Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/677/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613222068
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613222068.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudkýň
JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, ako členiek senátu, v právnej veci žalobcov: 1/ X. V.,
narodená XX. XX. XXXX, bytom T., L. XXX/XX, 2/ R. V., narodený XX. XX. XXXX, bytom T., L. XXX/XX,
obaja zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, Jókaiho 1,
proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151653,

zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23
B,IČO:36865036,2/Dražobnáspoločnosť,a.s.,sosídlomBratislava,Gunduličova3,IČO:35849703,
zast. Stanek, Vetrák a Partneri, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36
795 038, 3/ Y. L., narodený XX. XX. XXXX, bytom F. F., M. L. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
5C/157/2013-167 zo dňa 12. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Odvolanie žalovaného 2/ odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov o určenie, že dražba konaná 16. 09. 2013 v
Hoteli Lux Banská Bystrica, osvedčená notárskou zápisnicou č. N 2567/2013, Nz 31439/2013, NCRls

32093/2013 zo dňa 16. 09. 2013, predmetom ktorej bol byt čísloXX/XXXX, vo vchode číslo XX naXX/
XXXX, poschodí bytového domu súpisné číslo XXX v T. na ulici L., postavenom na parc. č. XXXX a
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 60/5472, nehnuteľnosť zapísaná v katastri
nehnuteľností, katastrálneho územia T. na liste vlastníctva číslo XXXX, je neplatná, zamietol. Zároveň
okresný súd uložil napadnutým rozsudkom žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť náhradu trov konania
žalovanému 1/ v sume 929,72 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 2/ a 3/ náhradu

trov konania nepriznal.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť
neplatnosť žalobcami napadnutej dražby. Tvrdenia žalobcov, že zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátna zmluva z 13. 11. 2007 nebola uzavretá tohto dňa, ale neskôr, teda 28. 11.
2007 a nie v W. Y. nad U., v pobočke žalovaného 1/ ale v T., a že žalobca 2/ vôbec zmluvu nepodpísal,

neboli preukázané. Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že podľa návrhu na vklad záložného práva
z 13. 11. 2007, Správa katastra T. prevzala tento návrh 14. 11. 2007 a veci bolo pridelené číslo V 953/07.
Na záložnej zmluve ako aj na návrhu na vklad záložného práva sa nachádzajú podpisy oboch žalobcov.
V rámci písomnej korešpondencie medzi účastníkmi konania, v čase pred podaním žaloby na súde,
žalobkyňa 1/ vo svojom liste zo dňa 07. 01. 2013 adresovanom žalovanému 1/ uviedla „Viem, že ma to
neospravedlňuje, nakoľko podpísaná zmluva z našej strany je“.3. Prvostupňový súd tiež v odôvodnení konštatoval, že z výpovedí vypočutých svedkýň K.. E. Y. a K.. Y.
C. pre súd vyplynulo, že zmluvy ako aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sa vždy a za
každých okolností podpisovali v pobočke žalovaného 1/ pri kontrole osobných údajov účastníkov zmluvy,

z čoho okresný súd uzavrel, že podpis žalobcu 2/ na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
a mandátnej zmluve, ako aj návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva v katastri nehnuteľnosti,
nebol žiadnym spôsobom spochybnený, preto nevznikli dôvody na vykonanie ďalšieho dokazovania
znalcom z oblasti písmoznalectva a o pravosti podpisu žalobcu 2/ na týchto listinách. Súd poukázal na
to, že ani po oznámení o výkone záložného práva, ani počas prípravy a výkonu dobrovoľnej dražby,

žalobcovia 1/ a 2/ nikdy nespochybnili pravosť podpisu žalobcu 2/ na zmluve o zriadení záložného práva,
ani na návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, práve naopak, existenciu týchto podpisov
potvrdiliatoajpísomne.ZtohoistéhodôvodusúdnetrvalnavýsluchusvedkaT.Y..Naviac,vodôvodnení
okresný súd uviedol, že žalobca 2/ sa neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy s poukazom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka, do rozhodnutia
súdu nedovolal.

4. Súd tiež dospel k záveru, že konanie zamestnanca žalovaného 2/ nie je možné hodnotiť ako porušenie
povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone svojej činnosti dozvedel,
navyše o procesných otázkach dobrovoľnej dražby hovoril tento zamestnanec so žalobkyňou 1/ ako s
dotknutou osobou.

5. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril aj k otázke najnižšieho podania v druhom
kole dobrovoľnej dražby, keď uzavrel, že žalobcovia 1/ a 2/ vystupujú v úlohe záložcov, avšak nie sú
dlžníkmi žalovaného 1/. Ustanovenia zákona o tom, že najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 3
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom sa preto nevzťahuje na výkon dobrovoľnej

dražby, ktorej predmetom je nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.

6. Proti rozsudku Okresného súdu sa odvolali žalobcovia. Napadnutý rozsudok žiadali zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok okresného súdu odvolací súd zmenil
a zaviazal žalovaných na úhradu trov konania. V dôvodoch odvolania namietali, že súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy a rozhodnutie prvostupňového súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež, že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Žalobcovia v konaní preukázali, že nikdy nerokovali so žalovaným
1/ o uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva a túto zmluvu v pobočke žalovaného nepodpisovali.
Túto skutočnosť žalobcovia súdu preukázali tým, v čase podpisovania zmluvy, t. j. 13. 11. 2007 sa

nachádzali v mieste trvalého bydliska T., čo dosvedčuje výpis odpracovaných hodín žalobkyne 1/ u
zamestnávateľa Slovglas Poltár, s. r. o., zo dňa 03. 12. 2007, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa v čase
uzavretia zmluvy vykonávala pracovnú činnosť u svojho zamestnávateľ, pričom miesto výkonu práce
mala Poltár. Žalobkyňa 1/ nemala dovolenku, ani žiadnu absenciu v práci a preto sa ani nemohla
zúčastniťrokovaniaauzavretiazmluvyvW.Y.nadU.,takakotoprezentuježalovaný1/asvedkyneK..E.

Y. a K.. Y. C.. Prvostupňový súd nikdy neskúmal, aké údaje žalobcov 1/ a 2/ sú uvedené na inom právnom
úkone, ktorý uzatvárali žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným 1/. Keby tak urobil, zistil by, že nemohlo dôjsť k
prevzatiu údajov z tohto právneho úkonu, nakoľko na tomto právnom úkone je správne označenie údajov
žalovaného 2/ so správnym údajom čísla občianskeho preukazu a o trvalom bydlisku. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že zmluva o zriadení záložného práva trpí vadou neurčitosti, nakoľko jednou z

podstatných náležitostí zmluvy o zriadení záložného práva je presné a správne určenie žalovaných
strán, čo v tomto prípade absentuje, nakoľko viaceré údaje sú v zmluve uvedené nesprávne. Na
základe doteraz vykonaných dôkazov bol v konaní spochybnený podpis žalobcu 2/ na zmluve o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti o mandátnej zmluve, ako aj na návrhu na vklad záložného práva.

7. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane dali súdu návrh na
dokazovanie a požiadali súd, aby bol v konaní vypočutý svedok T. Y.. Výpoveď tohto svedka je právne
významná pre posúdenie právnej veci, nakoľko T. Y. zabezpečoval pre žalovaného 1/ podpisovanie
zmluvy žalobcami 1/ a 2/. Aj napriek tomu, že pravosť podpisu žalobcu 2/ na zmluve o zriadení
záložného práva a návrhu na vklad záložného práva bola v konaní spochybnená, súd nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy žalobcov 1/ a 2/ a to výsluch svedka T. Y. a znalecké dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectva, grafológie, za účelom preskúmania pravosti podpisu žalobcu 2/ na týchto právnych
úkonoch. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol z akých dôvodov nedošlo k vykonaniu
týchto dôkazov. Žalobcovia v odôvodnení odvolania tiež uviedli, že žalovaný 1/ pri podpisovaní zmluvypodstupoval neštandardne, keď podpisovanie záložnej zmluvy zabezpečovala osoba, ktorá nie je
zamestnancom a ani v žiadnom právnom pomere so žalovaným 1/ a žalovaný 1/ sa nepresvedčil o
pravosti podpisov záložcov, pričom túto zmluvu nepodpísal žalobca 2/.

8. Žalobcovia 1/ a 2/ súdu preukázali, že v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby,
majú trvalý pobyt. Nestotožnili sa s výkladom zákona, ktorý v tejto súvislosti urobil súd ohľadne § 16
ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z.

9. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie tiež žalovaný 2/. Rozsudok okresného súdu napádal
v treťom výroku, teda vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania
nepriznáva. Žiadal rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať náhradu trov konania, ktorých výšku
v odvolaní vyčíslil.

10. K podanému odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý žiadal rozsudok potvrdiť ako

vecne správny. Uviedol, že žalobkyňa 1/ sama výslovne skonštatovala „Viem, že ma to neospravedlňuje,
nakoľko zmluva z našej strany je“, teda potvrdila, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ naozaj došlo k
uzavretiu záložnej zmluvy. Žalovaný 2/ vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s procesným rozhodnutím
prvostupňového súdu nevykonať výsluch T. XX. K a znalecké dokazovanie pravosti podpisu navrhované
žalobcami, pretože uvedená skutočnosť dostatočne preukazuje fakt, že zo strany žalobcu 2/ k podpisu

záložnej zmluvy došlo a vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné, nehospodárne a viedlo by len
k predlžovaniu súdneho konania.

11. K podanému odvolaniu sa vyjadril tiež žalovaný 1/, ktorý vo vyjadrení uviedol, že navrhuje
rozsudok okresného súdu potvrdiť. Podľa jeho názoru je odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané

v súlade so zákonom. Jediným účelom Občianskeho súdneho konania sa sleduje zámer zmariť
alebo sťažiť uplatnenie a vymoženie oprávnenej pohľadávky z úverového vzťahu, ktorá okolnosť by
mala efektívne vylučovať priznanie súdnej ochrany. V konaní bol ako dôkaz vykonaný dôkaz listinou,
listom navrhovateľky v 1. rade zo dňa 07. 01. 2013 adresovanom žalovanému 1/, kedy táto sama
písomne uviedla: „Viem, že ma to neospravedlňuje, nakoľko zmluva z našej strany je“. Súd postupoval

pri hodnotení tohto dôkazu a vyvodení záverov z neho absolútne správne. Bolo by v rozpore s
elementárnymi právnymi zásadami, ak by za prípadné disfunkcie v rámci manželstva i jeho majetkovej
podstaty (BSM) niesol zodpovednosť niekto iný. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcovia majú regresný
nárok voči obligačnému dlžníkovi (T. Y.), keďže za neho plnili to, čo mal plniť on sám.

12. Krajský súd ako súd odvolací na základe podaného odvolania žalovaných 1/ a 2/ preskúmal vec
podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP
rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom;
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku dňa 22. 12. 2014, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP).
Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Aksatentozákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožno
uplatňovať ustanovenia tohto zákona o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania

žalobcov 1/ a 2/, ktorého práve účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods.
1 vo veci už CSP.15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia a to existenciu vady
konania, ktorá sa prejavila v nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil žalobcom 1/ a 2/,
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, pretože tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm.
b) CSP). Došlo tak k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

16. Žalobcovia v konaní tvrdili, že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu
zmluvu žalobca 2/ nepodpísal. Teda, že žalovaný 1/ nebol oprávnený podať návrh na vykonanie dražby

podľa § 7 ods. 1 zák. č. 527/2002.

17. Žalobcovia počas konania niekoľkokrát v súvislosti s podpisom žalobcu 2/ na predmetnej záložnej
zmluve navrhli vypočuť ako svedka T. Y. a tiež navrhli, aby v súvislosti s podpisom žalobcu 2/ bolo vo
veci nariadené znalecké dokazovanie.

18. Hoci tieto dôkazy boli navrhnuté, súd ich nevykonal. V odôvodnení rozhodnutia len stroho uviedol,
že podpis žalobcu na druhom mieste na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej
zmluve, ako aj na návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva v katastri nehnuteľností, nebol
žiadnym spôsobom spochybnený, preto nevznikli dôvody na vykonanie ďalšieho dokazovania znalcom
z oblasti písmoznalectva o pravosti podpisu žalobcu 2/ na týchto listinách, a že žalobcovia 1/ a 2/ nikdy

nespochybnili pravosť podpisu žalobcu 2/ na zmluve o zriadení záložného práva ani na návrhu na vklad
záložného práva k nehnuteľnostiam, práve, naopak, existenciu týchto podpisov potvrdili a to aj písomne.

