Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236174
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115236174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: G.. Q. U. I.., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko S. XXXX/XX, XXX XX N. P., proti žalovanému: P. N. P., so sídlom X. mája X,. XXX XX N. P.,
IČO: 00 308 676, o odstránenie poškodenia a o náhradné plnenie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 6. mája 2XX9 č.k. 12C/676/2XX5-243, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške

ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2015 a doplnením žaloby doručeným
súdu dňa 15.02.2016 domáhal, aby žalovaný na parc. reg. C v kat. úz. N. P. LV č. XXXX, parc. č.
XXXX/X o výmere 100 m2 zast. plochy a nádvoria, na ktorej je postavená nebytová budova súp. č.
XXX,. odstránil poškodenie uvedenej budovy a dal budovu do pôvodného stavu zo dňa 23.01.1990 -
na zachovalej časti - obchodná miestnosť a sklad na N. ul. X o výmere 66,7 m2, rozmery 10,X5 x
5,50, 3,80 x 0,82 + 4,X0 x 4,75, vymeniť krov vybudovaný z drevených hrád pôvodnou technológiou a
zachovaní pôvodných rozmerov a dimenzí, vymeniť strešnú krytinu z pozinkovaného plochu, vymeniť

rýny a zvodné žľaby zo strany N. ulice, vrátiť demolované a neexistujúce rýny a zvodné žľaby zo strany
dvora, postaviť odstránený nosný múr krovu, ktorý bol nahradený drevenými podperami, múr postaviť
z tehlového muriva 40 cm a v múre osadiť okná, v chodbe o rozmeroch 1,40 x 18, čo sa rovná 25,20
m2, vybudovať kameninovú podlahu technológiou uloženia kameninových dlaždíc na betónový podklad,
obnoviť vonkajšie aj vnútorné omietky. Ďalej žiadal, aby mu žalovaný nahradil čiastočne odstránenú časť
domu súp. č. XXX n.a parc. č. 167X/5 o výmere 38X m2 zastavané plochy na LV č. XXXX, kat. úz. N. P.,
a vybudoval objekt súčasne používanými technológiami tehlovým murivom obvodových múrov 40 cm

a priečky 15 cm, obojstranne omietnuté so spoločným krovom a strechou napojenou na krov a strechu
v zachovanej časti, technológia a materiály krovu a strechy zachovať pôvodné, teda drevené hrady a
pozinkovaný plech, v obývacej izbe 5,30 x 7,20 = 38,16m2, v detskej izbe 5,30 x 3,60 = 1X,08 m2, v
spálni 5,30 x 3,30 + 3,20 x 3,30 = 28,05 m2, vybudovať podlahy, dubové parkety uložené na betónovom
podklade, v ostatných miestnostiach, a to kuchyňa 4,50 x 4,30 = 20,25 m2, kúpeľňa 3 x 2 = 6 m2, WC 1
x 2 = 2 m2, špajza 2,40 x 2 = 4,80 m2, umiestniť podlahy kameninové dlaždice na betónovom podklade.
V kuchyni, WC a kúpeľni vybudovať kanalizáciu, rozvod vody a obklady úžitkových stien. Ďalej žiadal

od žalovaného, aby mu na parc. reg. C, kat. úz. N. P. LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 248 m2
zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je dvor a evidovaný dom súp. č. XXX, a na parc. reg. C, kat. úz.
N. P., LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 261 m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je dvor
a na nej bol postavený dom súp. č. XXX, postavil jednopodlažný nepodpivničený dom zakomponovanýdo už vystavenej časti polyfunkčných domov na ul. U. O. stavebnými technológiami zodpovedajúcimi
stavbe polyfunkčných domov tak, aby zastavaná plocha domu zodpovedala domu súp. č. XXX a to 274,5
m2 s tým, že bude zachovaný rozmer polyfunkčného domu 12 m, dĺžka objektu bude 22,80 m, úžitková

plocha 1X5,7 m2. Dom bude vybavený rozvodom vody, elektriny, kanalizáciou. Krov bude zodpovedať
domu súp. č. XXX, kde boli použité drevené hrady a pálená strešná krytina. Ďalej žiadal od žalovaného,
aby na parc. reg. C, kat. úz. N. P., LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 261m2 zastavané plochy
a nádvoria, odstránil garáž o rozmere 6 x 6,25 m = 37,5 m2 a časť ďalšej garáže o rozmere 6,25 x
1,X3 = 12,1 m2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nehnuteľnosti v neznámom čase od roku 1XX0 do

