Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318204292
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318204292.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: žalobcu(žalobkyne): U.

U., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXXX/XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, AK Ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur uvedená v
bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 27. 2. 2015 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným je neplatná.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

III. Súd priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2018 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
bola schválená výška úveru 1500,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou 17,68%, RPMN 25,54% a priem.
RPMN 34,42%. Pri uzatváraní zmluvy mu bola predložená zo strany žalovaného na podpis aj Dohoda
o poskytovaní služieb z 27.2.2015. V bode 6. zmluvy je uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 150,- eur. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Nebol individuálne dojednaný
a preto predstavuje neprijateľnú podmienku. Upozornil na bod 70 rozsudku SD EÚ sp. zn. C-143/13,

z 26.2.2015. Je otázne, čo je v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úrok za
poskytnutie úveru, aj poplatok za poskytnutie úveru. Úrok je forma poplatku za poskytnutie úveru. Úrok
je platbou za poskytnutý úver aj poplatok za poskytnutie úveru je platba za poskytnutý úver. Poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a v Žiline ohľadom odplaty a poplatkov. Žalobkyňa nemala pri
podpise zmluvy záujem o poskytnutie doplnkových služieb, avšak Dohodu podpísať musela. Naliehavý
právny záujem je daný zákonom a nie je potrebné ho preukazovať. Na základe uvedeného považuje
zmluvnú podmienku uvedenú v čl. I, bod 7.1. uvedenú v Dohode o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX

z 27.2.2015 za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluva musí obsahovať adresu predávajúceho, dobu
trvania zmluvy, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve nie sú uvedené predpoklady výpočtu RPMN. Zmluva neobsahuje ani správny
výpočet RPMN, suma podľa internetovej kalkulačky vychádza 108,11%. Zmluvu považuje za bezúročnúbez poplatkov. Žalovaný poskytol úver vo výške 1350,- eur, pričom žalobkyňa uhradila sumu 1965,01
eur. Bezdôvodné obohatenie preto žaluje vo výške rozdielu medzi platbami a výškou úveru v sume
615,01 eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení zo dňa 29.11.2018 ohľadom poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 150,- eur uviedol, že prípustnosť a prijateľnosť poplatku bola posúdená Národnou
bankou Slovenska pod č. OFS - 12322/2015. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a
sú súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený

aj príslušnou právnou úpravou. Poplatkom je iná platba než úrok podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Zákon
v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu toho, aké
poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok definuje svojim označením, za čo sa
platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa. Poplatok za poskytnutie úveru v
sume 150,- eur je uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného označenia.
Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku. Poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený aj

pri výpočte RPMN. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.2.2015 pozostáva z
ustanovení nachádzajúcich sa v liste označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu. Žalovaný namietol, že zmluva neobsahuje ním označené náležitosti a tiež, že by pre údajný
nedostatokoznačenýchnáležitostímalbyťúverbezúročným.Bezúročnýmjeúverlenakideonáležitosť,
ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Namietol závery

ohľadom absencie výšky, počtu a termínov splátok istiny., úrokov atď. Podľa uznesenia NSSR z
22.2.2018 3Cdo 146/2017 nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Zároveň žalovaný popiera,
že zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti. Deň splatnosti poslednej splátky je dňom
konečnej splatnosti úveru. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie a sťažnosti je upravená v bode 12

ods. 12.1.zmluvných dojednaní. Žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo.

3. Okresný súd Humenné rozhodol rozsudkom č.k. 15Csp/155/2018-82 dňa 13.12.2018 tak, že priznal
žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 615,01 eur s prísl., určil že
zmluvná podmienka - poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur je neplatnou zmluvnou

podmienkou, určil, že Dohoda o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.2.2015 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi od žalovaného.

4. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 9Co/31/2019129 dňa 4.4.2019 rozhodol po odvolaní
žalovaného tak, že potvrdil výrok prvostupňového súdu o vydaní bezdôvodného obohatenia a o

neprijateľnosti Dohody o poskytnutí služieb a zrušil výrok o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,-
eur a výrok o trovách konania.

5. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, a to žalobou, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru,
dohodou o poskytovaní služieb, rozhodnutiami súdov, vyjadrením žalovaného, rozsudkom tunajšieho

súdu, odvolaním žalovaného a rozsudkom Krajského súdu v Prešove, a pojednávaním a zistil tento
skutkový stav:

6. Na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu zo dňa 27.2.2015
bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1500,- eur. Reálne však žalovaný poskytol žalobkyni sumu

1350,- eur. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísal žalobca ako dlžník dňa
24.2.2015 s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie
úveru vo výške 1500 eur s mesačnou splátkou 47,17 Eur, s počtom splátok 42. V zmluve je uvedené
predpokladané RPMN za úver vo výške 25,73%, v tej istej hodnote aj ročná úroková sadzba 17,68%,
priemerné RPMN vo výške 34,42 %. V tejto kolónke sa uvádza aj poskytnutá čiastka revolvingu 2131,14

Eur.

7. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s údajmi úver vo výške
1500,- eur s mesačnou splátkou vo výške 47,17 eur, celkovou čiastkou 2131,14 eur, RPMN 25,54%,
ročnou úrokovou sadzbou 17,68%, priemernou RPMN 34,42% s poplatkom za poskytnutie úveru vo

výške 150,- eur.8. Nepochybne predmetnú úverovú zmluvu vrátane dohody o možnom odklade splátok je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, čo nepopieral ani odvolací súd.

9. Odvolací súd zrušil výrok v bode 12 odôvodnenia uviedol: „Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to,
že žalobkyňa poplatok nepotrebuje, že nie je v jej záujme, nemusí to tak podľa odvolacieho súdu
byť.“ „Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia v kontexte s jeho aplikáciou na záväzkový
vzťah, nárok z ktorého bol predmetom konania, odvolací súd konštatuje nedostatočné, nie presvedčivé

vyhodnotenie tohto žalovaným pri uzavretí zmluvy vyžadovaného plnenia.“

10. Súd opätovne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 27. 2. 2015, uvedenú v bode 6 v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu:
150 eur.“

11.Nazákladetohosúduvádza,žeposkytovanieúveruzastavu,žesiznehoeštepredjehoposkytnutím
dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda
žalovaný poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve. Takéto úverovanie odporuje spotrebiteľskému
právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa
počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Súd prisudzuje zmluvnej podmienke o započítaní

si poplatku v okamihu poskytnutie úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, lebo takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru. Tento poplatok je tiež
neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia.
Žalovaný nešpecifikoval aké skutočné plnenie dostal žalobca. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce
predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie

spotrebiteľovi a v jeho záujme. Je zrejme za napísanie zmluvy, za zistenie bonity žalobcu, no ide aj tak
o vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži v prospech dodávateľa. Ak banka od
spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým
spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Táto zmluvná podmienka
je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná a súd ju nepovažuje pre

spotrebiteľa na prospech, skôr naopak.

12. Pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu si žalovaný ako veriteľ vyúčtoval poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalovaný
poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží

sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/ výška úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za
poskytnutie úveru.

13. V prípade predmetného úveru žalobkyňa teda od žalovaného obdržala sumu 1.350 eur a nie 1.500
eurakotouviedolžalovanýaakotojechybneuvedenéajvpredmetnejzmluve.Žalovanýsitakvyúčtoval

poplatok vo výške 10 % samotného úveru, ktorý žalobkyňa reálne nikdy neobdržala.

14. Súd zdôrazňuje, že predmetná Zmluva bola vyhotovená veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom
služieb, bez možnosti žalobkyne privodiť jej zmenu, ktorá tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem
o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom,

vrátane poplatkov. Táto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu zmluvy, teda je súčasťou
vopred pripravenej formulárovej zmluvy a podľa názoru súdu nebola so žalobkyňou individuálne
dojednaná. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná.

16. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi
dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženiepríjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu
dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených
informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa

s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať
alebo odmietnuť.

17. Vzhľadom na výšku predmetného poplatku a spôsob jeho úhrady, takéto dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako
neprijateľné.

19. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku

rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako
aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené.

20. Vo vzťahu k ust. § 499 Obchodného zákonníka súd dodáva, že predmetné ustanovenie upravuje
možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov veriteľa pre dlžníka, ide o odplatu za
to, že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže disponovať a čaká na to, kedy, v akej
výške a či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V predmetnom prípade však už priamo v žiadosti o

poskytnutie úveru/zmluve o úvere je žalovaným predformulovaná žiadosť dlžníka o prevod čiastky úveru
na jeho účet (bod 11. Zmluvy), teda žalovanému je už v čase uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník žiada
o čerpanie finančných prostriedkov okamžite, t.j. momentom uzatvorenia zmluvy, a to v plnej výške
určenej zmluvou. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom prípade nenastáva, a preto dojednanie
poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie.

21. Žalovaný poukázal na vylúčenie súdnej kontroly poplatku tvoriaceho súčasť ceny (odplaty za úver)
s poukazom na § 53 ods. 1 vetu druhú OZ. Uvedené ustanovenie je však potrebné vykladať v súlade so
smernicou Rady 93/19/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

22. Podľa článku 4 ods. 2 smernice hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii
hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby
dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

23. Podľa článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

24. Vyššie uvedená úprava bola neskôr prijatá aj do nášho právneho poriadku zákonom č. 575/2009

Z. z. a to od 1.3.2010. Od uvedenej doby preto § 53 ods. 1 OZ znie: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané“.

25. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok SAIA d AHORROSY MONTE
D PIEDAT D MADRID, EU: S: 2010:309, bod 34). Sporný poplatok, ktorý je poplatkom za možný odklad
splátok rozhodne nie je základným plnením úverovej zmluvy a teda nepredstavuje jej hlavný predmet

plnenia.

26. Prípad vylúčenia súdnej kontroly nie je samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a
tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. Rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veciArpád Kásler, Hajnalka Káslerné Raabai proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce
sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich

súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve
primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei
proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56).

27. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o

cenezamožnýodkladsplátok,ktoráspočívavtom,žespotrebiteľmáplatiťzaniečo,čomuniejedodané
(tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18Co 109/2011
uviedol,žezaneprijateľnúzmluvnúpodmienkupovažujeajzmluvnúpodmienku,ktorávyjadrujefinančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom
dodávateľa.Súddodáva,žeceláspornádohodasapovažujekomplexne,tedanielenvýškastanoveného
poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje viac ako 11 % poskytnutého úveru len

potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky.

28. V prejednávanej veci súd považuje za neprijateľné podmienky uvedené v zmluve pod bodom 6 a 7.1
dohody o poskytnutí služieb uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

29. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto
dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná
podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o
vykonanie odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru. To znamená, že v konečnom dôsledku
môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdržal za to protiplnenie. Súd

považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez
reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi, pretože svojím spôsobom ide
o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej zmluvy,
takáto vec by ho určite ani nenapadla. Súd takúto dohodu o poskytnutí služby napriek deklarácii, že
jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku

sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej (súd však zastáva názor, že toto zmluvné dojednanie
by bolo kryté aj len podpisom za bodom 13, pretože ak by tomu tak nebolo, tak potom nie je zrejmé,
ktoré body žiadosti/zmluvy sú vlastne podpisom dlžníka kryté, keďže toto zmluvné dojednanie nemá
samostatné číselné radenie ale je radené v kontexte cele žiadosti/zmluvy). Ide podľa názoru súdu o
nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi

nachádzaním spôsobu neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup
súd v žiadnom prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže
aprobovať. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za odklad splátok mala prebehnúť
až potom, ako k samotnému odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za
plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.

30. Neobstojí ani prípadná námietka, že navrhovateľom zmluvy ako takej je spotrebiteľ. Napriek tomu,
že spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok podpisuje ako
prvý, nemožno ho mať za navrhovateľa v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy žiadnym spôsobom
nepripravil a nemohol do neho dokonca ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Existuje totižto rozdiel vo
faktickej moci účastníkov vzťahu zmluvného vzťahu - napr. práve pri uzavretí zmluvy podľa všeobecných

obchodných podmienok, ktoré cestou privátneho zákonodarstva menia via facti zákonné dispozitívne
právo. Znamená to, že spotrebiteľ je tlačený do pozície oferenta vo vzťahu k tomu, kto tento návrh (pre
spotrebiteľa takmer vždy v niečom nevýhodný) pripravil.
31. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor
je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Podľa názoru súdu je logické, že v čase,

keď podpisovala žalobca žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej
zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobcovi úver schválený.
Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určitý podiel z poskytnutého úveru,
takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť
odsúhlasený žalobcom. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne

dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na
žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.32. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalovaného požadovať (a žalobcu v pozícii spotrebiteľa platiť)
rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie
dodávateľa a takýto poplatok slúži len dodávateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom).

Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie poplatku za sprostredkovanie úveru, a
taktiež žalobca nepreukázal, že by tomuto poplatku zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie, preto jeho
dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je jeho absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ), preto
súd zmluvnú podmienku uvedenú v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere určil za neplatnú z dôvodu

jej neprijateľnosti. Táto podmienka bola v čase uzavretia zmluvy uvedená v ust. § 53 ods. 4 písm. t/
Občianskeho zákonníka ako neprijateľná podmienka.

33. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí jeho neprijateľnosť aj v samotnom predmete tohto
dojednania a jeho cene, ale aj v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná
podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o

vykonanie odkladu splátok úveru, k zmene zmluvy, k potrebe kópií dokumentov a pod. To znamená,
že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal
za to protiplnenie. Súd považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike
je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi,
pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta

a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Túto podmienku by súd aproboval
v prípade, ak by platba za jednotlivé poskytnuté služby mala prebehnúť až potom, ako k samotnému
odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda
dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 20Co/72/2016 zo dňa 26.10.2017.

34. Na základe vyššie uvedeného mal súd zato, že ide o poplatok, ktorý nebol dohodnutý v záujme
žalobcu a preto vyhlásil túto zmluvnú podmienku ohľadom poplatku vo výške 150,- eur za neplatnú.

35. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1 CSP,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v
konaní proti žalovanému plne úspešný, preto neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť
argumentačne úspešnému v spore žalobcovi, trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 CSP.

36. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

37. Na základe vyššie uvedeného § 155 ods. 1 CSP však v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný,
preto súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu

100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.