odovzdala ju K.
s tým, aby si to prepočítali. O pár dní neskôr pri náhodnom stretnutí sa ich pýtala, či to bolo v poriadku,
na čo jej oni odpovedali, že bolo.

7. Z čestného prehlásenia N.. N. E. vyplýva, že bola svedkom pri zapožičaní finančných prostriedkov
žalobkyňou žalovanému v sume 2.200 eur dňa 25.02.2015, v sume 700 eur dňa 02.03.2015 a dňa
05.08.2015 vo výške 300 eur za účelom opravy motorového vozidla G.. Žalovaný si tiež požičal dňa
30.06.2017 sumu 2.172,12 eur, ktoré slúžili ako úhrada exekúcie. Všetky peniaze si požičal s prísľubom
vrátenia.

8. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že dňa 16.01.2015 obdržala platbu vo výške 9.792 eur, pričom
dňa 21.01.2015 ju poukázala ako úhradu na iný účet. Počiatočný stav na účte ku dňu 01.01.2015 bol
vo výške 1.327,73 a konečný stav ku dňu 31.01.2015 bol vo výške 1.386,21 eur. Dňa 15.02.2016 došlo
z účtu žalobkyne k výberu sumy 40.000 eur. Poštovou poukážkou zo dňa 30.06.2017 bola poukázaná

súdnemu exekútorovi suma 2.169,12 eur. Odosielateľom bol žalovaný.

9. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2017, splatnou dňa 04.08.2017, vyfakturoval žalovaný
sumu 8.583,73 eur za vykonané práce. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 25.02.2015 bol na
účte účtovný zostatok vo výške - 1,19 eur. Ku dňu 10.03.2015 bol účtovný zostatok vo výške 448,81

eur, pričom od 25.02.2015 do 10.03.2015 nie je evidovaný na účte žiadny finančný pohyb. Ku dňu
08.08.2015bol na účte žalovaného účtovný zostatok 200,67 eur, pričom dňa 06.08.2015 došlo k výberu
sumy 300 eur. Ku dňu 20.09.2016 bol na účte žalovaného účtovný zostatok vo výške 390,62 eur. Ku
dňu 22.05.2017 bol na účte žalovaného účtovný zostatok vo výške 2.083,08 eur. Ku dňu 08.07.2017
bol účtovný zostatok vo výške 903,48 eur. Ku dňu 26.07.2017 bol účtovný zostatok na účte vo výške

1.955,20 eur, ku dňu 01.08.2017 to bolo 710,20 eur.

10. Z čestného prehlásenia I. E. zo dňa 11.09.2019 vyplýva, že v roku 2017 spolupracoval so žalovaným
na zákazke pre E. podnik v Y. Z.. Zákazku aj dozoroval a s objednávateľom riešil vyplácanie zálohových
platieb. Pred začatím práv vyplatil objednávateľ žalovanému 50 % hodnoty objednávky a po začatí prác

mu bolo vyplatených ďalších 20 %. Zálohy predstavovali sumu 18.700 eur. Žalovaný tak nebol nútený
kupovať materiál na zákazku v Y. Z. z požičaných peňazí.

11. Faktúrou č. XXXXXX vyfakturoval žalovaný N. X. sumu 150 eur ako kúpnu cenu za vozidlo G.. Z
technického preukazu vozidla G. vyplynulo, že k zmene držiteľa vozidla zo žalovaného na N. X. došlo

dňa 06.11.2015.

-5- 18C/31/201812. Zo zákazkového listu č. XXX/XXXX vyplýva, že vozidlo G. bolo do servisu dotiahnuté ako
nepojazdné. Predpokladaná výška opravy bola stanovená na sumu 5.600 eur. Vozidlo bolo prijaté dňa
06.11.2015 a odovzdané dňa 12.11.2015.

13. Z výpovede svedkyne N. E. vyplynulo, že je dcérou žalobkyne a bývalou manželkou žalovaného.
V roku 2015 začal mať žalovaný finančné problémy v podnikaní. Povedal jej, že potrebuje počiatočné
investície na zákazky a investor mu zaplatí až s odstupom času. Žalovaný chodil za jej matkou a pýtal
si peniaze s tým, že vráti, keď bude mať. Potreboval na nákup materiálu, opravu vozidla, exekúciu.