24.02.2014 poškodil, znehodnotil, niektoré zlikvidoval, nechal postaviť garáže.
1.2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, keďže dospel k záveru, že stranou sporu v predmetnej veci by mali byť
všetci podieloví spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXXX.
1.3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. apríla 2018 č.k. 25Co/186/2017-65
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vyslovil záväzný právny názor, že žalobca je podľa § 13X ods. 1 Občianskeho zákonníka aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby v danej veci, preto vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvej
inštancie bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku a následne vo veci opätovne rozhodne.

2.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov

konania, ani trov predchádzajúceho odvolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanoveniami § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.
2.2. Uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nehnuteľnosti poškodil, znehodnotil, niektoré
zlikvidoval, napriek zákazu dal vybudovať garáže. K tomu zistil, že žalobca vyzýval žalovaného výzvou
zo dňa 20.05.204 na vysporiadanie majetku. K výzve predložil aj náčrt domu súp.č. 305 a XXX,

stav v roku 1X8X, stav do roku 1XX7, stav po roku 2014. Predložil fotografie domu súp.č. XXX a
súp.č. XXX z roku 1X8X, z roku 2014, fotografie z knihy N. P. kedysi a dnes, na ktorých je dom
súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX s kovovou ohradou. Žalobca si objednal vypracovanie
znaleckého posudku u znalca Ing. B. N. na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností - stavby
súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X v kat. úz. N. P. a pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X, 167X/4, 167X/5,

XXXX/X, XXXX v kat. úz. N. P.. Vypracovaný bol znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 20.05.2015.
Žalobca opakovane písomnými výzvami zo dňa 13.04.1XX0, 30.0X.1XX0, 0X.01.1XX1, 16.08.1XX1.,
01.10.1XX7, 28.01.1XX8, 30.03.1XX8, 24.08.1XX8 a 21.0X.2000 žiadal žalovaného o odkúpenie
nehnuteľností. Jeho žiadosť žalovaným schválená nebola, svedčia o tom výpisy z uznesenia mestského
zastupiteľstva žalovaného, písomné odpovede žalovaného.

2.3. Konštatoval, že naturálna reštitúcia je prípustná, ak sú súčasne splnené dve zákonom stanovené
podmienky, prvou je, že o to výslovne požiada poškodený, a druhou je, že uvedenie do pôvodného stavu
je fyzicky možné a účelné. Vyslovil názor, že druhá z uvedených podmienok v danej veci nebola splnená.
Účelnosť sa posudzuje z hľadiska hospodárnosti a možnosť z hľadiska objektívnosti, ktorá vylučuje
uvedenie do predošlého stavu tam, kde tomu bráni prekážka objektívnej povahy. Náhrada škody nebude

možná ani účelná, ak medzi stranami sporu panujú veľmi konfliktné vzťahy, ktoré zabraňujú v súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná medzi poškodeným a škodcom pri reparácii náhrady škody do pôvodného stavu
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.4.2008 sp.zn. 25 Cdo/1030/2006). K tomuto názoru sa
priklonil, pretože si nevedel predstaviť súčinnosť medzi žalobcom a žalovaným s poukazom na početné
súdne spory prebiehajúce medzi nimi, predloženú písomnú komunikáciu, početné písomné žiadosti

