Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010401
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8816010401.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému N.. T. N., B.. XX.X.XXXX P. P. B. O.C., O. X. P., U. XXX/XX, C.. P. B. O. a spol. pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.
februára 2019 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:

1. N.. T. N., B.. XX.X.XXXX P. P. B. O., O. X. P., D.. U. XXX/XX, C. P. B. O.,

2. L. Č., B.. X.X.XXXX P. P. B. O., O. X. D.. T. XXXX/XXX, P. B. O.,

3. N.. Y. X., B.H.. XX.X.XXXX P. P. B. O., O. X. P. B. O., Č. G. XXXX/XX,

4. N.. L. P., B.. XX.X.XXXX P. P. B. O., O. X. U. C. XX/XX, P. B. O.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

obžalovaní ad 1. a 2.

obžalovaný N.. T. N. ako konateľ spoločnosti BEORMEOL CONSULTING CZECH REPUBLIC s.r.o.,
110 00 Praha 1, ul. Revoluční č. 1403/28, Česká republika, v mene tejto obchodnej spoločnosti ako
zamestnávateľa vyhotovil pracovnú zmluvu zo dňa 05.11.2014 s miestom jej vyhotovenia Praha,

podľa ktorej obžalovaný L. Č. dňa 5.11.2014 nastúpil do práce v sídle tejto obchodnej spoločnosti na
pozíciu manažér, riadiaci pracovník tímu na dobu neurčitú so základnou mesačnou mzdou 110.000.-Kč,
aj keď zmysel pracovnoprávneho vzťahu v skutočnosti naplnený nebol, následne došlo k okamžitému
zrušeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe obžalovaným L. Č. ako zamestnancom a to ku dňu
14.11.2014, kedyobžalovanýN..T.N.vystavilajmzdovýlistavýdavkový pokladničnýdokladovyplatení
adekvátnej mzdy obžalovanému L. Č. za mesiac november 2014 v sume 30.310.-Kč, ktoré listiny

preukazujúce pracovný pomer v Českej republike obžalovaný L. Č. dňa 11.12.2014 predložil na pobočke
Sociálnej poisťovne vo Vranove nad Topľou spolu so žiadosťou o dávku v nezamestnanosti s úmyslom,
aby spoločnosť bola posudzovaná na účely priznania dávky ako posledný zamestnávateľ a príjem
dosahovaný v tomto poslednom zamestnaní ako rozhodný pre učenie výšky dávky v nezamestnanosti,
kde po preverení Sociálnou poisťovňou táto obžalovanému L. Č. dávku neschválila, čím týmto konaním
sa pokúsili uviesť Sociálnu poisťovňu Ústredie, 813 63 Bratislava, ul. 29. augusta č. 10 do omylu,
pričom v prípade priznania dávky by sa obžalovaný L. Č. obohatil a súčasne poškodenej poisťovni bola

spôsobená škoda v sume 3.714,50 eur, ktorá suma by bola rozdielom v sume dávok v prípade, žeby
poškodená poisťovňa na základe týchto dokladov dávku schválila a sumy, ktorá by inak obžalovanémuL. Č. patrila bez dokladov potvrdzujúcich toto zamestnanie v spoločnosti a túto by obžalovanému L. Č.
vyplácala po dobu 6 mesiacov,

obžalovaní ad 1. a 3.

obžalovaný N.. T. N. ako konateľ spoločnosti BEORMEOL CONSULTING CZECH REPUBLIC s.r.o.,
110 00 Praha 1, ul. Revoluční č. 1403/28, Česká republika, v mene tejto obchodnej spoločnosti ako

zamestnávateľa vyhotovil pracovnú zmluvu zo dňa 1.12.2014 s miestom vyhotovenia Praha, podľa
ktorej obžalovaný N.. Y. X. dňa 1.12.2014 nastúpil do práce v sídle tejto obchodnej spoločnosti na
pozíciu manažér riadiaci pracovník tímu na dobu neurčitú so základnou mesačnou mzdou 50.000.-Kč,
aj keď zmysel pracovnoprávneho vzťahu v skutočnosti naplnený nebol, následne došlo k okamžitému
zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe obžalovaným N.. Y. X. ako zamestnancom a to ku
dňu 5.12.2014, pričom obžalovaný N.. T. N. vystavil aj mzdový list a výdavkový pokladničný doklad

o vyplatení adekvátnej mzdy obžalovanému N.. Y. X. za mesiac december 2014 v sume 7.483.-Kč,
ktoré listiny preukazujúce pracovný pomer v Českej republike obžalovaný N.. Y. X. dňa 24.2.2015
predložil na pobočke Sociálnej poisťovne vo Vranove nad Topľou spolu so žiadosťou o dávku v
nezamestnanosti s úmyslom, aby spoločnosť bola posudzovaná na účely priznania dávky ako posledný
zamestnávateľ a príjem dosahovaný v tomto poslednom zamestnaní ako rozhodný pre určenie výšky

dávky v nezamestnanosti, kde po preverení Sociálnou poisťovňou táto obžalovanému N.. Y. X. dávku
neschválila, čím týmto konaním sa pokúsili uviesť Sociálnu poisťovňu Ústredie, 813 63 Bratislava, ul. 29.
augusta Č. 10, do omylu, pričom v prípade priznania dávky by sa obžalovaný N.. Y. X. obohatil a súčasne
poškodenej poisťovni by bola spôsobená škoda v sume 1.140,60 eur, ktorá suma by bola rozdielom v
sume dávok v prípade, žeby poškodená poisťovňa na základe týchto dokladov dávku schválila a sumy,

ktorá by inak obžalovanému N.. Y. X. patrila bez dokladov potvrdzujúcich toto zamestnanie v spoločnosti
a túto by obžalovanému N.. Y. X. vyplácala po dobu 6 mesiacov,

obžalovaní ad 1. a 4.

obžalovaný N.B.. T. N. ako konateľ spoločnosti BEORMEOL CONSULTING CZECH REPUBLIC s.r.o.,
110 00 Praha 1, ul. Revoluční č. 1403/28, Česká republika, v mene tejto obchodnej spoločnosti ako
zamestnávateľa vyhotovil pracovnú zmluvu zo dňa 1.12.2014 s miestom vyhotovenia Praha, podľa
ktorej obžalovaný N.. L. P.C. dňa 1.12.2014 nastúpil do práce v sídle tejto obchodnej spoločnosti na

pozíciu manažér riadiaci pracovník tímu na dobu neurčitú so základnou mesačnou mzdou 50.000.-Kč,
aj keď zmysel pracovnoprávneho vzťahu v skutočnosti naplnený nebol, následne došlo k okamžitému
zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe obžalovaným N.. L. P. ako zamestnancom a to ku
dňu 5.12.2014, pričom obžalovaný N.. T. N. vystavil aj mzdový list a výdavkový pokladničný doklad
o vyplatení adekvátnej mzdy obžalovanému N.. L. P. za mesiac december 2014 v sume 7.483.-Kč,

ktoré listiny preukazujúce pracovný pomer v Českej republike obžalovaný N.. L. P. dňa 23.2.2015
predložil na pobočke Sociálnej poisťovne vo Vranove nad Topľou spolu so žiadosťou o dávku v
nezamestnanosti s úmyslom, aby spoločnosť bola posudzovaná na účely priznania dávky ako posledný
zamestnávateľ a príjem dosahovaný v tomto poslednom zamestnaní ako rozhodný pre určenie výšky
dávky v nezamestnanosti, kde po preverení Sociálnou poisťovňou táto obžalovanému N.. L. P. dávku

neschválila, čím týmto konaním sa pokúsili uviesť Sociálnu poisťovňu Ústredie, 813 63 Bratislava, ul. 29.
augusta č. 10, do omylu, pričom v prípade priznania dávky by sa obžalovaný N.. L. P. obohatil a súčasne
poškodenejpoisťovnibybolaspôsobenáškodavsume855,90eur,ktorásumabybolarozdielomvsume
dávok v prípade, žeby poškodená poisťovňa na základe týchto dokladov dávku schválila a sumy, ktorá
by inak obžalovanému N.. L.P. P. patrila bez dokladov potvrdzujúcich toto zamestnanie v spoločnosti a

túto by obžalovanému N.. L. P. vyplácala po dobu 6 mesiacov,

teda v prípade priznania dávok obžalovaným L. Č., N.. Y.B. X. H. N.. L. P. na základe týchto dokladov
by bola pre Sociálnu poisťovňu Ústredie, 813 63 Bratislava, ul. 29. augusta Č. 10, spôsobená škoda v
celkovej sume 5.711 eur,

t e d a

obžalovaný N.. T. N.zadovážením prostriedkov poskytoval iným pomoc na spáchanie trestného činu, aby sa títo pokúsili na
škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedú niekoho do omylu a spôsobia takto na cudzom

majetku väčšiu škodu,

obžalovaný L. Č.

sa pokúsil na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí na

cudzom majetku väčšiu škodu,

obžalovaný N.. Y. X.

sa pokúsil na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a takto spôsobí
na cudzom majetku malú škodu,

obžalovaný N.. L. P.

sa pokúsil na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a takto spôsobí
takto na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný N.. T. N.

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona a formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona

obžalovaný L. Č.

prečinpodvodupodľa§221ods.1,ods.2Trestnéhozákonavštádiupokusupodľa§14ods.1Trestného
zákona

obžalovaný N.. Y. X.

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona

obžalovaný N.. L. P.

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona

z a t o i m u k l a d á

obžalovanému N.. T. N.

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona,

§ 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 2.000 eur.

Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest zaplatí v mesačných splátkach po 200 eur splatných
do 30. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti
rozsudku.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť ) mesiacov.obžalovanému L. Č.

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 15 ( pätnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 18
( osemnásť ) mesiacov.

obžalovanému N.. Y. X.

podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona,
§ 37 písm. h) Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona,
§ 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný peňažný trest vo výmere 800 eur.

Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest zaplatí v mesačných splátkach po 80 eur splatných
do 30. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti
rozsudku.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri ) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkých druhov na 30 ( tridsať ) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
OkresnéhosúduVranovnadTopľousp.zn.0T/3/2019zodňa29.1.2019,ktorýmmuboluloženýpeňažný
trest vo výmere 500 eur a súčasne trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
dobu 30 mesiacov, ktoré mu boli uložené pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

obžalovanému N.. L. P.

podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona,
§ 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500 eur.

Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest zaplatí v mesačných splátkach po 50 eur splatných
do 30. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti

rozsudku.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaných obžalobu pre skutky,
ktoré skutky po právnej stránke kvalifikoval tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, no
skutkové vety obsahovali aj uvedenie o predchádzajúcej vzájomnej dohode medzi obžalovaným T. N. a
jednotlivými ďalšími obžalovanými s uvedením, že pracovné zmluvy vyhotovil formálne, že obžalovaný
T. N. mal vystaviť aj skončenie pracovného pomeru u obžalovaných Č., X. H. P., ako aj uvedenie, že

spoločnosť v sídle nemala žiadnu kanceláriu, sklad, prevádzku či výrobný priestor, že obžalovaný Č. aleaj X. H. P. do miesta výkonu práce v Prahe vôbec nenastúpili, žiadna práca zo strany zamestnávateľa
im nebola pridelená a žiadnu činnosť pre spoločnosť nevykonali, na napriek tomu predložili Sociálnej
poisťovni so žiadosťou o dávku v nezamestnanosti fiktívne doklady o zamestnaní v spoločnosti.

V odôvodnení rozsudku sa pod označením spoločnosť rozumie spoločnosť BEORMEOL CONSULTING
CZECH REPUBLIC s.r.o., 110 00 Praha 1, ul. Revoluční č. 1403/28.

Obžalovaní N.. T. N., N.. Y. X. H. N.. L. P. vyhlásili, že sa cítia nevinní zo spáchania žalovaných skutkov.

Obžalovaný L. Č. nevyužil právo urobiť vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedka - poškodeného Y.. T. I., znaleckým
posudkom z odboru ekonómia a manažment, výsluchom znalca N.. H. T., listinami zabezpečenými v
priebehu prípravného konania ohľadom vzniku pracovných pomerov obžalovaných, uplatnenia dávok u
poškodenej Sociálnej poisťovne, správami jednotlivých inštitúcii či už v Slovenskej republike ohľadom

registrovania obžalovaných ako aj Českej republiky ohľadom plnenie povinnosti spoločnosti voči
inštitúciám správy sociálneho zabezpečenia, zdravotnej poisťovne, Finančného úradu, taktiež listinami
predloženými obžalovaným N.. N. v súvislosti s činnosťou spoločnosti a jej obchodnoprávnych vzťahov
ako aj vyžiadanými súdom na preukázanie tvrdených skutočností, odpismi z registra trestov, lustráciami
v registri priestupkov, správami Mesta P. B. O., spisom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/3/2019 a 10T/29/2007

a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný N.. T. N. uviedol, že začal podnikať v odbore, ktorý poznal už predtým a to s predajom
hnojív a chémie, postupne sa mu podarilo vytvoriť stabilnú spoločnosť, ktorá rozšírila činnosť o stavebný
inžinieringadodávkystavebnýchkomponentov.Keďžespoločnosťrozšírilasvojepodnikanieaplánovala

ďalej podnikať, tak plánoval rozšíriť okruh osôb, ktoré by pre spoločnosť pracovali, nakoľko by už
túto činnosť nestihol vykonávať sám. Z toho dôvodu začal hľadať ďalších zamestnancov a na základe
predchádzajúcich skúseností a kontaktov oslovil ostatných spoluobžalovaných s ponukou spolupráce,
ktorá savšak s týmito osobami nevyvíjala podľa jeho predstáv, tak sa rozhodol spoluprácu s nimi ukončiť.
Všetci traja spoluobžalovaní boli osobami, ktoré mali skúsenosť či už s podnikaním, alebo pracovali v

obore, ktorým sa jeho spoločnosť zaoberala a z toho dôvodu u všetkých očakával schopnosť samostatne
pracovať s prínosom pre spoločnosť. V zmysle jeho dlhodobých plánov spoločnosti bola predstava
taká, že tieto osoby budú postupne pracovať na vyšších manažérskych pozíciách a vytvoria si pod
sebou tím spolupracovníkov, prípadne aj externých obchodných zástupcov. Skúsenosti ukázali, že tieto
osoby, teda spoluobžalovaní, nie sú schopní takéhoto konania a vedenia ostatných osôb, takisto nároky,

ktoré na nich kládol, sa im zdali privysoké. Z toho dôvodu sa rozhodli spoluprácu v jeho spoločnosti
ukončiť. U všetkých spoluobžalovaných bola medzi spoločnosťou a nimi uzatvorená pracovná zmluva
na hlavný pracovný pomer, pričom sa jednalo o štandardnú pracovnú zmluvu, ktorú by spoločnosť
používala aj do budúcna a jednalo sa o pracovnú zmluvu z právnych vzorov. Následne ako to vyplývalo
z týchto pracovných pomerov, ich spolupracujúca spoločnosť Pekap zabezpečila nahlásenie týchto

zamestnancov do všetkých príslušných inštitúcií, spoločnosť si splnila všetky povinnosti vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov. Suma dojednanej mzdy u toho ktorého spoluobžalovaného ako
zamestnanca mala zahŕňať aj prípadné výdavky na cestovné alebo ubytovanie, rozhodol sa tak, nakoľko
by to bolo menej byrokraticky zaťažujúce pre spoločnosť. Následne spoluobžalovaní začali vykonávať
činnosť pre spoločnosť, ale nakoľko pracovné tempo, samostatnosť jednania, pracovné nasadenie

nezodpovedali jeho požiadavkám, situácia sa medzi nimi mierne komplikovala a vyústilo to ukončením
pracovného pomeru z ich strany a to v skúšobnej dobe. Do uzatvorenia pracovných zmlúv pracoval v
spoločnosti sám, bol v spoločnosti a aj je v pozícií konateľa a to bez akéhokoľvek nároku na mzdu.
Jednalo sa o sprostredkovateľskú činnosť, nebolo nevyhnutným predpokladom mať nejaké kancelárske
zázemie, pretože klientov navštevoval osobne, prípadnú administratívu vybavoval z domu a pre prípad

potreby mali so spoločnosťou RTB zmluvne dojednaný nájom konferenčných priestorov. Pokiaľ sa týka
sídla spoločnosti uviedol, že spoločnosť RTB im poskytuje sídlo a je to zákonná forma podnikania v
Českej republike.
K činnosti audítorskej spoločnosti uviedol, že oboznamuje sa s listinami viac menej formálne, keďže
audítorská spoločnosť plne preberá plnú zodpovednosť za uvedené údaje. K spracovaniu mzdy pre

spoločnosť Pekap musel odovzdať podklad o rozsahu odpracovaných hodín, na základe čoho potom
vypočítali príslušnú mzdu ako aj príslušné odvody. Spoluobžalovaní ako zamestnanci neodovzdali
žiadne podklady pre určenie rozsahu odpracovaných hodín, systém práce v spoločnosti nebol založený
na nejakom elektronickom dochádzkovom systéme, pre neho bolo rozhodujúce, že zamestnanec jedosiahnuteľný, že je mu k dispozícií. K prípadnej kontrole vykonávanie činnosti resp. práce toho ktorého
zamestnancauviedol,žeprejehospoločnosťbolrozhodujúciprínosvnárastepočtuobjednávokanárast
obratu spoločnosti a to je najrozhodujúcejší faktor kontroly práce zamestnancov. Kontroloval nárast

počtu objednávok a obratu spoločnosti. Žiaden zo spoluobžalovaných nesprostredkoval spoluprácu
s nejakou spoločnosťou. U všetkých spoluobžalovaných bol ten priebeh v podstate rovnaký, po
príchode do spoločnosti mal za to, že prinesú so sebou kontakty z predchádzajúceho podnikania či
zamestnania, ich očakávania boli veľmi veľké, no v konečnom dôsledku z jeho pohľadu vykonávali
veľmi veľa administratívnej činnosti, ktorú v konečnom dôsledku nefinalizovali do nájdenia a ďalšej

spolupráce s novými obchodnými partnermi. Mzda, ktorá im bola vyplatená, bola za túto administratívnu
činnosť, za prípadne stretnutia, ktoré vykonali s nádejnými obchodnými partnermi. Vzhľadom na ich
nesamostatnosťbolsnimivpriebežnomkontakteatedabolinformovanýoichčinnostiachastretnutiach.
Mzdu spoluobžalovaným vyplatil on osobne v hotovosti, odovzdal im výdavkový doklad, no oni nič
nepodpisovali, on taktiež výdavkový doklad nepodpisoval, ten podpisuje pokladník. Spoločnosť má v
súčasnosti 3 pracovnoprávne vzťahy, jedná sa o dohody a o jednu zmluvu o dielo.

V ďalšom uviedol, že v období november až december 2014 spoločnosť spustila a rozbehla
obchodovanie s čpavkom, taktiež stavebný inžiniering, ďalej spoločnosť mala záujem o vedenie
výskumu vlastného hnojiva, taktiež sa pripravovala marketingová divízia. Taktiež začali oslovovať
poľnohospodárske podniky v súvislosti s dodávkou komerčne zakúpiteľného anorganického hnojiva, s

tým že postupne by prebiehal výskum vlastného hnojiva a v súčasnosti už dokonca prebieha certifikácia
tohto hnojiva. Činnosť spoluobžalovaných ako zamestnancov v súvislosti s touto činnosťou by vedel
využiť a takýto bol aj predpoklad. Čo sa týka obž. X., ten sa živí, aj sa živil predajom anorganických
hnojív a teda bol predpoklad, že bude túto činnosť vykonávať aj pre spoločnosť. Čo sa týka obž. Č. a P.,
oni sa pohybovali v oblasti stavebníctva a oceliarskeho priemyslu čo súviselo s expanziou stavebného

inžinieringu, pričom faktúry o existencii inžinieringu sú zaevidované aj v účtovníctve spoločnosti. Za rok
2014 sa obrat spoločnosti pohyboval okolo sumy 24.000.000,- Czk a zisk spoločnosti by bohate pokrýval
mzdové náklady spoločnosti.

Obžalovaný L. Č. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci nevypovedal, preto súd prečítal

zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania, kde vypovedal že v spoločnosti bol zamestnaný v
novembri 2014 asi 9 dní, bolo to tak krátko preto, že nesplnil očakávania obžalovaného N., pre ktorého
spoločnosť mal vykonávať činnosť obchodného zástupcu. Ďalej vypovedal, že mal staré kontakty z jeho
predchádzajúceho podnikania, no nevedel si už spomenúť, ktoré firmy oslovoval a o akých podmienkach
s nimi jednal, pričom jedno jednanie bolo osobné a väčšinou boli telefonické. Činnosť vykonával na

základe podpísanej pracovnej zmluvy, za prácu mal vyplatené peniaze, ktoré prevzal v hotovosti a ich
prevzatie aj podpísal. Nemal záujem získať neoprávnene prostriedky zo Sociálnej poisťovne, bol rád, že
bol zamestnaný, keďže predtým bol evidovaný na úrade práce. Na záver uviedol, že si nie je vedomý
toho, aby spáchal trestný čin a v čase podania žiadosti o dávku nevedel, ako sa posudzuje vyplatenie
tejto dávky, pričom doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti.

