Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Urbanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/144/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720203110
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5720203110.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: E. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. E. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpenej Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou, so sídlom
E. B. F. X, XXX XX Z., proti odporcovi: C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E. XXXX/XX, XXX
XX N., zastúpenému JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom D. XX, XXX XX N., o návrhu

navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č.k. 6C/43/2020-36 zo dňa 24.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 6C/43/2020-36 zo dňa 24.07.2020 vo výroku I. v časti, v ktorej
súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku
Parcely registra C-KN parcelné číslo 2018/1 a na pozemky Parcely registra C-KN parcelné číslo 2018/1 -
zastavaná plocha a nádvoria o výmere 557 m2 a parcelné číslo 2018/2 - záhrada o výmere 81 m2, ktoré

nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom Martin, katastrálny
odbor, pre katastrálne územie N., mesto N., okres Z. a vo výrokoch II. a III., p o t v r d z u j e .

M e n í uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 6C/43/2020-36 zo dňa 24.07.2020 v časti, v ktorej
súd uložil odporcovi (označenému ako žalovaný), aby sa nepribližoval k navrhovateľke (označenej ako

žalobkyňa) na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to až do právoplatného skončenia vo veci
samej o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak, že u k l a d á odporcovi, aby sa nepribližoval
k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by boli obidvaja spoločne
predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo akékoľvek iné procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na
dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov sa nariadený zákaz nevzťahuje.

Navrhovateľke p r i z n á v a voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/, h/ zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
odporcovi (označenému ako žalovaný), aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného

na pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo 2018/1 a na pozemky parcely
registra C-KN parcelné číslo 2018/1 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 557 m2 a parcelné
číslo 2018/2 - záhrada o výmere 81 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č.
XXX, vedeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie N., mesto N.,
okres Z.; zároveň uložil odporcovi (označenému ako žalovaný), aby sa nepribližoval k navrhovateľke
(označenej ako žalobkyňa) na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to až do právoplatného skončenia

vo veci samej o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (výrok I.). Navrhovateľke (označenej ako
žalobkyňa) tiež priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodnesúd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). Zároveň súd uložil navrhovateľke (označenej
ako žalobkyňa), aby podala v spore žalobkyne proti odporcovi (označenému ako žalovaný) žalobu o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na

Okresný súd Martin (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 23.07.2020 sa žalobkyňa
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložený zákaz vstupovať do
rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. KN-C č. 2018/1, na parc. KN-C č. 2018/1 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 557 m2, na parc. KN-C č. 2018/2 - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 81 m2, zapísané na LV XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre kat.
úz. N., mesto N., okres Z., a to do právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k
týmto nehnuteľnostiam na tretie osoby a zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov. Zároveň sa domáhala, aby súd nariadil kontrolu dodržiavania uložených zákazov technickými
prostriedkami. Uplatnila si tiež voči odporcovi nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že so žalovaným
a ich dvomi maloletými deťmi, B. S., nar. XX.XX.XXXX a C. S., nar. XX.XX.XXXX, od roku 2015

žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome. Účastníci nie sú, a ani neboli manželia. Sú spolu 26 rokov,
z toho 11 rokov strávili v Írsku. Ich spolužitie nebolo dobré. Najviac sa zhoršilo v poslednom
polroku. Rodinný dom majú v podielovom spoluvlastníctve, každý s výškou spoluvlastníckeho podielu
1 . Medzi účastníkmi dochádza k neustálym hádkam, najmä kvôli financovaniu domácnosti. Žalovaný si
presadzuje svoje názory bez akceptácie názorov žalobkyne. Zároveň sa vyhráža žalobkyni, že ju vyhodí

na ulicu a prestane platiť hypotéku, ktorú použili na rekonštrukciu domu, (ktorej dlžníkom je žalovaný,
avšak žalobkyňa mu pravidelne prispieva polovicu splátky). Vyhráža sa tiež, že bude robiť problémy
pri predaji domu. Žalobkyňa je zo všetkého vystresovaná, má obavy o budúcnosť. Za posledný rok ju
žalovaný trikrát napadol. Jednalo sa o sotenie a šklbanie. Nebola však u lekára, ani to
nenahlásila na polícii. Nechcela deti vystaviť nepríjemnostiam. Stále dúfala, že sa to vyrieši. Posledný

incident medzi účastníkmi sa odohral dňa 12.07.2020. K hádke došlo kvôli kľúčom od domu pre dcéru
a táto vyvrcholila tým, že žalovaný jednou rukou prudko chytil žalobkyňu za pravú ruku,
druhou rukou za krk a tlačil ju o stenu izby. Žalobkyni sa podarilo čase vyslobodiť a
odišla na dvor. Vtedy zistila, že má podliatiny na ruke a bolel ju krk. Bola značne rozrušená. Nahlas si
povedala, že ide volať políciu. Dcéra sa rozplakala. Na to žalovaný ešte pred žalobkyňou zavolal políciu

s tým, že žalobkyňa napadla jeho. V ten istý deň išla žalobkyňa na ošetrenie na pohotovostnú
zdravotnú službu. Utrpela na pravej strane krku drobné podliatiny, na vnútornej strane pravého ramena
hematómy a na vnútornom členku ľavej nohy väčší hematóm. Okrem toho utrpela aj psychickú ujmu.
Bola práceneschopná v trvaní od 14.07.2020 do 21.07.2020. Po prijatí trestného oznámenia dňa
14.07.2020,rozhodlapolíciaovykázanížalovaného zospoločnéhoobydlia,(rodinnéhodomuna