žalobcu a odpovede a stanoviská žalovaného. Konštatoval, že uvedením do predošlého stavu sa
má vytvoriť stav, aký tu bol pred spôsobením škody. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva M 60/4 zo
dňa 23.01.1XX0 bola absolútne neplatným právnym úkonom práve pre jeho neurčitosť, nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy neboli dostatočne určite a jasne špecifikované, takže žalobca
nemohol vedieť čo bolo v tom čase predmetom prevodu, nehnuteľnosti boli v zmluve označené iba

listom vlastníctva a parcelnými číslami a súčtom ich celkovej výmery bez uvedenia stavieb, cena
predmetuprevodunekorešpondovalasbodomI.zmluvy,stavbydom,garáž,drobnéstavbyneboliriadne
špecifikované, predmetom ocenenia aj vyplatenia kúpnej ceny boli i ďalšie nehnuteľnosti nezahrnuté do
predmetu zmluvy - dom- obytná časť, drobné stavby, studňa, oplotenie, trvalé porasty, garáž, vonkajšie
úpravy. Podľa rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 8C/18/2002 zo dňa 11.01.2012, žalobcovia, ktorí

v konaní vypovedali, nevedeli uviesť, či predmetom predaja boli aj stavby a ktoré, keď na pozemku
stáli dva domy, tvrdili, že oba domy a štyri parcely, dvor a kúsok záhrady, o predaji drobných stavieb
a garáže nehovoril nikto. Z uvedeného ustálil, že nebolo možné, aby žalobca vedel, aké nehnuteľnosti
a ako by mali byť dané do pôvodného stavu. Konštatoval, že o naturálnu reštitúciu ide predovšetkýmvtedy, ak došlo k zničeniu alebo strate druhovo určenej veci, ktorá môže byť nahradená vecou rovnakého
druhu a akosti. Typickým príkladom, kedy podľa súdnej praxe je uvedenie do predošlého stavu účelné
a možné, je prípad poškodenia domu, nie však jeho zbúrania a odstránenia tak, ako to žiadal žalobca

v prípade domu súp.č. XXX a súp.č. XXX. Poukázal na znalecký posudok Y., podľa ktorého domy
boli neobývané, podľa vlastníkov boli postavené v roku 1X24, k zbúraniu stavby súp.č. XXX došlo
na základe Rozhodnutia o povolení odstránenia stavieb, pričom uvedené rozhodnutie sa týkalo aj
ostaných 20 stavieb, a ako dôvod bol uvedený zlý technický stav stavieb. Tvrdenia žalobu o dobrom
technickom stave v konaní preukázané neboli, fotografie nevypovedali o technickom stave budovy.

Uviedol, že faktické úplné odstránenie stavby má za dôsledok, že stavba domu sa môže realizovať len
za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 50/1X76 Zb. na základe rozhodnutia stavebného úradu.
Aj v prípade vydania stavebného povolenia k tomu kompetentným stavebným úradom, by nebolo možné
považovať za účelné nariadiť výstavbu starého rodinného domu v jeho pôvodnom stave existujúcom v
čase zbúrania a z rovnakého materiálu, ktorého zloženie nie je známe, ani zistiteľné a pravdepodobne
sa už v súčasnosti nepoužíva.

2.4. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie žalobe na
tzv. naturálnu reštitúciu. Poškodenému vlastníkovi, či spoluvlastníkovi odstránením stavby vzniká právo
na úhradu nákladov účelne vynaložených na vyváženie majetkových dôsledkov toho, že uvedenie do
pôvodného stavu nebolo uskutočniteľné, pretože to nebolo dobre možné alebo účelné, pretože náklady
na úpravu by prevýšili časovú hodnotu veci k momentu vzniku škody. V tejto súvislosti Najvyšší súd v