Obžalovaný N.. Y. X. vypovedal, že predtým než odišiel pracovať pre spoločnosť, asi 4 roky pracoval pre
AgropotravinárskedružstvoMalčiceakoriadiacizamestnanec,malnastarostiskladyatonákup,chémie,
obilniny, predaj, všetko okrem agronómie. Ku koncu roka 2014 vedel, že APD Malčice končí, pretože
tam boli nejaké problémy s nemeckým vlastníkom, pričom už predtým sa poznal s obž. N. a taktiež

urobili nejaký obchod ohľadom chémie - hnojív, tak mu N. ponúkol, že by mohol pracovať pre neho. S
obž. N. ako konateľom spoločnosti podpísal pracovnú zmluvu, s tým, že si dojednali pracovnú pozíciu a
to manažér vedenia tímu, taktiež bol tam dojednaný rozsah asi 160 hodín práce a mzda 50.000,- Czk.
Zmluva sa podpisovala v Brne. S obž. P. prišli do Brna, kde im bolo poskytnuté obž. N. ubytovanie v
jeho byte. Na druhý deň vlastne začal pracovať a vykonávať činnosť v tom zmysle, že mal dojednávať

stretnutia, kde mal oslovovať potenciálnych klientov, ktorých poznal z predchádzajúcej činnosti. Asi prvé
dva dni kontaktoval klientov telefonicky a to buď z bytu pána N. alebo z nejakej kaviarne. Zhruba na
tretí alebo štvrtý deň už bolo dojednané stretnutie s jedným poľským predstaviteľom a stretli sa na
poľsko-českej hranici, poľský podnikateľ ponúkol určitú cenu za hnojivá, no po odkonzultovaní s obž.
N. sa to nakoniec neuzavrelo, lebo cena bola privysoká. Protokol z tohto stretnutia spísal predstaviteľ

poľskej firmy, no jeho uviedol len ako zástupcu spoločnosti. Pokúšal sa zabezpečiť aj ďalšie stretnutia,
no problém bol jednak s tým, že spoločnosť bola v istom zmysle pre oslovené subjekty nová, taktiež
vznikol aj jazykový problém, keďže síce ovláda nemecký jazyk, no v mnohých spoločnostiach používali
anglický alebo poľský. Snažil sa nadviazať kontakty, stretnutie potom už nebolo žiadne, aj keď jednoešte aj dohodol. Za ten krátky čas čo pracoval, obž. N. od neho očakával isté výsledky a mal isté
nároky, no on ich nedokázal splniť, preto sa rozhodol, že našu spoluprácu ukončia. Ku dňu, keď začínal
pracovať pre obž. N.H. vedel, že spoločnosť sa zaoberá najmä nákupom a predajom priemyselných

ale aj poľnohospodárskych hnojív. Čo sa týka zamestnancov spoločnosti vedel o L. P., s ktorým spolu
nastúpili, o iných zamestnancoch som nevedel. Vedel zo zmluvy, že spoločnosť má sídlo v Prahe, ale
nikdy tam nebol. Mal manažovať tím, ak by si nazbieral isté kontakty, ak by bolo už klientov a zákaziek
viac, tak by pracovali aj iní ľudia a tých by on riadil. Za čas čo pracoval mu bola vyplatená mzda okolo
7.400,-Kč a to obž. N. v hotovosti vo Vranove nad Topľou, pričom mu dal aj výdavkový doklad a výplatnú

pásku, no on nič nepodpisoval. Po skončení pracovného pomeru v spoločnosti si uplatnil nárok na dávku
v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni, pričom formulár alebo potvrdenia U1 si vybavoval rovnako
ako obž. L. P. sám v Čechách prostredníctvom pracovníčky českého úradu. Dávka mu doposiaľ nebola
priznaná, konanie je prerušené. Ostatné doklady, ktoré potreboval a ktoré si nezabezpečoval sám, mu
dal obž. T. N..

Obžalovaný N.. L. P. uviedol, že obžalovaného N. pozná dlhšie, nedá sa povedať, žeby boli kamaráti,
ale vedeli o sebe, kto kde robí a čím sa zaoberá. Taktiež poznal aj obž. X., s ktorým pracoval predtým v
jednej poľskej spoločnosti, ktorá sa zaoberala kúpou poľnohospodárskych komodít. Následne pracoval
v spoločnosti Steel age Slovakia, ktorá mala sídlo v oceliarni v Strážskom, ktorí ponúkala služby pre
oceliarske spoločnosti a popritom aj sám mal kontakty na firmy zaoberajúce sa dodávkou stavebnej

ocele. V tom čase sa skontaktoval s obž. N., keďže v spoločnosti Steel age pracoval bezprostredne
predtým ako odišiel pracovať do spoločnosti. Čo sa týka práce pre spoločnosť, jeho stretnutia s obž.
X. a N., ktorý vedel v akej oblasti robili, vyústili do toho, že mi obž. N. dal ponuku pracovať pre
spoločnosť a to preto, lebo už sám nestíhal zabezpečovať kontakty pre svoju spoločnosť. Čo sa týka
jeho práce pre spoločnosť, tak mal zháňať klientov a zabezpečovať zákazky ohľadom stavebných

materiálov a stavebnej ocele. Ubytovanie mali v byte obž. N.. Jednalo sa vlastne o prácu v súvislosti
so zabezpečovaním nových klientov, nejaké telefonické kontakty, prípadne aj osobné stretnutia s týmito
klientmi. Spoločnosť sa zaoberala najmä kúpou a predajom hnojív. Vzťah medzi ním a spoločnosťou
vznikol na základe pracovnej zmluvy, podpísaná bola v Brne, no konkrétne detaily z pracovnej zmluvy
si nepamätá. Od obž. N. som vedel o jeho vízií do budúcna s tým, že on ako aj obž. X. by mali vlastnú

skupinu obchodných zástupcov, ktorú by viedli. Spoločnosť mala sídlo v Prahe, no on tam nikdy nebol.
Činnosť pre spoločnosť vykonával každý sám. Asi prvé dva dni kontaktoval rôzne subjekty a to také,
ktoré si vyhľadal prostredníctvom internetu, ktoré pracovali v danej oblasti, oslovoval spoločnosti výlučne
z Čiech, no nepamätá si už žiadne meno takýchto spoločností, jedno stretnutie bolo v Brne a jedno v
Prahe, o ktorých N. informoval buď na byte alebo telefonicky. Avšak za ceny, ktoré ponúkali subjekty a

ktoré následne boli odkonzultované s obž. N. nedokázal zabezpečiť žiaden obchod a následne na tom
celá tá spolupráca skončila. Za prácu, ktorú urobil pre spoločnosť, mu bola vyplatená pomerná časť
mzdy, ale sumu si už nepamätá, vyplatil mu ju osobne obž. N. na Slovensku po rozviazaní pracovného
pomeru, nepodpisoval ani nijako nedeklaroval prevzatie tejto čiastky. Dostal výplatnú pásku a boli tam
ešte nejaké doklady. Neexistoval ani žiaden doklad, zoznam alebo papier, kde by bolo uvedené presne

čorobil.Písomnepožiadaloskončeniepracovnéhopomeru.PotomsiuplatnilnároknadávkuvSociálnej
poisťovni, kde vypísal potrebné tlačivo, taktiež predložil potrebné doklady a to jednak tie čo som mal od
pána N., a čo sa týka práce v zahraničí vyžiadal si doklady aj z príslušných orgánov v Česku. Doposiaľ
o jeho žiadosti o dávku nebolo rozhodnuté.

Zástupca za poškodenú Y.. T. I., o ktorého výsluchu zápisnicu súd postupom podľa § 263 ods. 1
Trestného poriadku prečítal, svedok poukázal na skutočnosti uvedené v trestnom oznámení ohľadom
uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti obžalovanými, poukázal na jednotlivé doklady ktoré
priložili k svojim žiadostiam, na pracovné zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a tým ktorým
obžalovaným, na dohodnutý druh práce u jednotlivých obžalovaných, s tým že súčasne poukázal ne

rozdielne sumy dojednanej mzdy u toho ktorého obžalovaného a to v porovnaní mzdy dojednanej
u obžalovaného Č. v sume 110.000,- Kčs vo vzťahu k mzdám dohodnutým pre obžalovaných
N.. X. H. P., kde pri uvedení totožného druhu práce bola uvedená mzda 50.000,- Kčs. Taktiež
svedok uviedol, že príslušný úrad práce Českej republiky uviedol v súvislosti s vystavenými dokladmi
poznámku ,,pravdepodobný zárobok“, ktorá sa uvádza ak poistenie netrvalo celý mesiac alebo ak sa

poistenie, resp. dosahovaný príjem javí ako sporný a príjem nie je možné bez pochybností potvrdiť
jednoznačnýmspôsobom.VzhľadomnatietoskutočnostipotompobočkaVranovnadTopľoupožiadalao
predloženievšetkýchdokladovodspoločnostiakoodzamestnávateľaobžalovaných.Vďalšompoukázal
na to, že ohľadom spoločnosti zistili, že by sa malo jednať o zamestnávateľa s počtom zamestnancovjeden až päť, pričom sídlo sa malo nachádzať v administratívnej budove, v ktorom má registrované
sídlo ďalších 112 firiem. V ďalšom svedok uviedol, že oslovili príslušné inštitúcie v Českej republike a
to zdravotnú poisťovňu ako aj správu sociálneho zabezpečenia a finančný úrad a to so žiadosťou o

preverenie skutočností týkajúcich sa pracovného pomeru obžalovaných v spoločnosti. Uviedol tiež, že s
poukazom na článok 62 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
sa výška dávky v nezamestnanosti v prípade posledného zamestnania, dosiahnutého v inom členskom
štáte EÚ, určuje z príjmu dosahovaného v tomto poslednom zamestnaní a to bez ohľadu na trvanie tohto
zamestnania v inom členskom štáte, či predchádzajúce príjmy dosahované podľa slovenských právnych

predpisov. Z uvedeného teda vyplýva motivácia obžalovaných k činnosti smerujúcej k tomu, aby výška
dávky v nezamestnanosti bola určená z poslednej zárobkovej činnosti vykonávanej v ČR. Všetci
obžalovaní mali prechádzajúce zamestnanie v Slovenskej republike s priemernými zárobkami, následne
nasledovalo krátke, niekoľkodňové zamestnanie podľa českých právnych predpisov v spoločnosti, v
ktorej dosahovali vysoké zárobky, neprimerané ich predchádzajúcemu príjmu, pričom najväčší rozdiel
v príjmoch je v prípade obžalovaného Č., ktorý v predchádzajúcom zamestnaní dosahoval príjem na

úrovni 400 eur, pričom v zamestnaní v spoločnosti mal dojednaný zárobok 110.000,- Kčs. V prípade
priznania dávok a ich vyplatenia za celé šesťmesačné obdobie trvania zákonného nároku na dávku by
Sociálnej poisťovni vznikla škoda v prípade obžalovaného Č. v sume 3.714,50 eur, obžalovaného P. v
sume 1.140,60 eur a v prípade obžalovaného X. v sume 855,90 eur, ktoré sumy sú už rozdielom medzi
sumami tej dávky, ktorá by vznikla zohľadnením českého príjmu a sumami dávky vychádzajúcimi zo

slovenského príjmu. V ďalšom poukázal na miesto výkonu práce uvedené v zmluvách obžalovaných, s
týmžepodľaichtvrdeniavšakmalivykonávaťčinnosťobchodnýchzástupcov.Taktiežpoukázal nato,že
všetci mali bývať na bližšie nešpecifikovanej ubytovni, pričom vo vyhláseniach predložených poisťovni
uviedli iné skutočnosti. Svedok uviedol, že poisťovňa netvrdí, že v prípade spoločnosti išlo o fiktívnu
firmu, čo však považujú za dôvodne pochybné sú skutočnosti ohľadom skutočného a reálneho výkonu

práce obžalovanými pre spoločnosť ako zamestnávateľa. Taktiež uviedol, že im neprísluši hodnotiť
zákonnosť či nezákonnosť vzniku pracovného pomeru, čo nepriamo rozporovali bola rozdielna suma
mzdy u obžalovaných pri totožnej pracovnej pozícii.

