Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718205659
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718205659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: R.. X. X., I.. XX.XX.XXXX,
Z. O. G. Č.. XX, právne zastúpenej: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so
sídlom v Prešove, na ul. Konštantínovej č. 3, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: Obec Geraltov, so
sídlom v Geraltove č. 35, IČO: 00 327 042, právne zastúpenému: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r. o., so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej č. 13, IČO: 36 492 086, o zaplatenie
sumy 3.400,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 07.11.2019 č.k. 9Cpr 26/2018-110 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 2.122,02 eur
s príslušenstvom.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyni sa priznáva náhrada trov 1. inštančného
konania proti žalovanému v rozsahu 24,80 %.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie o sumu 1.278,34 eur s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne od 13.06.2018 do zaplatenia čiastočne zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 2.122,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.06.2018 do zaplatenia.
Žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázanúskutočnosť,podľaktorejosvedčenímzodňa05.12.2014
(č.l. 69 spisu) miestna volebná komisia v Geraltove osvedčila, že žalobkyňa bola dňa XX.XX.XXXX
zvolená za starostu obce Geraltov.

3. Písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 70 spisu) doručeným žalovanému v ten istý deň sa
žalobkyňa vzdala mandátu M. T. Q. v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. a to v zmysle ust. § 13a ods.
1 písm. c) tohto právneho predpisu k 31.01.2017.

4. Podľa uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Geraltov č. XX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 68 spisu)
obecné zastupiteľstvo schválilo paušálne náklady na cestovné vo výške 50,- eur mesačne. Toto

uznesenie nebolo zmenené ani zrušené.

5. Podľa uznesenia z ustanovujúceho zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Geraltov zo dňa
XX.XX.XXXX (čl. 94 spisu) Obecné zastupiteľstvo v Geraltove určilo v súlade so zákonom č. 253/1994Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších
predpisov v rozsahu určenom doterajším obecným zastupiteľstvom najneskôr 90 dní pred voľbami
mesačný plat žalobkyne vo výške 1.227,- eur. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 8

spisu) vyzvala žalovaného na splnenie záväzku z titulu nevyplatenia mzdy, odstupného a nevyčerpanej
dovolenky.

6. Žalovaný v písomnom podaní označenom ako „Výzva na splnenie záväzku - odpoveď“ zo dňa
XX.XX.XXXX uviedol, že o preplatení náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku Obecné zastupiteľstvo v

Geraltove nerozhodlo. Preto považoval uplatnený nárok za nezákonný. Zároveň uviedol vlastný výpočet
nároku žalobkyne na sumu 2.122,02 eur. Zároveň uznal nárok žalobkyne vo výške 2.122,02 eur. Voči
žalobkyni si uplatnil pohľadávku z titulu náhrady škody v celkovej čiastke 2.875 eur.

7. V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť, a to o sumu 1.278,34 eur s 5 % -ným
úrokom z omeškania od 13.06.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie preto v súlade s ust. § 145 ods.

2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 2.122,02 eur s
5 % -ným úrokom z omeškania ročne od 13.06.2018 do zaplatenia.

8. Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z
rozpočtu obce vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie

ako 6 mesiacov. To neplatí, ak ide o dôvody uvedené v osobitnom predpise. Odkaz číslo 9 je odkazom
na ust. § 13a ods. 1 písm. a), d) a f) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. z dôvodu
odmietnutia sľubu alebo zloženia sľubu s výhradou, právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin
alebo právoplatného odsúdenia za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne
odložený, vyhlásenia výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní

starostu. Vo všetkých ostatných prípadoch zániku mandátu starostu obce než sú dôvody taxatívne
vypočítané v ust. § 13a ods. 1 písm. a), d) a písm. f) zákona č. 369/1990 Zb., má starosta obce nárok na
poskytnutie odstupného. Má teda nárok na odstupné aj pre prípad zániku mandátu z dôvodu uvedeného
v § 13a ods. 1 písm. c) tohto právneho predpisu.

9. Pretože Zákonník práce iné než v ňom uvedené spôsoby zániku práv a povinností nepozná,
pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a
ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom (uznesenie NS SR zo dňa
29.09.2009 vydané vo veci 2Cdo/103/2008).

10. Žalovaným uplatnená kompenzačná námietka je vzhľadom na uvedené neopodstatnená. Žalovaný
sa mohol domáhať svojich nárokov voči žalobkyni samostatnou žalobou. Prvoinštančný súd preto
zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov.

