Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210441
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118210441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: A. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. P. XX,
XXX XX A., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14. 11. 2019, č. k. 19Csp/172/2018-65 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný j e p o vi n n ý zaplatiť žalobcovi 300 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 11. 2017, č. k.
19C/53/2016-43 súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 27. 08. 2012 uvedená v čl. VIII bod 8.1 a v čl. VIII bod 8.4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd zároveň zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 78,82 eura s 8,05
% úrokom z omeškania ročne od 03. 03. 2016 do zaplatenia.

4. Súd považoval nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za dôvodný.
Skonštatoval, že s ohľadom na závažné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného realizovaného
zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa, 27. 08. 2012, ktorých ochrany sa žalobca v konaní Okresného

súdu Prešov sp. zn. 19C/53/2016 úspešne domohol, je priznanie finančného zadosťučinenia v žiadanej
výške dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd prihliadal k tomu, že v zmluve bol
dohodnutý úžerný úrok až skoro 6-násobne vyšší než boli priemerné úrokové sadzby u takýchto úverov.
Žalovaný vnútil žalobcovi ako zraniteľnému klientovi, vzhľadom na jeho status, rodinné pomery ajzmluvné podmienky, ktoré boli jednoznačne neprijateľné a obohatil sa na úkor žalobcu. Pokiaľ by sa
žalobca svojho nároku nedomohol v súdnom konaní, nikdy by nebol žalovaný žalobcovi toto obohatenie
dobrovoľne vydal. Je nepredstaviteľné, aby akýkoľvek spotrebiteľ prejavil ochotu a súhlasil s takým

úžerným úrokom, keby nebol k tomu donútený finančnou tiesňou a inými nepriaznivými okolnosťami,
ktoré spôsobili, že bol donútený prijať finančné prostriedky za takýchto nevýhodných podmienok. Je
preto možné konštatovať, že žalovaný sa snažil na úkor žalobcu získať bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považoval žalobcom žiadané finančné zadosťučinenie vo
výške 300 Eur za primerané.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP. Žalobca mal vo veci
úspech, a preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov právneho

zastúpenia. Uviedol, že napadnutý rozsudok nespĺňa základné požiadavky na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia tak, ako ich definuje ust. § 220 CSP, keďže neobsahuje žiadny záver súdu (či už skutkový
alebo právny) vo vzťahu k predmetu sporu, predovšetkým skutkové závery odôvodňujúce základ nároku,
jeho výšku. Súdne rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom súdom priznané finančné zadosťučinenie
nebolo podľa obsahu a odôvodnenia rozsudku preukázané v konkrétnych skutkových okolnostiach,

argumentačne nie je podložené v rozhodnutí takým spôsobom a v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal
požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia zákona. Súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku uviedol, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je spojené s
tým, že v úverovej zmluve uzavretej medzi sporovými stranami bola dohodnutá úroková sadzba 6-
násobne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba bánk. Okrem faktu, keď žalobca uplatnený nárok

nezdôvodnil (a súd prekročil skutkové tvrdenie žalobcu, čo je postup neprípustný aj v rámci sporov s
ochranou slabšej strany), je podstatné aj to, že súd prvej inštancie mal v rozhodnutí zohľadniť právo
žalovaného vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam tvoriacim podstatu dôvodu a právnu úpravu § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Vo vyjadrení k žalobe
žalovaný okrem iného poukázal aj na to, že uplatňovanie nároku k podanej žalobe je mimo účelu

právnej úpravy primeraného finančného zadosťučinenia, pretože žalobca neuviedol žiaden relevantný
argument a dôvod na priznanie nároku vo výške 300 eur. Uvedený argument žalovaného sa týka
posúdenia oprávnenosti výšky nároku na finančné zadosťučinenie a súd prvej inštancie sa s uvedeným
argumentom vôbec nezaoberal. Z uvedených dôvodov žalovaný tvrdí, že postup konajúceho súdu je v
rozpore s jeho zákonnou povinnosťou riadne a dôsledne sa vyporiadať so všetkými argumentmi strán

týkajúcimi sa prejednávanej veci. Argument žalovaného spĺňa takýto charakter, keďže sa týka vecnej
stránky.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne

úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

11. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej
inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám
odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím

procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny
proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa.