Zo znaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo č.

17/2015 podaného znalcom N.. H. T. súd zistil, že spoločnosť mala prenajaté miesto na umiestnenie
obchodnej adresy a na základe faktúry vystavenej pre predmetnú spoločnosť uhradila dňa 10.06.2014
faktúru za nájom za obdobie od 10.06.2014 do 10.06.2015. Žiadne iné faktúry za prenájom
kancelárskych priestorov v účtovníctve spoločnosti nie sú zaúčtované. V ďalšom znalec uviedol, že
spoločnosť začala vykonávať činnosť 04.07.2014, kedy bola vystavená prvá odberateľská faktúra. Za

obdobie od júna do decembra 2014 spoločnosť vystavila celkom 17 odberateľských faktúr a za mesiace
november a december 2014 mala spolu tržby za služby a tovar v sume 7.195.816,- Kčs. Za obdobie
od júna 2014 do decembra 2014 vykázala spoločnosť výsledok hospodárenia pred zdanením ako zisk
a to v sume 818.526,- Kčs. Za obdobie od júna do konca roka 2014 spoločnosť neevidovala v knihe
prijatých faktúr faktúry od externých zamestnancov - živnostníkov ani v účtovníctve. Pokiaľ sa týka

obžalovaných spoločnosť nemá v účtovníctve za uvedené obdobie zaúčtované preplácané cestovné
príkazy a ani nie sú obžalovanými ako zamestnancami písomne zdokladované výkony ich krátkodobej
práce. V účtovníctve sa nachádzajú pokladničné doklady, na ktorých nie je podpis kto sumu prijal, teda
príjemcu, len podpis pokladníka, na ktorých je uvedené vyplatenie mzdy tomu ktorému obžalovanému.
Znalkyňa tiež uviedla, že spoločnosť podala daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok

2014 a to dňa 09.03.2015 na Finančný úrad pre hlavné mesto Prahu, pričom výsledok hospodárenia bol
zisk v sume 818.526,- Kčs a daň predstavovala sumu 155.420,- Kčs. Na základe dokladov, ktoré boli
znalkyni predložené uviedla, že nie je možné jednoznačne určiť či ide iba o schránkovú firmu.

Pri svojom výsluchu znalkyňa uviedla, že overovala mzdové náklady za mesiac november a december v

spoločnosti, s tým že hrubé mzdy predstavovali cca 65.000,- Kčs, no ku koncu roka spoločnosť vykázala
na mzdových nákladov 80.000,- Kčs. Uviedla tiež, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov
na vyplatenie miezd, nakoľko ku konca roka bol vykazovaný ako konečný zostatok v pokladnici a na
bankových účtoch stav 372.301,- Kčs. K otázke schránkovej firmy uviedla, že pri podávaní posudku
vychádzala z predmetu podnikania spoločnosti, ktorým bolo sprostredkovanie kúpy a predaja čpavku,

kde spoločnosť nepotrebuje mať skladové priestory, nakoľko iba sprostredkúva nákup a predaj, túto
činnosť môže robiť aj zo Slovenska, je to istý druh špedície.Obhajcom obžalovaných Č. H. X. boli predložené súdu protokoly spísané v poľskom jazyku, ktoré mali
preukázať, že obžalovaný Č. sa zúčastnil stretnutia so zástupcom z poľskej spoločnosti uvedenej v
protokole, pričom stretnutie malo byť uskutočnené dňa 04.12.2014. Ďalší protokol mal preukazovať

činnosť obžalovaného X., s tým, že v zmysle voľného prekladu obchod nebol zrealizovaný, nakoľko
spoločnosť žiadala vysoké ceny za predstavené produkty.

V podaní zo dňa 09.01.2018 poškodená poisťovňa uviedla, že pokiaľ sa týka dokladov predložených
obžalovaným N. na preukázanie činnosti spoločnosti, tak ohľadom dohody o vykonaní práce s T. K.

uviedli, že napriek takmer totožnému obsahu s ním dojednanej pracovnej činnosti odmena predstavuje
100.000,- Kčs ročne, pričom napríklad u obžalovaného Č. táto suma predstavovala mzdu za jediný
mesiac. Mzda nie je a nemôže ľubovôľou, musí mať svoj reálny ekonomický základ a musí byť
dojednaná v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom zároveň v pracovnom práve platí zákaz
diskriminácie a teda spoločnosť ako zamestnávateľ by mala priznať a vyplatiť rovnakú odmenu alebo
porovnateľnú mzdu. V ďalšom vyjadrení spoločnosť poukázala a predložila aj dôkaz o evidencii

obžalovaného L.Č.C. v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorého potvrdenia vystaveného Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že obžalovaný je vedený v evidencii
uchádzačov od 28.11.2014 a evidencia trvá aj ku dňu vydania potvrdenia, t.j. 26.10.2018. V súvislosti
s týmto poukázali na to, že neexistuje logický dôvod, pre ktorý by jednak spoločnosť obžalovaného
Č. zamestnala, keďže z priebehu jeho skorších zamestnaní nevyplýva, že by mal obdobné skúseností

ako obžalovaní X. a P. a taktiež sa nepochopiteľným javí z jeho strany ukončenie pracovného pomeru,
extrémne výhodného, keďže v ďalšom období sa už nezamestnal a v porovnaní s predchádzajúcim
zamestnaním mal v spoločnosti dosahovať viac ako desaťnásobok príjmu.

Obžalovaný T. N. predložil súdu listiny za účelom preukázania, že pokiaľ sa týka spoločnosti, nie

je to žiadna schránková spoločnosť, ale spoločnosť dlhodobo vykonávajúca reálne svoju činnosť za
účelom zisku. Súdu predložil zmluvu o dielo medzi spoločnosťou PEKAB spol. s r.o. ako zhotoviteľom
a spoločnosťou ako objednávateľom a to na preukázanie vykonávania mzdovej, administratívnej
a účtovnej činnosti, ktorá aj vykonávala úkony vo vzťahu k rôznym inštitúciám. Ďalej predložil
prílohu k účtovnej závierke spoločnosti k 31.12.2015 a rozvahu k 31.12.2016 na preukázanie, že

spoločnosť nebola založená za účelom len prípadného zamestnania spoluobžalovaných, ale že aj
v ďalšom vykonávala svoju činnosť a udržiavala čulý obchodný styk, čo preukazuje aj predložený
Zoznam spoločností s uvedením spolupráce rok 2016. Na preukázanie skutočnosti, že spoločnosť
je sprostredkovateľom a v prípade výkonu takejto činnosti inkasuje províziu resp. odmenu za výkon
sprostredkovateľskej činnosti predložil Zmluvu o sprostredkovaní medzi spoločnosťou a spoločnosťou

AMZ Slovakia s.r.o. Na preukázanie skutočnosti, že spoločnosť vykonávala činnosť aj v oblasti
marketingu a z dôvodu neúspechu zabezpečovať túto činnosť zamestnancami, spoločnosť rieši túto
otázku zabezpečením služby u dodávateľskej spoločnosti, ktorá následne účtuje spoločnosti províziu za
zabezpečenie klientov predložil faktúry vystavené spoločnosťou TROPIS media SE. Na preukázanie,
že spoločnosť sa na činnosť spoluobžalovaných pripravovala, predložil aj návrh vizitiek spoločnosti

pre obžalovaného X. ako aj samotnú vizitku obžalovaného X.. Opätovne preložil listiny preukazujúce
príjem obž. X. a P.É. a to faktúru a výplatné pásky. Na preukázanie, že spoločnosťou dojednaná
mzda so zamestnancami obž. X. a P. nebola neprimeraná alebo neobvyklá a že aj s inými osobami
má spoločnosť uzatvorené zmluvy ohľadom spolupráce, predložil Dohodu o vykonaní práce medzi
spoločnosťou ako zamestnávateľom a T. K. ako zamestnancom pri počte dojednaných hodín 300 bola

dojednaná odmena 100 000,- Čk ročne. Mediálna prezentácia aktivít značky Autoopat bola predložená
ako ukážka toho, v akom veľkom rozsahu musia obchodní zástupcovia, resp. spoločnosť vypracovať
prezentáciu ako ponuku, aj keď len pre potenciálneho klienta a to bez ohľadu na to, či sa jedná o
marketing, technologickú výrobu, hnojivá alebo akúkoľvek činnosť a týmto vlastne bola odôvodnená
aj výšku dojednanej mzdy. Predložená Reklamná brožúra pre spoločnosť Finerg International, s.r.o. a

Zmluvaospolupráciprerok2016medzispoločnosťouasubjektomP.T.-Y.T.preukazujúpozrealizovaní
samotnej činnosti spoločnosťou možnosť klienta odkontrolovať vykonanie činnosti a taktiež slúži na
preukázanie toho, aké sumy si spoločnosť účtuje za takéto služby. Na preukázanie, že spoločnosť
sa zaoberá aj výskumom a že mala dôvod zamestnávať zamestnancov, predložil Brožúru produktu
BIOFOOD - optimalizácie bioplynových staníc a s tým súvisce listiny ohľadom spolupráce s ďalšími

subjektmi,napr. ACERCHEMIEs.r.o.,ProtokoloskúškevystavenýspoločnosťouELspol.sr.o.afaktúry
ako aj objednávky rozboru pre spoločnosť v laboratóriách Morava s.r.o.Na základe návrhu prokurátora si súd vyžiadal správy od obchodných partnerov spoločnosti, kde
Laboratoř MORAVA, s.r.o., súdu oznámila, že spoločnosť si u nich nechala urobiť rozbor jedného vzorku
hnojiva, pričom fakturovaná suma bola uhradená. Spoločnosť EL, spol. s r.o., taktiež oznámila, že bola

so spoločnosťou v obchodnom vzťahu od júna 2016 do marca 2018, kde spolupráca bola realizovaná v
oblasti laboratórnych prác. Spoločnosť AT GEMER, spol. s r.o., oznámila rovnako, že so spoločnosťou
bola v obchodnom styku, resp. s jej konateľom obžalovaným N.C., ktorý im ponúkal prípravky do
bioplynovej stanice, ktorú ich spoločnosť prevádzkuje.

