Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1T/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010135
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Pavlisová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7616010135.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 5. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Ľ. S., D.. XX.XX.XXXX S. Z. D. S., P. Z. D. S., H.
N. O. D. C. Č.. XX, P. Z. D. S., t. č. na neznámom mieste, v konaní proti ušlému,

uznáva sa za vinného, že

v dobe od 1. novembra 2013 doposiaľ, v obci O. D. C., okres Spišská Nová Ves, v meste Praha, Česká
republika a inde, ako otec mal. S. S., D.. XX.X.XXXX, a mal. W. S., D.. XX.X.XXXX, neprispieval riadne a
včas na ich výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 10/2010 zo dňa 27.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

24.06.2010, mal prispievať na výživu mal. S. sumou 50 € a na výživu mal. W. sumou 35 € vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred do rúk O. T., D.. XX.XX.XXXX, matky detí, čím mu vznikol dlh na výživnom za
obdobie od 1.11.2013 do 30.4.2016 v sume 2.550,- € a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 5P/57/2014 zo dňa 23.3.2016, právoplatného dňa 5.5.2016, mal prispievať na výživu mal.
S. sumou 150,- € a na výživu mal. W. sumou 100,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk
matky od právoplatnosti tohto rozsudku, čím mu za uvedené obdobie od 1.5.2016 do 28.7.2017 na mal.
S. vznikol dlh na výživnom v sume 407,14 €, za obdobie od 1.5.2016 do 29.3.2020 na mal. W. vznikol
dlh na výživnom v sume 1.331,05 €, teda spolu voči oprávnenej matke 4.288,19 €, za obdobie od

28.7.2017 doposiaľ vznikol dlh na výživnom v sume 1.071,10 € voči oprávnenej S. S., D.. XX.X.XXXX,
a za obdobie od 29.3.2020 doposiaľ vznikol dlh na výživnom v sume 174,63 € voči oprávnenému W.
S., D.. XX.X.XXXX, pričom bol povinný prispievať na výživu minimálne sumou 30% zo sumy životného
minima, a tak konal aj napriek tomu, že mal príjem z pracovnej činnosti,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchalprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s použitím §
138 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.7.2019.

za to mu ukladá

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody

v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 7.3.2016 bola na tunajší súd doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej
Vsi na obvineného Ľ. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona pre skutok, že v dobe od 1. novembra 2013 doposiaľ,
v obci O. D. C., okres Spišská Nová Ves, v meste Praha, Česká republika a inde, ako otec mal. S.
S., D.. XX.XX.XXXX V. O.. W. S., D.. XX.XX.XXXX, neprispieval riadne a včas na ich výživu, i keď mu

táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 16P 10/2010 zo dňa 27.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2010, mal prispievať
na výživu mal. S. sumou 50 € a na výživu mal. W. sumou 35 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do
rúk O. S., D.. XX.XX.XXXX, matky detí, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v sume
najmenej 2.379,12 € a tak konal hoci mal pravidelný príjem z pracovnej činnosti a uvedeného konania

sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 213/2009 zo dňa
18.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2012 bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Tunajší súd vydal dňa 22.3.2016 trestný rozkaz, ktorý sa nepodarilo obvinenému doručiť, preto súd začal
konanie proti ušlému v zmysle § 358 Tr. poriadku a nasl. Obvinenému bol z tohto dôvodu ustanovený
obhajca, ktorý podal voči trestnému rozkazu odpor.

Súd vo veci nariadil pojednávania, ktoré vykonával v neprítomnosti obžalovaného v súlade s

ustanoveniami § 358 Tr. poriadku a nasl.

Tunajší súd vydal dňa 17.12.2019 rozsudok, ktorým uznal obžalovaného vinným pre vyššie popísaný
skutok a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Voči uvedenému rozsudku podal obhajca obžalovaného odvolanie.

Krajský súd Košice uznesením sp. zn. 4To/24/2020 zo dňa 29.4.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil
vec tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu v naznačenom smere znovu prejednal a rozhodol.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 5.10.2020 a konal v neprítomnosti obžalovaného, v konaní
proti ušlému za splnenia procesných podmienok v zmysle § 361 ods. 2 Tr. poriadku.