ČR v rozsudku zo dňa 1X.0X.2002 sp.zn. 25Cdo/2575/2000 zaujal názor, podľa ktorého výška škody
na dome, ktorý bol protiprávne čiastočne demolovaný, sa určí sumou zodpovedajúcou nákladom na
uvedenie domu do stavu pred vykonaním čiastočnej demolácie. Takúto náhradu škody si však žalobca
neuplatňoval. Podľa rozhodnutia R 21/1X84 nie je možné nariadiť výstavbu starého rodinného domu
v jeho pôvodnom stave existujúcom v čase zbúrania a z rovnakého materiálu, ktorého zloženie nie je

známe, ani zistiteľné a pravdepodobne sa už nepoužíva, pokiaľ sú domy postavené v roku 1X24, je málo
pravdepodobné, že materiály, ktoré sa použili na ich výstavbu, sa používajú aj v roku 201X.
2.5. Uviedol, že v konaní nebola jednoznačne a bez pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vzniknutou škodou. K odstráneniu stavieb došlo na základe Rozhodnutia o
povolení stavieb-búracieho povolenia pre zlý technický stav stavieb. Žalobca vo svojej výpovedi na

pojednávaní uviedol, že nevie kto nehnuteľnosti poškodil a kedy, sčasti si ten istý nárok uplatňuje v
konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 10C/421/2015 od žalovaného U. N.. Potom je
otázne, či má žalobca jasno v tom, kto mu škodu spôsobil, keď žaluje ohľadne toho istého nároku
dva odlišné subjekty v dvoch konaniach. Hoci sa nejedná o prekážku litispendencie, pretože sa netýka
tých istých sporových strán, ale týka sa tej istej právnej veci a jedná sa o totožnosť predmetu konania

a skutkových okolností, z ktorých sa nárok žalobcu vyvodzuje, keďže nárok žalobcu je uplatnený z
rovnakého skutkového základu od dvoch rôznych strán.
2.6. K uplatnenému nároku žalobcu na odstránenie garáží, uviedol, že zo strany žalobcu nebolo
preukázané, že by žalovaný bol vlastníkom týchto garáží, a môže sa domáhať odstránenia garáže
len od vlastníka garáže, nie od subjektu, ktorý nie je ich vlastníkom. Preto v tejto časti žalobu pre

nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného zamietol. K tomu poukázal na vykonané dokazovanie,
konkrétne na vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.12.2005 vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod
sp.zn. 8C/18/2002 z ktorého vyplýva, že stavebníci P. H. a U. T. realizujú na parc.č. XXXX/X stavby
garáží.
2.7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, ale v konaní úspešnému žalovanému nepriznal

náhradu trov konania, ani náhradu trov odvolacieho konania, aj keď mal v konaní plný úspech, nakoľko
vychádzal z toho, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

3.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnemu skutkovému zisteniu (§ 363 písm. f).
3.2. Tvrdil, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného nároku tak,
ako mu to uložil odvolací súd v uznesení č.k. 25Co/186/2017-65. Teda mal stanoviť, či jeho nárok je
dôvodný alebo nie, čo neurobil. Ak zamietnutie žaloby malo znamenať, že jeho nárok nie je dôvodný,
potom sa priklonil k tomu, že nárok žalovaného na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny 480.215,- Kčs

(15.X40,22 eura) dôvodný je a spolu s ostatnými spoluvlastníkmi musí kúpnu cenu žalovanému vrátiť.
Tvrdil, že nemožno rozhodnúť tak, že nárok má len jedna zo strán neplatného právneho vzťahu a druhá
strana tento nárok nemá, aby § 457 Občianskeho zákonníka platil len pre žalovaného a nie pre žalobcu
a ostatných vlastníkov.3.3. Tvrdil, že ak súd prvej inštancie rozhodol, že by nebolo fyzicky možné ani účelné, aby nariadil tzv.
naturálnu reštitúciu, mal medzitýmnym rozsudkom nariadiť žalovanému uhradiť žalobcovi a ostatným
spoluvlastníkom finančnú čiastku zodpovedajúcu uvedeniu stavieb do pôvodného stavu (rozsudok