11. Podľa ust. § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh

určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

12. Uvedené ustanovenie možno charakterizovať ako jednostranný písomný a adresný právny úkon
dlžníka, zakladajúci vyvrátiteľnú domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu
nie je pritom rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Z hľadiska obsahových náležitostí

pre platnosť prejavu je rozhodujúce, či tento prejav obsahuje: označenie oprávnenej osoby, označenie
povinnej osoby, určenie dôvodu dlhu, uvedenie výšky dlhu, skutočností, z ktorých vyplýva vedomosť
dlžníka o svojej povinnosti. Nie je rozhodujúce, či uznanie dlhu vyhotovené ako samostatný prejav je
súčasťou dvoj alebo viacstranného právneho úkonu. Rozhodujúce je iba to, že uvedený prejav spĺňa
náležitosti predpokladané ustanoveniami § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. § 558 Občianskeho

zákonníka. Taktiež nie je významné, či v prejave je správne kvalifikovaný právny dôvod. Stačí, ak je
z prejavu dôvod skutkovo zrejmý. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie
týka alebo v čom dlh spočíva. Výška označeného dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne
určiteľná. Zo znenia ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka dokonca nevyplýva ani to, že prejav
musí obsahovať určenie lehoty dokedy sa uznávaný dlh zaplatí. K otázke prehlásenia dlžníka o splnení

dlhu judikatúra zaujala stanovisko, že zákon nevyžaduje, aby sa dlžník v prejave výslovne zaviazal k
plneniu, ale stačí, že z obsahu písomného prejavu je zrejmé, že si je svojej povinnosti k plneniu vedomý,
resp. že je na plnenie dlhu pripravený.13. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Vykonávacím predpisom je ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.122,02
eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne od 13.06.2018 do zaplatenia.

15. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.

16. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žaloba
žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že rozsudok je nezákonný a vecne

nesprávny. V konaní bola namietaná samotná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Poprad, pretože
predmetom prejednávanej veci nie je konanie v individuálnych pracovných sporoch a v sporoch z
kolektívnych pracovných vzťahov, štrajku a výluky, ako to predpokladá ust. § 13 a nasl. C.s.p. v spojení
s ust. § 23 C.s.p. Použitie ust. § 23 C.s.p. a absencia použitia ust. § 40 a § 43 C.s.p. spôsobujú
vadu konania a nezákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže príslušným na prejednanie a

rozhodnutie veci nie je Okresný súd Poprad a vec neprejednal a nerozhodol zákonný sudca. Kauzálnu
príslušnosť počas celého konania súd skúma aj bez námietky, a preto postupom súdu došlo k zásahu
do práv garantovaných žalovanému spočívajúcom v odňatí veci zákonnému sudcovi.

17. O veci samej nielenže nerozhodol zákonný sudca, ale okrem toho súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo predstavuje nielen už namietaná absencia zákonom
stanoveného postupu, ale aj nedostatočné odôvodnenie dotknutej časti rozsudku, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov.

18. Žalovaný v konaní namietal samotný základ žalobkyňou uplatneného nároku a z dôvodu istoty tiež
jeho výšku. Funkcia starostu je podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. verejná funkcia. Súd prvej
inštancie sa nezaoberal neplatnosťou právneho úkonu týkajúceho sa verejnoprávneho vzťahu.

19. V rámci procesnej obrany žalovaný označil skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a svoje

tvrdenia podoprel dôkazmi. Zároveň poukázal na novelizáciu zákona o obecnom zriadení z roku 2010,
kde bolo zákonodarcom zavedené pravidlo, že obecné zastupiteľstvo je povinné určiť najneskôr do 90
dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu, pričom zmeniť ho počas
funkčného obdobia môže obecné zastupiteľstvo iba na návrh starostu obce. Z uznesenia obecného
zastupiteľstva č. 35 zo dňa 01.08.2013 a z uznesenia obecného zastupiteľstva č. 4 zo dňa 05.12.2014 a

súvisiacej zápisnice z prvého ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva konajúceho sa dňa
05.12.2014 vyplýva, že nebol dodržaný zákon a to jednak vo vzťahu k zmene úväzku starostu a jednak
vo vzťahu k absencii zákonom vyžadovaného postupu.