Mama mu vždy požičala. Vie, že počas leta pre neho pracovali aj susedia. Časť mzdy im zaplatil,
zvyšok nie. Bolo to 700 eur. Ich mama jej povedala, že žalovaný im dlží peniaze. Keď sa s ním o
tom rozprávala, povedal jej, že im nič nedlží. Potom sa začal vykrúcať a povedal, že má problémy na
zákazke, že mu všetko nezaplatili. Sedeli vtedy v kuchyni a povedal: „Keby mi mamina požičala.“ Sám
si od nej pýtať peniaze nešiel. Mama bola vo vedľajšej izbe a rozhovor počula. S odstupom času dala
peniaze do obálky a poslala chlapcom. Žalovaný bol so žalobkyňou dohodnutý na splatnosti pôžičiek

tak, že keď bude mať, vráti. Vie, že si žalovaný požičiaval na auto v servise. Prvý krát to bolo 700 eur,
druhý krát nevie. Prítomná bola, keď sa vyplácala exekúcia. Mama dala peniaze na stôl s tým, že to
sú peniaze na exekúciu. Žalovaný ju vtedy o poskytnutie týchto peňazí žiadal. Tiež bola prítomná pri
pôžičke na vyplatenie záhradníckych služieb. K rozporu vo svojej výpovedi a v čestnom prehlásení zo
dňa 22.02.2018 uviedla, že pri písaní čestného prehlásenia sa sústredila na najdôležitejšie položky. S

odstupom času si ich už presne nepamätá. Vozidlo Volvo žalovaný vlastnil do roku 2016. Opravy sa
vykonávali začiatkom roka 2016 a myslí si, že niekedy na jeseň toho roka ho predal ako nepojazdné.
Nevie, za koľko a komu ho predal. Upresnila, že pôžička na opravu vozidla bola začiatkom roka 2016,
mzdy brigádnikom v máji 2016 a exekúcia bola vyplatená koncom júna 2016.

14. Z výpovede svedkyne H. I. vyplynulo, že je opatrovateľkou žalobkyne. Žalovaného pozná ako
rodinného príslušníka žalobkyne. O takéto záležitosti sa nestará. Len dvakrát podávala žalobkyni
peňaženku, pretože ju o to požiadala a videla, ako žalovanému dáva peniaze. Ani raz však nevidela,
koľko peňazí mu dáva. Až z následného rozhovoru so žalobkyňou sa dozvedela, že žalovaný si pýtal
peniaze na nejaké madlá, tak mu ich dala. Žalovaný po oba razy žalobkyni povedal, že vráti, keď bude

mať. Mohlo to byť tak dva a pol roka dozadu. Videla, že žalovaný prišiel za žalobkyňou a o tieto pôžičky
ju požiadal. O účele pôžičiek sa dozvedela vždy aj z následného rozhovoru so žalobkyňou. Nepamätá
si, kedy presne k pôžičkám došlo. Čestné prehlásenie zo dňa 22.02.2018 písala asi žalobkyňa. V čase
podpisovania čestného prehlásenia si dátum presne pamätala, ostatné údaje uviedla tak, ako sa ich
následne dozvedela od žalobkyne. Žalovaný neuviedol účel pôžičky, keď si peniaze pýtal od žalobkyne.

Upresnila, že konkrétny dátum poskytnutia pôžičiek jej asi povedala žalobkyňa. Nepamätá si, čo bolo
predvčerom. Nevedela, či si žalobkyňa pýtala od žalovaného späť pôžičky, ani to, či jej ich vrátil.

15. Z výpovede svedka I. J. vyplynulo, že spolu s bratom žalovanému pomáhali pri stavebných prácach.
Takto si privyrábali počas prázdnin asi 3 roky. Po prerábke bytu v Pezinku im žalovaný zostal dlžiť

peniaze, pretože majiteľ bytu nebol spokojný s vykonanými prácami. Keďže žalovanému majiteľ bytu
nezaplatil, dal im zo svojho s tým, že zvyšok im doplatí. Peniaze im vyplácal vždy na konci leta. Asi po
pol roku ako trištvrte, presne si už nepamätá, im po pohrebe, na ktorom miništrovali, dala
-6- 18C/31/2018

mama žalobkyne obálku a povedala, že to majú od žalovaného. Po otvorení obálky zistili, že sú tam
peniaze a suma zodpovedala tomu, čo nám vtedy nevyplatil. Presne si už nepamätá, ale bolo to okolo
300 eur pre každého. Nepamätá si, či sa žalovaný informoval u nich, či peniaze naozaj dostali.