Pražská správa sociálneho zabezpečenia vo svojej správe zo dňa 31.10.2018 uviedla, že spoločnosť
ako zamestnávateľ bola vedená v registri zamestnávateľov od 05.11.2014 do 05.12.2014, po ktorom
dátume už spoločnosť ako zamestnávateľ neprihlásila do registra žiadneho zamestnanca a k tomuto
dátumu podala odhlášku z registra zamestnávateľov.

Sociálnej poisťovni bola dňa 11.12.2014 doručená žiadosť o dávku v nezamestnanosti obžalovaného L.

Č.,ktorývčastiEuviedol,žebolzamestnanývspoločnostivČRatood05.11.2014do14.11.2014.Spolu
so žiadosťou predložil aj vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 11.12.2014, pričom sa
jedná o vyhlásenie v zmysle článku 65 Nariadenia č. 883/2004, v ktorom uviedol, že bývanie na území
členského štátu EÚ mal zabezpečené na ubytovni a že dôvodom návratu na územie SR po skončení
zamestnania v tomto členskom štáte boli zdravotné dôvody. Súčasne bolo predložené aj potvrdenie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 05.12.2014, v ktorom úrad potvrdil, že
obžalovaný L. Č. bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 28.11.2014.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 05.11.2014 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi spoločnosťou ako
zamestnávateľom a obžalovaným L. Č. ako zamestnancom a to v Brne, pričom dojednaným druhom

práce mala byť manažérska pozícia riadiaceho pracovníka tímu s nástupom do práce od 05.11.2014 a
s miestom výkonu práce v Prahe, Revolučná 1403/28. Dojednaná bola tiež skúšobná doba v trvaní 3
mesiace odo dňa vzniku pracovného pomeru, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.
V zmysle ďalších dojednaní obžalovaný L. Č. ako zamestnanec mal byť odmeňovaný základnou
mesačnou mzdou v sume 110.000,- Kčs. V zmysle ďalších ustanovení zmluvy mala byť mzda vyplácaná

v dojednanom výplatnom termíne, pričom všetky práva a povinnosti výslovne zmluvou neupravené sa
mali spravovať Zákonníkom práce a ďalšími právnymi predpismi.

Podľa listiny označenej ako zrušenie pracovného pomeru zamestnancom v skúšobnej dobe touto
obžalovaný L. Č. dňa 14.11.2014 a aj k uvedenému dňu zrušil v skúšobnej dobe pracovný pomer so

spoločnosťou, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.11.2014.

Taktiež bolo poisťovni spolu so žiadosťou predložené aj potvrdenie o zamestnaní, podľa ktorého
obžalovaný L. Č. bol zamestnancom spoločnosti 10 dní, od 05.11.2014 do 14.11.2014, obžalovaný
mal byť zamestnaný ako riadiaci pracovník tímu, pričom potvrdenie bolo vystavené dňa 15.11.2014.

Podľa výplatnej pásky obžalovaného L. Č. za mesiac november 2014 mu mala byť spoločnosťou ako
zamestnávateľomvyplatenáčistámzda30.310,-Kčs,stýmžehrubámzdapredstavovalasumu44.000,-
Kčs a mzda podľa mzdového výmeru 110.000,- Kčs mesačne. Podľa výplatnej pásky mal obžalovaný
odpracovať 8 dní.

Žiadosť o dávku v nezamestnanosti podal aj obžalovaný Y. X. a to dňa 24.02.2015, v ktorej žiadosti
uviedol ako ostatné zamestnanie - zamestnanie v spoločnosti v Českej republike a to od 01.12.2014
do 05.12.2014. Spolu so žiadosťou taktiež predložil vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia bydliska
v zmysle Nariadenia č. 883/2004, kde ako dôvod odchodu do členského štátu uviedol, že to bol
odchod za prácou, pričom bývanie bolo zabezpečené na ubytovni a dôvodom návratu na územie SR po

skončení zamestnania v inom členskom štáte EÚ bolo zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
pričom pracovný pomer trval od 01.12.2014 do 05.12.2014. Rovnaké skutočnosti ohľadom odchodu do
členského štátu EÚ, doby trvania pracovného pomeru, bývania ako aj návratov na územie SR uviedol
vo svojej žiadosti a vo vyhlásení doručených Sociálnej poisťovni dňa 23.02.2015 aj obžalovaný L. P..
Taktiež obžalovaní v žiadostiach o dávku uviedli aj svoje skoršie zamestnania na Slovensku. Obaja

obžalovaní predložili spolu so žiadosťou aj potvrdenia úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, podľa ktorých C. Y.B. X. H. L. P. boli zaradení do evidencie odo dňa 10.12.2014.Obžalovaní Y. X. H. L. P. uzatvorili pracovnú zmluvu so spoločnosťou dňa 01.12.2014, podľa ktorej
dojednaným druhom práce bola manažérska pozícia riadiaceho pracovníka tímu, u oboch vznikol
pracovný pomer dňa 01.12.2014 a pokiaľ sa týka výkonu práce, skúšobnej doby a doby pracovného

pomeru, dojednania boli totožné ako v zmluve medzi spoločnosťou a obžalovaným L. Č.. Obžalovaní
Y. X. H. L. P. mali byť ako zamestnanci v zmysle pracovných zmlúv taktiež odmeňovaní základnou
mesačnou mzdou, ktorá bola u oboch dojednaná v sume 50.000,- Kčs mesačne. Pracovnú zmluvu mali
spoločnosť ako zamestnávateľ zastúpená konateľom, obžalovaným T. N., a obžalovaní X. H. P. ako
zamestnanci uzavrieť v Prahe. Rovnako v Prahe obaja obžalovaní mali na základe zrušenia pracovného

pomeruzamestnancomvskúšobnejdobeukončiťpracovnýpomervskúšobnejdobekudňu05.12.2014.

Obžalovaný N.. T. N. ako konateľ spoločnosti predložil ešte v priebehu prípravného konania listiny
preukazujúce splnenie povinnosti spoločnosti vo vzťahu k príslušným inštitúciám. Predložil evidenčné
listy dôchodkového poistenia u všetkých troch obžalovaných s uvedením doby zamestnania a
vymeriavacieho základu na účely dôchodkového poistenia. Predložil taktiež zúčtovaciu listinu miezd za

december 2014 preukazujúcu odvody poistného a sumu vyplatenej mzdy obžalovaným X. H. P. ako
zamestnancom, každému vyplatená čistá mzda v sume 7.483,- Kčs, pričom zúčtovacia listina obsahuje
aj sumy jednotlivých odvodov, ktorých úhradu preukazuje hromadný príkaz k úhrade jednotlivých
odvodov v prospech príslušných inštitúcií. Taktiež predložil výplatné pásky všetkých obžalovaných, u
obžalovaného Č. za mesiac november 2014 a u obžalovaných P. H. X. za mesiac december 2014.

Všeobecnej zdravotnej poisťovni Českej republiky spoločnosť oznámila za mesiac december 2014
ako poistenca obžalovaného L. Č. a to od 05.11.2014 a v mesiaci december 2014 spoločnosť ako
zamestnávateľ oznámila poisťovni ďalších poistencov a to obžalovaného P. H. X..

Podľa predložených výdavkových pokladničných dokladov vystavených spoločnosťou mala byť

15.12.2014 vyplatená mzda obžalovanému L. Č. v sume 30.310,- Kčs (doklad č. P8) a za mesiac
december 2014 mzda obžalovanému X. H. P. každému po 7.483,- Kčs (doklad č. P1 a č. P2), pričom
všetky doklady obsahujú iba podpis osoby, ktorá ich vystavila a to N.. V.. Podľa pracovných výkazov
vyhotovených spoločnosťou a schválených obžalovaným N.C. mal obžalovaní P. H. X. za mesiac
december 2014 odpracovať po 40 hodín a obžalovaný Č. za november 2014 64 hodín.

Štátny úrad, Inšpekcia práce, Oblastný inšpektorát práce pre hlavné mesto Prahu vo svojej správe zo
dňa28.04.2015adresovanejpoškodenejspoločnostiuviedol,žesídlospoločnostijesídlom,,virtuálnym“,
nakoľko na dome je umiestnená tabuľa, na ktorej je uvedené viac ako 100 spoločností a zároveň text
upozorňuje, že sa jedná o virtuálne sídlo poskytované spoločnosti RTB CONSULT, s.r.o. V ďalšom

uviedli, že spoločnosť fakticky na tejto adrese nesídli a nevykonáva tam žiadnu činnosť, preto aj v
prípade, že ako miesto výkonu práce zamestnancov bola uvedená adresa v Prahe na Revolučnej, na
takto dojednanom mieste výkonu práce žiadna práca nemohla byť vykonávaná, pretože faktické sídlo
sa na tejto adrese nevyskytuje. V ďalšom uviedli, že podľa výpisu zo živnostenského registra spoločnosť
nemá uvedenú žiadnu prevádzku, kde by vykonávala svoju činnosť, preto Inšpektorát nemôže vykonať

reálnu kontrolu pracovnej činnosti spoločnosti.

Zo záverečného protokolu o výsledku kontroly platieb poistného na verejné zdravotné poistenie,
vyhotoveného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ČR vyplýva, že ku dňu vykonávania kontroly
07.10.2015, neboli zistené splatné záväzky spoločnosti voči poisťovni, pričom podľa správy

kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 01.12.2014 do 04.10.2015, ku dňu 31.08.2015 spoločnosť
nemala prihlásených poistencov, pričom prvý poistenec bol prihlásený k 05.11.2014 a posledný
poistenec bol odhlásený k 05.12.2014.