ČR 25Cdo/2575/2000). Výška finančnej náhrady bola stanovená v znaleckom posudku č. 146X-85/8X
z 10.07.1X8X, v ktorom boli uvedené aj rozmery a použité materiály a ktorý je aj pre súd záväzný.
Skutočnú úhradu potrebnú pre uvedenie nevrátených nehnuteľností do pôvodného stavu môže stanoviť
súdom poverený znalec.
3.4. Tvrdil, že hoci v roku 201X existuje celý rad nových stavebných materiálov, neznamená to, že

by neexistovali stavebné materiály, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku č. 146X-85/8X. Bolo
povinnosťousúduprvejinštancieneexistujúcestavebnémateriálykonkretizovať.Namietal,žeargument,
podľa ktorého pri konfliktných vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným si nevie predstaviť ich súčinnosť,
bolo nepodložené a nepreukázané hypotetické konštatovanie. Hoci sa od roku 1XX0 domáha neprávom
a pod falošnou zámienkou, výstavby sídliska Stred 1, vykúpeného majetku, za ten čas sa vystriedalo
viacero primátorov, a so žiadnym ani so súčasným, nemal osobný konflikt. Ani absencia stavebného

povolenia neobstojí, pretože v prípade ak súd uzná dôvodnosť jeho nároku a spôsob náhrady naturálnou
reštitúciou, požiadajú spoluvlastníci o vydanie stavebné povolenia.
3.5. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi konaním (opomenutím) žalovaného a vzniknutou škodou, ktorý považoval za irelevantný.
Žalovaný, ako účastník súdnych konaní, dobre vedel, že nehnuteľnosti boli vykúpené podvodom na

neuskutočnenú výstavbu sídliska STRED 1. Mal sa o ne starať ako dobrý hospodár, a nie ich búrať,
poškodiť alebo demolovať.
3.6. Tvrdil, že preukázal, že parcela č. XXXX/X podľa LV XXX nie je tou istou parcelou č. XXXX/X podľa
dnes platného LV XXXX. Žalovaný vydal stavebné povolenie staviteľom garáži na pôvodnej parcele č.
XXXX/X, ktorá v čase vydania stavebného povolenia bola predmetom súdneho sporu medzi žalobcom

a žalovaným. Navyše stavbu garáži súd zastavil predbežným opatrením a ku dnešnému dňu nie sú
skolaudovanéazapísanénapredpokladanýchvlastníkov.Obidvajastaviteliamedzičasomzomreli.Preto
žalovaný zodpovedá za odstránenie nedostavaných garáži a má v tejto veci aktívnu legitimáciu, keďže
bol účastníkom konania 8C/18/2002.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí a s odôvodnením
napadnutého rozsudku sa stotožňuje. Zopakoval svoju argumentáciu z priebehu konania, podľa ktorej
kúpna zmluva M 60/4 bola pre nedostatočnú určitosť určená za absolútne neplatnú, preto došlo
k navráteniu vlastníctva nehnuteľností a on si uplatnil vrátenie zaplatenej kúpnej ceny podľa §
457 Občianskeho zákonníka. Preto žalobca nesprávne uplatňuje § 457 Občianskeho zákonníka v

tomto konaní, nakoľko nehnuteľnosti boli vrátené pôvodným vlastníkom, okrem žalobcu aj ostatným
spoluvlastníkom a nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že ustanovenie § 457 platí pre
žalovaného. Tvrdil, že nie je na jeho ťarchu, že žalobca ani ostatní spoluvlastníci nevedeli, čo bolo
predmetom prevodu, čo sám žalobca uviedol v rámci konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Hoci
sa žalobca domáha postavenia a vybudovania domu s.č. XXX a opravy domu s.č. XXX, uvedením do