Nakoľko došlo k zmene zákonného sudcu v zmysle § 277 ods. 5 Tr. poriadku, hlavné pojednávanie sa

vykonalo odznova, nakoľko obhajca navrhol vykonať hlavné pojednávanie odznova.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná výpoveď obžalovaného Ľ. S.
z prípravného konania zo dňa 11.11.2015 vykonaná na Obvodnom riaditeľstve polície Praha IV, Služba
kriminálnej polície a vyšetrovania, Odbor všeobecnej kriminality.Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že všetko čo je napísané v uznesení o vznesení obvinenia,
ktoré si prevzal, je pravda. Je pravda, že deti sú jeho a má na ne platiť výživné mesačne v sume 85 €
spolu na obe deti k rukám matky detí. Tiež je pravda, že výživné od 1.11.2013 do súčasnosti neplatí,

a že od 1.11.2013 do 17.6.2015 dlží na výživnom celkom 1.699,12 €. Celá situácia ho mrzí, no mal
problémy, o ktorých nechce hovoriť a nemal peniaze na platenie výživného. Behom dlžného obdobia
bol zamestnaný v spoločnosti Dopravní zdravotnictví, a.s. Praha 2 od 5.3.2012 do 18.5.2015. Pracoval
ako sanitár s priemerným čistým príjmom 16.000 Kč mesačne. Zamestnávateľ patril do skupiny Agel.
Čo bolo dôvodom odchodu zo zamestnania uviesť nechce. Bol poučený o účinnej ľútosti a uviedol, že

celý dlh zaplatí do 31.12.2015. Peniaze pošle cez Western Union a kópiu dokladu zašle na políciu v
Spišskej Novej Vsi a bude platiť výživné.

Svedkyňa O. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný - bývalý manžel jej od žalovaného
obdobia neprispieval ničím, nemá o ňom žiadne informácie. Bolo jej priznané náhradné výživné a
vďaka tomu deti fungujú. Naposledy zaplatil výživné 21.10.2013 cez Western Union. V rámci rozvodu

podala aj návrh na zvýšenie výživného, nakoľko sa náklady na deti zvýšili, dcéra je na vysokej škole
a syn na strednej škole. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/57/2014 bolo
rozhodnuté, že obžalovaný má na čas po rozvode platiť 150 € na dcéru a 100 € na syna do 20. dňa
v mesiaci od právoplatnosti rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2016. Výživné nemalo
trvalo nepriaznivé následky na deti. Má druhého manžela, ktorý jej pomáha a ďalšia pomoc bolo

náhradné výživné. Doposiaľ bolo zaplatené výživné v sume 35,01 € a 985,87 €. Výživné si uplatňuje od
1.11.2013. Aj v predchádzajúcom konaní ostalo obžalovanému neuhradené výživné. Ku dňu 30.9.2020
jej obžalovaný dlhuje 15.470 €. Náhradné výživné poberá od roku 2016, ale v plnej výške od 1.1.2020.
Predtým to bolo na syna 100 € a na dcéru 115,15 €. S obžalovaným bola naposledy v telefonickom
kontakte v roku 2016. Nevie o ňom nič. Nemá na neho žiaden kontakt, a to ani cez sociálne siete. Čo

vie, tak len prostredníctvom súdov. Naposledy pracoval pre Agel od roku do 2012 do roku 2015. Bol
vyučený maliar, natierač. Dcéra s obžalovaným nie je v kontakte a syn sa pár rokov dozadu pokúsil o
komunikáciu, ale neúspešne.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/10/2010 zo dňa 27.4.2010 vyplynulo, že
súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. S. zo sumy 1.200,-Sk na sumu 50 € a na mal. W. zo sumy
800,-Sk na sumu 35 € mesačne, ktoré mal platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 24.6.2010.

Z kópií rodných listov vyplynulo, že obžalovaný je otcom mal. W. a mal. S.. Ich matkou je oprávnená
v tomto konaní.

Z Potvrdenia o návšteve strednej školy pre účely poskytovania náhradné výživného zo dňa 14.1.2015

vyplynulo, že mal. S. v školskom roku 2014/2015 bola študentkou 1. ročníka Strednej pedagogickej školy
v U..

Z Potvrdenia školy pre účely poskytovania náhradné výživného vyplynulo, že mal. W. v školskom roku
2014/2015 bol žiakom 7. ročníka Základnej školy D.V. O. S. Z. D. S.. Uvedené vyplynulo, aj potvrdení

o návšteve škôl.

ZuzneseniaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboru,odborukriminálnejpolícievSpišskejNovejVsizo
dňa 23.10.2013 vyplynulo, že voči obžalovanému bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona

za obdobie od 23.10.2012 do 18.10.2013, nakoľko trestnosť prečinu zanikla.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/213/2009 zo dňa 18.4.2012 vyplynulo, že
obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona za obdobie od 15.10.2008 doposiaľ a bol mu

uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 3 (troch) rokov. Súčasne mu bola uložená povinnosť počas skúšobnej doby uhradiť podľa svojich
schopností a možností zaostalé výživné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2012.Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 20.3.2015
vyplynulo, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol vedený
od 19.3.1999 do 3.4.2000. Nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti. Absolvoval Strednú odbornú

školu v Spišskej Novej Vsi, vyučený je maliar. Súčasťou správy je aj výpis vhodných pracovných miest
za obdobie od 1.10.2010 až 9.4.2012.

Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, oddelenie služieb pre
občana zo dňa 20.3.2015 vyplynulo, že obžalovaný nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a

príspevkov a nie je v okruhu spoločne posudzovaných osôb. Taktiež nie je poberateľom rodičovského
príspevku.

Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 12.3.2015
vyplynulo, že oprávnená O. T. (S.) požiadala o náhradné výživné z dôvodu, že povinný Ľ. S. si neplnil
pravidelnevyživovaciupovinnosťnamal.S.amal.W..Nazákladerozhodnutiač.SN/2010/1588/011239/

DC zo dňa 31.1.2011, právoplatného dňa 2.2.2011 mala S. S. nárok na náhradné výživné vo výške
50 € mesačne počnúc dňom 1.1.2011. Náhradné výživné sa vyplácalo mesačne pozadu matke O.
T. (S.). Na základe rozhodnutia č. SN/2010/1588/011240/DC zo dňa 31.1.2011, právoplatného dňa
2.2.2011 mal W. S. nárok na náhradné výživné vo výške 35 € mesačne počnúc dňom 1.1.2011.
Náhradné výživné sa vyplácalo mesačne pozadu matke O. T. (S.). Dňa 30.10.2013 požiadala O.

T. (S.) o zastavenie výplaty náhradného výživného z dôvodu, že povinný Ľ. S. v mesiaci október
2013 uhradil výživné v sume 1.020,88 €. Rozhodnutím č. SN1/OPHN/SOC/2013/11693-0009 zo dňa
30.10.2013 bola zastavená výplata náhradného výživného pre oprávnenú S. S.. Rozhodnutím č. SN1/
OPHN/SOC/2013/11693-0010 zo dňa 30.10.2013 bola zastavená výplata náhradného výživného pre
oprávneného W. S.. Na základe rozhodnutia č. SN1/OPHN/SOC/2013/11694 zo dňa 30.10.2013 bola

poberateľka náhradného výživného O. T. (S.) povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od
1.10.2012 do 30.9.2013 v sume 935,88 €. Menovaná dlžnú sumu uhradila. Dňa 4.12.2013 predložila
O. T. (S.) žiadosť o obnovu výplaty náhradného výživného. Na základe rozhodnutia č. SN1/OPHN/
SOC/2013/11693-0012 zo dňa 9.12.2013 mala oprávnená osoba S. S. nárok na náhradné výživné
vo výške 50 € mesačne počnúc dňom 1.11.2013 do 31.12.2014. Náhradné výživné sa vyplácalo

mesačne pozadu matke O. T. (S.). Na základe rozhodnutia č. SN1/OPHN/SOC/2013/11693-0013 zo dňa
9.12.2013 mala oprávnená osoba W. S. nárok na náhradné výživné vo výške 35 € mesačne počnúc
dňom 1.11.2013 do 31.12.2014. Náhradné výživné sa vyplácalo mesačne pozadu matke O. T. (S.).
Na základe rozhodnutia č. SN1/OPHN/SOC/2015/75614-0021 zo dňa 2.2.2015 náhradné výživné pre
oprávnenú S. S. zaniklo dňom 1.1.2015. Na základe rozhodnutia č. SN1/OPHN/SOC/2015/75614-0022

zo dňa 2.2.2015 náhradné výživné pre oprávneného W. S. zaniklo dňom 1.1.2015.
Uvedené vyplynulo aj z kópií rozhodnutí z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.

Zo správy podanej Sociálnou poisťovňou Spišská Nová Ves zo dňa 5.3.2015 vyplynulo, že Ľ. S. v
období od 1.1.2009 doposiaľ sa v evidencii registra poistencov a sporiteľov SDS ako poberateľ dávky

v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a dôchodku nenachádza. Nie je evidovaný ako zamestnanec,
a ani ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Zo správy podanej Okresným úradom Spišská Nová Ves, odborom živnostenského podnikania zo dňa
24.2.2015 a z Výpisu zo živnostenského registra vyplynulo, že obžalovaný má vydaný živnostenský

list s predmetom podnikania maliarske, natieračské a fasádne práce. Vznik živnostenského oprávnenia
dňa 13.1.1997.

