Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. február 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611200577
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7611200577.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcov X/ R. T., W..

XX.XX.XXXX, F. W.É. C. XX E. X/ V. T., W.. XX.X.XXXX, F. W. C. XX, právne zastúpených advokátkou
JUDr. Danicou Holkovou, so sídlom Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej E. T., W..
XX.X. XXXX, F. W. C. XX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Jurajom Berčom, so sídlom Spišská Nová
Ves, Zimná 59, o určenie vlastníckeho práva a vecného bremena k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj iba ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
18.1.2011 pôvodne domáhali určenia, že k pozemku parcela registra C č. 339 v katastrálnom území W.
C. sa viaže vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez neho ako celok, a to
vlastníkmi pozemku parcela registra C č. 349 v katastrálnom území W. C..

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom

území (ďalej iba ako „k.ú.“) W. C., a to pozemkov parcela registra C č. 351,350, 349, ako aj pozemku
parcela registra C č. 338, na ktorom je postavená stavba - rodinný dom súpisné číslo 78, evidovaných
na LV č. XXX. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k. ú. W. C., a to pozemku parcela
registra C č. 355 a stavby na tomto pozemku - rodinného domu súpisné číslo 79, ako aj pozemkov
parcela registra C č. 352, 353, 354 evidovaných na LV č. XXX. Žalovaná je ďalej v katastri nehnuteľností
vedená ako výlučná vlastníčka pozemku parcela registra C č. 339 evidovaného na LV č. XXX (ďalej aj
iba ako „parcela č. 339“, alebo ako „pozemok“), ku ktorej nehnuteľnosti sa vzťahuje žaloba. Pozemok je

vo výlučnom vlastníctve žalovanej na základe rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/357/2002
a je vedený ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Pozemok slúži a stále slúžil ako prístupová
cesta jednak k pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalovanej parc. č. 355, ako aj k pozemku v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov parc. č. 349. Na pozemok je prístup z miestnej komunikácie.
Žalobca v 1. rade si z rozprávania otca pamätá, že približne na hranici pozemkov parc. č. 338 a parc.
č. 349 tiekol potok a na pozemku parc. č. 339 bol postavený most cez tento potok, cez ktorý sa bolo
možné pre oboch susedov pozemku dostať k svojim pozemkom: pre T. - starého otca a otca žalovanej,

ako aj pre R. T. - otca žalobcu v 1. rade. V W. C. bolo každému známe, že otec žalobcu v 1. rade a
starý otec žalovanej sa dohodli s Y. Š. (žil v rokoch 1904 - 1978), ktorý bol v určitom čase vlastníkom
terajšieho pozemku parc. č. 339, že budú používať tento Š. pozemok na prístup k svojim pozemkom.
Povolenie na prechod dal pán Š. aj p. V.. Každý vedel, že Y. Š. môže s týmto pozemkom plne disponovať,pretože jeho brat R. Š., ktorý bol pôvodne spoluvlastníkom tohto pozemku (terajšia parc. č. 339) mal
dať pred odchodom do Ameriky svoj podiel práve Y. Š.. Aj zo svedeckej výpovede p. H. na Okresnom
súde v Poprade vo veci pod sp. zn. 12C/357/2002 vyplýva, že keď došiel bývať do Obce W. C. v r.

1956 tak si pamätá, že T. a T. užívali spoločne pozemok parc. č. 339 pre prístup k svojim pozemkom.
Žalobcoviaďalejuviedli,žeajkeďpotokzanikolaterénsavyrovnal,ostalistavbyatopôvodnýrodičovský
dom žalobcu v 1. rade a hospodárske budovy, ktoré sú dodnes na tom istom mieste, aj nový rodinný
dom žalobcov. Nie je preto možné dostať sa koňmi alebo technikou na pozemok žalobcov parc. č.
349 a na ich nasledujúce pozemky za účelom ich obhospodarovania. To, že sa otec žalobcu v 1.

