Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/177/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214462
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316214462.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Z. H., V..Z.., L.: XX XXX XXX, N. XX,
N., zastúpeného advokátkou Mgr. Veronikou Navrátilovou, Osuského 7, Bratislava, proti žalovanému:
D. U., S. N., P. R. XXX,XX I.V. Z. A., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 24.11.2017, č.k. 12Csp/15/2016-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.11.2017, č.k. 12Csp/15/2016-72, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 379,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
30.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol

(výrok II.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 48 % (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.08.2016 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 508,97 eura s prísl. titulom nezaplatených poplatkov za hovorné v
mesiacoch apríl až september 2015, ako aj zmluvnej pokuty (v sume 129,90 eura), ktoré mu poskytoval
na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX zo dňa 29.04.2015 (ďalej len „zmluva“).

Na jej základe žalobca dodal žalovanému užívateľskú SIM kartu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX,
pričom dodatkom z toho istého dňa mu poskytol i balík služieb „Happy s Naj“.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 29.04.2015 zmluvu,
vrátane dodatku, na základe ktorej žalovaný využíval služby žalobcu odo dňa aktivácie pripojenia
SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX k mobilnému telefónu, s číslom XXXX XXX XXX, za ktoré v

období od apríla 2015 do septembra 2015 žalobcovi nezaplatil. Žalobca pritom vystavil žalovanému
faktúru č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 25.05.2015, s nesplatenou sumou 19,13 eura,
faktúru č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 25.06.2015, na sumu 123,95 eura, faktúru č.
XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 25.07.2015, s nesplatenou sumou 168 eur, faktúru č.
XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 25.08.2015, na sumu 24,98 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX, s
dátumom splatnosti dňa 25.09.2015, s nesplatenou sumou 43,01 eura, celkovo 379,07 eura; táto suma

predstavovalapoplatkyzahovorné,vsúvislostisktorýmisižalovanýnesplnilsvojupovinnosťanezaplatil
ich cenu. Súd prvej inštancie preto žalovaného, za aplikácie ustanovenia § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 12
zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“) zaviazal
na zaplatenie sumy 379,07 eura žalobcovi.

4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s predmetnou istinou, v súlade s ustanovením § 121 ods.

3, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.5. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej faktúrou č. XXXXXXXXXX,
s dátumom splatnosti dňa 08.02.2016, znejúcej na sumu 129,90 eura, konajúci súd poukázal na

veľké množstvo súdnych rozhodnutí, v ktorých súdy posudzovali rovnaké alebo obdobné ustanovenia
týkajúce sa zmluvnej pokuty, dokonca od iných operátorov; všeobecné súdy pritom zmluvnú pokutu
rovnakého významu vyhlásili za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V ďalšom zdôraznil úlohu členských
štátov pri zabránení používaniu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
ich poškodzujúcich účinkov. Priznaním plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky by súdy tolerovali

pokračujúci protiprávny stav a popierali tak záujem Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.
S ohľadom na túto skutočnosť, pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných zmluvných
podmienok, konajúci súd ex offo skúmal, či si žalobca neuplatňuje voči žalovanému plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podotkol pritom, že je
bezvýznamné, či by iný súd v rámci súdnej kontroly, bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo by mu priznal
plnenie z takej podmienky. Následne, vyhodnotiac zmluvu, vrátane jej dodatku, ako typickú štandardnú

formulárovú listinu, považoval i zmluvnú pokutu, dojednanú v bode 3 dodatku (ktorej prvú a druhú vetu
citoval v bode 26. odôvodnenia - pozn. odvolacieho súdu) za vopred naformulovanú zo strany žalobcu,
bez možnosti jej zmeny žalovaným, a preto za absolútne neplatnú. So zreteľom na túto skutočnosť
konajúci súd žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej podmienky, za aplikácie ustanovenia
§ 52 ods. 2 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5 a § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako

nedôvodnú zamietol.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania (bez citácie ustanovení zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) - pozn. odvolacieho súdu) tak, že žalobcovi, ktorý z
celkovo uplatňovanej sumy 508,97 eura bol úspešný len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 379,07

eura, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 74 % a úspech žalovaného 26 % (keďže sumu 129,90 eura
konajúci súd zamietol), priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 % (celkový úspech žalobcu
predstavuje rozdiel medzi 74 % a 26 %).

7. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výroku o náhrade trov konania

podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) C.s.p. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, všeobecné, nereflektujúce na
konkrétne okolnosti prípadu, nakoľko konajúci súd záver o absolútnej neplatnosti zmluvnej podmienky
a vyhlásení jej neprijateľnosti neodôvodnil; jeho rozhodnutie tak nespĺňa obsahové náležitosti riadneho
odôvodnenia, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Podľa mienky žalobcu

sa konajúci súd dopustil porušenia práva na spravodlivý proces tým, že rozhodol bez nariadenia
pojednávania dôvodiac, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia nie sú
sporné a hodnota veci neprevyšuje sumu 1.000 eur. Mal za to, že napriek nespornosti skutkových
tvrdení, konajúci súd pristúpil k zamietnutiu žaloby v časti nároku na zmluvnú pokutu bez toho, aby
ho akýmkoľvek spôsobom upozornil, resp. vyzval na možnosť posúdenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky. V tejto súvislosti podotkol, že mu nie je zrejmé, kto rozporoval okolnosti ohľadne dojednania
zmluvnej pokuty, keďže žalovaný sa k žalobe a jej prílohám písomne nevyjadril. Samotná absencia
individuálneho dojednania zmluvnej pokuty nezakladá dôvod pre zamietnutie nároku, keďže v takom
prípade je súd povinný skúmať všetky okolnosti, za ktorých bola dohodnutá zmluvná podmienka;
konajúci súd bol preto povinný skúmať, či predmetná zmluvná podmienka (ne)spôsobovala značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že
spotrebiteľ uzatváral zmluvu na základe vopred dostupných informácií o ponuke služieb, s vedomím si
svojich záväzkov. Žalobca pritom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádza v zmysle § 43 ods. 2
písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. dodáva svojim zákazníkom rovnaké služby za rovnakých podmienok.
Zmluvnú pokutu dojednal na zabezpečenie zmluvných záväzkov, keďže bol povinný poskytovať svojmu

zákazníkovi objednanú službu riadne po celú dobu viazanosti.

8. V ďalšom žalobca uviedol, že pokiaľ sa súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti nároku na
zmluvnú pokutu odvolával na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov vydaných v rokoch 2010
až2012,tietosatýkaliinejzmluvnejpodmienkynežtej,nazákladektorejsiuplatnilnárok.Vpredmetných

veciach bola predmetom konania zmluvná pokuta, ktorej výška bola fixne stanovená a nemenná počas
celej doby viazanosti. Od toho času však pristúpil k zásadnej zmene spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty.
V tomto konaní si tak uplatnil zmluvnú pokutu, ktorá sa znižovala úmerne s plynúcou dobou viazanosti,
pričom jej degresívny charakter ozrejmil už v žalobe, s poukazom na výšku zabezpečeného záväzku.Základ zmluvnej pokuty, vyjadrený v dodatku, ktorého hodnota závisela od zákazníkom zvoleného typu
programu služieb, poskytnutých benefitov a tiež od typu mobilného telefónu, žalobca znižoval o čiastku
zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do času prerušenia poskytovania služieb.

Tento spôsob výpočtu zmluvnej pokuty vyjadroval vzorec v bode 3 dodatku zmluvy, ktorý považoval za
absolútne jasný a určitý.

9. Pokiaľ išlo o dohodu o zmluvnej pokute táto podľa mienky žalobcu obsahovala všetky zákonné
náležitosti podmieňujúce jej platnosť, keďže jednoznačne a určito vyjadrovala zmluvnú povinnosť, ktorej

splnenie zabezpečovala, t.j. povinnosť neporušiť záväzok viazanosti včasným zaplatením ceny za
poskytnuté služby. Žalovaný sa prvý krát dostal do omeškania so zaplatením ceny za dodané služby
dňa 26.05.2015, keď nezaplatil faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 25.05.2015, čím porušil záväzok
viazanosti;žalobcovitakvznikloprávonazaplatenievyúčtovanejzmluvnejpokuty.Priuplatnenízmluvnej
pokuty pritom zohľadnil počet dní, ktoré uplynuli od aktivácie SIM karty do času prerušenia poskytovania
služieb z dôvodu ich neplatenia. Žalobca okrem toho zohľadnil celé obdobie, počas ktorého žalovaný

neuhradil za poskytované služby; v tomto smere zdôraznil, že žalovaný nezaplatil ani jednu faktúru za
poskytnuté služby.

