Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119314709
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6119314709.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobkyne: C. R., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého
pobytu V.- mestská časť E., P. XX/A, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, s.r.o., IČO: 47
232 757, adresa sídla Bratislava, Žilinská 14 a advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, adresa sídla Šaľa,
Jarmočná 2264/3, proti žalovanému: G. F., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu X. XXX, zastúpený

splnomocnencom: advokátska kancelária Fardous Partners, s.r.o., IČO: 47 241 543, adresa sídla Šaľa,
Hlavnáč.6,onávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Galanta z 5. mája 2020 č.k. 8C/42/2019-188 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým

zriadil záložné právo v prospech žalobkyne (ako záložného veriteľa) na nehnuteľnostiach žalovaného
(ako záložného dlžníka) nachádzajúcich sa v obci X., v katastrálnom území X., v okrese Galanta
evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta na liste vlastníctva číslo XXXX ako:

- stavba so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo
203/2, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom,

-stavbasosúpisnýmčíslomXXXnachádzajúcasanapozemkuparcelyregistra„C“parcelnéčíslo203/3,
druh stavby: Iná budova, popis stavby: Pohostinstvo SINDBÁD,
- pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 203/1 o výmere 426
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 203/2 o výmere 220
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 203/3
o výmere 117 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 86.304,19
eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod
sp.zn. 8C/42/2019.

1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa 23.4.2020 žiadala, aby súd
nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobkyne ako záložného veriteľa na
nehnuteľnostiach žalovaného ako záložného dlžníka záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú presne
špecifikované vo výroku tohto uznesenia, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči
žalovanému vo výške 86.304,19 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného

na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 8C/42/2019.1.2.2 Medzi žalobkyňou a žalovaným je pod vyššie uvedenou spisovou značkou vedené súdne
konanie, ktorého predmetom je zaplatenie sumy 86.304,19 eur s príslušenstvom. V tomto konaní je
nesporné, resp. bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa poskytla zo svojho účtu na účet pána D.

(predávajúceho) žalovanú sumu za účelom úhrady druhej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré
tvoria "krčmu", vo vzťahu ku ktorej uzavreli žalovaný (ako kupujúci) a pán D. (ako predávajúci) kúpnu
zmluvu. Žalovaný žalobkyni tieto finančné prostriedky nevrátil.

1.2.3 Vo veci bol vydaný dňa 31.3.2020 rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. V spore bola vznesená

žalovanou stranou námietka premlčania. Spomenutá kúpa sa týkala nehnuteľností nachádzajúcich sa
v obci X., v katastrálnom území X., v okrese Galanta, evidovaných katastrálnym odborom Okresného
úradu Galanta na liste vlastníctva číslo XXXX. V predmetnom súdnom konaní je sporné, či uhradenie
kúpnej ceny vyššie uvedeným spôsobom bolo realizované na základe zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej
mala žalobkyňa žalovanému požičať predmetnú sumu tak, že sumu poskytla priamo menovanému
pánovi, s ktorým mal v tom čase uzavretú kúpnu zmluvu, podľa ktorej kúpnu cenu musel vyplatiť, hoci

sám na to nemal peniaze alebo či išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného
titulom plnenia za iného. Sporná je tiež splatnosť tvrdenej pôžičky a to, či došlo k premlčaniu práva
žalobkyne na vrátenie týchto finančných prostriedkov.

1.2.4 Žalovaný cez svoju terajšiu priateľku na sociálnej sieti facebook ponúka na predaj nehnuteľnosti,

ktoré prevádzkuje ako krčmu v obci X. prostredníctvom svojej jednoosobovej obchodnej spoločnosti
LACKI, s.r.o., ako aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre k.ú. X..

1.2.5 Žalovaný nedisponuje sumou, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáha v súdnom konaní a aj
obchodná spoločnosť LACKI, s.r.o. má dlhy na zdravotnom poistení (vo VšZP) a na sociálnom poistení

(v Sociálnej poisťovni).

1.2.6 Žalovaného zaťažujú aj ďalšie súdne spory vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a
Okresnom súde Galanta.

1.3 Vec právne posúdil ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 324 ods. 1 a
ods.3 , § 326 ods.1 a ods.2, § 329 ods.1,§ 343 ods.1, 2 a ods.3, a § 344 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „C.s.p.“)a dospel k záveru, že návrh
žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnom
majetku žalovaného je dôvodný, nakoľko je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len
skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd teda môže zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť

výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak žalobca v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie.