20. Zo zákona o obecnom zriadení vyplýva, že starostovi patrí odmena za vykonanú prácu a tiež aj mu

vzniká nárok na odstupné. Žalobkyňa a následne aj súd prvej inštancie však vychádzajú z nesprávneho
základu pri akceptovaní uplatňovaného nároku žalobou. Toto sa týka nielen základu uplatneného nároku
žalobkyňou, ale aj započítacej námietky a teda aj nároku na paušálne náklady na cestovné vo výške 50
eur mesačne v dotknutom volebnom období. Ide pritom o právo zo vzťahu verejného, nie súkromného.
Žalobkyňou prijaté plnenie v tzv. mesačnom paušále po 50 eur za tvrdené a nepreukázané cestovné

v období rokov 2014 až 2017 spolu v sume 1.700 eur bolo nezákonné, nakoľko vo volebnom období
rokov 2014 až 2018 na rozdiel od volebného obdobia rokov 2010 až 2014 nedošlo zo strany obecného
zastupiteľstva k odsúhlaseniu tzv. paušálnych náhrad vo výške 50 eur mesačne, čo bolo v konaní
preukázané. Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 35 zo dňa 01.08.2013 sa týkalo výkonu iného a
predchádzajúceho mandátu starostu a v danom prípade ide o nezákonný postup a navyše nejde o

nejaký prenosný nárok do ďalšieho volebného obdobia, keďže rozhodnutie novozvoleného obecného
zastupiteľstva plne súvisí s platom novozvoleného či opakovane zvoleného starostu, ktorý sa určuje
zákonom predpokladaným spôsobom. Podobne sa tak rozhoduje o súvisiacich náhradách a to výlučne
uznesením obecného zastupiteľstva v tom-ktorom funkčnom období. Zákonodarca v žiadnej právnejnorme neuviedol, aby starostovi kontinuálne po novuzvolení patrili bez ďalšieho funkčné pôžičky ako v
predchádzajúcom volebnom období a že obecnému zastupiteľstvu ako orgánu obce v takom prípade
nepatria práva a oprávnenia uvedené v zákone. Podobne tomu je aj v prípade ďalších náhrad vrátane

cestovných. Starosta nie je zamestnancom obce a obecné zastupiteľstvo vo volebnom období od roku
2014 takéto právo paušálnej náhrady cestovného nepriznalo. Takýto nárok žalobkyni ani nevznikol,
keďže uskutočnenie služobných, či pracovných ciest z jej evidencie a žaloby ani nevyplynulo.

21. Podľa platného znenia zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch

starostov obcí a primátorov miest v čase, kedy vykonávala žalobkyňa funkciu starostu obce, a
teda v čase, od ktorého si žalobkyňa uplatnila svoj nárok, patrilo starostovi odstupné po zániku
mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia (ust. § 5 ods. 1 tohto právneho predpisu).
Funkčné obdobie starostu skončí jeho uplynutím, teda po štvorročnom období od zloženia sľubu,
zložením sľubu novozvoleného starostu. Funkčné obdobie žalobkyne neskončilo uplynutím obdobia
po štvorročnom funkčnom období, na ktoré bola žalobkyňa v komunálnych voľbách voličmi zvolená

a funkčné obdobie žalobkyne neskončilo zložením sľubu novozvoleného starostu. Mandát žalobkyne
zanikol dňom uvedeným v oznámení o vzdaní sa mandátu ku dňu 31.01.2017. Odstupné podľa platného
zákonaavposudzovanejvecibypatrilostarostomvprípadezánikumandátustarostuzdôvoduuplynutia
funkčného obdobia, t.j. skončením Ústavou SR stanoveného štvorročného funkčného obdobia a nie
z dôvodu zániku mandátu starostu jednostranným vzdaním sa mandátu starostom pred ukončením

funkčného 4-ročného obdobia. V danom prípade nebolo práve len a iba z dôvodu na strane žalobkyne
naplnené 4-ročné funkčné obdobie, o ktoré sa vo voľbách na funkciu starostu uchádzala a na ktoré
ju voliči v komunálnych voľbách konaných v novembri roku 2014 zvolili. Mandát žalobkyne zanikol
spôsobompredpokladanýmvzákonepodľaust.§13aods.1písm.c)zákonač.369/1990Zb.oobecnom
zriadení, vzdaním sa mandátu a nie spôsobom podľa ust. § 13a ods. 1 písm. b) tohto právneho predpisu,

uplynutímfunkčnéhoobdobia.Nároknaodstupnéžalobkynevdanomprípadepriamozozákonanepatrí.

22. Vo vzťahu ku kompenzačnému úkonu žalovaného žalovaný si tento nárok na započítanie voči
žalobkyni uplatnil len a iba do sumy 2.122,02 eur s príslušenstvom.