16.ZvýpovedesvedkaK.J.vyplynulo,ževrokoch2014-2016vždypočasprázdninvykonávalpomocné

práce pre žalovaného. Žalovaný im zaplatil vždy všetko a načas.. Platil im vždy na konci každého
mesiaca. Vždy bol s ním veľmi spokojný, a preto si inú brigádu nehľadal. Po poslednej brigáde na byte v
Pezinku im žalovaný nevyplatil mzdu, pretože ho nevyplatil majiteľ bytu. Presne už nevie, koľko to bolo
peňazí. Mohlo to byť okolo 300 eur, max. 350 eur. Raz im dal 50 eur zo svojho, keďže mu majiteľ bytu v
I. nezaplatil. Aj mu hovoril, že pokiaľ nemá peniaze naraz, môže im to dať postupne. Potom s odstupom

času, niekedy v zimnom období im po pohrebe, na ktorom miništrovali, dala matka žalobkyne obálku
s tým, že im to posiela žalovaný. Potešil sa, vec považoval za vybavenú a viac to neriešil. V obálke
bola presne suma, ktorú im žalovaný dlžil. Nepamätá si, či sa žalovaný niekedy informoval, či peniazeskutočne dostali. Párkrát sa s bratom boli pýtať, či už mu boli peniaze vyplatené, ale nejak rázne sa
ich nedomáhali.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

19. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

20. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh

veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne
dôvodná. Žalobkyňa svoj nárok uplatnený žalobou odvodzuje od zmluvy o pôžičke. V zmysle vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia zmluvou o pôžičke jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane

(dlžníkovi) veci určené podľa druhu, ktoré sa dlžník zaväzuje po čase vrátiť. Charakteristickým znakom
zmluvy o pôžičke je, že má reálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahu teda nestačí len uzavretie
zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila, že
so žalovaným uzavrela hneď niekoľko zmlúv o pôžičke, teda, že tomuto viackrát požičala peniaze.
Konkrétne sa malo jednať o nasledovné pôžičky: dňa 25.02.2015 suma 2.200 eur, dňa 02.03.2015 suma

700 eur, dňa 05.08.2015 suma 300 eur, dňa 20.09.2016 suma 700 eur, dňa 22.05.2017 suma 500 eur,
dňa 05.06.2017 suma 170 eur a dňa 30.06.2017 sumu 2.172,12 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
rozporovaltvrdeniažalobkyneabránilsatým,žeuvedenépôžičkymuneboliposkytnuté,zaoberalsasúd
na prvom mieste otázkou vzniku záväzkového vzťahu, t. j. či došlo nie len k uzavretiu zmluvy o pôžičke
hoci aj len ústne, ale aj k reálnemu odovzdaniu peňazí. Prvou tvrdenou pôžičkou mala byť pôžička vo

výške 2.200 eur zo dňa 25.02.2015. Z čestného prehlásenia Miroslavy Bartákovej síce vyplýva, že bola
-7- 18C/31/2018

svedkom zapožičania tejto sumy žalobkyňou žalovanému, avšak v rámci svojej výpovede na
pojednávaní sa o tejto sume vôbec nezmienila. Na výslovnú otázku súdu, aby uviedla, pri odovzdávaní

ktorých pôžičiek bola osobne prítomná, označila len pôžičku vo výške 300 eur a vyplatenie exekúcie.
Súd preto čestné prehlásenie tejto svedkyne vyhodnotil ako nedôveryhodné. Súd neuveril svedkyni, že
pri písaní čestného prehlásenia sa sústredila na najdôležitejšie položky, ktoré si už s odstupom času
nepamätá, nakoľko aj čestné prehlásenie bolo spísané so značným časovým odstupom od momentu
možného poskytnutia peňazí - 3 roky, čo je časový úsek, po uplynutí ktorého nie je objektívne možné