Pražská správa sociálneho zabezpečenia, územné pracovisko Praha, uviedla, že v spoločnosti ako

u zamestnávateľa boli evidovaní zamestnanci a to obžalovaní a spoločnosť bola evidovaná ako
zamestnávateľ od 05.11.2014 do 05.12.2014. Obžalovaní X. H. P. boli zamestnaní od 01.12.2014
do 05.12.2014 a obžalovaný Č. od 05.11.2014 do 14.11.2014. K svojej správe priložili aj prihlášku
a odhlášku spoločnosti ako zamestnávateľa z registra Českej správy sociálneho zabezpečenia ako
aj oznámenia o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania podané u príslušnej správy

spoločnosťou ako zamestnávateľom, z ktorých je zrejmé, že spoločnosť bola prihlásená do registra
zamestnávateľov 07.11.2014 s účinnosťou k 05.11.2014, pričom počet zamestnancov bol uvedený v
počte jeden a odhlásená bola k 05.12.2014. Uvedené konanie za spoločnosť bolo zabezpečovanéprostredníctvom spoločnosti PEKAB, spol. s r.o. Z uvedených oznámení o nástupe a ukončení
zamestnania vyplývajú doby zamestnania u toho ktorého obžalovaného v spoločnosti.

Taktiež Pražská správa sociálneho zabezpečenia predložila na účely trestného konania aj protokol
o kontrole, kde kontrolovaným subjektom bola spoločnosť, kontrolovaným obdobím obdobie od
05.11.2014 do 05.12.2014, z ktorého protokolu v ďalšom vyplýva, že spoločnosť mala troch
zamestnancov a teda tri poistné vzťahy, pričom pri kontrole povinností spoločnosti v nemocenskom
poistení, oblasti poistného ako aj povinností v dôchodkovom poistení neboli zistené žiadne nedostatky.

Úrad práce ČR - krajská pobočka pre hlavné mesto Prahu predložil aj kópie formulárov U1 vystavených
pre obžalovaných tak ako boli úradom potvrdené. Z týchto vyplýva, že sa jednalo o dokumenty určené
nezamestnanej osobe, ktorá žiada o dávku v nezamestnanosti v členskom štáte a ktorá bola predtým
poistená alebo pracovala v inom členskom štáte, v zmysle čoho členský štát, v ktorom bol nárok
uplatnený, zohľadní doby uvedené v tomto potvrdení. Dňa 13.02.2015 vystavili tlačivo pre obžalovaných

Y. X. a L. P., pričom zhodne u oboch uviedli, že boli zamestnancom v Českej republike od 01.12.2014
do 05.12.2014 a podľa potvrdenia zo dňa 12.06.2015 bol obžalovaný L. Č. zamestnancom v ČR od
05.11.2014 do 14.11.2014. Predmetné tlačivá boli vystavované na účely posúdenia doby, ktorá sa
zohľadňuje pri priznaní dávky v nezamestnanosti podľa Nariadenia č. 883/2004.

Podľa výpisu z Obchodného registra Mestským súdom v Prahe, spoločnosť bola zapísaná do registra
21.03.2014, pričom obchodné meno bolo zmenené ku dňu 18.06.2014 a rovnako došlo ku dňu
10.06.2014 k zmene v osobe konateľa a spoločníka spoločnosti, kde bol zapísaný obžalovaný T. N..

Finančný úrad pre hlavné mesto Prahu poskytol na účely trestného konania priznanie k dani z príjmov

právnických osôb spoločnosti za obdobie od 21.03.2014 do 31.12.2014, ktoré bolo podané dňa
09.03.2015, podľa ktorého spoločnosť vykazovala základ dane po úprave o čiastkový základ dane v
sume 818.526,- Kčs.

Sociálna poisťovňa - pobočka Vranov nad Topľou vo svojej správe oznámila, že obžalovaný L. Č.

bol v období od 04.06.2012 do 04.11.2014 evidovaný u zamestnávateľa VARLEN, s.r.o., so sídlom
Vranov nad Topľou ako zamestnanec s pravidelným príjmom, pričom vymeriavací základ za mesiac
10/2014 prestavoval sumu 411,87 eur, a za mesiac 11/2014 sumu 40,- eur. Obžalovaný Y. X. bol
od 01.10.2014 do 30.11.2014 evidovaný v registri poistencov ako zamestnanec u zamestnávateľa
AGROPOTRAVINÁRSKE družstvo Malčice s pravidelným príjmom, pričom vymeriavací základ za

mesiac 10/2014 mal v sume 1.352,42 eur a za mesiac 11/2014 v sume 1.649,75 eur. Obžalovaný L. P. v
období od 01.10.2014 nebol evidovaný v registri ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná
osoba, všetci obžalovaní neboli registrovaní ako poberatelia dávky v nezamestnanosti alebo dôchodku
a to ani od 01.09.2015 ku dňu podania správy 31.03.2016. K obžalovanému T. N. uviedli, že tento je
evidovanývregistripoistencovuzamestnávateľa-spoločnostiakozamestnanecspravidelnýmpríjmom.

ZospisuOkresnéhosúduVranovnadTopľousp.zn.0T/3/2019malsúdzapreukázané,žeobžalovaných
N.. Y. X. bol trestným rozkazom zo dňa 29.01.2019, ktorý mu bol vtedy aj doručený, uznaný za vinného
z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený peňažný trest v sume 500,- eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace a zákaz

činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov vo výmere 30 mesiacov.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10T/29/2007 súd zistil, že obžaloba bola podaná na obž. L. Č. a vo veci
bolo prvotne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 8.11.2007.

Poškodená Sociálna poisťovňa podala v danej veci trestné oznámenie, v ktorom uviedla skutočnosti,
ktoré neskôr boli uvedené zástupcom spoločnosti v jeho výpovedi, pričom taktiež poukázali na príslušné
ustanovenia Nariadenia č. 883/2004 s tým, že na základe nimi zisteného majú za to, že je tu motivácia
uvedených osôb - obžalovaných smerujúca k tomu, aby výška dávky v nezamestnanosti bola určená z
poslednej zárobkovej činnosti vykonávanej v ČR. Ku kvantifikácii možnej spôsobenej škody v prípade

dokonania skutku a vyplatenia dávky v nezamestnanosti uviedli, že celková dávka, na ktorú by vznikol
nárok v prípade uvedeného postupu za obdobie 6 mesiacov, čo je zákonné podporné obdobie, u
obžalovaného Č. by predstavovala sumu 4.903,90 eur, pričom dávka, na ktorú by vznikol obžalovanému
Č. nárok vychádzajúc z predchádzajúcich slovenských zamestnaní by predstavoval sumu 1.189,40eur, teda rozdiel predstavuje sumu 3.714,50 eur. U obžalovaných P. H. X. by celková suma dávky
vychádzajúc z príjmu v spoločnosti predstavovala u každého 4.931,- eur, pričom u obžalovaného P. by
berúc do úvahy slovenské zamestnania dávka predstavovala len sumu 3.790,40 eur a rozdiel potom

1.140,60 eur a u obžalovaného X. dávka zo slovenských zamestnaní sumu 4.075,10 eur a rozdiel takto
predstavuje 855,90 eur.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný T. N. H. L. P. nemajú záznam v registri trestov, obžalovaný L.
Č. má uvedené odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/82/2016

pre trestný čin podľa § 250 Trestného zákona, pričom odsúdenie je zahladené, na páchateľa sa hľadí
akoby nebol odsúdený a obžalovaný Y. X. má evidovaný záznam o podmienečnom zastavení trestného
stíhania Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 3T/70/2003 pre trestný čin podľa § 254 Trestného
zákona, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil.

V registri priestupkov MV SR majú obžalovaní T. N. H. Y. X. evidované len priestupky na úseku cestnej

premávky a obžalovaní L. Č. H. L. P. záznam nemajú.

Mesto Vranov nad Topľou k obžalovaným L.C., Y. X. a L. P. zhodne uviedlo, že žiaden z nich nezastáva
verejnú funkciu, že nevednú záznam o tom, žeby boli stíhaní za priestupok spáchaný na území mesta.

Obec P. k osobe obž. T. N. uviedla, že v mieste bydliska sa správa slušne a nebol prejednávaný komisiou
verejného poriadku.

Trestnéhočinupodvodupodľa§221ods.1Trestnéhozákonasadopustí,ktonaškoducudziehomajetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na

cudzom majetku malú škodu. Pre naplnenie zákonných znakov podľa ods. 2 uvedeného paragrafu sa
vyžaduje spôsobenie väčšej škody.

Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Pokus trestného

činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin ( § 14 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona ).

V zmysle § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo na jeho
pokuse je ten, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu , najmä zadovážením

prostriedkov.

Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu,
pričom pozostáva z konania ( protiprávneho konania páchateľa ), následku a príčinného vzťahu medzi
konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho - ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým

ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje
znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a
ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti,
ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť
práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t.j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním

spôsobeného následku.

Pri trestnom čine podvodu objektívna stránka zahŕňa jednak to, že páchateľ uvedie niekoho do omylu
alebo využije niečí omyl ( konanie ), že táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu
( príčinná súvislosť medzi konaním a následkom ), že touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku

malá škoda ( následok vo forme škody ) a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí ( následok
vo forme obohatenia ).

Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné
konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo

vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty ( objektívnej
stránky ) konkrétneho trestného činu.Pokiaľ sa týka konania ako znaku objektívnej stránky trestného činu podvodu, základná skutková
podstata pozná dve formy protiprávneho konania, teda konaním pri trestnom čine podvodu je uvedenie
iného do omylu - aktívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe; páchateľ sám uvádza inej osobe

nepravdivé skutočnosti alebo zatajuje pravdivé skutočnosti a druhou formou je využitie omylu iného -
pasívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe.

Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie
omylu iného, pretože len v prípade, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti

s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Omyl je rozpor predstavy so
skutočnosťou. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby
páchateľ vedel o tom, že uvádza iného do omylu, teda aby vedel, že skutočnosti, ktoré uvádza nie sú v
súlade so skutočnosťou, pričom súčasne musí mať určitú „kvalitu“ ( nestačí akákoľvek nepravda ) a musí
byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Musí byť objektívne zistiteľné, že
osoba, ktorá mala uvádzať nepravdivé informácie inej osobe, skutočne neuvádzala pravdivé informácie

Omyl je akákoľvek predstava, ktorá sa nezhoduje so skutočnosťou, pričom uvedenie do omylu nie je
podmienené úskočnosťou a osobitnou záludnosťou, stačí len obyčajné nepravdivé tvrdenie, ktorého
nepravdivosť nie je možné na prvý pohľad a bez predchádzajúceho pátrania poznať a ktoré je spôsobilé
vyvolať nesprávnu predstavu a vzbudiť vieru v pravdivosť u oklamanej osoby.