10. Žalobca uzavrel, že i ochrana spotrebiteľa má svoje hranice. Je zrejmé, že žalovaný neuhradil cenu
za poskytované služby v sume 379,07 eura, pričom sa nevyjadril ani k žalobe a jej prílohám. Pokiaľ by

išlo o poctivého spotrebiteľa, na výzvu súdu prvej inštancie by reagoval a ak by si nebol vedomý svojich
záväzkov, nárok uplatnený žalobcom by sporoval. Žalovaný si však od počiatku uzavretia zmluvného
vzťahu neplnil svoje záväzky. Podľa názoru žalobcu v takom prípade nemožno stotožňovať ochranu
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami s ochranou dlžníka, ktorý uzavrel zmluvu s
úmyslom neplniť si povinnosti z nej vyplývajúce. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), ktoré smerovalo

len do zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výroku o náhrade trov konania, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

13. Žalobca v odvolaní v prvom rade vytýkal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti, v ktorej zamietol jeho žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty, vyhodnotiac túto za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

14. Odvolací súd udáva, že pochybenie súdu spočívajúce v porušení práva na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia môže predstavovať zásadné porušenie základného práva na spravodlivý proces
tak, ako ho deklaruje článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Nevyhnutnosť dôsledne dbať na dodržiavanie kvalitatívnych

požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako sú vymedzené v § 220 ods. 2 C.s.p. a
formulované rozhodovacou činnosťou súdov, vychádza z konceptu právneho štátu, v ktorom dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu.

15. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobcu, v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,

za nedôvodnú, majúc za to, že dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Vychádzal pritom z toho, že sporové strany uzavreli typickú štandardnú formulárovú
zmluvu,ktorúžalovanýnemalmožnosťzmeniť,apretonemoholovplyvniťanidohoduozmluvnejpokute,
ktorú preto nepovažoval za individuálne dojednanú.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

18. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako

slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájenejasná,neurčitá,príp.nezrozumiteľnáanemožnoznej
určiť práva a povinnosti vyplývajúce pre spotrebiteľa alebo je v rozpore, príp. sa odchyľuje od "ratio legis"
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Pre ustálenie, či ide o neprijateľnú podmienku
je rozhodujúce zistenie, či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, a to 1/ pokiaľ sa zmluvné podmienky
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
a 2/ ustanovenia zmluvy boli dojednané individuálne, t.j. spotrebiteľ mal reálnu možnosť ovplyvniť ich
obsah, resp. obsah zmluvy. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má byť objektívne, t.j. bez
ohľadu na to, aké právne následky privodí alebo privodilo vo vzťahu k subjektívnym právnym pomerom

konkrétneho spotrebiteľa.

19. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani odvolaciemu súdu (rovnako ako žalobcovi)
nie sú celkom zrejmé dôvody, pre ktoré konajúci súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Odvolací súd má pritom dôvodnú pochybnosť, či súd prvej

inštancie skutočne preskúmaval dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v bode 3 dodatku; v rámci
zistenia skutkového stavu totiž citoval len prvú a druhú vetu dotknutého ustanovenia majúc nesprávne
za to, že tvoria obsah samotného dojednania o zmluvnej pokute. Pritom, súdom prvej inštancie použitá
citácia nie je z hľadiska vymedzenia zabezpečovanej právnej povinnosti, ani spôsobu určenia výšky
zmluvnej pokuty rozhodujúca, keďže relevantnými sú ustanovenia obsiahnuté v nasledujúcich vetách

bodu 3 dodatku. K pochybnostiam odvolacieho súdu prispieva i tá skutočnosť, že konajúci súd sa
odvolával na súdne rozhodnutia, v ktorých súdy v minulosti posúdili ustanovenia o zmluvnej pokute,
vkladané žalobcom do zmlúv, ako neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu, že zmluvná pokuta v
nich bola stanovená fixne, bez zohľadnenia času, ktorý spotrebiteľovi uplynul zo záväzku viazanosti.
Na tomto základe následne konštatovali neprijateľnosť takej zmluvnej podmienky, keďže zakotvovala

zmluvnú pokutu formulovanú s ohľadom na porušenie neurčitého okruhu rôznych povinností, pričom
spotrebiteľ bol povinný zaplatiť ju v plnej výške, bez ohľadu na to, či zmluvu ukončil mesiac pred
uplynutím doby viazanosti alebo na začiatku tejto doby. V skúmanej veci súd prvej inštancie evidentne
prehliadol, že žalobca si v konaní uplatňoval nárok na nový typ zmluvnej pokuty, s tzv. degresívnym
charakterom. Uvedená skutočnosť vyplýva z formulácie dojednania o zmluvnej pokute v bode 3 dodatku