pamätať si rôzne udalosti presne na deň. Toto je možné len za predpokladu, že by si o takejto udalosti
svedkyňa viedla písomný záznam, čo však netvrdila. Písomný záznam si viedla podľa svojich vyjadrení
žalobkyňa, preto možno bez pochybností dospieť k záveru, že predmetné čestné prehlásenie svedkyňa
koncipovala v spolupráci so žalobkyňou. Aj z tohto dôvodu súd na čestné prehlásenie N. neprihliadol.
S poukazom na uvedené možno konštatovať, že žalobkyňa pri preukazovaní poskytnutia tejto pôžičky

neuniesla dôkazné bremeno a súdu dôveryhodne nepreukázala, že k reálnemu odovzdaniu sumy 2.200
eur skutočne došlo. K preukázaniu poskytnutia predmetnej pôžičky neprispel podporne ani účel pôžičky
- oprava vozidla, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by v čase možného poskytnutia pôžičky bolo
vozidlo opravované (podľa zákazkového listu č. 292/2015 bolo vozidlo servisované až v 11/2015, čo je
približne9mesiacovodprípadnéhoposkytnutiatvrdenejpôžičky).Jepotrebnézdôrazniť,žeúčelpôžičky

ako taký nie je určujúcim znakom poskytnutia pôžičky. Na preukázanie poskytnutia pôžičky môže slúžiť
len nepriamo. Ďalšou pôžičkou mala byť suma 700 eur zo dňa 02.03.2015. O existencii tejto pôžičky
sa vo svojom čestnom prehlásení vyjadrila MQ., keď uviedla, že bola svedkom zapožičania týchto
peňazí, pričom podobne ako pri predchádzajúcej pôžičke vo svojej výpovedi uviedla, že bola svedkom
odovzdania peňazí len v sume 300 eur a vyplatenia exekúcie. Súd z tohto dôvodu ako aj z dôvodu

vyššie uvedeného pri pôžičke vo výške 2.200 eur vyhodnotil čestné prehlásenie ako nedôveryhodné
a na toto neprihliadol. Pokiaľ sa svedkyňa E. k tejto pôžičke vyjadrovala aj vo svojej výpovedi, súd jej
výpoveď v tomto smere vyhodnotil ako nejednoznačnú, keď uviedla, že o pôžičke vo výške 700 eur
vedela, avšak z ďalšieho kontextu jej výpovede vyplynulo, že nebola osobne prítomná pri odovzdávanítejto pôžičky žalovanému, čo znamená, že o nej mala len sprostredkované informácie. Táto skutočnosť
výrazne oslabuje dôkaznú silu jej výpovede, a preto súd ustálil, že ani v tomto prípade žalobkyňa
dostatočne nepreukázala poskytnutie týchto peňazí žalovanému. Podľa svojich tvrdení žalobkyňa mala

požičať žalovanému aj sumu 300 eur dňa 05.08.2015. K poskytnutiu tejto pôžičky sa vyjadrila vo svojej
výpovedi opäť svedkyňa E., ktorá uviedla, že bola prítomná pri odovzdávaní sumy 300 eur žalobkyňou
žalovanému na realizáciu záhrady. V tomto prípade súd nemal dôvod spochybňovať výpoveď svedkyne,
nakoľko žalovaný nerozporoval, že v tom čase sa vykonávali záhradné úpravy. Namietal len, že tieto
uhrádzal sám. O tomto svojom tvrdení však súdu nepredložil žiaden dôkaz. Aj keď z výpisu z účtu

žalovaného vyplýva, že v čase možnej pôžičky disponoval na účte určitým obnosom peňazí, z ktorého
vybral sumu 300 eur, nebola to suma postačujúca na úhradu záhradných úprav, nakoľko ako sám
žalovaný tvrdil, záhradné úpravy stáli 700 eur. Finančnými prostriedkami v takejto výške žalovaný v
rozhodnom čase nedisponoval. Aj s poukazom na tieto podporné skutočnosti súd dospel k záveru, že
žalobkyňa žalovanému pôžičku vo výške 300 eur naozaj poskytla. Čo sa týka pôžičky vo výške 500 eur
zo dňa 22.05.2017, jej poskytnutie žalobkyňa preukazuje čestným prehlásením A. K.. Toto

