Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210253
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6415210253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu P. Y., narodeného XX. XX. XXXX,
bytom P. nám. X/X, XXX XX W., právne zastúpeného Mgr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom, so sídlom
Vojenská 5, 040 01 Košice, proti žalovanému Mestu Kremnica, so sídlom Štefánikovo nám. 1/1, 967
01 Kremnica, IČO: 00 320 781, právne zastúpenému JUDr. Antonom Vaským, advokátom, so sídlom
Štefánikovo námestie 16/6, 967 01 Kremnica, o zaplatenie 79.498,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/311/2015-208 z 26. októbra 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

2.Prvoinštančnýsúdtaktorozhodoložalobenazaplateniesumy79.498,76Eurspríslušenstvom,ktorou
sa žalobca domáhal náhrady škody na tom základe, že žalovaný dlhodobo zanedbával údržbu oporného
múru na svojom pozemku C-KN parcela č. XXX, ktorý sa kvôli nevyhovujúcemu stavebnotechnickému
stavu na prelome rokov 2010/2011 zrútil a to žalobcovi znemožnilo užívať a prenajímať svoje susediace
nehnuteľnosti. Žalovanú škodu za obdobie od 01. 07. 2012 do 31. 10. 2018 vyčíslil žalobca odkazujúc
na uznesenie zastupiteľstva Mesta Kremnica č. 238/1111 zo dňa 03. 11. 2011 o zásadách určovania

nájomného za prenájom pozemkov a nebytových priestorov vo vlastníctve mesta.

3. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 415, § 420 ods. 1, § 441 a § 442
ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) konštatujúc v podstatnom nasledovné:

„32. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že úkonmi žalovaného boli žalobcovi vytvorené
prekážky v užívaní nehnuteľnosti, tak ako súd zistil z predloženej fotodokumentácie žalobcu z obhliadky,

ktorá bola vykonaná v inom spore, ktorý vedú strany sporu na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp.
zn. 12C/252/2015. Na CK-N parc. č. XXX/X a CK-N parc. č. XXX sa nachádza nahromadený materiál,
zemina, kamenivo z múru a iné. Materiál zo spadnutého múru v značnom rozsahu sa nachádza aj
na CK-N parc. č. XXX/X, čo vyplýva z obhliadky vykonanej v inom spore. Zo znaleckého posudku08/2016 znalca Ing. Ľubomíra Dibdiaka vyplýva, že poškodenie a zrútenie oporného múru a následné
vytvorenie násypu pozdĺž oporného múru zvýšilo množstvo vody v podloží domu, ktorá následne vzlínala
domurovanýchstienapodláhdomužalobcu.Znaleckonštatovalajprienikvodycezpoškodenýazrútený

múr do násypu a podložia.

33. Súd konštatuje, že nemožnosť užívať vec sama o sebe však neznamená vznik škody, túto musí ten,
kto sa náhrady škody domáha preukázať. Pre vznik škody všeobecne sa vyžaduje, aby boli súčasne
splnené štyri podmienky, a to:

1) porušenie povinnosti,
2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti,
4) zavinenie.

34. Súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný vznik škody. Vyčíslený nárok žalobcu je

čistohypotetickýbezsúvisusobmedzenímprávžalobcu.Nespornéje,žežalobcovivzniklaobmedzením
práv v určitom rozsahu škoda (táto skutočnosť je konštatovaná aj v odôvodnení rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12C/252/2015-157 zo dňa 11.07.2018). Na to, aby žalobcovi vznikla škoda
titulom ušlého zisku, musia byť vytvorené podmienky pre to, aby tento zisk v danom období s najväčšou
pravdepodobnosťou dosiahol. Aby žalobcovi vznikla škoda titulom ušlého zisku vo výške nájmu nestačí

zistenie, že v danom období nehnuteľnosť nemohol užívať, ale je potrebné zistenie, že keby nebolo
konanie žalovaného, k dosiahnutiu zisku (vykonanie činnosti na základe ktorej by vznikol zisk) by určite
došlo (pozri rozsudok NS ČR č.k. 25Cdo/3586/2006). Žalovaný je sám zaťažený dôkazným bremenom
preukázať tvrdenia, že pri pravidelnom slede (behu) okolností by získal určitý majetkový prospech (pozri
rozsudok NS ČR č.k. 25Dco/2857/2005).