19. V čase rozhodnutia vo veci sa súd riadil Občianskym súdnym poriadkom. Podľa § 120 ods. 1 OSP
účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených

dôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazy,akonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Citované ust. § 120 ods. 1 vyjadruje základné práva a povinnosti
v občianskom súdnom konaní, ktorými je povinnosť účastníkov konania tvrdiť skutkové okolnosti, z
ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo, alebo povinnosť protistrany označiť dôkazy, ktorými
chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdenej skutočnosti, zodpovednosť za neunesenie

dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je
vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou
povinnosťou účastníka konania, najmä žalobcu.

20. Žalobcovia 1/ a 2/ od počiatku tvrdili, že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a

mandátnu zmluvu nepodpísal žalobca 2/. Za týmto účelom navrhovali vykonanie dôkazov. Hoci táto
žalobná námietka bola vznesená, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú s prihliadnutím na iné dôkazy,
ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne nepreukazujú, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno o tom, že daná zmluva nebola skutočne podpísaná žalobcom 2/. V odvolaní opakovane
žalobcovia poukázali na skutočnosť, že zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva, a

taktiež návrh na vklad záložnej zmluvy, nie je podpísaný žalobcom 2/, pričom z odvolania vyplýva
možnosť, že tieto dokumenty za žalobcu 2/ podpísal T. Y.. Ide o závažné tvrdenie, ktoré má podstatný
vplyv na rozhodnutie vo veci, preto súd prvej inštancie sa mal s touto skutočnosťou vyporiadať čo
najpodrobnejšie. Mal preto najskôr vypočuť navrhovaného svedka T. Y. k okolnostiam pri uzatváraní
zmlúv, resp. mohol nariadiť grafológa tak, ako to požadovali žalobcovia 1/ a 2/, pretože ak sú účastníkmi

zmluvy obaja manželia, a ak nebol podpis jedného z nich jeho pravým podpisom, nemožno uzavrieť, že
by zmluva bola uzavretá len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela (k tomu porovnaj napr.
uznesenie najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 73/2009 zo dňa 25.11.2010).

21. Na základe čl. 6 Dohovoru odvolací súd konštatuje, že bolo porušené právo žalobcov 1/ a 2/ na

spravodlivé prejednanie, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval formalisticky, pokiaľ vo veci
aplikoval ust. § 120 ods. 1 druhá veta a nevykonal navrhnuté dôkazy.

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod
na zrušenie veci podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a sú dôvodné námietky žalobcov 1/ a 2/ týkajúcich

sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu.

23. Odvolací súd však nemohol neprihliadnuť na novú skutočnosť, ktorou je nový procesný poriadok
CSP, pričom je potrebné zohľadniť princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetkykonania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov, ktorým je princíp okamžitej
aplikability. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych
konaní. To znamená, že bude vecou strán sporu, akú aktivitu v konaní vyvinú, ktoré konkrétne dôkazy

navrhnú vykonať (§ 185 ods. 1, 2 CSP) a z ktorých nakoniec pri rozhodovaní bude súd vychádzať.
Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd nemôže súdu prvej inštancie prikázať, ktoré konkrétne
dôkazy má vykonať, pričom však musel prihliadnuť na porušenie práva v neprospech žalobcov 1/ a 2/ v
čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Z hľadiska právneho posúdenia je nepochybné, že súd
bude musieť vyhodnotiť platnosť uzavretých zmlúv a následne posúdiť uplatnený nárok žalobcov 1/ a

2/. Prvoinštančný súd zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

24. Krajský súd, ako súd odvolací, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP
preskúmal aj odvolanie žalovaného 2/, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je potrebné
odmietnuť podľa § 386 písm. a) CSP.

25. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

26. Podľa § 362 ods. 1 prvá veta CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného 2/
do vlastných rúk dňa 15. 12. 2014, ako to vyplýva z poštovej doručenky. Odvolanie datované dňa 30.
12. 2014 bolo žalobcom podané na prepravu na Poštovom úrade Bratislava 13 dňa 05. 01. 2015, ako
to vyplýva z pripojenej obálky a pečiatky prijímajúcej pošty.

28. Posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na deň 30. 12. 2014. Pretože odvolanie bolo podané až
dňa 05. 01. 2015, bolo podané po zákonom stanovenej lehote, teda oneskorene, preto odvolací súd
odvolanie žalovaného 2/ musel odmietnuť.

29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).