M. E.XXX/XX a k priľahlému pozemku na dobu 10 dní). Žalovaný odovzdal kľúče policajtom a uviedol, že
sa bude po dobu vykázania zdržiavať na adrese M. X, Z. u svojich rodičov, oznámil im aj svoj telefonický
kontakt. Pri odchode zobral so sebou aj syna, ktorého žalobkyňa odvtedy nevidela. Dcéra je z celého
incidentustálevystrašená;odmietastyksotcom.Žalobkyňamá zato,žejepotrebnéneodkladneupraviť
pomery. Účastníci sú rodičmi maloletých detí. Bezodkladnosť úpravy spočíva najmä v tom, že žalovaný

je dôvodne podozrivý z fyzického a psychického násilia voči žalobkyni. Žalovaný ju napadol
viackrát. Nejedná sa o ojedinelý útok. Fyzické útoky sa opakovali. Jeho psychický nátlak na žalobkyňu
bol značný. Žalobkyňa sa obáva sa, že ju žalovaný znova napadne. Obmedzenie vlastníckeho práva
žalovaného má legitímny účel. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať
kontakt násilníka s obeťou. Žalobkyňa nemá kam ísť. Jedná sa pritom o dočasné opatrenie, do času

predaja nehnuteľnosti. Predajom sa vyrieši ich problematické spolužitie. Nehnuteľnosť sa účastníci
pokúšajú predať prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalobkyňa tiež podala návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností. Uznesením zo dňa 13.01.2020 súd konanie zastavil, nakoľko nebol
dôvod na úpravu rodičovských práv a povinností z dôvodu, že rodičia spolu bývali v dome.
3. Pri svojom rozhodovaní sa súd prvej inštancie oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľka

pripojila ku svojmu návrhu a zistil nasledovné skutočnosti:

4.ZpotvrdeniaObvodnéhooddeleniaPolicajnéhozboruVrútkyovykázanízospoločnéhoobydliazodňa
14.07.2020 mal súd preukázané, že žalovaný bol dňa 14.07.2020 o 16:00 hod. vykázaný zo spoločného
obydlia ohrozenej osoby, t.j. žalobkyne. Vykázanie sa vzťahuje rodinný dom na ul. M. E. XXXX/XX, N. a

k nemu prislúchajúci pozemok na dobu 10 dní. Žalovaný sa bude zdržiavať na adrese M. X, Z..
5. Z výpisu z LV č. XXX vytvoreného cez katasterportal.sk dňa 17.07.2020, vedeného Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor, pre kat. územie N., mesto N., okres Z., vyplýva, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1 k celku, rodinného domu súp. č. XXXXpostaveného na pozemku Parcely registra C-KN parc. č. 2018/1 a pozemkov Parcely registra C-KN
parc. č. 2018/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 557 m2 a parc. č. 2018/2 - záhrada o výmere
81 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“).

6. Okresný súd Martin uznesením zo dňa 13.01.2020, č.k. 19P/177/2019-56, zastavil konanie o návrhu
matky na úpravu práv a povinností k mal. deťom, B. S., nar. XX.XX.XXXX a C. S., nar. XX.XX.XXXX.
7. Zmluvou o sprostredkovaní uzatvorenou dňa 26.05.2020 medzi stranami sporu ako záujemcami a
obch. spol. Reality IQ Žilina, s.r.o., IČO: 52 350 801, Komenského 33, Žilina ako sprostredkovateľom sa
zmluvné strany dohodli na sprostredkovaní príležitosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 195.000 Eur. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od
26.05.2020 do 26.02.2021.
8. Z lekárskej správy MUDr. K. D. zo dňa 12.07.2020 vyplýva, že žalobkyňa bola napadnutá druhom.
Škrtil ju a stláčal rameno. Odhodil ju k stene. Stav po napadnutí druhej osoby, bolesť pravého ramena,
začervenanie a drobné petechie na pravej strane hrdla a v strednej časti pravého ramena.
9. Z lekárskeho potvrdenia MUDr. O. E., praktický lekár pre dospelých, zo dňa 14.07.2020 vyplýva,

žežalobkyňasadňa12.07.2020dostavilanaošetrenie ponapadnutídruhom.Napravejstrane
krku má drobné podliatiny, na vnútornej strane pravého ramena hematómy, na vnútornej strane členku
väčší hematóm. Objektívny nález mechanizmu úrazu zodpovedá údajom pacienta. Spôsobené ťažkosti
sú bolestivosť, potreba analgetickej liečby, nesústredenosť v práci, psychická ujma. Zranenie si vyžaduje
práceneschopnosť v trvaní približne 7 dní. Predpokladaný čas liečenia je 1 týždeň. Práceneschopnosť

od 14.07.2020 do 21.07.2020.
10. Dňa 14.07.2020 podala žalobkyňa na Obvodnom oddelení PZ Vrútky trestné oznámenie na
žalovaného pre skutok opísaný v žalobnom návrhu.

