Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010166
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3820010166.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Beáty
Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému F. Q. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa
09. septembra 2020 odvolanie obžalovaného F. Q. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
02.06.2020, sp.zn.1T/36/2020, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 02.06.2020, sp.zn.1T/36/2020 bol obžalovaný F. Q. (ďalej
len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

sa dňa 18. decembra 2019 v čase okolo 14.00 hodiny v spoločnej domácnosti v X. na ulici A. V.
číslo XXX/X vyhrážal svojej matke poškodenej F. V. tak, že ju bezdôvodne chytil oboma rukami za krk
stlačil, začal ju škrtiť a trmať, pričom jej uvádzal, že ju bude celý život týrať, lebo mu ničí život, následne ju
začal opakovane biť päsťou do tváre a hlavy vo vlasovej časti tak, že sa poškodená musela rukami brániť
a keď chcela utiecť a privolať si pomoc, tak jej vzal peňaženku, kľúče od auta a mobil, ktorý následne
vyhodil z 8. poschodia a sácal ju smerom na balkón a po tom, ako poškodenej pomohol jej druhý syn

X. Q., ktorého požiadala o privolanie pomoci, následne na to ju obvinený udrel fackou po ľavom uchu,
čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil drobné zranenia: tržne zmliaždenú ranu
tváre v oblasti pod ľavým okom, pomliaždenie a podkožné krvné výrony krku, pomliaždenie vlasatej časti
hlavy s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní päť dní.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4

Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, pre
výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol
odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine a treste.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že s týmto
rozsudkom sa v celom rozsahu nestotožňuje, všetky výroky tohto rozsudku považuje za nesprávne. Proti
rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie a
to proti všetkým výrokom rozsudku čo do viny a trestu a výrokov s nimi súvisiacimi. Úvodom poukazuje
na záverečnú reč obhajcu a týmto navrhuje odvolaciemu súdu, aby sa s ňou oboznámil. Má za to,
že v konaní nebolo preukázané, že by spáchal skutok, z ktorého je obžalovaný a pred spáchanie,

ktorého ho I. stupňový súd odsúdil. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahunevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa§ 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány

činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd I.
stupňa však pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s kritériami vyplývajúcimi zo základnej zásady
trestného konania uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, s prihliadnutím k ďalším základným zásadám

trestného konania najmä v zásade prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 4 Tr. poriadku. Tento jeho
nesprávny postup pri hodnotení dôkazov viedol k nesprávnemu záveru o vine obžalovaného. Zo zásady
prezumpcie neviny vyplýva najmä to, že: obvinenému musí byť vina dokázaná, v prípade pochybností
o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie súd musí rozhodnúť v prospech obvineného. Použitie
uvedeného princípu „ in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), prichádza do úvahy,
ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní v dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a

zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavuatovrozsahunevyhnutnomnaobjektívnezisteniestavuveciazákonuzodpovedajúcespravodlivé
rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že v konaní nebolo preukázané, že spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona číslo 300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol,

aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného
súdu Prievidza vyhlásený v trestnom konaní sp.zn.: lT/36/2020-198 dňa 02.06.2020 a podľa § 322 ods.
3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci a oslobodil ho spod obžaloby v celom rozsahu. Ďalej uvádza,
že ak by odvolací súd napriek všetkému vyššie uvedenému dospel k záveru, že spáchal trestný čin, z
ktorého spáchania bol uznaný za vinného v zmysle napadnutého rozsudku, navrhuje, aby mu odvolací

súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 (slovom: šestnásť) mesiacov tak, ako mu ho uložil Okresný
súd Prievidza trestným rozkazom v tomto konaní zo dňa 06.04.2020. Má za to, že oproti skutkovému
stavu a záverom súdu za akých súd vydával tento trestný rozkaz, ktorým mu uložil trest odňatia slobody
v trvaní 16 (slovom: šestnásť) mesiacov, nedošlo na hlavnom pojednávaní po vykonanom, dokazovaní
ku zmenám skutkového stavu a ku zmene záverov súdu, ktoré by odôvodňovali uložiť mu napadnutým

rozsudkom prísnejší trest odňatia slobody vyšší o dva mesiace ako v predmetnom trestnom rozkaze.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza písomne bližšie nevyjadril.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, nakoľko považuje napadnutý rozsudok vo všetkých
jeho výrokoch za zákonný.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s petitom uvedenom v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na verejnom zasadnutí dňa 09. septembra 2020 na podklade podaného odvolania obžalovaného,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého

rozsudku, t.j. obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o vine, výroku o uloženom treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym

spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel o výpoveď obžalovaného F. Q., o prehratí videozáznam z výsluchu poškodenej F. V., o výpoveďznalca F.. E. B., o znalecký posudok F.. E. G., ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom
spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil,

o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne
správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval
obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Jeho
rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje

ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického
konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a

spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Odvolacie námietky
obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s kritériami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a s prihliadnutím na zásadu prezumpcie neviny v zmysle

§ 2 ods. 4 Tr. por., tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v
ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o uznaní
viny obžalovaného za predmetný skutok dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo
len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu
stotožnil, správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými

tvrdeniami obžalovaného.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.

Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže

zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z
hľadiska jeho príčetnosti.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení

konania obžalovaného zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe napadnutého rozsudku, pričom svoje
závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom
odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym
záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. V

podrobnostiach preto len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o určení druhu trestu a jeho
výmery. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému takmer na samej dolnej zákonom

upravenej trestnej hranici vo výmere 18 mesiacov (po úprave trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich
okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami a zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody
o jednu tretinu zo 6 mesiacov na 16 mesiacov; zákonom upravená sadzba podľa ktorej okresný súd
ukladal obžalovanému trest predstavuje výmeru 16 mesiacov až 3 roky), pri správnom nezistení anijednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. a správnom zistení jednej priťažujúcej okolnosti v
zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., zodpovedá zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle
§ 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň

závažnosti spáchaného trestného činu, zistené priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a
možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený
trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu
odňatia slobody, preto ani odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval

ich.

K námietke obžalovaného, že v trestnom rozkaze okresného súdu v predmetnej trestnej veci mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, odvolací súd uvádza, že súd pri ukladaní druhu a
výmerytrestuniejeviazanýdruhomavýmeroutrestu,ktorýsúdobžalovanémuuložilvskoršomobdobív
trestnom rozkaze (predmetný trestný rozkaz bol na podklade včas podaného odporu zrušený). Napokon

vzhľadom na skutkové okolnosti a závažnosť predmetného prípadu sa odvolaciemu súdu trest odňatia
slobody uložený obžalovanému vo výmere 18 mesiacov javil ako mierny, a nie prísny, avšak z dôvodu
absencie odvolania prokurátora pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného nebolo
možné obžalovanému v odvolacom konaní uložený trest sprísniť.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. je aj výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine
a o treste v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania, a preto odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.