ZdaňovéhoúraduKošice,pobočkaSpišskáNováVeszodňa5.3.2015vyplynulo,žeĽ.S.jeregistrovaný
na Daňovom úrade Košice, pobočka Spišská Nová Ves na dani z príjmov fyzickej osoby ako podnikateľ

od 13.1.1997, na dani z pridanej hodnoty od 10.3.2008 do 31.12.2011 a na dani z motorových vozidiel
od 10.3.2008 do 31.12.2011. Na dani z príjmov fyzickej osoby nepodal za obdobie od 1.1.2010 daňové
priznania. Daňový subjekt nemá nedoplatok na daniach spravovaných daňovým úradom Košice.

Zo správy Dopravní zdravotnictví, a.s. Praha 2 (Agel Poliklinika) zo dňa 2.3.2015 vyplynulo, že

obžalovaný bol ich zamestnancom od 5.3.2012 do podania správy. Pracovný pomer bol uzatvorený na
dobu neurčitú na pozícii sanitár. Zo mzdy mu boli vykonávané zrážky na exekúciu. Zrážky na výživné
vykonávané neboli.Zo správy podanej vedúcou sestrou operačnej sály Polikliniky Agel Praha zo dňa 4.3.2015 na
obžalovaného vyplynulo, že pracoval ako sanitár na operačnej sále. Pracovnú dobu dodržiaval, úlohy
plnil včas s dobrým výsledkom. V zamestnaní bol nekonfliktný, v kolektíve obľúbený.

Z Potvrdení zamestnávateľa Dopravní zdravotnictví, a.s. Praha 2 (Agel Poliklinika) vyplynulo, že
priemerná mesačná mzda obžalovaného bola 15.402 Kč.

Zo správy Dopravní zdravotnictví, a.s. Praha 2 (Agel Poliklinika) ako aj z kópie podania obžalovaného

vyplynulo, že obžalovaný podal dňa 21.4.2015 výpoveď v zamestnaní.

Z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplynulo, že obžalovaný bol od 22.4.2015
práceneschopný.

Zo správy podanej Okresným úradom Spišská Nová Ves, Katastrálnym odborom zo dňa 26.2.2015

vyplynulo, že obžalovaný nie je vedený ako vlastník nehnuteľností v katastrálnych územiach, ktoré patria
do územnej pôsobnosti správy Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálneho odboru.

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/123/2005 zo dňa 12.5.2006, právoplatným
dňa 23.6.2006 bolo zrušené BSM účastníkov Ľ. S. V. O. S..

Zo správy Obce O. D. C. zo dňa 13.4.2015 vyplynulo, že obžalovaný má v obci trvalý pobyt na adrese
O. D. C. XX, avšak sa v obci dlhodobo nezdržiava. Jeho rodinné a majetkové pomery nie sú známe a
taktiež nie je známa ani adresa, kde sa zdržiava.

Z Dohody o rozviazaní pracovného pomeru uzatvoreného medzi zamestnávateľom Dopravní
zdravotnictví a.s. Praha 2 a obžalovaným Ľ.F. S. vyplynulo, že táto bola podpísaná dňa 18.5.2015.

Zo správy podanej Dopravní zdravotnictví, a.s. Praha 2 (Agel Poliklinika) zo dňa 12.11.2015 vyplynulo,
že obžalovaný bol ich zamestnancom od 5.3.2012 do 18.5.2015, pracovný pomer skončil dohodou. Pri

nástupe do zamestnania vyživovaciu povinnosť neoznámil.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra vyplynulo, že obžalovaný nemá
evidované priestupky.

Z odpisu z Registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný. rozhodnutím
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/82/1997 zo dňa 6.5.1997 bol uznaný vinným pre
trestný čin krádeže a porušovania domovej slobody a v spolupáchateľstve za účinnosti Trestného
zákona č. 140/1961 a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou
dobou do 18.6.1998. Hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený amnestiou dňa 3.3.1998. Trestným

rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/223/2005 zo dňa 24.10.2005, právoplatným
dňa 23.1.2007 bol uznaný vinným pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 2
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. zákonov a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, do 23.1.2009. V skúšobnej dobe sa osvedčil
a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

5T/213/2009 zo dňa 18.4.2012, právoplatným dňa 8.11.2012 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
podmienečne v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov, do 9.11.2015, ako aj obmedzenie,
a to povinnosť uhradiť výživné.