35. Na preukázanie vzniku škody titulom ušlého nájmu, je nevyhnutné okrem preukázania primeraného
nájmu aj preukázať skutočnosť, že by v danom období došlo k prenájmu nehnuteľností. Na preukázanie
tejto skutočnosti postačuje kvalifikované preukázanie, že v danom období malo dôjsť k jej prenájmu,
nie že mohlo dôjsť k prenájmu. Žalobca nepreukázal v konaní, že nehnuteľnosť bola v stave

umožňujúcom jej prenajímaniu, naopak, v danom období nebolo možné nehnuteľnosť prenajať pre jej
závadný a nespôsobilý stav. Žalobca naviac nepreukázal ani pred rozhodujúcim obdobím alebo počas
rozhodujúceho obdobia, že mohol vykonať rekonštrukciu nehnuteľnosti a uviedol by tým nehnuteľnosť
do takého stavu, aby mohla byť prenajatá. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť bola
rekonštruovaná v roku 1997, nepreukázal tú skutočnosť, že po údajnej rekonštrukcii mal zámer

priestory v nehnuteľnosti prenajímať, resp. že priestory v nehnuteľnosti sa prenajímali po tejto údajnej
rekonštrukcii. Keďže žalobca nenavrhol doplniť dokazovanie za účelom preukázania vzniku nájomného
vzťahu t.j. , že v danom období malo dôjsť k jej prenájmu, súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
prednesené na pojednávaní zo strany žalobcu, či zo strany žalovaného nevykonal. Jednalo sa o
navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie zo strany žalobcu, ako aj obhliadku na mieste samom zo

strany žalovaného. Navrhnuté dokazovanie súd považoval za neúčelné bez preukázania skutočnosti zo
strany žalobcu, že by v danom uplatnenom období došlo k prenájmu nehnuteľnosti.

36. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal a ani počas
celého konania nenavrhoval a nepredložil žiadne listinné dôkazy, resp. výsluchy takých svedkov, na

základe ktorých by preukazoval, že došlo v uplatnenom období (ušlého zisku na nájme) resp. pred týmto
uplatneným obdobím k nájmu zo strany žalobcu, že budova Pečiatkárne (žalobcu) bola pred zrútením
opornéhomúru(žalovaného)spôsobilákprenájmunapodnikateľskéúčely.Ztohtodôvodusasúdbližšie
nezaoberal odpoveďami otázok položených žalovaným znalcovi, ktoré znalec v písomnej forme predložil
na pojednávaní (čl.192). Súd má za to, že znalecký posudok, ako aj samotné znalecké dokazovanie

a následné vyjadrenia znalca na pojednávaní neriešia zásadnú odpoveď na uplatnenom žalobcovom
nároku škody titulom ušlého zisku nájomného. Tento znalecký posudok rieši príčiny škody na budove
a nerieši otázku ušlého zisku nájomného. Z tohto dôvodu v tomto smere súd nepovažoval účelné a
hospodárnenariadiťďalšiekontrolnéznaleckédokazovanie,takakotonavrhovalžalobca.To,žežalobca
zostal nečinný, resp. zámer žalobcu na zmenu funkčného využitia predmetného obytného domu na

obytnú funkciu a obnovu poškodených drevených trámových stropov 2 miestností národnej kultúrnej
pamiatky nebol realizovaný, čo vyplýva z informácie Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica
zo dňa 14.07.2016, na základe ktorej bol na národnú kultúrnu pamiatku - dom meštiansky vydané
rozhodnutie k uvedenému zámeru nového funkčného využitia. Z rozhodnutia Krajského pamiatkovéhoúradu Banská Bystrica zo dňa 12.02.2007 vyplýva (čl.126), že objekt naposledy prešiel obnovou 60-tich
rokoch 20.storočia, avšak v tom čase bol využitý ako prevádzka výroby pečiatok. O rekonštrukcii, ktorú
žalobca na uvedenom objekte mal realizovať v roku 1997, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica

nemá vedomosť, a tým pádom o takejto rekonštrukcii by mal mať vedomosť aj žalovaný. Žalobca takúto
rekonštrukciu nepreukázal, teda ako je vyššie uvedené nepreukázal relevantnými dôkazmi, že táto
nehnuteľnosť bola spôsobilá na prenájom v čase pred a ani po zrútení oporného múru. Keďže v tomto
naznačenom smere žalobca resp. jeho právny zástupca neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, súd
nepovažoval za hospodárne a účelné vykonať ďalšie dokazovanie navrhované stranami konania, ktoré

neviedli k preukázaniu nároku žalobcu, resp. obrane žalovaného.“

4.Onáhradetrovkonaniarozhodolokresnýsúdaplikujúcust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

5. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa neho okresný súd skutkovo nepochopil podanú žalobu. V tomto prípade jediným konaním,
a to zanedbaním údržby oporného múru, trvalou nečinnosťou pri povinnosti jeho údržby a opráv

a následným pádom múru a bezbrehým prenikaním povrchových aj spodných vôd, teda emisií z
pozemkov žalovaného na jeho pozemky, mu spôsobil žalovaný celú sériu škôd, ako napr. poškodenie
jeho susediacej budovy s následnou potrebou opravy a rekonštrukcie, a to vrátane znemožnenia
využívania poškodených priestorov na podnikateľské či akékoľvek iné účely, či už ním samotným alebo
prostredníctvom prenájmu týchto priestorov iným podnikateľským subjektom. V tomto spore si uplatnil

len jednu škodu z rozličných možných, a to škodu spôsobenú nemožnosťou akokoľvek využívať, resp.
prenajať priestory na podnikateľskú činnosť, alebo ich sám na podnikateľskú činnosť používať. Táto
škoda je na rozdiel od iných ľahko vyčísliteľná, pretože minimálna výška prenájmu interiéru a exteriéru
bola stanovená úradnou vyhláškou Mesta Kremnica a je len zhodou okolností, že sa jedná o žalovaného,
takže vynásobením poškodenej nevyužiteľnej plochy v interiéri aj v exteriéri a vynásobením počtu

metrov štvorcových úradne stanovenou minimálnou výškou nájomného dospel k celkom presnej výške
utrpenej škody. Tieto dôkazy priložil hneď k žalobe. Preukázal teda existenciu škody matematickým a
pritom jednoduchým výpočtom a nejde o zisk, ide o skutočnú priamu škodu spôsobenú nemožnosťou
akéhokoľvek využívania poškodených priestorov. Zisk je celkom iná kategória, lebo možným využívaním
priestorov na podnikateľskú činnosť by sa ešte len vytváral nejaký zisk, vyčísliteľný tiež podľa druhu

podnikania, ale tento možný zisk v žalobe vôbec neuplatňoval, uplatňoval len škodu spôsobenú
nemožnosťou využívania externých aj interných priestorov poškodenej nehnuteľnosti. Ak okresný súd
uviedol, že v inom konaní si na základe totožného skutkového základu uplatnil uloženie povinnosti
žalovanému obnoviť oporný múr, je to pravdou ale nijako to s týmto sporom nesúvisí.

7. Ďalej žalobca súhlasil s okresným súdom v tom, že pre vznik práva na náhradu škody majú
byť súčasne splnené štyri podmienky, a to porušenie povinnosti škodcom, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi nimi a zavinenie, avšak nesúhlasil s tým, že okresný súd „v snahe zjednodušiť spor
a zamietnuť žalobu povýšil priamo vzniknutú škodu spôsobenú nemožnosťou akokoľvek využívať
poškodené priestory na zisk“. Žiadny podnikateľský zisk si v tomto konaní neuplatnil, uplatnil si iba škodu

spôsobenú nemožnosťou akokoľvek využívať poškodené priestory a nie zisk, ktorý by ich používaním
či využívaním mohol dosiahnuť. Budova bola pôvodne v stave umožňujúcom jej prenajímanie, čo ani
nikto nespochybňoval, šlo o nespornú vec, ktorú nebolo treba dokazovať a ak mal o tom okresný súd
pochybnosti, mohol si túto skutočnosť overiť a nie ju označiť za spornú z vlastnej vôle a s poukazom
na to, že táto nebola predmetom dokazovania, žalobu zamietnuť. Bol mu odopretý prístup k súdu

nerealizovaním požadovaných dôkazov, ktoré môže bez problémov predložiť.

