Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/226/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614201489
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1614201489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, zastúpená Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9,
Bratislava, proti žalovanému: M., o zaplatenie 758,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 110,28 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
110,28 Eur od 18.05.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa10.02.2014domáhalprotižalovanémuzaplatenia
sumy 758,96 Eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania do zosplatnenia v sume 0,36 Eur,
kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do spísania žaloby v sume 146,26
Eur a úroku z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 749,- Eur od 06.02.2014 do zaplatenia a
náhradytrovkonania.Žalobuodôvodniltým,že sožalovanýmuzavreldňa21.09.2008úverovúzmluvuč.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len „ÚZP“). Na základe zmluvy o úvere poskytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 796,65 Eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v
pravidelných mesačných splátkach 60 v sume mesačnej splátky 23,85 Eur. Vzhľadom na omeškanie
žalovaného s úhradou záväzku žalobca vyzval žalovaného dňa 29.11.2011 k úhrade celého zostatku
úveru v sume 759,32 Eur.

2. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral žalobu v časti úroku z omeškania 0,124% ročne

zo sumy 749,- Eur od 06.02.2014 do zaplatenia späť a taktiež zobral žalobu späť v časti sumy 1,47
Eur z uplatnenej sumy kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 146,26 Eur a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť. Súd uznesením č. k. 6C/226/2015-25 zo dňa 11.03.2015 konanie v tejto časti
podľa § 96 O. s. p. konanie zastavil.

3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada poskytnúť splátkový kalendár v sume
50,- Eur mesačne.

4. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.SP“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastalipredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa

30.06.2020.Podľa§219CSPmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámilsúdnasvojejúradnej
tabuli a webovej stránke súdu dňa 22.06.2020.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, úverovou zmluvou zo dňa 21.09.2008,
úverovými zmluvnými podmienkami (ďalej len ÚZP), výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa 29.11.2011,
poštovým podacím hárkom, splátkovým kalendárom k úverovej zmluve a zistil tento skutkový a právny

stav.

8. Z úverovej zmluvy č. 3809136803 zo dňa 21.09.2008 v spojení s ÚZP žalobcu súd zistil, že žalobca
a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume
796,65 Eur (24.000,- Sk), ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v 60 pravidelných mesačných

splátkach v sume 24,83 Eur (748,- Sk). Žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia
úveru. Prvá splátka bola splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Celkové náklady
spotrebiteľa boli v zmluve uvedené v sume 645,29 Eur (19.440,- Sk). V zmluve o úvere je ďalej uvedená
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) 32,8 %, ročná úroková sadzba vo

výške 27,63 % a priemerná RPMN 61,36%. Uvedené bolo dojednané v bodoch 37. až 39. V bode 49.
zmluvy bol dojednaný súbor poistenia A, podľa ktorého žalovaný súhlasil s tým, aby bol poistníkom
poistený na poistné riziko dočasnej straty schopnosti splácať úver v dôsledku pracovnej neschopnosti ,
v prípade plnej invalidity a smrti úrazom. Poistné bolo dohodnuté v sume 0,96 Eur (29,- Sk) mesačne
spolu so splátkami úveru.

9. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli ÚZP spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., podľa
ktorých je žalovaný povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných
splátkach (§ 1 hlavy 5 úverových zmluvných podmienok); ďalej žalovaný je povinný celý čerpaný úver
splatiť na požiadanie žalobcu v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa

oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (§ 3 písm. a) hlavy 6 úverových
zmluvných podmienok).

10. Zo splátkového kalendára súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 796,65 Eur.
Následne splátkami uhradil do zosplatnenia úveru sumu 686,36 Eur, po zosplatnení úveru už neuhradil

žiadnu sumu.

11. Z listu zo dňa 29.11.2011 súd zistil, že žalobca pre neplatenie splátok zo strany žalovaného zosplatnil
úver a vyzval žalovaného k úhrade zosplatnenej istiny a dlžných splátok v sume 759,32 Eur v lehote
15 dní od spísania tejto výzvy.

