Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209035
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8816209035.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobkyne: N. H.Č., H.. X.X.XXXX, C. Q. XX, XXX
XX K., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.
o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia
1.488,51 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
3Csp/227/2016-116 z 7.12.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 3Csp/227/2016-139 z 9.3.2020,

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 1.488,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.488,51
eur od 7.3.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobkyni bol reálne poskytnutý úver vo výške
1.942,24 eur, pričom podľa predloženej platobnej histórie uhradila celkovo 3.430,75 eur v prospech
žalovaného, pričom v zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý sa
vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota splatnosti je uvedená
ako „Termín konečnej splatnosti: „XX/XX“, pričom takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru nemožno považovať za súladné s uvedeným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom,
ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje
sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená
na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj
o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním
na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ
mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť
najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Takéto určenie konečnejsplatnosti úveru súd nepovažoval za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch
a preto dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pre úplnosť súd poukázal aj na to,

že v zmluve o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby, takáto výška ani určená nie je, čo
je tiež absencia náležitosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. h/ zákona č. 258/2001 Zb. Výška úrokovej sadzby
úveru dohodnutá medzi stranami sporu v danom prípade ani dohodnutá nebola. Žalovanému tak vznikol
nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobkyni reálne poskytnuté, a to
vo výške 1.942,24 eur. Žalobkyňa však žalovanému zaplatila sumu 3.430,75 eur. Na strane žalovaného

tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1.488,51 eur.

3. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uviedol, že pri práve na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna
trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná

pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade podľa názoru súdu objektívna premlčacia
doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považoval za úmyselné, pretože
ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluva
nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto súd vznesenú námietku

premlčania zo strany žalovaného považoval za nedôvodnú.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.488,51 eur je dôvodný, a preto žalovaného zaviazal túto sumu vydať žalobkyni.
Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto súd žalobkyni odo dňa 7.3.2017

priznal aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 1.488,51 eur až do jej
zaplatenia.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

8. Namietal závery súdu prvej inštancie o tom, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročný,
nakoľko zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 28.6.2006 nevyžadoval uvedenie konečnej
splatnostičiročnejúrokovejsadzbypodsankcioubezúročnostiúveru.Záversúdunemáoporuvžiadnom
právnom predpise, pričom v dôsledku tohto zjavne nesprávneho výkladu zákona a jeho aplikácie súd
dospelknesprávnemuzáveruoabsenciináležitostizmluvypodľa§4ods.2písm.g/,pretožepodľatohto

ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy mala byť uvedená ročná percentuálna miera nákladov a
tá v zmluve je, a tiež dospel k nesprávnemu záveru o neuvedení náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h/,
pretože neboli dohodnuté žiadne objektívne skutočnosti, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálnamieranákladovatedazmluvaobjektívnenemohlažiadnepodmienkypreichuplatnenieani
obsahovať.Podľa§4ods.2zákonaúčinnéhokudňu28.6.2006sanevyžadovalouviesťúrokovúsadzbu.

V rozsudku sa neuvádzajú žiadne skutočnosti, na základe ktorých súd dospel k výroku, že žalovanému
vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobkyni poskytnuté.
Rozsudok neobsahuje ani žiadne právne dôvody a právne posúdenie uloženej povinnosti. Rozsudok
v tejto časti nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Uložená povinnosť nie je odôvodnená spôsobom,
ktorý by zodpovedal tomuto ustanoveniu. Priznanie úroku z omeškania súd prvej inštancie neodôvodnil

vôbec, čo zakladá absolútne nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. Súd prvej inštancie nesprávne
posúdil aj uplatnenú námietku premlčania, kedy bez toho, aby boli vykonané v konaní akékoľvek
dôkazy a zistené právne relevantné skutočnosti uviedol, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil.
Existencia úmyslu bezdôvodne sa obohatiť sa nemôže prezumovať, ale musí byť dokázaná. Vyplýva toaj z toho, že ustanovenie o 10-ročnej premlčacej lehote je výnimkou zo všeobecného pravidla o 3-ročnej
objektívnejlehote,čižepreuplatnenietakejtodlhšejlehotyjepotrebnévychádzaťzreštriktívnostiprávnej
úpravy. Musia byť dokázané jednoznačné okolnosti svedčiace o úmysle sa obohatiť, čo dokázané

nebolo. Súdom uvádzané skutočnosti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zákone. Samotný
fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa
nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor
spotrebiteľa. Súd tiež nesprávne posúdil otázku premlčania aj čo do plynutia lehôt. Objektívna lehota by
začala plynúť postupne od vykonania jednotlivých úhrad, ktoré by bezdôvodné obohatenie mali tvoriť.

