Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209035
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816209035.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: N. H., H.. X.X.XXXX, C. Q. Č.. XX,
XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, AK so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16,

811 04 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 1.488,51 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Csp/227/2016-28 zo dňa 10.7.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.488,51,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5% ročne zo sumy 1.488,51,- eur od 07.03.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II.Žalobkynisa priznávajú trovykonaniavcelomrozsahu,oktorýchbuderozhodnutésamostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia, aplikujúc ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a), b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) a b), všetko zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1j, 2, 3, 5, § 39, § 451 ods. 1, 2, všetko Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 3 zákona číslo 250/2001 Z. z., vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami
sporu bola uzavretá, zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni,
ktorá sa ho zaviazala vrátiť podľa stanovených podmienok.

3. Súd prvej inštancie mal v danom spore za preukázané, že uzavretá úverová zmluva medzi žalobkyňou
a žalovanou zo dňa 28.06.2006, neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a ani údaj o konečnej splatnosti úveru. Na základe
uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.

z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. Žalobkyni bola na základe predmetných zmlúv poskytnutá suma vo výške 1.942,24 eur, pričom podľa
predloženej platobnej histórie uhradila celkovo 3.430,75 eur. Keďže pri závere o tom, že predmetný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa uhradila žalovanému vyššiu sumu,
než na aký mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške

1.488,51 eur predstavujúceho rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 1.942,24 eur a uhradenou
sumou 3.430,75 eur.5. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 5 % ročne 1.488,51 eur odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia. Vzhľadom na priznaný nárok, súd

zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.488,51 eur od
07.03.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. O nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a túto priznal
žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech.

7. Proti tomuto rozsudku ako celku, podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, že súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom nerozhodol o námietke premlčania, ktorú vzniesol a uplatnil žalovaný.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto v tejto otázke nepreskúmateľným, pretože nie je z neho zrejmé
ani len to, či sa súd vznesenou námietkou premlčania zaoberal.

8. Rovnako odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol podľa nepríslušnej právnej normy,
keď zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená dňa 28.6.2006 a zákon č. 129/2010 Z. z., na ktorý sa
súd prvej inštancie odvoláva, nadobudol účinnosť dňa 11.6.2010, a na uzavretú zmluvu sa preto podľa
žalovaného, nevzťahuje. Z toho podľa odvolateľa vyplýva, že súd prvej inštancie vec posudzoval na
základe nesprávnej právnej normy a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. V ďalšom žalovaný

v rámci svojich odvolacích námietok uviedol, že žiaden zákon platný a účinný v čase uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, nevyžadoval, aby zmluva obsahovala (pod sankciou bezúročnosti) súdom
označené údaje, pričom zmluva podľa žalovaného, obsahuje všetky náležitosti v zmysle príslušného
zákona. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na záznam z kontroly SOI, ktorý sa týka zmluvných vzťahov
uzavretých v časovom období, ako zmluva medzi sporovými stranami, v ktorom sa konštatuje, že zmluva

má všetky náležitosti.

9. Na základe uvedeného v rámci svojho odvolacieho petitu, navrhol žalovaný rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

10. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že odvolanie žalovaného je dôvodné. Je úlohou súdu prvej inštancie aby uviedol v rozsudku zistený
skutkovýstavtýkajúcisaveci,aabytentozistenýskutkovýstavsámprávneposúdil,najmäpokiaľsatýka

relevantných námietok strán sporu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa vysporiadal
s obranou žalovaného, najmä pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, ktorú žalovaný počas
konania opakovane namietal, a ku ktorej absentuje akékoľvek odôvodnenie súdom prvej inštancie.
Rovnako žalovaný uvádzal, že v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2011 Z. z., náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nebola ročná úroková sadzba úveru, keď táto náležitosť bola zavedená v

neskôr prijatej právnej úprave (viď jeho vyjadrenie k žalobnému návrhu), pričom k tejto relevantnej
námietke rovnako absentuje v odôvodnení rozsudku akékoľvek stanovisko súdu prvej inštancie. Takéto
rozhodnutie súdu prvej inštancie preto nedáva účastníkovi možnosť efektívne sa proti nemu brániť, a
preto odvolací súd toto rozhodnutie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní vyporiada s právnou otázkou, či zákon č. 129/2010
Z. z., sa vzťahoval aj na zmluvný vzťah strán sporu, ktorý bol založený Zmluvou o revolvingovom
úvere uzavretou skôr (dňa 28.6.2006), ako tento zákon nadobudol účinnosť (dňa 11.6.2010), a teda,
či absencia podstatných náležitostí podľa tohto zákona spôsobila, že tento revolvingový úver treba

považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda, či na strane žalovaného vzniklo alebo nevzniklo
bezdôvodné obohatenia na základe v žalobe tvrdených skutočností, ktoré sám posúdi. Ak zistí, že
bezdôvodné obohatenie vzniklo, odôvodní jeho výšku a bude sa zaoberať vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného, pričom je potrebné mať na zreteli, že subjektívna premlčania lehota
plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Objektívna premlčacia lehota bezdôvodného obohatenia je

trojročná, odkedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie. Pokiaľ súd prvej inštancie je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, je potrebné aj túto skutočnosť odôvodniť, a uvedie, od akej udalosti začala
plynúť objektívna premlčacia lehota. K uvedenému odvolací súd dodáva, že subjektívnou premlčacoulehotou dvoch rokov je potrebné počítať do času, kedy sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela o tom,
že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, a teda v tomto konkrétnom prípade od času,
kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že dojednané zmluvné podmienky môžu byť neplatné.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zák. č. 7/2004 Z. z. z o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).