Z pripojeného spisu a z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5P/57/2014 zo dňa 23.3.2016 vyplynulo, že
súd manželstvo navrhovateľky O. S. a obžalovaného Ľ. S. rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. S.,
D.. XX.X.XXXX, a mal. W., D.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným v
sume 150 € na mal. S. a 100 € na mal. W., ktoré je otec (obžalovaný) povinný platiť do rúk matky vždy do
20. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2016.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 5.2.2020 vyplynulo, že
bola zvýšená výška náhradného výživného pre oprávnenú S. S. na sumu 150 € mesačne od 1.1.2020.K prečítaným listinným dôkazom sa dal súd ku každému dôkazu osobitne vyjadriť obhajcovi, ktorý
uviedol, že obe deti sú už dospelé. Listiny, ktoré boli oboznamované sú staré a bolo by vhodné
zabezpečiť nové dôkazy.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

V konaní nebola pochybnosť o tom, že S. S. V. W. S. sú deťmi obžalovaného, čo je preukázané aj

ich rodnými listami. Vyživovacia povinnosť zo strany obžalovaného k maloletým bola určená rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 16P/10/2010 zo dňa 27.4.2010, právoplatným dňa 24.6.2010. Uvedeným
rozsudkom bol obžalovaný zaviazaný uhrádzať k rukám oprávnenej, a to matky maloletých detí sumu
50 € na mal. S. a sumu 35 € na mal. W., a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania, t. j. po podaní obžaloby došlo k rozvodu manželov

rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5P/57/2014 zo dňa 23.3.2016, právoplatným dňa 5.5.2016 a k
zvýšeniu výživného oproti rozsudku sp. zn. 16P/10/2010 a to u mal. S. zo sumy 50 € na sumu 150 € a u
mal.W.zosumy35€nasumu100€mesačnekrukámoprávnenej,atomatkymaloletýchdetísumuvždy
do20.dňavmesiacivopred,súdskutokoprotiobžalobeupravilvtomtosmereasúčasnerozdelilobdobia
neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným, a to od 1.11.2013 do 30.4.2016, kedy vypočítal dlžné

výživné podľa rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 16P/10/2010 a obžalovanému vznikol takto dlh v sume
2.550 € na obe deti ( 1.500 € na mal. S. a 1.050 € na mal. W.). Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp.
zn. 5P/57/2014 zo dňa 23.3.2016, právoplatným dňa 5.5.2016, mal obžalovaný uhrádzať výživné na
mal. S. v sume 150 € a na mal. W. v sume 100 €. Za obdobie od 1.5.2016 do plnoletosti dcéry S. dňa
28.7.2017 mu vznikol dlh na výživnom v sume 407,14 € a za obdobie od 1.5.2016 do plnoletosti syna W.

dňa 29.3.2020 mu vznikol dlh na výživnom v sume 1.331,05 €, ktoré mal uhrádzať k rukám matky, teda
voči oprávnenej matke detí mu vznikol dlh na výživnom v sume 4.288,19 € a od dovŕšenia plnoletosti
dcéry S. od 28.7.2017 doposiaľ mu vznikol dlh na výživnom v sume 1.071,10 € voči oprávnenej dcére
S. a za obdobie dovŕšenia plnoletosti syna W. od 29.3.2020 doposiaľ mu vznikol dlh na výživnom v
sume 174,63 € voči oprávnenému synovi W.. Z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti súd upravil výšku

dlžného výživného za obdobie od 1.5.2016 doposiaľ v tom smere, že obžalovaný je povinný prispievať
na výživu minimálne sumou 30 % zo sumy životného minima. Súd udáva, že každý je povinný plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti aspoň v rozsahu minimálnom.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/57/2014 vyplynulo to, čo bolo preukázané aj v tomto konaní, že
obžalovaný ukončil pracovný pomer dňa 18.5.2015. Iné jeho majetkové pomery neboli zistené a preto

súd z hľadiska trestnoprávneho určil výživné v minimálnom rozsahu.

