Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200883
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200883.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673
proti žalovanej: T. E., Q.. U., H.. X.X.XXXX, K. X. X/X, XXX XX N. H. R. v konaní o zaplatenie 356,19
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 356,19 eur zastavuje.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 356,19 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania vo
výške 103,49 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A4385420, v zmysle ktorej
vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom.Žalovanáneuhradila cenuposkytnutýchslužiebvovýške65,19eurvyfakturovanúzaobdobie
2012/04- 2012/06.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 291 eur s tým, že ustanovenie
dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a
tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody
voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie zn. Huawei MediaPad
modem vo výške 291 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou

cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu
žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby.

V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku
plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne

mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného
a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný si bol vedomý,že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho
dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto

záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
telekomunikačných zariadení. Okrem škody za akciový telefón, resp. telekomunikačné zariadenie,
žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu
náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil je
pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 79 eur a predajnej cene 370 eur v sume 291 eur.

Žalovanýriadneavčasnezaplatil cenuposkytnutýchslužiebvsume65,19eurvyfakturovanýchvobdobí
apríl 2012 až jún 2012. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 21.01.2013 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich
úhradu v lehote do 4.2.2013. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od
05.02.2013. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške

65,19 eur aj nárok na zaplatenie sumy 291 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody,
ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné
osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom
rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaná doručila súdu dňa 28.5.2014 doklad o zaplatení pohľadávky vo výške 356,19 eur a
manipulačného poplatku vo výške 1,20 eur .

Podaním zo dňa 18.09.2014 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 356,19 eur späť a navrhol,
aby súd v tejto časti konanie zastavil. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, dokladmi
predloženými žalovaným, podaním žalovaného zo dňa 28.5.2014, čiastočným späťvzatím žaloby a zistil
nasledujúci stav:

Zo zmluvy o pripojení č. A4385420 zo dňa 29.11.2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu.
Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mobilný Orange Internet Klasik+.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,
ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto

konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia
ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných
platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 02.1.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 4/2012 - 6/2012 v sume
65,19 eur. Na základe dodatku k tejto zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške
291 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti

Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 04.02.2013, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená
dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry a to faktúru

č. 5160670843 zo dňa 17.4.2012 na sumu 41,89 eur s dátumom splatnosti 01.05.2012, faktúru č.
5164129287 zo dňa 17.5.2012 na sumu 17,99 eur s dátumom splatnosti 31.05.2012 a faktúru č.
5167597330 zo dňa 17.6.2012 na sumu 3,98 eur s dátumom splatnosti 1.7.2012.Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená
odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a) a b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade so zmluvou alebo jej
dodatkom, zákonom a Všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a
podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s
ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko
za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok
vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním
do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním

mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A4385420 predmetom tohto dodatku je dohoda
strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z
jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej

len „kúpna cena“ ) 79 eur.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku cenu koncového telekomunikačného
zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v prípade
porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale
nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na

skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške 291 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluve o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje
povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové
telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku
koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky
podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade

s týmto dodatkom a podmienkami.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluve o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v

zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v
článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo

spotrebiteľskej ceny MT ).Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny
poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych
programov.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý

svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú

všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní

verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah

zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu ( § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ).

Keďže žalobca zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 356,19 eur späť pred nariadením prvého
pojednávania, súd konania ohľadom zaplatenia sumy 356,19 eur zastavil.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo len zaplatenie príslušenstva spočívajúce v
úroku z omeškania a to zo sumy 356,19 eur od 05.2.2013 do 22.5.2014 a náhrady trov konania.

Úhradou žalovaného zo dňa 22.5.2014 žalovaný uhradil cenu za poskytnuté služby v sume 65,19 eur a
zároveň uhradil aj náhradu škody v sume 291,- eur, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou odpredaného koncového telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak
ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa

§ 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik
škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho,
kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať

jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk ).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá

nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj

Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli
aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku
a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku
podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v
predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie
§ 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného
zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť
podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku

predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka
vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia
za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných

operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným.
Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného

vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdržal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na

zaplatenie náhrady škody v sume 291 eur spolu s jej príslušenstvom, teda s úrokom z omeškania z tejto
sumy, zamietol.

Súdpovažovalúhradužalovanejvsume356,19eurzaúhraducenyzaposkytnutéslužbyvovýške65,19
eur a 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 65,19 eur od 5.2.2013 do 22.5.2014 v sume 7,37 eur.

Žalobca si po čiastočnom späťvzatí uplatnil nárok na príslušenstvo a to na úrok z omeškania vo výške
8,75 eur zo sumy 356,19 eur od 05.02.2013 do 22.05.2014, ktoré pri vyčíslení predstavuje sumu 40,30
eur. Keďže súd má za to, že nárok žalobcu bol dôvodný len v časti sumy 65,19 eur ako uviedol vyššie,
má potom aj za to, že žalovaný bol v omeškaní len s touto sumou a potom úrok z omeškania pri uvedenej

výške za predmetné obdobie predstavuje sumu 7,37 eur. Žalovaný súdu predložil doklad o úhrade sumy
356,19 eur v prospech žalobcu zo dňa 22.5.2014, ktorú súd započítal na cenu za neuhradené služby
vo výške 65,19 eur a na úhradu súdom ustálenej sumy dlžného príslušenstva, t.j. úroku z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 65,19 eur od 5.2.2013 do 22.5.2014. Na základe uvedeného má súd za
to, že žalovaná uhradila celú svoju pohľadávku aj s jej príslušenstvom, preto súd žalobu čo do zvyšku

zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.O trovách konania súd v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.