pôvodnéhostavu,tedapôvodnoutechnológiou,tútopôvodnútechnológiunepreukázal. Ktomupoukázal
naR21/1X84.Uviedol,ženakoľkoniejepresneurčené,čojehoprávnypredchodcanazákladeneplatnej
kúpnej zmluvy nadobudol, nie je možné ani určiť, ktoré nehnuteľnosti „poškodil, znehodnotil a zlikvidoval.
Tvrdil, že žalobca si žalobný návrh v rovnakom rozsahu uplatňuje tiež od U. N. v konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra sp.zn. 10C/412/2015. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 35X, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 37X, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 21X ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za
potrebnéopakovaťdokazovanie.Dospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné,pretonapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.7.1. Z obsahu spisu vyplýva, že kúpnou zmluvou M60/4 uzavretou dňa 18.01.1XX0 medzi predávajúcimi:
žalobca, U. a Anton Jančovič, a kupujúcim: Československý štát zastúpený Stavoinvesta, IIO
Bratislava, predávajúci previedli na kupujúceho nehnuteľnosti v katastrálnom území N. P. zapísané v

LV č. XXX, pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX vo výmere 1275 m2 vyznačené v geometrickom
pláne číslo: 243-251-02X7-81 zo dňa 05.02.1X88 za dohodnutú kúpnu cenu 480.215,- Kčs. Každému z
predávajúcich bola vyplatená 1/3 kúpnej ceny, žalobcovi bola vyplatená kúpna cena vo výške 160.072,-
Kčs. Kúpna zmluva bola uzatvorená pre majetko-právne usporiadanie staveniska stavby - OS X. I.
stavba N. P.. Nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom Y. M. zo dňa 10.07.1X8X, ich cena bola

stanovenávovýške480.215,-Kčs.Nehnuteľnostibolivznaleckomposudkupopísanéakoparc.č.XXXX/
X: 1. dom na ul. L., 2. studňa, 3. vonkajšie úpravy, 4. pozemok, 5. trvalé porasty, parc.č. XXXX/X: 1.
rodinný dom na ul. j. O., 2.garáž, 3. vonkajšie úpravy, 4. pozemok, parc.č. XXXX: 1. ploty, 2. vonkajšie
stavby, 3. pozemok, 4. trvalé porasty. Rozhodnutím Mestského národného výboru v N. P. č.j. Výst.XXX/
XX zo dňa 2X.12.1XX0 bolo povolené odstránenie stavieb na ul. U. O. a I. v N. P., okrem iného pod č.
XX. rodinný dom č.s. XXX č.o. X na parc.č. XXXX/X. Vo výpise z LV č. XXXX vyplýva, že ako vlastníci

nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese N. P., obec N. P., katastrálne územie N. P. parcely registra
"C" parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 100 m2, parc.č. 1X7X/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parc.č. 1X7X/5
zastavané plochy a nádvoria o výmere 38X m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
2X1 m2, parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 25X m2, a stavby súpisné číslo XXX

postavenou na parc.č. XXXX/X, sú žalobca v podiele 1/3, U. D., rod. U., nar. XX.XX.XXXX v podiele
1/3, Y. U., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/X, a G. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/X.
7.2. Súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie sp.zn. 8C/18/2002
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ako prejudiciálna otázka bola riešená otázka
platnosti kúpnej zmluvy č. MX0/4, ktorá bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon pre jej

nedostatočnú určitosť, keďže nebolo jednoznačné čo bolo premetom prevodu. Z vyjadrenia žalovaného
zo dňa 23.12.2005 vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 8C/18/2002 zistil, že stavebníci
P. H. a U. T. realizovali na parc.č. XXXX/X stavby garáží, ktoré boli povolené príslušným stavebným
úradom. Likvidácia stavby - rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X na ulici U. O. prebehla
na základe Rozhodnutia o povolení odstránenia stavieb zo dňa 2X.12.1XX0 MNV v N. P. - odbor

výstavby, územného plánovania a dopravy za nasledovných podmienok: stavby budú odstránené do
01.07.1XX1. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že územie je určené na výstavbu „Obytný súbor -
X.. Prvá stavba N. P.. Domy sú v nevyhovujúcom technickom stave, 80 - 100 rokov staré, P. sú sčasti už
rozpadnuté, ich oprava by bola nerentabilná. Domy sú majetkom Čsl. štátu v správe ONV v Nitre.“. Ďalej
súdprvejinštanciezistil,ženaOkresnomsúdeNitrajevedenékonaniesp.zn.10C/412/2015,vktoromsa