Súd ustálil zistený skutkový stav podľa § 122 ods. 13 Tr. zákona, v zmysle ktorého ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Súd má za to, že na základe takto zisteného skutkového stavu obžalovaný mohol a bol spôsobilý v
žalovanom období platiť výživné, a to v súdom určenej výške podľa rozsudku 16P/10/2010 a potom
minimálneho zákonného výživného. Minimálne zákonné výživné sa odvíja od sumy životného minima
a upravuje sa spravidla k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Čo sa týka žalovaného obdobia, od

1.5.2016 do 30.6.2017 bola výška minimálneho výživného 27,13 €. Od 1.7.2017 do 30.6.2018 bola suma
minimálneho výživného 27,32 € a od 1.7.2018 do 30.6.2019 suma 28,08 €. Od 1.7.2019 je minimálne
výživné vo výške 28,79 € a od 1.7.2020 v sume 29,42 €.

Súd podotýka, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť. Platenie výživného obžalovanému dovoľoval jeho príjem, o ktorý sa sám obral
a to dohodou o rozviazaní pracovného pomeru a navyše minimálne výživné je povinný platiť každý rodič
bez ohľadu na jeho možnosti a schopnosti.

Súdkonalvzmysle§358Tr.poriadkuvkonaníprotiušlému,nakoľkoobžalovanýjedlhodobovzahraničí,

jeho pobyt sa nepodarilo zistiť ani rozsiahlym zisťovaním, o trestnom stíhaní vie, nakoľko mu uznesenie
o vznesení obvinenia bolo riadne doručené a v prípravnom konaní bol riadne vypočutý.V konaní je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou oprávnenej, matky detí, ktorá uviedla, že si vyživovaciu
povinnosť za žalované obdobie vôbec neplní, nevie, kde sa obžalovaný nachádza, nie sú v kontakte.
Detinúdzounetrpelizdôvoduposkytovanéhonáhradnéhovýživného.Uvedenéjepotvrdenéajlistinnými

dôkazmi.

Keďže vina obžalovaného bola v konaní nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným
zo spáchania skutku popísaného vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný tak svojim konaním naplnil po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke skutkovú podstatu
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona účinného do
31.7.2019, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b/
Trestného zákona.

Predchádzajúce odsúdenie obžalovaného tunajším súdom sp. zn. 5T/213/2009 tiež pre prečin
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,3písm.b/Tr.zákona,ktorýmmuboluloženýtrestodňatia
slobody v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov, do 9.11.2015, súd vyriešil ako predbežnú
otázku a to, že sa v skúšobnej dobe osvedčil, a teda hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, preto súd
neaplikoval pri ustálení právnej kvalifikácie kvalifikačný znak, že už bol v predchádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch za takýto čin odsúdený.

Z konania obžalovaného jednoznačne vyplýva, že konal v úmysle podľa § 15 Tr. zákona, podľa názoru
súdu v úmysle nepriamom, nakoľko bol si vedomý, že má vyživovaciu povinnosť voči deťom, a teda
vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý

sleduje ochranu zákonného nároku na výživu zo strany rodičov. Uvedené je umocnené aj tým, že už bol
v minulosti dvakrát pre neplnenie si vyživovacej povinnosti právoplatne odsúdený.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených
v ustanoveniach § 31, § 34 a § 49 ods. 2 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť, nakoľko
posledné jeho odsúdenie vyriešil predbežnou otázkou o jeho zahladení. Vzhľadom k tomu, bola pre
súd určujúca výmera trestnej sadby od 1 až 5 rokov. S poukazom na dĺžku páchania trestného činu,
výšku výživného a osobu obžalovaného, jeho nezodpovedné správanie, súd mu uložil trest v trvaní 24

mesiacov podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým,
že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní
prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od

páchania trestných činov.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrhy obhajcu a prokurátora na vykonanie dokazovania
ohľadom vyžiadania nových správ, ktoré preukážu príjem obžalovaného, nakoľko tieto návrhy súd
považoval za nedôvodné, pretože pre trestnú zodpovednosť prečinu zanedbania povinnej výživy je

výška dlžného výživného irelevantná, dôležitý je najmä fakt neplnenia si vyživovacej povinnosti, nakoľko
opäť súd poukazuje na to, že každý je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na svoje
možnosti a schopnosti aspoň v minimálnej výške.Súd ešte dodáva, že do konania podľa § 256 ods. 3 Tr. poriadku nepripustil ako poškodenú O. T., ktorej
bolo v prípravnom konaní priznané postavenie poškodenej z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodiča
voči dieťaťu vzniká priamo zo zákona. Dlh obžalovaného na nezaplatenom výživnom teda nie je dlhom

zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti, preto osoba, vo
vzťahu ku ktorej bolo treba plniť výživné, nemá v trestnom konaní postavenie poškodeného.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od

jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.

Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj

vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak
trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.