-8- 18C/31/2018

čestné prehlásenie, podobne ako aj čestné prehlásenie N. E., nepovažuje súd za dôveryhodné.
Predmetné čestné prehlásenie vzbudzuje pochybnosti už len tým, že je v ňom uvedený presný dátum
poskytnutia pôžičky, pričom čestné prehlásenie bolo spísané s odstupom takmer jedného roka od

možného poskytnutia pôžičky. Súd zastáva rovnaký názor, ako v prípade čestných prehlásenia N. E.,
že nie je objektívne možné, aby si človek bežné udalosti pamätal aj s odstupom času presne na deň,
obzvlášť, keď navyše ide o osobu vyššieho veku. Presný dátum je možné pamätať si za predpokladu,
že by si A. K. viedla písomný záznam o tejto udalosti. Ako súd už vyššie uviedol, písomný záznam si
podľa svojich tvrdení viedla žalobkyňa, a preto možno s istotou tvrdiť, že aj toto čestné prehlásenie bolo

pripravované a spisované v spolupráci so žalobkyňou, čím sa podstatne znižuje dôkazná sila tejto listiny.
S poukazom na uvedené možno konštatovať, že ani v prípade tejto pôžičky žalobkyňa dôveryhodne
nepreukázala jej reálne odovzdanie žalovanému. V prospech žalovaného podporne svedčí aj fakt,
že v čase, keď malo dôjsť k žalobkyňou tvrdenej pôžičke, žalovaný na účte disponoval dostatočným
množstvom peňažných prostriedkov na to, aby pokryl svoje potreby tak, ako to tvrdil v rámci svojej

obrany. V neposlednom rade si žalobkyňa uplatnila i nárok na vrátenie pôžičky vo výške 170 eur. K
poskytnutiu tejto pôžičky sa vo svojom čestnom prehlásení vyjadrila svedkyňa Eva I., keď uviedla, že
bola svedkom pri preberaní pôžičky žalovaným od žalobkyne vo výške 170 eur. V rámci svojej svedeckej
výpovede však uviedla, že dvakrát podávala žalobkyni peňaženku, z ktorej vybrala a dala žalovanému
peňažné prostriedky. Koľko to bolo a na aký účel v tom čase nevedela, dozvedela sa to s odstupom

času sprostredkovane od žalobkyne. Súd teda jej čestné prehlásenie vyhodnotil ako nedôveryhodné,
keď navyše svedkyňa sama uviedla, že toto nepísala a pravdepodobne ho pripravovala žalobkyňa. Za
stavu, keď svedkyňa síce bola svedkom odovzdania peňazí žalobkyňou žalovanému, avšak nevidela, o
akú sumu sa jednalo, nemožno mať na isto, že sa jednalo o pôžičku uplatňovanú žalobkyňou v tomto
konaní vo výške 170 eur. Preto aj v tomto prípade nemožno uzavrieť inak ako, že žalobkyňa ani v prípade

tejto pôžičky neuniesla dôkazné bremeno a súdu dôveryhodným spôsobom nepreukázala odovzdanie
peňazí žalovanému vo výške 170 eur.

22. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že žalobkyňa zo žalobou uplatnených súm
preukázala len poskytnutie pôžičky vo výške 300 eur dňa 05.08.2015. V tejto súvislosti súd skúmal,

či uvedená pôžička je splatná. Dospel však k záveru, že táto pôžička splatná nie je. Hoci žalobkyňa
ohľadne splatnosti pôžičiek počas konania menila svoje tvrdenia, je možné ustáliť aj s poukazom na
výpoveď svedkyne E. a I., že splatnosť pôžičiek bola ponechaná na vôli dlžníka, t. j. žalovaného, keď
podľa ich poznatkov mal žalovaný pôžičky splniť, keď bude mať peniaze. Za takéhoto stavu potom bolo
potrebné postupovať v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka a obrátiť sa na súd s návrhom na určenie

splatnosti pohľadávky (pôžičky). Veriteľ totiž môže s úspechom uplatniť nárok na zaplatenie pohľadávky
na súde len v prípade, že táto je už splatná. Rovnaký záver by platil aj pre ostatné pôžičky, pokiaľ by
bolo preukázané ich poskytnutie žalovanému.