Do omylu možno uviesť ( ako aj využiť niečí omyl ) len fyzickú osobu. Právnická osoba koná navonok
v omyle, keď je do omylu uvedený jej štatutárny orgán, príp. jej zástupca, resp. jej zamestnanec, ak v
konkrétnom prípade môže konať v mene právnickej osoby ( svojho zamestnávateľa ). Musí ísť teda o
takú fyzickú osobu konajúcu v mene právnickej osoby, ktorej činnosť v dôsledku omylu je v príčinnej

súvislosti so vznikom škody a s obohatením sa páchateľa alebo inej osoby

K príčinnému vzťahu medzi konaním a následkom pri trestnom čine podvodu súd uvádza, že za trestný
čin podvodu je možné považovať len také protiprávne konanie, ktorým bol tento následok na majetku
spôsobený práve v dôsledku uvedenia do omylu alebo využitia omylu iného. Aby mohlo ísť o naplnenie

všetkých znakov trestného činu podvodu je nevyhnutné, aby škoda na cudzom majetku a obohatenie
iného mali základ ( príčinnú súvislosť ) práve „v podvodnom konaní“ páchateľa.

NásledkomtrestnéhočinupodvodusarozumieporušeniealeboohrozeniezáujmuchránenéhoTrestným
zákonom, podvodným konaním útočí páchateľ na cudzí majetok. Obohatením sa je potrebné rozumieť

neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného, toto je opakom škody, ktorá vzniká
na inom majetku. Výška obohatenia sa nemusí rovnať spôsobenej škode. Obohatenie je základným
znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu, nevyžaduje sa však jeho minimálna určitá výška,
obohatenie však musí byť neoprávnené, musí byť protiprávne.
Subjektívna stránka trestného činu podvodu zahŕňa znaky vnútorné, týkajúce sa psychiky páchateľa.

Najvýznamnejším z týchto psychických vzťahov páchateľa je zavinenie, ktoré je podmienkou trestnej
zodpovednosti pri všetkých trestných činoch, je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného
činu. Zavinenie vyjadruje vnútorný psychický vzťah páchateľa k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú
trestný čin, vyjadruje psychický vzťah páchateľa k zamýšľanému následku, zavinenie je vybudované
na vedomostnej zložke a vôľovej zložke a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom

skutkovej podstaty trestného činu.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je kľúčovým
preukázanie úmyslu páchateľa. K naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočné
následok len spôsobiť, ale je nevyhnutné ho aj zaviniť.

Skutková podstata trestného činu podvodu vyžaduje úmyselné zavinenie, ktorým zavinením musia
byť pokryté všetky znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Ak by úmyselné
zavinenie nebolo dané čo i len k jednému znaku základnej skutkovej podstaty, nemožno vyvodiť
trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu podvodu. okolnosti subjektívneho charakteru možno

spravidladokazovaťlennepriamozokolnostíobjektívnejpovahy,zktorýchsadápodľazásadsprávneho
( logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených
Trestným zákonom, pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti,
ktoré nastali až po spáchaní trestného činu.Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12
Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti tak

ako boli pri zachovaní totožnosti skutku uvedené v obžalobe sa stali, no súd upravil skutky v zmysle
záverov vykonaného dokazovania a nižšie uvedeného.

Skutková podstata trestného činu podvodu nie je svojou povahou odkazovacou ani blanketnou normou,
preto trestnosť činu priamo nepodmieňuje porušením konkrétneho zákona a pokiaľ v popise skutku

je uvedený odkaz na právny predpis, prípadne aj na iné skutočnosti, ktoré pre posúdenie konania
páchateľa ako trestného činu nie sú nevyhnutné, ide len o podrobnejšie vymedzenie skutkových
okolností, za ktorých k podvodnému konaniu došlo. V skutku uvádzané právne predpisy alebo ďalšie
skutočnosti netvoria hmotnoprávnu podmienku skutkovej podstaty podľa jej vyjadrenia v zákone ako je
to u blanketných alebo odkazujúcich skutkových podstát, pretože trestný čin podvodu v zmysle takéhoto
triedenia patrí medzi tzv. bežné skutkové podstaty .

Teda súd uznal obžalovaných za vinných zo žalovaných prečinov, no pri úprave a naformulovaní
skutkovejvetyzodpovedajúcejvykonanémudokazovaniu,keďvzmyslezáverovdokazovanianeuviedol,
že pracovné zmluvy boli obžalovaným T. N. formálne vyhotovené, nakoľko k uzatvoreniu pracovných
zmlúv a tým aj k vzniku pracovného pomeru u obžalovaných X., Č. H. P. so spoločnosťou skutočne

došlo, pracovné pomery boli deklarované aj u príslušných inštitúcii či už v správe sociálneho
zabezpečenia Českej republiky, či v zdravotnej poisťovni, ako aj vo vzťahu k finančnému úradu, no
súd dospel k záveru, že zmysel pracovnoprávneho vzťahu tak ako ho predpokladá český Zákonník
práce, ktorým sa pracovnoprávne vzťahy obžalovaných X., Č. a N. ako zamestnancov a spoločnosti
ako zamestnávateľa spravovali, keďže pracovnoprávny vzťah predpokladá a je upravený ako vzťah

vznikajúci pri výkone závislej práce medzi zamestnancom a zamestnávateľ, v skutočnosti naplnený
nebol, že síce pracovnoprávne vzťahy obžalovaným vznikli a boli ukončené v súlade s príslušnými
právnymi predpismi či ustanovenia týchto konkrétnych zmlúv, no nikdy nebolo ich skutočným zmyslom
vykonávanie práce obžalovanými Č., X. H. P. pre spoločnosť riadenú jej konateľom a jediným
spoločníkom obžalovaným N.. Pracovné pomery trvali len niekoľko kalendárnych, či pracovných dní,

len ťažko možno logicky uvažovať a uveriť tvrdeniu, že k ich skončeniu v skúšobnej dobe zo strany
obžalovaných Č., X. H. P. ako zamestnancov ( ktorú skutočnosť taktiež súd v skutkovej vete upravil )
došlo v dôsledku kladenia vysokých nárokov a nesplanenia očakávaní obžalovaným N. ako konateľom
spoločnosti a ak by aj tomu tak skutočne bolo, vyvstáva otázka prečo nedošlo k zrušeniu pracovného
pomeru v skúšobnej dobe spoločnosťou ako zamestnávateľom, keďže podľa vyjadrenia obžalovaného

N., konateľa spoločnosti, mali byť na takýto postup splnené všetky predpoklady, resp. ak by bola určitá
nespokojnosť na oboch stranách pracovnoprávneho vzťahu, mohol byť tento skočený aj dohodou.

Spoločnosť bola evidovaná ako zamestnávateľ na príslušnej správe sociálneho zabezpečenia v období
od 5.11.2014 do 5.12.2014, teda presne v období pokrývajúcom obdobie trvania pracovných pomerov

obžalovaných Č., X. H. P. v spoločnosti, predtým ani po tomto dátume spoločnosť nemala žiadnych
zamestnancov.

Napriek tvrdeniu obž. N. ako konateľa o potrebe rozšírenia okruhu osôb vykonávajúcich činnosť pre
spoločnosť, táto ihneď k dátumu ukončenia pracovného pomeru s obž. X. H. P. nezamestnala žiadne

ďalšie osoby a ani obž. N. netvrdil, žeby ďalšie osoby na účely zamestnávania hľadal, naopak tvrdil,
že sa rozhodol tieto činnosti zabezpečovať už prostredníctvom iných spoločností. je pravdou, že nikto
nemôže nikomu určovať spôsob, akým vykonáva podnikanie a manažuje činnosť spoločnosti, no práve
táto skutočnosť vyvoláva taktiež určité pochybnosti, prečo záujem spoločnosti o prípadných iných
zamestnancovtakrýchlo„skončil“,vneposlednomradepotomajskutočnosť,akéočakávaniamoholmať

obž. N. ako konateľ zamestnávateľa a čo mohol vyžadovať za jeden pracovný týždeň trvania pracovných
pomerov obž. X. H. P.. Pokiaľ sa týka obž. Č. tu sa súd stotožňuje so skutočnosťami, na ktoré poukázal v
záverečnej reči prokurátor a teda, že tento bol v čase pred vznikom pracovného pomeru so spoločnosťou
síce zamestnaný, no dosahoval len mzdu na úrovni minimálnej, no po skončení pracovného pomeru v
spoločnosti sa už nikde nezamestnal ako to vyplýva z potvrdenia úradu práce z októbra 2018.

V ďalšom pokiaľ sa týka skutkových okolností súd vzhľadom na závery vykonaného dokazovania ale
aj berúc do úvahy vyššie uvedené o skutkovej podstate trestného činu podvodu neuviedol okolnostiohľadom sídla a priestorov spoločnosti a o nástupe do miesta výkonu práce a o neprideľovaní a
nevykonávaní práce obžalovanými pre spoločnosť.

Podvodné konanie obžalovaných Č., X. H. P. súd videl práve v tom, že títo napriek charakteru
pracovného pomeru v spoločnosti, o ktorom ako už súd uviedol vyššie nemožno tvrdiť, že bol fiktívny, no
jeho zmysel tak ako predpokladá riadny pracovnoprávny vzťah nebol naplnený, listiny preukazujúce jeho
vznik, skončenie ako aj ďalšie listiny predložili na príslušnej pobočke poškodenej poisťovne s úmyslom,
aby práve tento ich pracovný pomer v inom členskom štáte EÚ ( Česká republika ) a z neho plynúci

príjem boli rozhodné pre konanie o priznaní dávky v nezamestnanosti.

Práve z tohto ich konania a z konania obžalovaného N. ako konateľa zamestnávateľa, spoločnosti,
ktorá bola založená v čase pred vznikom pracovných pomerov a ktorá ako bolo preukázané aj v
ďalšom vykonávala podnikateľskú činnosť a teda nemožno hovoriť o nejakej fiktívnej, či schránkovej
spoločnosti, čo však nevylučuje v skutkových vetách popísané konanie dovoľujú súdu prijať záver,

že konanie obžalovaných naplnilo znaky skutkovej podstaty trestných činov tak ako to súd uviedol
vyššie, pričom k dokonaniu trestných činov nedošlo, keďže dávky obžalovaným Č., X. H. P. poškodenou
poisťovňou vyplatené neboli, teda obžalovaní Č., X. H. P. sa pokúsili uviesť iného - osobu konajúcu za
poškodenú spoločnosť do omylu, vedeli o tom, že doklady, ktoré predkladajú so žiadosťou o dávku v
nezamestnanosti nie sú v súlade so skutočnosťou, že zmysel pracovnoprávneho vzťahu nebol naplnený

a tieto boli spôsobilé na oklamanie poškodenej, resp. jej zamestnanca, nakoľko bez ďalšieho zisťovania
vykonaného poškodenou by tieto skutočnosti zistené byť nemohli, keďže predložené doklady boli
spôsobilé vyvolať dojem, že pracovný pomer toho ktorého obžalovaného a z neho plynúci príjem má
byť posudzovaný ako rozhodný na účely konania o priznaní dávky. Obžalovaný T. N. im zadovážením
prostriedkov - dokladov o vzniku pracovného pomeru ako aj vystavením ďalších listín ako konateľ

údajného zamestnávateľa, do ktoré kompetencie ako štatutárneho orgánu tieto úkon spadali a bol na
ich vykonanie oprávnený, obžalovaným Č., X. H. P. poskytol pomoc.