Túto otázku súd prvej inštancie posudzoval nesprávne.

9. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380

CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
keďže sám dokazovanie vo veci neopakoval ani nedopĺňal. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie

považuje odvolací súd za správny a úplný. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má
podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie
nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho

posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k
žalovanému.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej

zmluvy o úvere t.j. 30.6.2006, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovanému nepatria z

predmetnej zmluvy žiadne úroky, ani poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, keďže zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe.

16. Na zdôraznenie správnosti tejto časti rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej
špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania zmluvy, bola obsiahnutá v zákone č.

258/2001 Z. z. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostíobsahujenajmäsumu,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,
treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov,
ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

18. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. K argumentácii odvolateľa síce možno uznať, že zákon explicitne neupravoval úrokovú sadzbu ako
povinnú náležitosť, upravoval však dôsledky neuvedenia úrokov (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. vzneníkudňuuzatvoreniapredmetnejúverovejzmluvyt.j.30.6.2006).Vzmluveúrokovásadzbauvedená
nie je.

20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený časový priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti S. K., K.. K. Q..X.., ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v

priebehu konania ani nebolo tvrdené, či preukázané, aby úver poskytoval žalobkyni za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Je zrejmé, že v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi absentuje uvedenie ročnej
úrokovejsadzbyposkytnutéhoúveru.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žedňa30.6.2006bola
uzatvorená medzi účastníkmi úverová zmluva, podľa ktorej výška schváleného úveru bola 120.024,-

Sk (3.984,06 eur) so splatnosťou úveru (počet/splatnosť) - 36/19, poskytnutá čiastka bola 60.012,- Sk
(1.992,03 eur) s výškou mesačnej splátky 3.334,- Sk (110,66 eur) a poplatkom za uzatvorenie zmluvy
vo výške 1.500,- Sk (49,79 eur).

22. Žalobkyni v súvislosti s takto uzatvorenou zmluvou bola reálne vyplatená čiastka v sume 58.512,- Sk

(1.942,24 eur), nakoľko žalovaný si odpočítal poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 1.500,- Sk (49,79
eur) a účastníci nerozporovali, že žalobkyňa pri splácaní tohto úveru uhradila celkovo 3.430,75 eur.

23. Ako už bolo uvedené, žalovaný ako veriteľ nemôže od žalobkyne ako spotrebiteľa požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001

Z. z. v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy t.j. 30.6.2006). Súd prvej inštancie preto
dôvodne rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni v súvislosti s plnením za poskytnutý úver,
plnenie bez právneho dôvodu, výška ktorého bola ustálená sumou 1.488,51 eur. S neuvedením ročnej
úrokovej sadzby sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako už bolo spomenuté, v
takom prípade veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky neuvedené v zmluve. Prijatím takéhoto

plneniabezprávnehodôvoduvzniklonastranežalovanéhobezdôvodnéobohatenie,ktorémápovinnosť
vydať žalobkyni podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

24. Neopodstatnenou je tiež námietka žalovaného týkajúca sa premlčania nároku žalobkyne. Odvolací
súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia

na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predlžila na
10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov,
a preto jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov. Neuvedenie ročnej úrokovej sadzby v uzatvorenej zmluve účastníkov nemožno hodnotiť inak

ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, a to minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení
počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Desaťročná premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy
sa žalovaný voči žalobkyni bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu, kedy prijal od žalobkyne plnenie

prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa
podala i v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, nakoľko sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela v decembri roku 2014 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa D. a žalobu podala
dňa 25.11.2016. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného o

tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a kto ho získal. (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 121/2009 zo dňa 23.2.2011, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Odo 306/2005). Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného na
úkor žalobkyne nebol nijako preukázaný.

25. Správnemu rozhodnutiu o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
1.488,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.488,51 eur od 7.3.2017 do
zaplatenia, zodpovedá aj súvisiaci, závislý výrok o trovách konania.26. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS

188/06). Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako
aj správne právne vec posúdil, pričom nemožno prijať záver o nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia (v
zmysle odvolacích námietok žalovaného), pretože toto rozhodnutie ako celok spĺňa všetky požiadavky
stanovené zákonom (§ 220 ods. 2 CSP) na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie.

27. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok O. proti Grécku z 29. mája 1997,
sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok D. a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

28. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok

na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).