23. Pokiaľ ide o sumu vo výške 700 eur zo dňa 20.09.2016, ktorú mala žalobkyňa žalovanému požičať na

vyplatenie mzdy brigádnikom a o sumu 2.172,12 eur zo dňa 30.06.2017, ktorú mala žalobkyňa poskytnúť
žalovanému na vyplatenie exekúcie, dospel súd k záveru, že v týchto prípadoch nedošlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, t. z. ide o dohodu medzi veriteľom
-9- 18C/31/2018a dlžníkom o poskytnutí veci a o jej vrátení po uplynutí určitého času. V súdenej veci však k takejto
dohode medzi stranami ohľadne požičania uvedených súm nedošlo. Žalobkyňa sama uviedla, že v

prípade sumy 700 eur túto vyplatila brigádnikom pre dobré susedské vzťahy a aj svedkyňa E. uviedla, že
žalovaný žalobkyňu sámo požičanie týchto peňazí nežiadal, hoci pred ňou vyjadril želanie o požičanie
peňazí. Rovnako to bolo aj v prípade sumy 2.172,12 eur na vyplatenie exekúcie. Aj v tomto prípade
sama žalobkyňa doznala, že exekúciu vyplatila z vlastnej iniciatívy, pretože sa bála, že prídu o pozemok,
ktorý bol zaťažený exekučným záložným právom. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu má

súd za to, že žalobkyňa v oboch týchto prípadoch plnila povinnosť žalovaného, v dôsledku čoho jej
vzniklo právo požadovať od žalovaného to, o čo sa žalovaný plnením žalobkyne obohatil. Toto právo
žalobkyne vyplýva z ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka. Základnými predpokladmi aplikácie
tohto ustanovenia sú: 1) existencia právnej povinnosti na konkrétne plnenie na strane toho, za koho
bolo plnené a b) splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. Nevyhnutným
predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa tohto ustanovenia je, že tomu, kto plnil za dlžníka

jeho veriteľovi, aj tomu, komu sa plnilo, bolo zrejmé, že bolo plnené za iného. V danom prípade možno
konštatovať, že boli splnené všetky zákonom predpísané predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia
plnením za iného. Čo sa týka sumy 700 eur, existovala povinnosť žalovaného na vyplatenie mzdy
brigádnikom, pričom žalobkyňa nemala povinnosť toto plnenie poskytnúť. Hoci sa žalovaný v konaní
bránil tým, že brigádnikom nič nedlžil, súd tejto jeho obrane neuveril, nakoľko z výpovedí samotných

brigádnikov, svedkov Juraja J. a I. J., jednoznačne vyplynulo, že žalovaný im za vykonanú prácu mzdu
dlžil. Navyše žalovaný aj v súvislosti s výplatou tejto mzdy menil počas konania tvrdenia, keď najprv
tvrdil, že im nič nedlžil a neskôr, že im dlh splácal po 50 eur mesačne. Z výpovedí svedkov však
splácanie mzdy zo strany žalovaného v splátkach preukázané nebolo. Súd vyhodnotil výpovede týchto
svedkov ako dôveryhodné; nemal dôvod ich spochybňovať, a to aj s poukazom na tú skutočnosť,

že vo vzťahu k stranám sporu nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu a nemajú žiadny záujem na
výsledku sporu. Takisto žalobkyni ale aj brigádnikom bolo zrejmé, že žalobkyňa plní za žalovaného, keď
im bolo jednoznačne povedané pri odovzdávaní obálky s peniazmi, že to majú od žalovaného. Táto
skutočnosť vyplynula tiež z výpovedí uvedených svedkov. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, ale nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené

proti jeho vôli. Žalovaný síce tvrdil, že o dlhu na mzdách sa nerozprával ani so svojou manželkou, ani so
žalobkyňou, avšak súd tieto jeho tvrdenia vyhodnotil ako účelové. Z výpovedí ako svedkyne Bartákovej,
takajsamotnejžalobkynevyplynulo,žesasnímotomrozprávali,pričompredsvedkyňouE.sámvyslovil
želanie, kedy mu žalobkyňa na tento účel požičala peniaze. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že žalovaný výslovne nenamietal plnenie žalobkyne brigádnikom, a preto možno ustáliť, že k plneniu