zmluvy, v zmysle ktorého bolo zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnuté pre prípad porušenia konkrétnych
zmluvných povinností, okrem iného i z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby žalovanou do
45 dní po splatnosti, pričom výška zmluvnej pokuty nebola stanovená pevnou, či paušálnou sumou, ale
žalobca ju upravil v zmysle požiadaviek súdnej praxe. Výška zmluvnej pokuty tak neodzrkadľuje výlučne
poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, ale sa odvíja i od rozsahu vybraných služieb, dĺžky

viazanosti a ďalších benefitov, pričom sa stala závislou od doby, kedy zo strany žalovaného (zákazníka)
došlo k porušeniu konkrétnej zmluvnej povinnosti, t.j. zmluvná pokuta sa znižuje podľa toho, kedy
došlo k porušeniu konkrétnej zmluvnej povinnosti počas doby viazanosti. Je teda zrejmé, že žalobca si
uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odlišnej od tej, uplatňovanej v minulosti, na ktorú súd
prvej inštancie odkazoval v rámci citácie tých súdnych rozhodnutí, ktoré vyhlásili dojednanie o zmluvnej

pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

20. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti nemožno podľa mienky odvolacieho súdu s určitosťou
konštatovať, že súd prvej inštancie pri skúmaní oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty posudzoval dojednanie obsiahnuté v bode 3 dodatku, a nie iné, z ktorého si žalobca v

minulosti uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a ktoré bolo súdmi posúdené ako neprijateľná
zmluvná podmienka. Súd prvej inštancie na žalobcove tvrdenia týkajúce sa novo formulovaného
dojednania o zmluvnej pokute nijakým spôsobom nereagoval, toto v odôvodnení rozhodnutia ani
neuviedol, pričom bez bližšieho odôvodnenia uzavrel, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku;takto koncipované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia potom nemôže spĺňať náležitosti riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

21. Odvolací súd musel prisvedčiť i ďalšej argumentácii žalobcu, že pokiaľ konajúci súd posúdil
dojednanie o zmluvnej pokute ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s odvolávaním sa na námietku
žalovaného o nedostatku jeho individuálneho dojednania, jeho konštatovanie nemá oporu v zistení
skutkového stavu; žalovaný sa totiž k žalobe, ani k jej prílohám písomne nevyjadril, a teda nenamietal,
že pred uzavretím zmluvy a jej dodatku sa nemohol s ich obsahom podrobne oboznámiť a ovplyvniť

ich obsah. Táto okolnosť však nebránila súdu prvej inštancie hodnotiť charakter dojednania zmluvnej
podmienky ex offo, v rámci prieskumu, či je alebo nie je neprijateľnou podmienkou.

22. Odvolací súd sa v ďalšom stotožnil so žalobcom, že len samotná absencia individuálnej dohody
o niektorej zmluvnej podmienke (v danom prípade o zmluvnej pokute) sama o sebe nezakladá
dôvod zamietnutia nároku uplatňovaného na jej základe, ale oprávňuje súd preskúmavať predmetné

dojednanie z hľadiska (ne)prijateľnosti takej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ako odvolací súd už uviedol, charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky má v zmysle
predmetného ustanovenia len taká podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
i na smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej aj ako „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak
predstavuje interpretačné pravidlo, a tá v článku 2 písm. a) definuje nekalé podmienky odvolávaním sa
na článok 3. Podľa článku 3 bod 1 citovanej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Nekalosť zmluvných podmienok sa pritom hodnotí so zreteľom na povahu tovarov alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, ako aj na všetky podmienky a okolnosti súvisiace s jej uzatvorením (viď
aj § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka). Tieto okolnosti súd prvej inštancie pri posudzovaní dojednania
o zmluvnej pokute nijako neskúmal a konštatujúc, že toto nebolo individuálne dohodnuté, vyhodnotil ho
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

23. Odhliadnuc od vyššie opísaných nedostatkov napadnutého rozhodnutia, žalobca podľa mienky
odvolacieho súdu dôvodne konajúcemu súdu vytýkal i to, že nepostupoval správne, keď na prejednanie
sporu nenariadil pojednávanie, ale pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku podľa § 297 písm. b)
C.s.p., a tým mu odoprel právo vyjadriť sa k posúdeniu nároku ako uplatnenému z neprijateľnej zmluvnej

podmienky.

24. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť
využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Zásada
rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby

jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú
vo vzťahu k protistrane. V kontradiktórnom spore musí byť stranám, za rovnakých procesných
podmienok, umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou ich
procesných práv, pričom konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotí procesnú aktivitu oboch strán a
túto následne premietne do záverov konečného rozhodnutia.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mohol súd prvej inštancie postupom podľa § 297 písm. b) C.s.p.
žalobu v časti zaplatenia sumy 129,90 eura s prísl. zamietnuť len za súčasného dodržania podmienky
kontradiktórnosti konania. Tá by bola za tejto situácie, keď žalovaný neprijateľnosť zmluvnej podmienky
nenamietal (pričom nerozporoval ani skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere - pozn. odvolacieho

súdu) zachovaná buď doručením výzvy stranám, aby sa k ex offo preskúmavanej zmluvnej podmienke
z hľadiska jej neprijateľnosti vyjadrili alebo nariadiť pojednávanie a túto skutočnosť oznámiť stranám v
rámci predbežného právneho posúdenia veci.

26. Potreba zachovania princípu kontradiktórnosti pri skúmaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky v

spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti pritom vyplýva aj z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej
únie. Ten vo svojom rozsudku zo dňa 21.02.2013 vo veci C 472/11, konštatoval, že: "Článok 6 ods. 1 a
článok 7 ods. 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo
nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania,čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V
každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval
v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v

spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú
vnútroštátne procesnoprávne predpisy." V tomto rozhodnutí Súdny dvor Európskej únie (s odkazom
na body 50, 54, 55, 56 rozsudku zo dňa 02.12.2009, vo veci C 89/08 Komisia/Írsko a i.), poukázal
na to, že zásada kontradiktórnosti je súčasťou práva na obhajobu a zaväzuje súd dodržiavať ju
predovšetkým vtedy, keď rozhoduje spor na základe dôvodu uplatneného ex offo, ako aj na to, že zásada

kontradiktórnostivovšeobecnostinepriznávakaždejsporovejstranelenprávooboznámiťsaslistinamia
pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo sporových
strán oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých
chce súd založiť svoje rozhodnutie. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne
konanie je totiž potrebné, aby sa sporové strany oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť
tak ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania, pričom

(aj) možnosť spotrebiteľa vyjadriť sa v tomto smere zodpovedá povinnosti vnútroštátneho súdu vziať
prípadne do úvahy vôľu vyjadrenú spotrebiteľom vtedy, keď si je vedomý toho, že nekalá podmienka nie
je záväzná, nepraje si však, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím vyslovuje slobodný a vedomý súhlas
s dotknutou podmienkou.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v preskúmavanej zamietajúcej časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné skutkovo
a právne súvisiace otázky vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Zároveň, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania za stavu, keď pri nespornosti skutkových tvrdení neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k ním
uskutočnenému preskúmavaniu neprijateľnosti v rozsudku nesprávne citovanej zmluvnej podmienky.
Týmto nesprávnym postupom uprel (reálne nevytvoril) žalobcovi procesnú možnosť kontradiktórne sa
vyjadriť k preskúmavaniu neprijateľnosti pre spor relevantnej zmluvnej podmienky, zmaril mu možnosť
jeho aktívnej účasti v konaní, a tak mu odňal možnosť reagovať na danú procesnú situáciu s cieľom

ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu, čo malo za následok porušenie jeho práva na spravodlivý súdny
proces. Nakoľko tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný

riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p.
viazaný. Súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty,
a to v intenciách skutkových tvrdení a právnej argumentácie sporových strán.

28. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že vychádzajúc zo skutočností uvádzaných žalobcom a ním

predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 129,90 eura s prísl., v súlade s bodom 3 dodatku zmluvy z dôvodu, že žalovaný
porušil záväzok viazanosti, konkrétne nezaplatil cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, ktorá
skutočnosť nebola v konaní sporná. Žalobcom uplatnená zmluvná pokuta sa tak viazala na porušenie
konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovaného. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto v zmluve nebola

stanovená paušálne, ale odzrkadľovala určitú degresiu, nakoľko žalobca pri jej výpočte od základu
(158 eur) odpočítal podiel počtu dní uplynutých z doby viazanosti k celkovému počtu dní viazanosti.
Vzhľadom na takto vymedzené dojednanie o zmluvnej pokute bude konajúci súd skúmať, či žalobca
svoj nárok opiera o dojednanie, ktoré (ne)má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. či značne (ne)narušuje rovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a či koncipovaná výška zmluvnej pokuty
nie je neprimerane vysoká (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Konajúci súd pritom nemôže
opomenúť umožniť stranám sporu vyjadriť sa k tejto otázke, prípadne nariadi vo veci pojednávanie, na
ktoromposkytnesvojepredbežnéprávneposúdenievtomtosmere.Následnesvojezáveryoskutkových
zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p.

29. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods.
1, § 396 ods. 3 C.s.p.) za použitia citácie príslušných ustanovení C.s.p.30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).