23. Nesprávne a nezákonné je i rozhodnutie týkajúce sa rozhodnutia o trovách konania. Žalobkyňa si
uplatnila v sporovom konaní žalobou peňažný nárok vo výške 3.400,36 eur. Žalobkyni bolo priznaných
iba 2.122,02 eur, a teda jej úspech v spore nepredstavoval 100 %, ale nanajvýš niečo okolo, či pod 25 %.

24. Žalobkyňa navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

25. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej nie je opodstatnené.

26. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. Pokiaľ ide o námietku kauzálnej nepríslušnosti Okresného súdu Poprad na prejednanie veci,
uvedené vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej nemá. Žaloba bola pôvodne podaná na
Okresnom súde Prešov dňa 12.06.2018. Podaním zo dňa 05.10.2018 (č.l. 14 spisu) Okresný súd Prešov
postúpil vec Okresnému súdu Poprad ako súdu kauzálne príslušnému podľa ust. § 23 písm. g) C.s.p.
Aj za predpokladu kauzálnej nepríslušnosti Okresného súdu Poprad na prejednanie veci žalovanému

zostalo právo namietať miestnu príslušnosť Okresného súdu Poprad na prejednanie veci v súlade s ust.
§41C.s.p.Uznesenímzodňa19.02.2019č.k.9Cpr26/2018-23OkresnýsúdPopradvyzvalžalovaného
na vyjadrenie sa k žalobe. Zároveň bol žalovaný poučený o svojich procesných právach a povinnostiach,
a to aj vo vzťahu k možnosti skúmať miestnu príslušnosť.

28. Podľa ust. § 41 C.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú
najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez
námietky na začiatku konania.29. Žalobkyňou uplatnený nárok nemá charakter nároku, na ktorý by bolo potrebné aplikovať ust. §
20 C.s.p. o výlučnej miestnej príslušnosti. Iba pri takejto výlučnej miestnej príslušnosti musí súd túto
skúmať aj bez námietky na začiatku konania. Inak miestnu príslušnosť môže skúmať iba na námietku

žalovaného, a to len vtedy, ak bola uplatnená najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí.

30. Prvým procesným úkonom, ktorý žalovanému patrí, je procesný úkon, ktorý mohol žalovaný v
sporovom konaní vo vzťahu k súdu urobiť. Spravidla pôjde o vyjadrenie k žalobe (§ 167 ods. 2 C.s.p.)
alebo odpor proti platobnému rozkazu (§ 267 ods. 1 C.s.p.). Ak tento prvý procesný úkon žalovaný

nevyužije, neposúva sa právo namietať miestnu nepríslušnosť na ďalší procesný úkon, napr. odvolanie
proti rozsudku a podobne, ktorý žalovaný v konaní reálne urobil. Uplynutím lehoty na vyjadrenie k žalobe
ako prvému procesnému úkonu, ktorý mu patril, je nedostatok miestnej príslušnosti zhojený a právo
žalovaného namietať miestnu príslušnosť konajúceho súdu zaniká.

31. Právne postavenie a platové pomery starostov obcí a primátorov miest upravuje zákon č. 253/1994

Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

32. V zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2018 funkcia starostu
je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s
funkciami podľa osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca obce.

33. Zákon č. 253/1994 Z.z. má charakter zákona špeciálneho voči všeobecnej úprave obsiahnutej v
Zákonníku práce. Na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie, ktorou funkcia starostu
nepochybne je, sa vzťahuje Zákonník práce len vtedy, ak to výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje
osobitný predpis. Uvedené priamo vyplýva z ust. § 2 ods. 2 Zákonníka práce.

34. Zákon č. 253/1994 Z.z. však vôbec neupravuje spôsoby zániku práv a povinností vyplývajúcich z
výkonu funkcie starostu obce.

35. Pokiaľ ide o mandát starostu, jeho zánik je právne upravený v ust. § 13a ods. 1 zákona č. 369/1990

Zb. v znení neskorších predpisov o obecnom zriadení.

36. Čo sa týka peňažných nárokov starostu, medzi ktoré sa nepochybne zaraďuje plat starostu a
odstupné, pre posúdenie možnosti ich zániku treba analogicky vychádzať z právnej úpravy najbližšej,
ktorou je úprava obsiahnutá v Zákonníku práce.

37.Podľačlánku4základnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadku,aksaprávnavecnedáprejednať
a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by

zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,
na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov
zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

38. Vyššie uvedený článok upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo

svoje nesporné miesto v predpisoch hmotného i procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia
spravodlivosti, teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna
úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo analogia umožňuje sudcovi použiť
ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko podobné, že je podľa neho žiaduce posúdiť aj právne
veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.

