Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119316201
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:6119316201.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová v právnej veci žalobcu: BRAMI

PLUS s. r. o., IČO: 45682607, so sídlom Hviezdoslavova 462/29, 052 01 Spišská Nová Ves, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s. r. o. so sídlom Starosaská 11, 052 01
Spišská Nová Ves proti žalovanému: M. F., D.. X. X. XXXX, N. O. R. O., o zaplatenie 387,- eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 387,00 € s
úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 387,00 € od 19.9.2018 do zaplatenia.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V danej veci bola podaná žaloba elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý postúpil vec
v zmysle ustanovení § 14 zákona č. 160/2015 Z.z. v spojení s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016
Z.z. o upomínacom konaní potom, čo nebolo možné zistiť adresu žalovaného a nebolo mu možné
doručiť platobný rozkaz. Nakoľko ani tunajšiemu súdu sa nepodarilo zistiť ďalšími dostupnými spôsobmi
aktuálnu adresu žalovaného, súd vo veci postupoval v zmysle ustanovení § 116 ods. 2, 3 C.s.p.
Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 387,- eur s príslušenstvom titulom

dlžného nájomného.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 18. 9. 2018 uzavrel so žalovaným zmluvu o podnájme, na
základektorejžalobcaposkytolžalovanémudoužívaniapriestory-izbuč.5vrátaneužívaniaspoločných
priestorov v dome na adrese: U. XX, U., D., za čo sa žalovaný zaviazal hradiť žalobcovi mesačné
nájomné vo výške 265,- eur a paušálnu náhradu za používanie internetu vo výške 5,- eur, teda spolu
tak mal platiť za mesiac titulom predmetnej nájomnej zmluvy sumu 270,- eur.

3. Zo strany žalovaného nedošlo k úhrade ani len časti nájomného, bola nájomná zmluva ukončená
v zmysle čl. III ods. 7, v zmysle ktorého sa zmluva automaticky ukončuje k poslednému dňu celého
mesiaca, za ktorý dlžné nájomné náleží. K ukončeniu zmluvy došlo ku dňu 31. 10. 2018. Žalobca sa
predmetnou žalobou domáha dlžného nájomného za 13 dní, a to za obdobie od 18. do 30. 9. 2018 vo
výške 117,- eur, ďalej nájomného za mesiac október 2018, takže spolu dlh na nájomnom je vo výške
387,- eur splatných k 18. 9. 2018.

4. dňa 29. 11. 2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalovanému predžalobnú výzvu
nadobrovoľnúúhradudlhu.Žalovanýkzaplateniudlžnéhonájomnéhonepristúpilaninapriektejtovýzve,preto sa žalobca domáha zaplatenia tejto sumy predmetnou žalobou. Okrem dlžnej sumy požaduje aj
zákonný úrok z omeškania po uplynutí lehoty splatnosti dlhu, t. j. od 19. 9. 2018 až do zaplatenia.

5. Žalobca k žalobe pripojil dôkazné listiny, a to Zmluvu o podnájme uzavretú v zmysle § 666 a nasl.
Občianskeho zákonníka zo dňa 18. 9. 2018 a predžalobnú výzvu.

6. Nakoľko tunajšiemu súdu sa nepodarilo zistiť adresu iného pobytu žalovaného, aká bola uvedená
v žalobe, na uvedenej adrese písomnosti súdu žalovaný nepreberal, preto súd v ďalšom konaní

postupoval v zmysle ustanovení § 116 ods. 1, 2 C.s.p., oznámil žalobu žalovanému prostredníctvom
úradnej tabule a webovej stránky tunajšieho súdu a vo veci nariadil pojednávanie.

7. Na pojednávaní dňa 3. 6. 2020 žalovaný nebol prítomný, k žalobe sa písomne, ani žiadnym iným
spôsobom nevyjadril, preto súd vo veci pojednával a rozhodol v zmysle ustanovení § 180 C.s.p. za jeho
neprítomnosti. Na pojednávaní bola prítomná právna zástupkyňa žalobcu, ktorá na podanom návrhu

naďalej trvala s poukazom na k žalobe predložené dôkazné listiny a predovšetkým na tú skutočnosť,
že žalovaný doposiaľ dobrovoľne pohľadávku žalobcu neuhradil. Okrem dlžnej sumy s príslušenstvom
žalobca požaduje aj plnú náhradu trov konania.

8. Podľa § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu,

ak zmluva neurčuje inak.

9. Podľa § 666 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou,
prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.

10. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

11.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Prevedeným dokazovaním, vychádzajúc z dôkazných listín predložených žalobcom a z obsahu

žaloby súd vzal za preukázané, že v konaní nie je sporné tvrdenie žalobcu o prenajatí izby so spoločnými
priestormi žalovanému, ktorý k zaplateniu dlžného nájomného nepristúpil, a preto sa žalobca musel
domáhať zaplatenia dlžného nájomného predmetnou žalobou. Súd po vykonanom dokazovaní žalobe
v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

14. Nakoľko žalovaný sa svojou nečinnosťou (a to ani napriek písomnej výzve žalobcu dostal do
omeškania), súd priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

16. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti dlhu, preto súd
priznal zákonný úrok z omeškania od 19. 9. 2018 až do zaplatenia, vo výške 5 %, nakoľko základná

úroková sadzba ku dňu omeškania bola vo výške 0,00 %.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti v spore. Súd žalobe vyhovel, teda
žalobca bol v konaní plne úspešný. Preto mu bola proti v konaní neúspešnému žalovanému priznaná
náhrada trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.