V prípade, žeby pracovné pomery obžalovaných v spoločnosti boli rozhodnými na účely priznania dávky,
obžalovaní Č., X. H. P. by sa obohatili na škodu majetku poškodenej spoločnosti, do kompetencie

ktorej patrí výplata dávky v nezamestnanosti, pričom celková dávka, na ktorú by vznikol nárok, by
bola vyplácaná po dobu 6 mesiacov u každého obžalovaného, čo je zákonné podporné obdobie, u
obžalovaného Č. by predstavovala sumu 4.903,90 eur, pričom dávka, na ktorú by vznikol obžalovanému
Č. nárok vychádzajúc z predchádzajúcich slovenských zamestnaní by predstavoval sumu 1.189,40
eur, teda rozdiel predstavuje sumu 3.714,50 eur. U obžalovaných P. H. X. by celková suma dávky

vychádzajúc z príjmu v spoločnosti predstavovala u každého 4.931,- eur, pričom u obžalovaného P. by
berúc do úvahy slovenské zamestnania dávka predstavovala len sumu 3.790,40 eur a rozdiel potom
1.140,60 eur a u obžalovaného X. dávka zo slovenských zamestnaní sumu 4.075,10 eur a rozdiel
takto predstavuje 855,90 eur, teda vyčíslená suma rozdielu u toho ktorého obžalovaného je súčasne
sumou škody, ktorá by bola poškodenej poisťovni spôsobená ( celkovo 5.711 eur ) a u toho ktorého

obžalovaného, u obž. N. vo vzťahu ku konaniu obžalovaných Č., X. H. P., bola aj rozhodujúcou pre
určenie právnej kvalifikácie konania obžalovaných, teda u obž. X. H. P. by došlo k spôsobeniu malej
škody, konaním obž. N. H. Č. väčšej škody.

Čo sa týka skutočnosti, o ktorých sa rozsiahlo vyjadrovali strany v záverečných rečiach a to ohľadom

sídla a pôsobenia spoločnosti ako obchodnej spoločnosti zriadenej podľa právneho poriadku Českej
republiky, ohľadom splnenia povinnosti spoločnosti a prípadne aj obž. N. ako konateľa voči inštitúciám v
Českej republike, adresne vo vzťahu k príslušnej správe sociálneho zabezpečenia, zdravotnej poisťovni
či finančnému úradu, ohľadom vzniku pracovného pomeru u všetkých obžalovaných, dojednania v
zmluvách, uvedenia miesta výkonu práce, vzniku nároku na cestovné náhrady, vyčíslenia mzdy, na

ktorý vznikol obžalovaným nárok, spôsobu jeho určenia, prípadne neexistencie záznamov o výkone
práce, dochádzky, o spôsobe vyplatenia mzdy, vedenia účtovníctva, náležitosti dokladov, či ohľadom
skončenia pracovného pomeru ukončením v skúšobnej dobe obžalovanými v súvislosti, že sa nejedná
o dvojstranný právny úkon, ale je to právo zamestnanca, k týmto súd uvádza, že tieto neboli tými, ktoré
by súd primárne skúmal z pohľadu trestnej zodpovednosti, prípadne inej. Jedná sa o skutočnosti, ktoré

upravujú príslušné predpisy a to či Zákonník práce alebo predpisy upravujúce povinnosti spoločnosti ako
zamestnávateľa, no v tomto konaní neriešil ani nároky zo vzniku, skončenia si platnosti, resp. neplatnosti
skončenia pracovného pomeru.Obžalovaný T. N. predložil listiny preukazujúce činnosť spoločnosti. Súd musí konštatovať, že sa
nimi jednoznačne preukázalo, že spoločnosť bola činná, že aj v ďalšom období vykonávala rozsiahlu
podnikateľskú činnosť a možno aj na vysokej profesionálnej úrovni v rôznych odvetviach, no sama o

sebe táto skutočnosť nemôže vylúčiť trestnú zodpovednosť obžalovaných.

Pokiaľ čo sa týka výkonu práce najmä obž. Č., kde obhajoba poukázala aj na protokol zo stretnutia,
ktorý je síce v poľskom jazyku, no je na ňom uvedené meno obž. Č., súd poukazuje na v protokole
uvedený dátum, kedy malo byť stretnutie vykonané a zorganizované cez spoločnosť, keďže je to dátum

4.12.2014, teda protokol je z času, kedy už obž. Č. nebol zamestnancom spoločnosti. Za takýto dôkaz
preukazujúcivýkonprávenemožnopovažovaťaninávrh,čisamotnévizitkyvyhotovenénamenoobž.X..

V zmysle záverečných rečí obhajoby by potom bolo možné prijať úzus, že pokiaľ by akékoľvek konanie
spĺňalo náležitosti a zodpovedalo normám iných odvetví práva, nebolo by možné bez ďalšieho prijať
záver o vyvodení trestnej zodpovednosti páchateľov.

K obhajobou namietanej zákonnosti či nezákonnosti súd uvádza, že Trestný poriadok pozná inštitút
začatia trestného stíhania ( § 199 ), ktoré bolo v tejto veci začaté vydaním uznesenia zo dňa 17.7.2015.
Obžalovanýmboloobvineniepostupompodľa§206Trestnéhoporiadkuvznesenédňa4.3.2016.Správa
Oblastného inšpektorátu práce dňa 28.4.2015 bola zabezpečovaná za účelom preverenia skutočnosti

poškodenou poisťovňou a bola predložená ako listina do konania, pričom bola len jedným z dôkazov.
Ak súd prijal argumentáciu obhajoby, tak by všetky listiny, ktoré by boli z času pred začatím trestného
stíhania alebo vznesením obvinenia, následne nebolo možné použiť ako dôkaz, pričom ust. § 119 ods.
2 Trestného poriadku pojednáva o dôkazoch a v ust. ods. 3 výslovne dáva stranám právo obstarávať
dôkazy. Len na okraj k predmetnej správe a skutočnostiam v nej uvedených súd poukazuje na to, že

ak obhajoba tvrdí, že nemožno riešiť v trestnom konaní súkromnoprávne vzťahy tak ani verejnoprávne
v zmysle, akým spôsobom bol subjekt oprávnený vykonať kontrolu, je vecou spoločnosti, prípadne
konateľa, aby toto konanie riešil v rámci vzťahov týchto dvoch subjektov v zmysle príslušných právnych
predpisov. K znaleckým posudkom podaným v tejto veci súd uvádza, že znalecký posudok podaný Ing.
O. nebol ako dôkaz navrhovaný ani vykonaný. Pokiaľ sa znaleckého posudku Ing. T. ( znalecký posudok

zo dňa 15.2.2016 ), v tejto súvislosti súd uvádza, že samotné znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého
je posudok znalca, nie je limitované do žiadneho štádia trestného konania, strany sa so znaleckým
posudkom oboznámili, súhlasili aj s jeho čítaním na hlavnom pojednávaní, za možnosti kladenia otázok
znalcovi. V neposlednom rade však znalkyňa konštatovala najmä skutočnosti, o ktorých už súd uviedol,
že nie sú podstatnými skutočnosťami pre posúdenie konania obžalovaných z pohľadu naplnenia znakov

skutkovej podstaty žalovaných trestných činov.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí

byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie

( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestov prihliadal v zmysle ust. § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona pri pokuse aj
na to, do akej mieri sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na
dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona. U
všetkých obžalovaných súd vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, tedaže pred spáchaním skutku viedli riadny život, keď súd neprihliadal na záznamy o priestupkoch u obž. N.
H. X., nakoľko sa vo všetkých prípadoch jednalo o priestupky na úseku cestnej premávky. Priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Trestného zákona súd zistil len u jedného z obžalovaných, obžalovaného X.,

ktorému ukladal súhrnný trest a teda mu musel pričítal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona a teda súd ukladal trest pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3
Trestného zákona u obžalovaných N., Č. a P. a pri rovnováhe podľa ods. 2 u obžalovaného Y. X..

Súd ukladal obžalovanému N. H. Č. trest za prečin podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý zákon

ustanovuje trestnú sadzbu 1 až 5 rokov, obž. X. a P. podľa ods. 1, pri trestnej sadzbe 0 až 2 roky.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Berúc do úvahy vyššie uvedené potom súd za primeraný a zodpovedajúci účelu trestu považoval u
obžalovaného L. Č. trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sdazby vo výmere 15 mesiacov a
súd mal súčasne za to, že sú splnené podmienky pre to, aby súd výkon trestu podmienečne odložil a
to berúc do úvahy jednak osobu obžalovaného ako páchateľa, keďže tento síce už bol odsúdený, no

na predchádzajúce odsúdenie nemožno prihliadať, nakoľko nastali účinky zahladenia. Pri rozhodovaní
o podmienečnom odklade súd prihliadal aj na okolnosti prípadu, ako sa nimi súd zaoberal podrobne
vyššie a berúc do úvahy aj ust. § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona a po vyhodnotení všetkých týchto
okolností mal potom súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného ako
páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súčasne súd pri povolení podmienečného

odkladu určil skúšobnú dobu, keď za primeranú a takú, po ktorú je potrebné sledovať správanie sa
obžalovaného, považoval súd skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Pokiaľ sa týka obžalovaných T. N., Y. X. H. L. P., keďže súd ukladal trest za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti neprevyšuje päť rokov,

nemusel ukladať trest odňatia slobody ( § 34 ods. 6 Trestného zákona ) a keďže ukladal v tomto odseku
uvedeným obžalovaným trest za trestný čin, ktorým sa snažili získať majetkový prospech, mal za to, že
sú splnené podmienky a je možné uložiť im peňažné tresty, pričom nebude zmarená možnosť náhrady
škody, nakoľko táto nebola poškodenou uplatnená, a uložil im tresty vo výmerách uvedených vo výroku
rozsudku, ktoré im súčasne povolil zaplatiť v splátkach za uvedených podmienok j berúc do úvahy

zákonom stanovenú lehotu, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený.

U obžalovaného Y. X. boli splnené podmienky pre uloženie súhrnného vo vzťahu k vyššie uvedenému
odsúdeniu tunajšieho súdu pod sp. zn. 0T/3/2019 s tým, že súčasne postupom podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona mimo zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanému trestným rozkazom sp.

zn. 0T/3/2019, uložil mu aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 30
mesiacov, ktorý mu bol uložený skorším trestným rozkazom.

Poškodená Sociálna poisťovňa nárok na náhradu škody neuplatňovala, preto súd nerozhodoval
osobitným výrokom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedenévo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúťaj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.