Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010240
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119010240.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného E. Z., nar. XX.XX.XXXX, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22.5.2019, sp. zn. 6PP/10/2019,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného E. Z. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na §
66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona žiadosť odsúdeného E. Z., nar. XX.XX.XXXX v V. V. o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 05.09.2012, sp. zn. 5T/75/2012 a rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 21.04.2017, sp. zn. 4T/13/2017 zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že u odsúdeného bola splnená
formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú
časť z výmery uloženého trestu, ako i prvá materiálna podmienka - preukázanie polepšenia vo výkone
trestuplnenímsvojichpovinností,vzhľadomnaobsahhodnoteniaústavu,keďmáodsúdenýevidované3
disciplinárne odmeny a jeho pracovná morálka je hodnotená pozitívne. O menovanom nie sú vo výkone
trestu zaznamenané žiadne negatívne poznatky.

Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke prvostupňový súd skonštatoval, že táto nie je splnená.
Prvostupňový súd poukázal na to, že pred aktuálne vykonávaným trestom odňatia slobody už bol vo
výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Následne bol odsúdený na trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobou 5 rokov. Odsúdením na tzv. podmienečný trest bola
odsúdenému daná šanca preukázať, že účel trestu je dosiahnuteľný v jeho prípade i takouto formou
potrestania. Túto šancu odsúdený nevyužil a v skúšobnej dobe sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej

činnosti, naviac v dvoch prípadoch aj tzv. špeciálnej recidívy. Už len tieto skutočnosti v kontexte toho,
že odsúdený bol predtým vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody predstavujú závažnú
prekážku vo vzťahu k prognóze života odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia. S
ohľadom na osobu odsúdeného, ktorý je špeciálnym recidivistom zastáva prvostupňový súd názor, že
účel trestu, najmä úplné dosiahnutie nápravy odsúdeného, môžu byť dosiahnuté iba vykonaním trestu v
chránenom prostredí. Inými slovami, skráteným výkonom trestu vo forme podmienečného prepustenia,

by náprava odsúdeného nebola dosiahnutá. Na tomto závere prvostupňového súdu nemôžu nič zmeniť
ani nepriaznivé rodinné okolnosti odsúdeného.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom svojej obhajkyne sťažnosť, ktorú do dňa
konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu neodôvodnil.
Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal sťažnosti.
Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.

1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, protiktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd, po obdržaní žiadosti odsúdeného

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval procesne správne, keď vo
veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu návrhu na
podmienečné prepustenie, zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý krajský súd považuje za správny a
zákonný.

Podľa § 66 ods.1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú
za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o
osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody

alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia
slobody.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený nesplnil druhú materiálnu
podmienku, teda, že vzhľadom na jeho osobu a na jeho trestnú minulosť odsúdený nedáva dostatočné
záruky na to, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do

rozporu so zákonom nedostane.
S odôvodnením napadnutého uznesenia ohľadom nesplnenia druhej materiálnej podmienky zo strany
odsúdeného sa sťažnostný súd plne stotožňuje a bez potreby opakovania na tieto dôvody poukazuje.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.