12.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.7.2008

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2, 6, 7 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci,ods.2spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania, ods. 6 pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných
od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c)

postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných
prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný
o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch, ods. 7 ak veriteľ ponúka spotrebiteľské
úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť
uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2.

21. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo

meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby,
ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a
prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,

ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnejmiery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov
uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r)

informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a
adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

22. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami. Súd zastáva
názor, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľský. Je nesporné, že právnym základom
tohto záväzkového vzťahu je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v konkrétnostiach

súdeného prípadu v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Nejde iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej
zmluvy, a teda o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ale ide o právny
predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Žalobca v zmluvnom vzťahu vystupoval a
konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré mal v obchodnom registri zapísané ako predmet
činnosti, čo je skutočnosť známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www.orsr.sk).

Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak
preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. V spotrebiteľskej zmluve je žalovaný označený ako fyzická
osoba so všetkými identifikačnými údajmi. Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa

dodávateľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm.
a) a b) zákona). Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom
posúdení veci aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy a to aj s
prihliadnutímnaznenie§52ods.2tretiavetaObčianskehozákonníkaúčinnéod1.4.2015,podľaktorého

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné
ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na
zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo

svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto
ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovaného z toho dôvodu, aby žalovaný
nebol znevýhodnený v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto
znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka.

25. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, keďže spotrebiteľským
úverom sa na účely tohto zákona považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2
písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má

s poukazom na § 3 ods. 2 citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom
tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
resp. podnikania a žalobca má s poukazom na § 3 ods. 1) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďžedo právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Súd podrobil spornú zmluvu súdnej kontrole a vykonaním dokazovania dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskomúvereneobsahujevšetkynáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveretak,akotietourčuje
ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V rozpore s § 4 ods. 2 písm.
g) zákona zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru ani údaje o termíne splatnosti
jednotlivých splátok, t.j. neobsahuje konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky úveru. Splnením

zákonnej požiadavky uviesť konečnú splatnosť úveru nie je ustanovenie úverových podmienok, podľa
ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej
uhradenie do pokladne spoločnosti, keď takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy konkrétne nastane
konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený. Ak by takéto znenie bolo vyjadrením
konečnej splatnosti úveru, bolo by ho potrebné kvalifikovať ako neurčité a nezrozumiteľné, pretože
konečná splatnosť by podľa tohto ustanovenia mohla nastať kedykoľvek, v závislosti od vôle dlžníka,

kedy zaplatí poslednú splátku úveru. Za splnenie zákonnej požiadavky súd nepovažoval ani formuláciu
60 mesiacov po poskytnutí úveru, keďže z úverovej zmluvy nevyplýva konkrétny dátum ani konkrétne
určenú dobu, dokedy je veriteľ povinný úver poskytnúť. Rovnako dojednanie § 3 hlavy 4 úverových
podmienok,podľaktoréhospoločnosťposkytneúverklientovi„ažpoobdŕžaníoriginálovriadnevyplnenej
úverovej zmluvy, prípadne ďalších s klientom či predajcom dohodnutých dokumentov“ nie je možné

považovať za určitú a zrozumiteľnú dohodu o okamihu vzniku povinnosti poskytnúť úver. Ak by takéto
znenie bolo vyjadrením okamihu poskytnutia úveru, okamih konečnej splatnosti úveru by mohol nastať
kedykoľvek, výlučne jednostranne v závislosti od vôle veriteľa, aké iné doklady bude požadovať od
klienta a kedy v konečnom dôsledku poskytne úver.

27. Súd taktiež poukazuje aj na uplatnený úrok z úveru uvedený v zmluve vo výške 27,63 % je v
rozpore s citovanou právnou úpravou (§ 4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch), keď
dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Z úrokových mien pri poskytovaných spotrebiteľských
úveroch bankami v septembri 2008 (priemerné úrokové miery z poskytnutých úverov - spotrebiteľské
úvery uverejnené - na stránke Národnej banky Slovenska) súd zistil úrokovú sadzbu 13,73 % pri

spotrebiteľských úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky vo výške 27,63 %,
tietosúneprimeranevysoké,ktoréprevyšujúúrokyvbankách takmerdvojnásobne. Takétodojednanieo
úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne
neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné, vzhľadom na mieru rizika,
akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže byť neprimeraná, tak ako

to je v danom prípade.