žalobca domáha proti J., v procesnom postavení žalovaného, aby dal časť domu súp.č. XXX na parc.č.
XXXX/X do pôvodného stavu, aby postavil z tehlového muriva 40 cm nosný múr a v múre osadil okná,
v chodbe o rozmeroch 1,40 x 18 = 25,20 m2, vybudoval kameninovú podlahu technológiou uloženia
kameninových dlaždíc na betónový podklad, obnovil vonkajšie aj vnútorné omietky. Konštatoval, že
toho istého sa domáha aj v tomto konaní od žalovaného Mesta N. P.. 7.4. Súd prvej inštancie

žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania
odvolacím súdom.

8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počítať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

X. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

XX. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

12. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.13. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z

vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Z hľadiska skutkového stavu považoval súd
prvej inštancie za rozhodujúce, že stavby, ohľadom ktorých sa žalobca domáha jednak postavenia
a jednak opravy boli postavené asi v roku 1X24, k zbúraniu stavby súp.č. XXX došlo na základe
Rozhodnutia o povolení odstránenia stavieb, pričom uvedené rozhodnutie sa týkalo aj ostaných 20
stavieb, a ako dôvod bol uvedený zlý technický stav stavieb. Dospel k záveru, že by nebolo možné

považovať za účelné nariadiť výstavbu starého rodinného domu v jeho pôvodnom stave existujúcom v
čase zbúrania a z rovnakého materiálu, ktorého zloženie nie je známe, ani zistiteľné a pravdepodobne
sa už v súčasnosti nepoužíva. Pritom poukázal na rozhodnutie R 21/1X84, podľa ktorého nie je možné
nariadiť výstavbu starého rodinného domu v jeho pôvodnom stave existujúcom v čase zbúrania a z
rovnakého materiálu, ktorého zloženie nie je známe, ani zistiteľné a pravdepodobne sa už nepoužíva.
Konštatoval, že pokiaľ sú domy postavené v roku 1X24, je málo pravdepodobné, že materiály, ktoré sa

použili na ich výstavbu, sa používajú aj v roku 201X. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky pre vyhovenie žalobe na tzv. naturálnu reštitúciu. Navyše dospel k záveru, že nebola
jednoznačneabezpochybnostípreukázanápríčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostiavzniknutou
škodou. Ďalej konštatoval, že nebolo preukázané, že žalovaný je vlastníkom garáži, preto dospel k
záveru, že žalobca sa nemôže domáhať odstránenia garáži od žalovaného nevlastníka. Odvolací súd

sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožnil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
vrátane rozhodnutia o trovách konania, ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie svoj rozsudok dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď
uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd
sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu
zodpovednosti za škodu v občianskom práve. Podľa uvedeného ustanovenia každý zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu
je existencia oprávneného a zodpovedného subjektu, pričom subjektom zodpovednosti za škodu môžu
byť ako fyzické tak aj právnické osoby. Ďalším všeobecným predpokladom zodpovednosti za škodu
je existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať jednak zo zákona (zákonná povinnosť) alebo zo
zmluvy (zmluvná povinnosť), a spočíva v porušení povinnosti zodpovednej osoby správať sa určitým

spôsobom. Všeobecná zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka vzniká iba v prípade, že sú
splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody, porušenie právnej povinnosti (či
už zákonnej alebo zmluvnej), zavinenie zodpovedného subjektu (škodcu) a príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou, pričom zavinenie zákon predpokladá a zodpovednosti za škodu
sa zbaví len ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