39. Započítanie ako právny inštitút je upravený v ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Možnosť použitia
Občianskeho zákonníka na právne vzťahy upravené Zákonníkom práce je daná iba vtedy, ak Zákonník
práce v prvej časti neustanovuje inak (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce). Zákonník práce vo svojej prvej časti
taxatívne uvádza výpočet spôsobov zániku práv a povinností. Znamená to, že iným v Zákonníku práce

neuvedeným spôsobom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú a to ani vtedy, keby
zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Zákonník práce započítanie ako
spôsob zániku práv a povinností nepozná, a preto k zániku pohľadávky započítaním dôjsť nemôže.Uvedený záver pri analogickom použití Zákonníka práce na prejednávanú vec je dôvodom vedúcim k
tomu, že na námietku započítania vznesenú v priebehu konania nie je možné prihliadať.

40. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že započítacia námietka žalovaného sa týkala škody údajne
spôsobenej žalobkyňou. Kým v prípade nároku uplatneného žalobou je výška platu a odstupného
relatívne ľahko zistiteľná, nakoľko priamo vyplýva z ust. § 4 a 5 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení
účinnom do 30.11.2018, posúdenie dôvodnosti započítacej námietky by si vyžadovalo vykonať rozsiahle
dokazovanie. Plat starostu, ako aj jeho odstupné bez akýchkoľvek pochybností, rovnako ako mzda, či

odstupné upravené v Zákonníku práce, má slúžiť k uspokojovaniu základných životných potrieb osoby,
ktorej sú tieto peňažné plnenia určené, prípadne na uspokojovanie potrieb členov jej domácnosti. Takéto
nároky musia byť čo najrýchlejšie uspokojené, a preto zákonodarca v Zákonníku práce taxatívnym
spôsobom určil len niektoré spôsoby zániku peňažnej pohľadávky, medzi ktoré započítanie nezahrnul.

41. Právne bezvýznamné je spochybňovanie i žalobkyňou uplatňovaného nároku na odstupné.

42. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2018, po zániku mandátu
starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške 3-
násobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako 6 mesiacov. To neplatí, ak
ide o dôvody uvedené v osobitnom predpise. Odstupné starostovi nepatrí, ak vykonával funkciu menej

ako 6 mesiacov.

43. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať zužujúco, ako na to poukazuje žalovaný, že odstupné
starostovi patrí iba pri zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia. Z logického
výkladu ust. § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2018 vyplýva, že odstupné

vo výške 3-násobku priemerného mesačného platu patrí starostovi, ktorý vykonával funkciu dlhšie ako
6 mesiacov.

44. Termín „skončenie funkčného obdobia“ nemožno vykladať tak, aby nárok na odstupné patril iba
starostovi, ktorého funkčné obdobie uplynulo po riadnom naplnení doby výkonu funkcie starostu v

príslušnom funkčnom období, na ktoré mu bol daný voličmi vo voľbách mandát. Nemožnosť vyplatenia
odstupného je viazaná iba na dôvody uvedené v osobitnom predpise, pričom v poznámke č. 9 k
ustanoveniu § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2018 je uvedený odkaz na
ust. § 13a ods. 1 písm. a), d) a f) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc
z tohto ustanovenia nemožnosť poskytnutia odstupného je viazaná iba na odmietnutie sľubu alebo

zloženie sľubu s výhradou, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo právoplatné odsúdenie
za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený a vyhlásenie výsledku
miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu. So vzdaním sa
mandátu starostu podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov
sa sankcia spojená so stratou nároku na odstupné nespája.

45. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 2.122,02 eur s prísl. ako vecne
správny potvrdil.

46. Zároveň zmenil rozsudok (§ 388 C.s.p.) vo výroku o trovách konania a žalobkyni priznal náhradu
trov prvoinštančného konania proti žalovanému v rozsahu 24,80 %. Podanou žalobou sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému vo výške 3.400,36 eur. Jej žalobe bolo vyhovené len v
rozsahu istiny 2.122,02 eur. Vychádzajúc z prisúdenej istiny, úspech žalobkyne v konaní dosiahol 62,40
% a jej neúspech 37,60 %. Po odrátaní neúspechu žalobkyne od jej úspechu, žalobkyni vznikol v súlade

s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,80 % (62,40 % - 37,60 %).

47. Zároveň v odvolacom konaní vo veci samej úspešnej žalobkyni vznikol tejto strane sporu podľa ust.
§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a ust. § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. nárok na
náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady týchto

trov rozhodne súd prvej inštancie.

48. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).