28. V predmetnej zmluve absentujú taktiež údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001
Z. z.. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená celková výška mesačnej splátky, avšak v zmluve

nie je uvedená splatnosť ani jednej splátky.

29. Úverová zmluva obsahuje údaje o celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 645,29 Eur, údaj o počte
mesačných splátok 60 a o výške jednej mesačnej splátky s poistením 25,79 Eur. Z týchto údajov je
zrejmé, že mesačnými splátkami po 25,79 Eur (s poistením) v celkovom počte 60 splátok mal žalovaný

zaplatiť sumu 1.547,40 Eur. Ak od tejto sumy (1.547,40 Eur) odpočítame sumu skutočne poskytnutej
pôžičky 796,65 Eur, dostaneme sumu skutočných nákladov spotrebiteľa a to v sume 750,75 Eur. V
zmluve je teda uvedený nesprávny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 645,29 Eur a to
v neprospech spotrebiteľa, pričom správne má byť uvedený v sume 750,75 Eur. Keďže v zmluve je
nesprávny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov

neboli použité všetky náklady, ktoré majú byť v RPMN zahrnuté (§ 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch ), a teda v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN 32,80% a výška RPMN predstavuje v
skutočnosti 34,89 %.

30. V danom prípade sa vzhľadom na vyššie uvedené (nesprávne uvedená RPMN v zmysle § 4

ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., resp. nesprávne uvedený údaj podľa písm. h) a absencia
údaja podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému
považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný je preto povinný vrátiť žalobcovi rozdiel medzi skutočne čerpanou sumou a ním uhradenýmisplátkami (bez akýchkoľvek poplatkov a úroku). Pokiaľ ide o celkovú sumu úveru, ktorú žalovaný čerpal,
súd vychádzal zo splátkového kalendára, z ktorého vyplýva čerpanie úveru v celkovej sume 796,65 Eur.
Keďže žalovaný zaplatil na úvere celkom sumu 686,37 Eur, žalobca má nárok na zaplatenie zostatku

nesplateného úveru v sume 110,28 Eur bez akéhokoľvek navýšenia. Preto súd zaviazal žalovaného na
úhradu sumy 110,28 Eur a vo zvyšku súd žalobu zamietol aj s poukazom na § 4 ods. 4 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

31. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania,
ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

34. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania a to vo výške 8 % ročne zo sumy 110,28 Eur od 18.05.2020 do zaplatenia, t. j. od doručenia
žaloby žalovanému, kedy žalovaný mohol plniť dlh po prvý krát, keďže žalobca v konaní nepreukázal
doručenie zosplatnenia úveru žalovanému v súlade s ustanovením Hlavy 14 § 8 ÚZP o doručovaní

písomnosti klientom. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 18.05.2020 (prvý deň omeškania žalovaného s dlžnou sumou)
predstavovala 8% (8% + 0 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8 % ročne.

35. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca si účtoval v uplatnenej sume poistenie a to v sume

9,50 Eur, súd nepovažoval tento postup za zákonný, keďže v konaní nebolo preukázané, že medzi
stranami došlo k dohode na dobrovoľnom poistení na poistné riziko dočasnej straty schopnosti splácať
úver v dôsledku pracovnej neschopnosti, v prípade plnej invalidity a smrti úrazom. Žalobca nijako súdu
nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci
vznik poistenia. Súd je toho názoru, že poistenie nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Súd mal za to, že k dojednania poistenia medzi zmluvnými stranami nedošlo, preto poistenie
posúdil ako neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

36. Súd taktiež nevyhovel žiadosti žalovaného o možnosť uhradiť dlh v splátkach, keďže žalovaný súdu
nepreukázal dôkazy o tom, aký príjem a aké výdavky má, z dôvodu čoho nemôže dlh uhradiť v celku.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V

prejednávanej veci bol úspešnejší žalovaný (čo do istiny 686,37 Eur) a vzniklo mu právo na náhradu
trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu
vznik trov nevyplýva, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo
544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.