14.2. V danej veci nebolo preukázané splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti za škodu.
V prvom rade žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, prípadne jeho právnym
predchodcom, a to či už zákonnej alebo zmluvnej. Je zrejmé, že do vlastníctva žalovaného prešli
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy M X0/4, pričom malo ísť o pozemky. Stalo sa tak
podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1XX1 Zb. o majetku obcí. V tom čase však už stavba s.č. XXX mala byť,

podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca nevyvrátil, už zbúraná z dôvodu zlého technického stavu,
preto do majetku žalovaného nemohla prejsť. Navyše v konaní nebolo preukázané, v akom stave bola
stavba s.č. XXX v čase jej delimitácie, a či žalovaný (prípadne jeho právny predchodca) porušil nejakú
povinnosť, ktoré porušenie by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane žalobcu.

15.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní.
15.2. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalovaného, podľa ktorého podľa § 457 Občianskeho
zákonníka nemožno rozhodnúť tak, že nárok má len jedna zo strán neplatného právneho vzťahu a
druhá strana tento nárok nemá. Dodáva len, že v tejto veci nebol predmetom konania vzájomný nárok

zmluvných strán potom, čo bola zmluva určená neplatnou alebo zrušená tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, ale nárok na náhradu spôsobenej škody formou naturálnej
reštitúcie.15.3. S tvrdením žalobcu, podľa ktorého ak súd prvej inštancie rozhodol, že by nebolo fyzicky možné
ani účelné, aby nariadil tzv. naturálnu reštitúciu, mal medzitýmnym rozsudkom nariadiť žalovanému
uhradiť žalobcovi a ostatným spoluvlastníkom finančnú čiastku zodpovedajúcu uvedeniu stavieb do

pôvodného stavu, sa odvolací súd nestotožnil. Vo veci ide o návrhové konanie, v ktorom žalobca v
žalobnom návrhu určuje, čoho sa domáha a ako žiada, aby súd rozhodol. Súd je žalobným návrhom
viazaný. Súd prvej inštancie v bode XX. rozsudku poukázal, na rozsudok Najvyššieho súde ČR sp.zn.
25Cdo/2575/2000, podľa ktorého výška škody na dome, ktorý bol protiprávne čiastočne demolovaný,
sa určí sumou zodpovedajúcou nákladom na uvedenie domu do stavu pred vykonaním čiastočnej

demolácie. Zároveň však konštatoval, že takúto náhradu škody si žalobca neuplatňoval.
15.4. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu prvej inštancie neexistujúce stavebné
materiály konkretizovať, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Je totiž nesporné, že od výstavby oboch
domov uplynula značná doma (mali byť postavené asi v roku 1X24) a za túto dobu technológia výstavby
značne pokročila, je na inej úrovni, z hľadiska použitých materiálov aj z hľadiska technologických
procesov. Pokiaľ žalobca popieral konfliktné vzťahy so žalovaným, odvolací len dodáva, že zlým

vzťahom medzi stranami sporu nasvedčuje nielen rozsiahla korešpondencia nachádzajúca sa v spise,
ale aj skončené, či prebiehajúce súdne spory.
15.5. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku voči záveru súdu prvej inštancie, podľa
ktorého nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) žalovaného a vzniknutou
škodou, keďže s týmto záverom sa v celom rozsahu stotožnil. V konaní totiž nebolo preukázané,

že žalovaný porušil povinnosť a že porušenie povinnosti žalovaného by bolo v príčinnej súvislosti so
vznikom škody na strane žalobcu. Nebolo ani preukázané, že žalovaný nejakú nehnuteľnosť zbúral,
poškodil, či demoloval. Za dôvodné nepovažoval ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný nesie
zodpovednosť za odstránenie nedostavaných garáži z dôvodu, že vydal stavebné povolenie, stavba
bola zastavená predbežným opatrením a nie je do dnešného dňa skolaudovaná a stavebníci zomreli,

keďže bol účastníkom konania 8C/18/2002.

1X. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 2X2 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 3XX ods. 1, 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne
úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 2X2 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).