1.5 Po oboznámení sa s obsahom návrhu na zabezpečovacie opatrenie a s ním súdu predložených
listinných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa §
343ods.1C.s.p.bolpodanýdôvodne.Súdmázato,žesúsplnenévšetkyzákonnépredpoklady,pretože

žalobkyňapodalanávrhnazriadeniezabezpečovaciehoopatrenia(záložnéhopráva),označilaspôsobilý
predmet záložného práva, ktorým sú nehnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, záložné právo zriadené
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobkyne, ktorá môže
vzniknúť rozhodnutím súdu vo veci samej. Z celého obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka
žalobkyne je dostatočne špecifikovaná, jej peňažný nárok uplatnený v konaní trvá a či bude dôvodný,

ukáže to až rozhodnutie súdu v merite veci.

1.6 Žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia,
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov vo vzťahoch sporových strán, a to predložením
dôkazu o inzercii nehnuteľností patriacich žalovanému. Súd je toho názoru, že za daného stavu je

potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobkyne ako veriteľa. Realizáciou predaja predmetných
nehnuteľností by bola nepochybne ohrozená prípadná exekúcia vedená žalobkyňou voči žalovanému
na vymoženie pohľadávky vo výške 86.304,19 eur.2.1 Rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, viniac súd prvej inštancie z
nesprávneho právneho posúdenia veci majúceho za následok nesprávne rozhodnutie.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom z 31.3.2020
žalobu žalobkyne o zaplatenie 86.304,19 eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu premlčania takto
uplatneného nároku, nemohol následne v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa
začalo až po vydaní rozsudku vo veci samej a bez toho, aby podkladom jeho rozhodnutia boli akékoľvek

nové skutočnosti týkajúce sa trvania nároku žalobkyne v porovnaní s konaním vo veci samej dospieť k
opačnému záveru, teda, že nárok žalobkyne trvá.

2.3 Nemôže obstáť argument súdu prvej inštancie, že právna otázka, či peňažný nárok žalobkyne
uplatnený žalobou trvá a či je dôvodný, ukáže až rozhodnutie súdu v merite veci (pričom má na mysli
zrejme právoplatné súdne rozhodnutie) a že do tej doby zrejme treba tento peňažný nárok žalobkyne

považovať za trvajúci a dôvodný, nakoľko takáto argumentácia popiera právne účinky už vydaného
rozsudku a to konkrétne viazanosť súdu rozsudkom od toho momentu, kedy je rozsudok vyhlásený (§
219 ods. 4 C.s.p.).

2.4 Vo svojej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a poukázal na to, že spochybňovanie

danosti odvolacieho dôvodu žalobkyňou tvrdeniami, že rozsudok Okresného súdu Galanta sa ešte
nestalprávoplatným,apretonemôžepredstavovaťprekážkurozhodnutiaonariadenízabezpečovacieho
opatrenia, nemajú žiadne opodstatnenie. Právoplatnosť rozhodnutia je totiž vlastnosť, ktorá spôsobuje
jeho záväznosť (nielen voči súdu samému, ale voči účastníkom konania, prípadne voči všetkým
s ohľadom na povahu veci) a zásadnú nezmeniteľnosť, pričom žalovaný sa v podanom odvolaní

nedomáha priznania takýchto účinkov doposiaľ neprávoplatnému rozsudku Okresného súdu Galanta.

3.1 Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť dôvodiac, že napriek
zamietnutiu žaloby žalobkyne vo veci samej predmetné konanie naďalej vzhľadom na včas podané

odvolanie žalobkyne voči tomuto rozhodnutiu prebieha. Odvolacie konanie spolu s konaním pred súdom
prvej inštancie tvorí jeden celok a pokým nie je vec právoplatne skončená, nedá sa hovoriť o takom
rozhodnutí, ktoré by mohlo byť relevantnou právnou prekážkou pre podanie návrhu na neodkladné alebo
zabezpečovacie opatrenie.

3.2 Priamo zákon uvádza možnosť podať návrh na nariadenie týchto opatrení nielen pred začatím
konania, ale aj počas konania či dokonca po jeho skončení. Pri stotožnení sa s argumentáciou
žalovaného by nastala situácia, kedy by nebolo možné efektívne uplatňovať procesné práva a domáhať
sa ochrany práva za situácie, kedy konanie riadne prebieha, čo by bolo popretím zmyslu inštitútu
neodkladných zabezpečovacích opatrení. Ich účelom je rýchla ochrana práv pri splnení zákonných

predpokladov pre aplikáciu týchto inštitútov.