11. Pri svojom rozhodovaní okresný súd vychádzal z ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm.

e/, h/ CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 333, § 334
a § 325 ods. 3 CSP, ako aj ust. § 336 ods. 1 až 3 a 4 CSP, tiež s poukazom na ust. § 13 ods. 1
zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že
žalobkyňa relevantným spôsobom osvedčila splnenie zákonom požadovaným podmienok na nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP (zákaz dočasného vstupu do domu)
a tiež pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP (zákaz priblíženia).
V danom prípade žalobkyňa odvodzovala svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti
existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej z psychického aj fyzického
násilia žalovaným voči jej osobe, keď spolu s podaným návrhom predložila do spisu i trestné oznámenie,

z ktorého vyplýva osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia voči žalobkyni. Rozhodujúcim bol pritom
stav v čase vydania napadnutého uznesenia.
12. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné

podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže z hľadiska procesného
ide o maximálne zrýchlené konanie. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm.
e/ CSP je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí
najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupu násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje
pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou,

ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí
žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného
ubytovania. Násilie možno charakterizovať ako akýkoľvek akt, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú
život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.
Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je

zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Násilie
sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou,
ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento
fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý

čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce
robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva sícežiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak
sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom
predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom

istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Žalobkyňou opísané
správanie žalovaného nasvedčuje tomu, že u neho nejde o ojedinelé vybočenie z bežného spôsobu
života, ale ide u neho o bežné a dlhodobé správanie sa k žalobkyni. V záujme
ochrany žalobkyne mal súd za to, že je potrebné ju chrániť tým, že žalovaný bude
vylúčený z užívania predmetných nehnuteľností špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia. V

záujme ochrany žalobkyne má súd za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude
žalobkyňa preventívna chránená tým, že žalovaný nemôže dočasne vstupovať do domu, v ktorom spolu
so žalobkyňou býva a ani sa nemôže priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
Je úlohou práva v takýchto prípadoch chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva
dať možnosť, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten, ktorý zasahuje do práva druhého
(druhých) na pokojný a zdravý život, aj v záujme ochrany majetku, bol obmedzený aj

v takých právach, ako je právo na užívanie, resp. spoluužívanie rodinného domu. Ide o pomerne veľký
zásah do práv (spolu) vlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhých.
Zákaz priblíženia sa k žalobkyni sa nevzťahuje na procesné úkony, ktoré budú nariadené súdom vo veci
samej alebo orgánmi štátnej a verejnej správy.
13. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP prihliadnuc

na účel, ktorý žalobkyňa sledovala podaním svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a jej úspech v danom štádiu konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie ešte pred začatím konania, zároveň uložil žalobkyni
povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, s tým, že ak
v určenej lehote žalobkyňa žalobu vo veci samej nepodá, súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší. Predmetné nehnuteľnosti sú totiž v súčasnej dobe v

podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Nariadením neodkladného opatrenia je žalovaný
ako podielový spoluvlastník obmedzený vo svojom vlastníctve, ktorým ostáva až do právoplatného
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ku ktorému môže dôjsť dohodou spoluvlastníkov
aleborozhodnutímsúdunanávrhjednéhoznich.Žalobkyňasícenavrhlaohraničiťtrvanieneodkladného
opatrenia právoplatnosťou povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretie osoby, ale

takto vymedzené obdobie môže trvať neprimerane dlhý čas, čo by závažným spôsobom zasahovalo
do vlastníckeho práva žalovaného, ktorý by mohol byť vylúčený z užívania nehnuteľností neprimerane
dlhý čas. Je pravdou, že strany sporu uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, ale táto bola uzavretá na dobu
určitú do 26.02.2021. Navyše vzťahy medzi stranami sporu sú vážnym spôsobom narušené a
vyvstáva otázka ich vzájomnej súčinnosti pri predaji nehnuteľností. Stranám sporu však nič nebráni, aby

aj po podaní žaloby vo veci samej svoje podielové spoluvlastníctvo zrušili a vyporiadali
mimosúdnou dohodou.

15.Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieodporca,ktorýsadomáhaljeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne sa domáhal

jeho zmeny v podobe zamietnutia návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Odvolateľ sa nestotožnil s vydaným neodkladným opatrením a vyslovil s ním
nesúhlas. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že sa jej odporca vyhráža a že ju mal opakovane napadnúť,
označil odvolateľ za nepravdivé. Zároveň potvrdil, že vzťahy medzi navrhovateľkou a

odporcom sú už dlhšiu dobu problematické. Z tohto dôvodu bolo aj na Okresnom súde Martin vedené
konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom B. S., nar. XX.XX.XXXX
a C. S., nar. XX.XX.XXXX. Obidvaja rodičia sa však na pojednávaní dohodli, že nakoľko žijú v spoločnej
domácnosti, na nákladoch ktorých sa podieľajú spoločne, úprava striedavej osobnej starostlivosti k ich
maloletým deťom by bola v tom čase nadbytočná, a preto sa dohodli na tom, že toto konanie bude

zastavené. Už v tom čase (mesiac január 2020) sa však spoločne snažili predať rodinný dom vo N.
prostredníctvom realitnej kancelárie. Ani jeden z účastníkov nemá totiž finančné prostriedky na to, aby si
túto nehnuteľnosť ponechal a vyplatil svojho podielového spoluvlastníka. Napriek zníženiu kúpnej ceny
sa doposiaľ kupujúci na spoločnú nehnuteľnosť nenašiel. Naviac, na predmetnej domovej nehnuteľnostiviazne záložné právo v prospech R. C., B. Úver spláca navrhovateľka s odporcom spoločne. Odporca
potvrdil, že vzťahy medzi ním a navrhovateľkou sa v poslednom období vyostrili, neustále sa hádali.
Zrejme k tomu prispel i fakt, že doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, nakoľko nemajú inú možnosť