žalobkyne v prospech brigádnikov nedošlo síce s výslovným súhlasom žalovaného, ale nedošlo k nemu
ani proti jeho vôli. S poukazom na uvedené súd zastáva názor, že žalobkyni vznikol nárok na vydanie
bezdôvodné obohatenia za plnenie mzdy brigádnikom vo výške 700 eur. Pokiaľ žalovaný namietal
aj výšku plnenia, o tejto súd nemal pochybnosti, nakoľko samí brigádnici v konaní s odstupom času
približne uviedli sumu, ktorú im žalovaný dlžil, keď uviedli, že to mohlo byť 300 - 350 eur pre každého.

Obdobná situácia je aj v prípade sumy 2.172,12 eur, ktorá bola vyplatená na úhradu exekúcie. V tomto
smere žalobkyňa súdu dostatočne preukázala, že exekúciu vyplatila za žalovaného, čo vyplynulo z ňou
predloženého ústrižku
-10- 18C/31/2018

poštového poukazu, ako aj z výpovede svedkyne E.. Žalovaný nerozporoval že takáto exekúcia sa
pre jeho dlhy skutočne viedla, t. j. bola tu existencia jeho povinnosti plniť a žalovaná nebola povinná
k takémuto plneniu. Uvedením mena žalovaného do poštovej poukážky ako odosielateľa žalobkyňa
jednoznačne určila, že spláca dlh žalovaného. Pokiaľ žalovaný namietal, že exekúciu si vyplatil sám,
treba zdôrazniť, že o tejto skutočnosti neposkytol súdu žiaden dôveryhodný dôkaz, či už výpis z účtu,

z ktorého by vyplývalo, že uvedenú sumu vybral, ale iný dôkaz. Z ním predložených výpisov z účtu
nevyplýva, že by takáto suma bola v rozhodnom období z účtu vybratá, pričom však vyplýva, že v
rozhodnom období na účte ani nedisponoval dostatočným množstvom peňazí, z čoho by bolo možné
usudzovať na pravdivosť jeho tvrdení. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd ustálil, že aj v prípade sumy
2.172,12 eur vznikol žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

24. S poukazom na uvedené, za stavu, keď žalobkyňa súdu nepreukázala poskytnutie pôžičiek
žalovanému v sumách 2.200 eur, 700 eur, 500 eur a 170 eur, poskytnutie pôžičky v sume 300 eur síce
preukázala, avšak túto súd vyhodnotil ako nesplatnú a sumy 700 eur a 2.172,12 eur súd posúdil akobezdôvodnéobohatenienastranežalovaného,uložilsúdpovinnosťžalovanémuzaplatiťžalobkynisumu
2.872,12 eur, ktorá suma predstavuje súčet sumy 700 eur titulom zaplatenia mzdy brigádnikom a sumy
2.172,12 eur titulom zaplatenia exekúcie a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na splnenie uloženej povinnosti výzvou zo dňa 22.02.2018, pričom
však nepreukázala, že táto výzva bola žalovanému aj skutočne doručená, nakoľko doručenie výzvy
žalovaný namietol. Žalovaný bol teda povinný plniť žalobkyni do troch dní (lehota uvedená vo výzve) od
doručenia tejto výzvy spolu so žalobou v rámci tohto súdneho konania. Keďže žalovaný nesplnil svoj
záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni nárok na úrok z

omeškania, ktorý jej súd priznal v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.872,12 eur od 31.12.2018 do zaplatenia (žalovaný prevzal žalobu, ktorej súčasťou bola aj
predmetná výzva dňa 27.12.2018 + 3 dni na plnenie = 30.12.2018. Odo dňa 31.12.2018 je žalovaný v
omeškaní s plnením) a vo zvyšnej časti žalobu aj v časti úroku z omeškania zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

-11- 18C/31/2018

29. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobkyňa mala úspech vo výške 42,6
%, žalovaný vo výške 57,4 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 14,8 %). Obe strany mali
úspech v konaní približne rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

30. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom k výške uloženej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.