3.3 Právny názor žalovaného nie je správny, keď tvrdí, že žalobou uplatnený nárok netrval. O tom či
tento nárok trvá alebo netrvá bude s konečnou a záväznou platnosťou rozhodnuté až v právoplatnom
meritórnom rozhodnutí. Ak by súd vychádzal alebo sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, potom

by fakticky priznal účinok obdobný právoplatnosti neprávoplatnému rozhodnutiu. Dokonca by sa dalo
povedať, že by tým v istom zmysle prejudikoval právoplatný výsledok súdneho konania, súčasne by tým
žalobcovi znemožnil realizáciu procesných prostriedkov na ochranu jeho práv.

3.4 Tým, že súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie za procesnej situácie, kedy žalobe

síce nevyhovel, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo z dôvodu podaného odvolania právoplatnosť, nijako
neporušil ustanovenie § 219 ods. 4 C.s.p.. Nariadené neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím vo
veci samej a samo osebe nijako negeneruje výsledok prvoinštančného konania. Tým, že súd zriadil na
navrhovaných nehnuteľnostiach záložné právo, súčasne nezmenil svoje rozhodnutie a ani ho nijako inak
nespochybnil.

3.5 Súd prvej inštancie nemôže pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia pracovať s
predpokladom, že jeho rozhodnutie bude odvolacím súdom jednoducho potvrdené, a preto pri podaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí postupovať v súlade s procesnými predpismi apreskúmať, či na jeho nariadenie boli splnené podmienky alebo nie. Presne týmto spôsobom súd
prvej inštancie aj postupoval, keď napriek zamietnutej žalobe správne vyhodnotil procesnú situáciu
tak, že vzhliadol na splnenie zákonných predpokladov na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho

opatrenia.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil - osvedčil súd
prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8C/42/2019 je žaloba
žalobkyne o 86.304,19 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 86.304,19 eur
od 13.10.2017 do zaplatenia. Súd nárok žalobkyne pre nemožnosť jeho priznania vzhľadom na jeho

premlčanie a žalovaným v konaní vznesenú námietku premlčania zamietol. Takéto rozhodnutie pre
jeho nepreskúmateľnosť a iné napadla riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa, s návrhom na jeho
zmenu úplným vyhovením žalobe a následne navrhla nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením
záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného, za účelom zabezpečenia v konaní vymáhanej
peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému. Súd prvej inštancie takémuto návrhu vyhovel a

nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na nehnuteľnom
majetku žalovaného.

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či odvolaním napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie nie je vecne správne, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keďdospelkzáveruotrvanínárokužalobkyne,hocivrozsudku,ktorýtakémutorozhodnutiupredchádzal
dospel k záveru o jeho neexistencii v čase podania žaloby.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8.1Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstavtak,akojeuvedenývbode1.2.1až

1.2.6 tohto rozhodnutia (pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného
nároku), ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v
celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o potrebe považovať návrh žalobkyne na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodný pre osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov
strán alebo obavy ohrozenia exekúcie spôsobom navrhovaným žalobkyňou) s poukazom na § 387

ods. 2 C.s.p., odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
uznesenia. Aj odvolací súd dospel k záveru, že po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami a právnymi
dôvodmi uvedenými v návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými
listinnými dôkazmi k návrhu (podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) bolo potrebné prijať záver o osvedčení základných

skutočností potrebných pre záver súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán, ako aj o dôvodnej
obave z ohrozenia exekúcie, ako základných predpokladov za splnenia ktorých môže súd nariadiť
zabezpečovacie opatrenie.

8.2 Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.9. Nedôvodnou bola námietka žalovaného o tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil
a to najmä, že dospel k nesprávnemu právnemu záveru o osvedčení nároku žalobkyne, nakoľko mu v
takomto závere bránil jeho predchádzajúci záver o tom, že tento nárok žalobkyne už v čase podania

žaloby netrval vyjadrený v odôvodnení vyhláseného rozsudku vo veci samej. Rozsudok súdu prvej
inštancie vo veci samej č.k. 8C/42/2019-162 zo dňa 31.3.2020 je totiž absolútne nepreskúmateľný
práve pre absenciu dôvodov, pre ktoré súd žalobu žalobkyne zamietol a tak z neho nie je možné
hodnoverne ustáliť, že súd dospel k záveru o netrvaní nároku žalobkyne v čase podania žaloby. Pre
takúto nepreskúmateľnosť bol tento rozsudok odvolacím súdu zrušený a vec bola vrátená súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (tu pozri uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co
74/2020-252 zo 17.9.2020). Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolacom
konaní nepredniesol žiadne nové vecné námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vo veci samej.

10. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdil.

11. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).