bývania. Navrhovateľke však nikdy neublížil a ani sa jej ničím nevyhrážal. Práve naopak, tvrdil, že
bola to navrhovateľka, ktorá ho opakovane napadla, škrabala, búchala. On to prostredníctvom polície
neriešil. Všetko však vyvrcholilo dňa 12.07.2020, keď navrhovateľka opäť napadla odporcu. Odporca
okamžite zavolal políciu a zároveň ju požiadal o radu, čo má robiť. Na odporučenie polície odišiel von
z domu a počkal na príchod jej príslušníkov, aby sa situácia ďalej nevyostrovala. Spoločne so synom

vyšli pred rodinný dom a čakali na policajnú hliadku. Pri spoločnej hádke účastníkov bola prítomná aj ich
dcéra, ktorá plakala a bolo jej to ľúto. Odporca poprel, že by navrhovateľke spôsobil nejaké „zranenia.“
Uviedol, že v návale zlosti navrhovateľka zdvihla zo zeme ministepper, dala si ho na plece a snažila
sa ho ním udierať. Keďže navrhovateľ nadobudol pocit, že mu skutočne chce ublížiť, snažil sa odísť z
izby a išiel pred dom. Na odporúčanie policajnej hliadky sa odporca podrobil ošetreniu u
MUDr. K. D.. Tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa boli na ošetrení u jednej lekárky, no navrhovateľka išla

na ošetrenie o tri hodiny neskôr. Zároveň odvolateľ podotkol, že navrhovateľka síce poukazuje na svoju
práceneschopnosť, ktorá však začala až 14.07.2020, keď deň pred tým 13.07.2020 (pondelok) jej vôbec
nič nebolo, keďže bola normálne v práci a všetko bolo v poriadku. Ak sa obvodná lekárka MUDr. O. E.
vyjadrujekmechanizmuúrazu,môževychádzaťlenztvrdenínavrhovateľky-jejpacientky.Tietotvrdenia
však podľa názoru odporcu nie sú pravdivé, keďže obvodná lekárka nie je v tejto oblasti špecialistom

ani znalcom. Na základe odporúčania MUDr. D. išiel odporca následne dňa 13.07.2020 na ošetrenie
ku svojej obvodnej lekárke. Následne išiel podať trestné oznámenie na OO PZ Vrútky dňa 14.07.2020,
kde bol však zo strany príslušníkov polície informovaný, že navrhovateľka už voči jeho osobe podala
trestné oznámenie a on bol vykázaný z domu. Pre odporcu to bol šok a nemilé prekvapenie, keďže celá
situácia sa stala úplne inak. Snažil sa k tomu vyjadriť, ale príslušníci PZ mu povedali, že to teraz riešiť

nebudú. Odporca najskôr tomu vôbec nerozumel, ale keď sa následne poradil, opätovne sa vrátil na
OO PZ Vrútky dňa 15.07.2020, kde vysvetlil, čo sa stalo, aká je pravda a ako celá situácia (konflikt)
prebehla. O tom svedčí aj potvrdenie z OO PZ Vrútky zo dňa 15.07.2020. Od toho času je odporca
nútený zdržiavať sa mimo domácnosti. Býva u svojej mamy na ul. M. v Z.. Nakoľko maloletý syn nechcel
zostať s matkou, zobral ho so sebou. Odporca ostal z celej situácie zaskočený a skutočnosť, že syn

ide s ním, oznámil na polícii a na ÚPSVaR Martin. Navrhovateľka sa mu totiž vyhrážala, že podá na neho
trestné oznámenie za únos dieťaťa a zavolá na neho NAKA. Odporca potvrdil, že nezhody medzi ním
a navrhovateľkou už pretrvávajú dlhšie. Väčšinou to neriešil. V mesiaci jún až júl 2020 však kvôli týmto
konfliktom volal na linku č. 158. Trestné oznámenie nebol podávať. Po tom, ako bol odporca vykázaný z
domu, sa s navrhovateľkou prostredníctvom právnych zástupcov dohodli na dni a hodine, kedy si môže

prísť zobrať do domu svoje i synove osobné veci. V dohodnutý čas ho však odporkyňa do
domu nepustila. Stalo sa tak až po príjazde policajnej hliadky, ktorú odporca kontaktoval a ktorá na celú
situáciu dozerala. Odporca sa snaží vyhnúť neželaným stretom s navrhovateľkou s tým, že
teraz vždy volá policajnú hliadku. Podľa názoru odvolateľa tak rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho skutkového posúdenia veci, keďže tvrdenia navrhovateľky sú len účelové,

nepreukázané, s cieľom poškodiť ho. Jediný problém, ktorý je potrebné vyriešiť, je ich spoločné bývanie.
Je totiž zrejmé, že navrhovateľka a odporca už nemôžu viesť spoločnú domácnosť, keďže medzi nimi
dochádza k nezhodám. Odvolateľ opätovne akcentoval, že žalobkyni nikdy neublížil. Po celý spoločný
život sa usiloval, aby si zaobstarali dom, dokončili ho a viedli spoločný život. Z tohto dôvodu niekoľko
rokov pracoval nepretržite v zahraničí. Problematickým zostáva aj splácanie úveru. Navrhovateľka sa

síce na úhrade jeho polovice podieľa, ale túto pomernú časť splátky nespláca včas.
17. Ku svojmu opravnému prostriedku žalobca predložil svoj zdravotný záznam zo dňa 12.07.2020, z
ktorého vyplýva záver: stav po napadnutí druhou osobou, s nálezom drobná exkoriácia (poškriabanie)
0,5 cm na pravej strane nosa a na predlaktí na ľavej hornej končatine a potvrdenie o tom, že na OO PZ
Vrútky dňa 15.07.2020 oznámil priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.

e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov voči navrhovateľke. Zároveň
žiadal odporca pripojiť z OR PZ Martin záznam o jeho telefonických hovoroch v mesiaci jún, júl 2020,
ako aj záznam o výjazde na ul. M. E. XXXX/XX, XXX XX N..

18. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie okresného súdu ako vecne správne

potvrdiť. Súčasne si uplatnila voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.
19. Zdôraznila, že v celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach prezentovaných v
priebehu konania. Zároveň poprela tvrdenia odporcu a zotrvala na tom, že bol to odporca, ktorý juv minulosti opakovane fyzicky napadol a vyvíjal tiež na ňu psychický nátlak. Pred posledným incidentom
dňa 12.07.2020 ju odporca v roku 2018 sotil do steny v chodbe rodinného domu a tiež bola vtedy celá
doudieraná a doškretá. V auguste 2019 jeho dlhotrvajúci psychický nátlak, (spočívajúci najmä v tom, čo

bude navrhovateľke robiť pri predaji domu a že ona ostane bez bývania a bez peňazí), mal za následok
kolapsnavrhovateľky.NaprosbudcéryB.všakpolíciunikdynezavolala.Zároveňnavrhovateľkapoprela,
že by sa s odporcom dohodla o procesnom postupe vo veci starostlivosti o maloleté deti vo veci vedenej
na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 19P/177/2019. Problém spočíval v tom, že súd nemal možnosť
posúdiť, do akého prostredia by deti išli pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keďže

obidvaja rodičia spolu bývali v rodinnom dome, ktorý ešte nebol predaný. Navrhovateľka ako matka sa
len snažila predísť svojmu neúspechu v konaní. Okrem toho odporca sám na pojednávaní požiadal,
aby mal dostatok času na to, aby si zvykol ako sa postarať o deti po jeho návrate z Nemecka domov.
Pokus o striedavú osobnú starostlivosť trval asi dva týždne, no dcéra B. začala dostávať poznámky
v škole pre nedostatočnú prípravu, chýbajúce pomôcky a podobne. Otec jej stravu nosil len od svojej
matky alebo sestry, nepodieľal sa na upratovaní a starostlivosti o domácnosť. Zhruba po dvoch týždňoch

zostala celá starostlivosť o deti a domácnosť na navrhovateľke. Ani tvrdenia odporcu o predaji domu sa
nezakladajú na pravde. Navrhovateľka a odporca majú rodinný dom každý s výškou spoluvlastníckeho
podielu 1 a pokúšali sa ho predať prostredníctvom svojich realitných maklérov. Navrhovateľku oslovil
realitný maklér odporcu s tým, že o dom má niekto záujem a či by súhlasila so znížením kúpnej ceny.
Navrhovateľka súhlasila s výrazným znížením kúpnej ceny (do 10.000,00 Eur). Odporca s takýmto

postupom nesúhlasil a vyhrážal sa navrhovateľke, že kúpnu zmluvu nepodpíše. Nehnuteľnosť sa v tom
čase preto nepredala. Navrhovateľka zotrvala na tom, že odporca ju fyzicky i psychicky atakoval. Boli
to jeho praktiky voči navrhovateľke, ktoré vyústili do incidentu dňa 12.07.2020. Vtedy si navrhovateľka
povedala, že už nemieni ďalej znášať jeho fyzické útoky a vyhrážky a obrátila sa na políciu. Po incidente
hneď odišla na políciu do Vrútok, tam však stála služba mala výjazd a odporučili jej, aby išla na lekársku

službu prvej pomoci, čo i následne zrealizovala. Navrhovateľka poprela, že by dcéra B. bola prítomná
pri poslednom incidente. Dcéra bola privolaná odporcom až potom, ako on napadol navrhovateľku
a videla len ako sa rodičia hádajú a ťahajú o stepmostík na cvičenie. Tento navrhovateľka podávala
dcére i so stolnou lampou okolo odporcu, ktorý stál medzi ňou a dcérou. Nie je pravdivým tvrdenie
odporcu o tom, že by navrhovateľka v návale zlosti zaútočila na odporcu ministepperom. Nejedná sa

totiž o žiaden ministepper, ale stepmostík na cvičenie s rozmermi cca 90 x 40 x 17 cm a s
hmotnosťou 5 kg. Uvedený stepmostík chcela mať dcéra vo svojej izbe. Navrhovateľka nemala dôvod,
aby si spôsobila zranenia. Tieto utrpela po fyzickom útoku odporcu. Nemohla si ich spôsobiť sama,
keďže na to nemala dôvod, bola s dcérou v kuchyni, kým prišli povolaní policajti. Po príchode policajtov
navrhovateľka vyšla na dvor. Vtedy ju odporca obvinil, že je hnusná žena a že si sama spôsobila