13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a
to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným

predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.

14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a

exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda

funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

15. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19C/53/2016 o vydanie
bezdôvodného obohatenia a neprijateľnosť zmluvných podmienok bol žalobca úspešný a rozsudok
Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 11. 2017, č. k. 19C/53/2016-43 nadobudol právoplatnosť dňa 13.
02. 2018. Právoplatným ukončením konania vo veci 19C/53/2016 bol naplnený predpoklad úspešného

uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na
primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola na súde podaná
dňa 13. 09. 2018.

17. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť

nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň to treba chápať ako odmenu
za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a
svojim úspechom v konaní priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že určením zmluvnýchpodmienok v zmluve o revolvingovom úvere za neprijateľné možno predpokladať, že dodávateľ sa
konania, ktorého sa dopustil voči žalobcovi sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí. Odvolací súd
konštatuje, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 19C/53/2016 žalobca úspešne

uplatnil porušenie povinnosti tak ako to má na mysli ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.OkresnýsúdPrešovrozsudkomzodňa27.11.2017,č.k.19C/53/2016-43určil,žezmluvná
podmienka v zmluve o revolvingovom úvere uvedená v čl. VIII bod 8.1 a bod 8.4 je neprijateľná zmluvná
podmienka a zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že na základe žiadosti žalobcu bola mu schválená výška úveru

390 eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,04 %. Žalovaný si okamžite započítal poplatok 55,90 eura,
pričom poplatok vyplýval zo služby, ktorou bola možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1 zmluvy o
revolvingovom úvere a spotrebiteľ pokiaľ ani túto službu nevyužil už za ňu zaplatil. Súd považoval
samotný úver za jednoznačne úžerný a v rozpore s dobrými mravmi. Aj s prihliadnutím na postoj
žalovaného vo veci 19C/53/2016, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, žalobca bol dlhodobo
nedôvodne vystavený stavu právnej neistoty až do právoplatného skončenia predmetného konania. Je

zrejmé,žetentostavvyvolalžalovaný,ktorýurčenímneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokadohodnutou
úžernou úrokovou sadzbou, 6-násobne prevyšujúcou priemernú úrokovú sadzbu v bankách, obchádzal
právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj z právneho
poriadku. Zároveň súd v pôvodnom konaní vyhodnotil neprijateľné zmluvné podmienky a vyhlásil ich za
neplatné s poukazom na ust.§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Nemožno mať preto pochybnosti

o tom, že žalobcovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa voči žalovanému
vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Odvolací súd konštatuje, že ani právna úprava
účinná v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere (27. 08. 2012) nevyžadovala pre vznik nároku
na primerané finančné zadosťučinenie vznik ujmy spotrebiteľa, postačovala totiž len hrozba vzniku ujmy.
Je zrejmé, že žalobcovi takáto ujma hrozila, keď na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.

08. 2012 sa žalovaný mohol domáhať vymoženia plnení z tejto zmluvy, na ktoré nemal nárok a takéto
plnenia aj reálne od spotrebiteľa vymôcť.

18.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdkonštatuje,žezadanéhostavusohľadomnaporušenie
povinnosti dodávateľa, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na všeobecnom súde v konaní

19C/53/2016, je nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa daný.

19. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to hlavne intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná, sankčná

funkcia a pod. Za primerané vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur tak ako to ustálil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné
zadosťučinenie je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného
žalobca trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní spotrebiteľskej zmluvy
konal závadne. Žalobca sa v tomto prípade úspešne domohol svojho práva, čím boli splnené všetky

zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

20.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepostupomvyplývajúcim
z ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadny
trovy nevznikli a neúspešný žalovaný nemá nárok na ich náhradu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).