8. Napokon poukázal na to, že nie on spôsobil, že sa žalovaný nevie domôcť stavebného povolenia na
postavenie nového múru, ale žalovaný si má upraviť svoju stavebnú dokumentáciu, aby staval na svojich
pozemkoch a takisto nie je pravdou, že by sa nezaujímal o dobrý stav svojej vlastnej nehnuteľnosti,

naopak, kým pretekajú povrchové aj spodné vody od žalovaného na jeho pozemky a do podložia
predmetného domu, k oprave a rekonštrukcii pristúpiť nemôže, lebo by bola investícia celkom zmarená.
Podľa neho bol dôkaz ohliadkou jedným z rozhodujúcich, tento ale okresný súd nevykonal a ustúpilod tohto dôkazu už po nariadení ohliadky. Napokon žalobca v odvolaní popísal postup žalovaného v
súvislosti s jeho žiadosťou o stavebné povolenie na nový múr.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Uviedol, že pokiaľ je uplatnený nárok založený na skutkovom základe, že v zimnom období rokov
2010/2011 došlo ku samovoľnej deštrukcii časti jeho oporného múru, ktorý sa nachádza na pozemku

C-KN parcela č. XXX/X a on do dnešného dňa túto závadu neodstránil, toto zodpovedá realite. Podľa
žalovaného ale nie je pravdivým tvrdenie žalobcu o nehatenom prenikaní vôd na jeho pozemky a
poškodzovaní jeho budovy týmito vodami. V priestore medzi deštruovaným oporným múrom a severnou
stenou budovy žalobcu sa nachádza veľké množstvo sute a odpadu, ktorý sa tu nahromadil dlhodobo
ešte pred rokom 1990 a podľa údajov znalca Ing. Dibdiaka je objem tohto odpadu a sute 140 m3, avšak
žalobca s týmto od roku 1992 nič nerobil a ponechával ho na svojom mieste. Preto hlavnou príčinou

súčasného schátralého stavu budovy je dlhodobo zanedbávaná údržba zo strany žalobcu, ktorý od
nadobudnutia svojho plného vlastníctva k nej v roku 1992 až dodnes nepreviedol na budove žiadne
relevantné opravné a udržiavacie práce. V stavebnom konaní potom zabezpečil a predložil žalobcovi
na vyjadrenie štandardný projekt opravy deštruovaného múru. Súčasťou projektu bol aj odvodňovací
povrchový žľab pri päte múru, ktorý logicky sa musí nachádzať na pozemku žalobcu, keďže lícna strana

oporného múru je na hranici pozemkov, ale žalobca nedal súhlas, aby bol tento žľab umiestnený na
jeho pozemku a trval na tom, aby odvodnenie bolo riešené podzemným odvodnením, čo projektant
nepovažoval v danom prípade za účelné a efektívne. Práve kvôli nesúhlasu žalobcu s umiestnením
odvodňovacieho povrchového žľabu bolo stavebné konanie najskôr prerušené a následne zastavené.
Tvrdenia žalobcu sú v podstatnej časti založené na fabuláciách, zveličovaní, zavádzaní a klamstvách.

11. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania podané neboli.

12. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil ako vecne správny.

13. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že odvolanie
žalobcu nebolo dôvodné, pretože okresný súd správne rozhodol o zamietnutí žaloby kvôli tomu, že
žalobca nedokázal vznik škody na jeho strane. Rozhodnutie je vecne správne a odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, pričom sa jasne, zrozumiteľne a logicky vysporiadava so
všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi sporu, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

16. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd opodstatnene a správne zamietol žalobu žalobcu

vzhľadom na ním produkované tvrdenia a dôkazy. Súd prvej inštancie v súlade so zákonom nevykonával
ďalšie navrhované dôkazy, tento svoj postup zdôvodnil a odvolací súd zdôrazňuje, že išlo o postup
správny, pretože ďalšie dokazovanie by viedlo jedine k predĺženiu tohto konania, nie však k inému
výsledku sporu ako ku zamietnutiu žaloby. Nič by totiž predlžovanie konania ďalším dokazovaním
nezmenilo na tom, že žalobca v tomto spore uplatnil nárok v podstate fiktívny (fiktívny = vymyslený,

neskutočný, predstieraný).

17. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP vyžadujú od
žalujúcejstranyuvedenieskutkovýchtvrdení,naktorýchsazakladážalovanéprávo.Totožalobcanaplniltým, že počnúc podanou žalobou v priebehu celého konania na okresnom súde a aj v odvolaní tvrdil,
že si uplatňuje voči žalovanému právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný nevenoval
patričnú pozornosť údržbe svojho oporného múru, tento spadol a to spôsobilo žalobcovi (prenikaním

vôd, zatarasením vchodu do budovy) nemožnosť využívania svojich susediacich nehnuteľností na
podnikateľské či akékoľvek iné účely, či už ním samotným alebo prostredníctvom prenájmu týchto
priestorov iným podnikateľským subjektom. Aj v odvolaní v tomto smere uviedol, že si v spore uplatnil
„škodu spôsobenú nemožnosťou akokoľvek využívať ani prenajať priestory na podnikateľskú činnosť
alebo ich sám na podnikateľskú činnosť používať“. Odvolací súd tu potom len poznamenáva, že

fakultatívne uvedenie právnej kvalifikácie (napr. odkazom na určité ustanovenie právneho predpisu, či
pomenovaním určitého právneho inštitútu) sporovou stranou môže byť určitým vodítkom, aby skutkové
vymedzeniežalujúcoustranouuplatňovanéhoprávasúdsubsumovalpodzodpovedajúcuprávnunormu,
aby teda žalované právo adekvátne právne kvalifikoval, takto stranou uvedené právne posúdenie nároku
však samozrejme pre súd záväzným nie je.

18. Vzhľadom na uvedené skutkové vymedzenie žalovaného práva súd prvej inštancie žalobcom
uplatnený nárok kvalifikoval plne správne ako nárok, ktorým žalobca požadoval od žalovaného náhradu
spôsobenej škody. Aplikácia ust. § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 OZ bola preto plne opodstatnená, čo v
konečnom dôsledku nespochybňoval ani sám žalobca v podanom odvolaní. Namietal ale, že žiaden zisk
si neuplatnil, požadoval len „priamu, skutočnú škodu“ (3. strana, 4. odsek odvolania).

19. V prejednávanom prípade je však zo skutkového vymedzenia uplatneného práva jasné, že žalobca
požadoval náhradu za to, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nezískal žalovanú sumu,
ktorú mohol mať, ak by bol predmetný oporný múr vo vyhovujúcom stavebnotechnickom stave a teda
by plnil svoju funkciu. Žalobca sa nedomáhal náhrady toho, o čo sa jeho majetková sféra znížila kvôli

(ne)konaniu žalovaného, ale náhrady toho, o čo sa jeho majetok nerozšíril, hoci inak by k tomu došlo.
Jednoducho povedané, žalobca požadoval nahradiť nie to čo už mal a stratil (t. j. skutočnú škodu), ale to
čo ešte nemal a mohol a mal mať nebyť správania sa žalovaného. Toto je zásadný rozdiel odlišujúci na
jednej strane skutočnú škodu a na druhej strane ušlý zisk ako dve osobitné kategórie definujúce rozsah
práva na náhradu škody v zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ.

20. Pokiaľ teda ušlý zisk ako jeden z aspektov rozsahu náhrady škody je ujmou spočívajúcou v tom, že
u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti ku rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to
dalo očakávať vzhľadom na pravidelný beh vecí, skutočná škoda je definovaná tak, že ide o ujmu, ktorá
nastala, resp. sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t. j. peniazmi. Preto o náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku sa jedná vtedy, ak v
dôsledku protiprávneho konania škodcu nedošlo k nárastu majetkových hodnôt poškodeného, hoci sa
to dalo s ohľadom na pravidelný priebeh vecí očakávať.

21. Vychádzajúc z uvedeného sa podľa odvolacieho súdu jednalo o štandardný nárok na náhradu

škody predstavujúcej ušlý zisk, lebo hoc žalobca všemožne popieral, že by si uplatnil náhradu nejakého
zisku, slovné spojenie „ušlý zisk“ je len legislatívnym zjednodušením označenia rozsahu náhrady škody
ohľadne „toho, čo poškodenému ušlo“. Konkrétne ust. § 442 ods. 1 OZ znie tak, že „Uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“. V skutkovom vymedzení žalovaného práva
subsumovateľnom pod ust. § 420 ods. 1 a nasl. OZ je teda obsiahnuté to, že:

1. žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, keď sa (podľa žalobcu) riadne nestaral o svoj oporný múr,
2. žalobcovi bola spôsobená škoda spočívajúca v tom, že hoc nemá, mal by inak peňažné prostriedky
z užívania, resp. prenájmu svojich nehnuteľností,
3. tvrdené nerozmnoženie majetku žalobcu (škoda) vzniklo v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným,
teda ako následok jeho nedostatočnej starostlivosti o oporný múr, čo je obsahovo tvrdením o príčinnej

súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, a
4. išlo o zavinené (úmyselné) konanie žalovaného, ktorý vedel o nevyhovujúcom stave oporného múru
(pričom zavinenie sa prezumuje podľa ust. § 420 ods. 3 OZ).

22. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nemohol (nesmel) žalované právo právne kvalifikovať iným

spôsobom než tak, ako to urobil a preto nosná odvolacia námietka žalobcu o nesprávnej právnej
kvalifikácii uplatneného práva ako práva na náhradu škody predstavujúcej ušlý zisk (toho, čo žalobcovi
malo ujsť), bola neopodstatnenou. Okresný súd správne po právnej stránke kvalifikoval žalobcom
uplatnené právo a tomu následne aj dôvodne prispôsobil rozsah dokazovania tým, že už nevykonaliné označené dôkazy. Ako správne uviedol okresný súd a aj sám žalobca v odvolaní, na vznik práva
na náhradu škody je v zmysle ust. § 420 ods. 1 a 3 OZ potrebné kumulatívne splnenie všetkých
štyroch vyššie označených podmienok (porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi

a zavinenie) a preto ak žalobca neponúkol žiadne dôkazy dokazujúce vznik samotnej škody, bolo by
nadbytočným zisťovať dokazovaním naplnenie ostatných troch. Odvolací súd dodáva, že ani v odvolaní
žalobca neoznačil konkrétne dôkazy (hoc tvrdil, že ich môže bez problémov predložiť) o tom, že mu
tvrdená škoda vznikla. Nevykonaním ďalších dôkazov nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý
proces,lebopokiaľjeprávomipovinnosťousporovejstranynavrhovaťdôkazynapodporusvojichtvrdení

(§ 132 ods. 1 a § 149 CSP), je právom súdu rozhodnúť o tom, ktoré z nich sa vykonajú (§ 185 ods.
1 CSP). V tomto smere by ani okresným súdom pôvodne plánovaná ohliadka, resp. ďalšie znalecké
dokazovanie nič nezmenili na závere o nepreukázaní vzniku škody a preto ak okresný súd dospel k
záveru o neunesení dôkazného bremena ohľadne vzniku ušlého zisku, tak by bolo úplne zbytočným
vykonávať dôkazy smerujúce k preukázaniu ostatných podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za
tvrdenú škodu. V tejto súvislosti odvolací súd ešte dodáva, že žalobca sa mýli aj v tom, ak v odvolaní

označil za nespornú skutočnosť to, že jeho budova bola pôvodne v stave umožňujúcom jej prenajímanie,
t. j. vo vyhovujúcom stavebnotechnickom stave. Odhliadnuc od toho, že vzhľadom na dôkazný stav veci
nemala táto skutková okolnosť právnu relevanciu pre rozhodnutie, žalovaný spochybňoval dobrý stav
budovy už vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 08. 2016 k znaleckému posudku znalca Ing. Dibdiaka (č. l. 96
a nasl. spisu) a naostatok aj na pojednávaní dňa 26. 10. 2018, pričom od začiatku namietal aj metodický

prístup, ktorým si žalobca určil výšku žalovanej škody.

23. Odvolací súd sa tu vracia k svojmu konštatovaniu o fiktívnosti uplatneného práva, lebo je
najpodstatnejším v tomto spore to, že žalobca ho založil na fikcii, že nebyť (ne)konania žalovaného mal
by z vlastníctva svojich nehnuteľností automaticky bez ďalšieho príjem rovnajúci sa cenám, za ktoré sa

má prenajímať nehnuteľný majetok Mesta Kremnica. Okresný súd to ale priliehavo vystihol slovami, že
nemožnosť užívať vec sama o sebe neznamená vznik škody a že nárok žalobcu je čisto hypotetický.
Ani podľa odvolacieho súdu nestačilo, že žalobca eventuálne nemohol svoje nehnuteľnosti užívať, resp.
ich mohol užívať v obmedzenom rozsahu, ale bolo potrebné zistenie a preukázanie toho, že keby nie
(ne)činnosti žalovaného, k dosiahnutiu zisku (príjmu) na jeho strane by nepochybne a určite došlo. Nič

také však v tomto spore z vykonaných dôkazov nevyplynulo.

24. Vzhľadom na všetko uvedené bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby vecne
správnym a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, a to vrátane závislého výroku
o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP zakladajúce

plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný a preto mu

odvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu100%.Ovýške
náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).