zranenia. Zranenia navrhovateľky si nafotila aj policajná hliadka dňa 14.07.2020, keď bol odporca
vykázaný z obydlia a prišiel si v ich prítomnosti zobrať domov osobné veci. Na lekárskej správe zo dňa
12.07.2020 vystavenej MUDr. D. je uvedená hodina ošetrenia 15.27 hod., nakoľko navrhovateľka sa v
tom čase na lekársku pohotovosť vrátila, nakoľko zistila, že v správe má nesprávne uvedené rodné číslo.
Na lekársku pohotovosť tak prišla navrhovateľka pár minút pred odporcom. Vyžiadala si preto potvrdenie

z lekárskej pohotovosti v Martine, v ktorej je uvedené, že na ošetrení bola ešte pred žalovaným o
13.00 hod. Odporca prišiel na pohotovosť s obidvomi deťmi. Dcéra B. išla domov s navrhovateľkou, C.
zostal s otcom. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila do spisu lekárske potvrdenie,
na ktoré sa odvolávala, ako aj fotografiu ministeppera. Navrhovateľka bola práceneschopná až od
14.07.2020, keďže dňa 13.07.2020 bola nútená ísť do práce, nakoľko ju tam nemal kto zastúpiť. Nemôže

si dovoliť prísť o zamestnanie. Odporca prostredníctvom svojho brata zisťoval, či je navrhovateľka v
zamestnaní. Označená osoba tiež kontaktovala zamestnávateľa žalobkyne o informáciu, či 13.08.2020
bude mať navrhovateľka nočnú smenu, pretože jeho brat, t.j. žalovaný si chcel ísť zobrať domov veci.
Zamestnávateľ však odmietol túto informáciu poskytnúť. Naviac odporca odišiel so synom bez vedomia
matky z domu dňa 14.07.2020 a po vykázaní z obydlia si bol zobrať za prítomnosti policajnej hliadky

osobné veci a veci pre syna. Je tak zrejmé, že nedodržiava nariadené neodkladné
opatrenie. Keď sa bola matka informovať o synovi u odporcu, pýtala sa, či mu má pre syna doniesť veci,
povedal, že syn už ich má. Syn však nemal na sebe žiadne nové veci. MUDr. O. E. pri vydaní lekárskeho
potvrdenia zo dňa 14.07.2020 vychádzala aj z lekárskej správy MUDr. D., pričom nemala dôvod na
pochybnosti o tom, ako zranenia vznikli. Podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného
v súvislosti s poškodením zdravia, čo je v danom prípade MUDr. O. E.. Ak mal odporca pochybnosti
o hodnovernosti jej potvrdenia, nech ju preukáže. Pri takomto ľahkom zranení popísanom v lekárskom
potvrdení však nie je potrebné znalecké skúmanie. Vo vzťahu k splácaniu úveru navrhovateľka uviedla,že bola dohodnutá s odporcom vždy mu uhradiť polovicu splátky. Splatnosť mzdy má však k 15. dňu v
mesiaci a splátka úveru je splatná posledný deň v mesiaci. Ak je teda navrhovateľke vyplatená mzda za
mesiacmáj15.júna,nasplátkuzamesiacmájmôžeprispieťažtoho15.júna.Ztohtodôvodunavrhovala

navrhovateľkaodporcovi,abysapokúsilposunúťsplatnosťsplácaniaúveruvbanke,avšakbezvýsledne.
Informácia odporcu ako podával trestné oznámenie na polícii je podľa názoru navrhovateľky účelová v
snahe prekryť svoje protiprávne konanie zo dňa 12.07.2020. Orgán činný v trestnom konaní má prijať
podanie osoby, ktorá má podozrenie o tom, že došlo k spáchaniu trestnej činnosti. To, že podala trestné
oznámenie už žalobkyňa, s tým nemá súvis a nie je dôvod, aby nemohol podať tiež trestné oznámenie.

20. Odporca vo svojej odvolacej replike zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú vo svojom
opravnom prostriedku. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že ju mal opakovane napadnúť a vyvíjať na ňu
psychický nátlak, označil za nepravdivé. Zdôraznil, že nikdy sa navrhovateľke nevyhrážal, že
zostane bez bývania a peňazí, nebol na to ani dôvod. Podľa jeho názoru navrhovateľka vykresľuje rôzne
situácie, v ktorých sa ho snaží vykresliť ako nejakého hulváta, neschopného postarať sa o čokoľvek,

rodinu, financie, či deti. Odporca však počas spoločného života asi 13 rokov pracoval v zahraničí, z
toho 8 rokov tam bol spolu s navrhovateľkou. Následne sa im narodili deti a on sa snažil zabezpečiť
rodinu po finančnej stránke. Navrhovateľka bola s deťmi na materskej a rodičovskej dovolenke. O tom
svedčiaajzápisnicezpojednávaniavovecivedenejnaOkresnomsúdeMartinpodsp.zn.19P/177/2019.
Ešte aj počas tohto konania ku koncu roka 2019 sa navrhovateľka s odporcom vedeli dohodnúť na

nákladoch či starostlivosti o deti. Zároveň uviedol, že tiež má snahu predať spoločný rodinný dom, aby
tak s navrhovateľkou vyriešili svoju bytovú otázku. Celý problém spočíva v tom, že sa im nedarí takmer
rok vyriešiť predaj domu. O znížení ceny za rodinný dom navrhovateľka odporcu neinformovala, rovnako
tak neučinil ani ich realitný maklér. Odporca sa to dozvedel až z internetu. Problémom celého predaja je
lokalita, ktorá nie je veľmi atraktívna, aj keď hodnota domu je značná. Odporca s predajom domu vždy

súhlasil. Zároveň odporca opätovne zdôraznil, že navrhovateľke dňa 12.07.2020 neublížil. Svedkami
incidentu boli aj obidve maloleté deti, ktoré plakali a on ich utešoval. Poprel, že by B. bola po celý čas v
kuchyni. Obe deti spoločne s otcom čakali na príchod policajnej hliadky. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje
na to, že o jej zraneniach existuje fotografický záznam vyhotovený policajnou hliadkou, stalo sa tak až
dva dni po tom, ako malo dôjsť k incidentu, t.j. 14.07.2020. Navrhovateľka teda nepreukázala, že by ju

odporca mal napadnúť. Verziu odporcu podporuje aj to, že navrhovateľka bola dňa 13.07.2020 v práci
a práceneschopná bola až od 14.07.2020. Zároveň odvolateľ zdôraznil, že od vydania neodkladného
opatrenia toto rozhodnutie neporušil a riadne ho dodržiava. Zdržiava sa mimo domácnosti a k žalobkyni
sa nepribližuje. Aj keď ide pozrieť dcéru, chodieva za ňou k matke žalobkyne. V rodinnom dome bol
odporca len raz, s policajnou hliadkou, keď si bol zobrať svoje osobné veci. Veci pre syna vtedy nezobral.

Synnosíveci,ktorémalusestryaujehomamy.Vovzťahuktvrdeniamosplácaníúveruodporcauviedol,
že tento vždy hradil on. Aj počas jeho pôsobenia v zahraničí mali jeden spoločný účet, ku ktorému zriadil
pre navrhovateľku dispozičné právo. Na tento účet mu chodila výplata a navrhovateľka z neho uhrádzala
všetko čo potrebovala, vrátane všetkých nákladov súvisiacich s domom, bývaním, deťmi a podobne.
Keďže navrhovateľka v tom čase poberala len materskú alebo rodičovský príspevok, na hypotekárny

úver začala prispievať až od mesiaca január 2020.

21. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania neboli súdu predložené.

22. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v časti výroku I. špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia, ako aj vo výrokoch II. a III.
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne a vo zvyšnej časti výroku I. zmenil spôsobom
vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia pred začatím
konania sú účastníkmi konania navrhovateľ a odporca, a nie žalovaný a žalobca, ako strany sporu,
keďže žaloba vo veci samej na súd ešte nebola podaná.

24. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené (a až na

výhradu uvedenú ďalej) sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel v rámci rozhodovania o odvolaním napadnutej časti súdneho
rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenierozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

25. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe
zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v
podanom opravnom prostriedku. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej
a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

26. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

27. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa

uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

28. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v

rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu

je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

29. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

30. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov - regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu
posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), pričom
potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba

upraviť pomery nemusí byť zásadne len jednorazová, môže byť aj pretrvávajúca po
dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami (prípadne navrhovateľom a odporcom) je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bude vo vzťahu k podmienke naliehavosti a neodkladnosti pomerov spravidla opodstatnený,

ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu vo veci samej. Potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a subjektom, voči ktorému návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, musí byť pritom zo strany navrhovateľa relevantným spôsobom

osvedčená, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
súdna ochrana - či už formou navrhovaného neodkladného opatrenia, prípadne žalobou vo veci samej.31. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď považoval za splnené
všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/, h/ CSP,
pričom sa so závermi obsiahnutými v odseku 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa v plnom

rozsahustotožňujeiodvolacísúdsvýhradou,žekonštatovaniesúduprvejinštancie,žezákazpriblíženia
sa k navrhovateľke (žalobkyni) sa nevzťahuje na procesné úkony, ktoré budú nariadené
súdom vo veci samej alebo orgánmi štátnej a verejnej správy, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nepostačuje a toto vymedzenie musí byť priamo vyjadrené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
Práve to bol dôvod, ktorý viedol odvolací súd k zmene napadnutého uznesenia v časti, v ktorej súd uložil

odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, keď doplnil toto
rozhodnutie takým spôsobom, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, ako sa má odporca správať v
prípade úkonov vykonávaných súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej
správy.

32. Na základe popisu skutočností tak, ako ich navrhovateľka uviedla vo svojom návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré zároveň osvedčila viacerými predloženými listinami, možno
konštatovať, že požiadavka ochrany osobnostných práv v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka formou
neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa podaným návrhom domáhala, je v danom prípade plne
dôvodná. Pre vydanie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 písm. e/ CSP totiž postačuje,
že s navrhovateľkou býva v dome/byte osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Účelomtohtoinštitútujeeliminovaťkontaktpáchateľadomácehonásiliaaleboosobydôvodnepodozrivej
z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje,
uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu, alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Navrhovateľka
a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti a záhrady presne špecifikovaných vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia. Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny

účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Zároveň je nutné podotknúť, že samotné
obmedzenie je vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Pri nariadení neodkladného
opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Súčasne je
nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo
psychického násilia (v posudzovanom prípade je jednoznačné, že navrhovateľka osvedčila lekárskou

správou i trestným oznámením dôvodnosť požadovaného navrhovaného neodkladného opatrenia).
Identická argumentácia na kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností je splnená
aj v prípade požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP. Jedná
sa teda o neodkladné opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivej osoby, ak existujú závažné
dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná

sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom takéhoto opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe
tak má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

33. Je nesporné, že navrhovateľka a odporca sa dlhodobo poznajú, žili v družskom pomere a majú spolu
dve deti. Spoločne nadobudli i nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti napadnutého uznesenia
(dom + záhrada). Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je len dôsledkom
vzniku veľmi napätých (konfliktných) situácií, ktorých príčinou je podľa popisu obidvoch účastníkov
aktuálne najmä nevyporiadané podielové spoluvlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam. Odvolací súd

považuje za akceptovateľný úsudok navrhovateľky, ktorá po ataku odporcu dňa 12.07.2020, nadobudla
obavu o svoj život a zdravie, čomu prispôsobila aj svoje ďalšie právne kroky. Navrhovateľka v štádiu
prvoinštančného konania osvedčila aj tú skutočnosť, že dňa 14.07.2020 podala voči odporcovi podnet
na začatie trestného stíhania. Dôsledky fyzického útoky odporcu voči jej osobe (zranenia) preukázala
navrhovateľkaajlekárskymipotvrdeniami.Žiadasadodať,žepreúčelyvydanianeodkladnéhoopatrenia

v prejednávanej veci nie je dôležitá práceneschopnosť a jej trvanie, ale popis skutku, ku ktorému malo
dôjsť k ohrozeniu života a zdravia navrhovateľky zo strany odporcu. Práve táto obava navrhovateľky o
svoj život a zdravie bola relevantnou i pre účely nariadenia neodkladného opatrenia konajúcim súdom.

34. Odporca vo svojom odvolaní, odvolacej replike a tiež vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky na

nariadenie neodkladného opatrenia produkoval tvrdenia vecného charakteru, ktoré však podľa názoru
odvolacieho súdu nijakým spôsobom neosvedčili potrebu modifikácie nariadeného neodkladného
opatrenia ním navrhovaným spôsobom. Hoci navrhovateľka v rámci svojho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neosvedčila svoje tvrdenia o fyzickom násilí odporcu voči jej osobe, ku ktorýmmalo dôjsť v období posledného roka pred podaním návrhu na súd (predložením konkrétnych listín
zachytávajúcich tvrdené skutočnosti - napr. lekárskymi správami a podobne), ako už popísal odvolací
súd vyššie, v rámci konania pred prvoinštančným súdom bolo osvedčených viacero iných závažných

skutočností (najmä incident dňa 12.07.2020), pre ktoré bolo v danom prípade dôvodné zo
strany okresného súdu pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia.
35. Podľa tvrdení odporcu bol práve on poškodeným v incidente zo dňa 12.07.2020. Tomu však
nenasvedčuje obsah lekárskeho potvrdenia z ošetrenia odporcu dňa 12.07.2020, keďže tieto zranenia
mu mohli byť spôsobené práve v rámci obrany navrhovateľky proti fyzickému útoku odporcu. Podľa

tvrdení odporcu sa účastníci nestýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že na strane odporcu nariadeným
neodkladným opatrením nemôže dôjsť k neprimeranej ujme na jeho právach. Konflikty účastníkov tak
budú eliminované a nebudú im vystavené ani ich maloleté deti. Naopak, na strane navrhovateľky práve
takýmtospôsobomdôjdekochranejejosobnostnýchpráv,naktorýchsacítizostranyodporcuohrozená.
Zároveň je nutné dodať, že pre rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je záväzný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Za irelevantný

vo vzťahu k riešenej problematike považuje odvolací súd začiatok práceneschopnosti navrhovateľky
či otázku splácania úveru. Za relevantnú nemožno považovať ani odvolaciu argumentáciu odporcu k
mechanizmu zranení, ktoré mu mali byť spôsobené ministepperom použitým pri útoku navrhovateľky
voči jeho osobe. Nenasvedčuje tomu ani rozsah zranení, ktoré sa snažil odporca podložiť záznamom
o lekárskom vyšetrení a následným podnetom na začatie priestupkového konania voči navrhovateľke.

Predmetom tohto konania je nárok na ochranu osobnostných práv navrhovateľky v rozsahu ňou
podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je súd viazaný.

36. Nadväzne na to okresný súd postupoval správne i v závislom výroku III., v ktorom v súlade s ust.
§ 336 ods. 1 CSP uložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote (30 dní) žalobu o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami (voči ktorému odvolateľ nevzniesol žiadne odvolacie námietky).

37. Súčasne neboli odvolacím súdom zistené vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380
ods. 2 CSP), a preto uznesenie okresného súdu v prvej časti výroku I. a vo výroku III. ako vecne správne

potvrdil a v druhej časti výroku I. špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, zmenil spôsobom
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. Zároveň krajský súd potvrdil ako vecne správny aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok
o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu

relevantnú odvolaciu argumentáciu, ktorý však plne zodpovedá pomernému úspechu sporových strán v
konaní pred súdom prvej inštancie a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
39. Žiada sa dodať, že aj keď odvolací súd v časti výroku I. napadnuté rozhodnutie okresného súdu
„zmenil,“ spôsob jeho rozhodnutia nie je taký, ktorý by podmieňoval i rozhodovanie odvolacieho súdu o
trovách celého konania, keďže sa jednalo len o doplnenie náležitosti napadnutého rozhodnutia v jeho

výrokovej časti, ktoré však nemalo vplyv na jeho vecnú správnosť.

40.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal navrhovateľke ako úspešnej procesnej strane v
rámcitohtoštádiakonanianároknaichnáhraduvrozsahu100%protiodporcovi,ktorývovecipodaného

odvolania nebol úspešný. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

41. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.