rade dohodol na práve prechodu a prejazdu cez pozemok už asi v roku 1949, ako aj jeho nerušené
užívanie je v obci známe, najmä u starších obyvateľov, ktorých žalobca navrhol vypočuť. Z dôvodu, že
žalobcovia a ich právni predchodcovia využívali svoje právo prechodu, pretože im patrilo, platil žalobca
v 1. rade aj daň z nehnuteľnosti Obci W. C.. Žalobcovia uviedli, že sa snažili vyriešiť vec mimosúdne,
a to návrhom žalovanej na uzatvorenie kúpnej zmluvy na polovicu pozemku, alebo zmluvy o zriadení
vecného bremena, avšak bezodplatne keďže im toto právo patrí. So žalovanou sa však dohodnúť nedá.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.5.2011 uviedla, že žaloba je
založená na nepravdivých informáciách a žiadala ju zamietnuť. Poukázala na to, že vlastníčkou parcely
č. 339 sa stala na základe rozsudku č. k. 12C/357/2002-100 z 1.3.2005, z ktorého vyplýva, že žalobca
v 1. rade nepreukázal právny titul, na základe ktorého pozemok užíva a ani vlastnícke právo k nemu.

Žalobca tiež v súdnom konaní sp. zn. 4C/875/1992 uviedol, že si nebude nárokovať na tie parcely, ktoré
užíva ona. Ďalej žalovaná uviedla, že z miestnej komunikácie sa vždy chodilo iba do domov. Na záhrady
sa chodilo cez spoločný vchod, ktorý sa nachádzal nad pozemkom p. M.. Dohodu s pánom Š., na ktorú
žalobcovia poukázali označila za lož, pretože od predchodcu jej nehnuteľnosti, pána R. I. vie, že jeho
otec Y. I. si ešte s otcom Y. Š. vymenili roľu za parcelu č. 339. Bolo to tak povedané aj pri predaji

nehnuteľnosti otcovi žalovanej. Jej nebohí rodičia to nepotrebovali riešiť. Oni nikomu chodiť nebránili
keď v minulosti sa tak chodilo a žiadne ploty neboli. Právo, ktorého sa žalobca domáha mu nepatrilo ani
v minulosti a nepatrí mu ani teraz. Uviedla, že svedok p. H., na ktorého výpoveď žalobcovia poukázali,
vypovedal, že pozemok od cesty k domu užíval aj p. T., ktorý odbočoval z pozemku doľava (t.j do dvora,
nie na záhradu), cez dvor chodili všetci ľudia z dediny, bol to stav do roku 1956 (nie od r. 1956), potom

tam už svedok nebýval, preto nevedel ako to bolo ďalej. Aj pani Y. V., C.. U. v konaní vypovedala, že
parcela č. 339 bola stále prístupovou cestou k domu žalovanej. Na súde sa tiež vyjadrovali Y. Y., C.. Š.
a dcéry po nebohej E. S., C.. Š., s ktorými sa žalovaná vysporiadala.

4. Podaním zo dňa 18.1.2012 žalobcovia navrhli zmenu žaloby tak, aby súd určil, že žalobcovia sú

vlastníkmi parcely č. 339/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 84 m2 a súčasne určil, že k parcele
č. 339/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2 sa viaže vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu a prejazdu ako celku vlastníkmi parcely č. 349. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením č. k.
4C/10/2011-110 zo dňa 22.2.2012.

5. Zmenu žaloby žalobcovia odôvodnili tým, že v priebehu celého konania tvrdili, že majú za to, že
do parcely č. 339 bola pojatá aj časť ich parcely mpč. 173, zapísanej vo vložke č. XXX k. ú. W. C.,
pretože si boli vedomí toho, že im určitá časť nehnuteľnosti patrí aj za ich rodinným domom, teda že im
patrí časť prístupovej cesty. V dôsledku toho si dali v priebehu konania vypracovať znalecký posudok
znalcom v odbore geodézia a kartografia K.. E. M.. Z tohto znaleckého posudku je zrejmé, že parcela

č. 339, ku ktorej bolo určené vlastnícke právo žalovanej bola vytvorená 43 % z pozemnoknižnej parcely
mpč. 176 zapísanej vo vložke č. XXX a 57 % z parcely mpč. 173 zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. W.
C.. Znalec konštatoval, že geometrický plán použitý na zápis rozsudku Okresného súdu Poprad sp.
zn. 12C/357/2002 vykazuje nesprávny právny stav, vychádzal z nesprávnych vlastníckych vzťahov, v
dôsledku čoho žalobcovia ako vlastníci väčšej časti týmto geometrickým plánom novovytvorenej parcely

č. 339 neboli účastníkmi tohto konania. Tento posudok potvrdzuje to, čo neustále v konaní hovorili, že
za domom boli vlastníkmi určitej časti pozemku, ktorá z neznámych dôvodov bola zahrnutá do teraz
existujúcej parcely č. 339 k. ú. W. C.. Súčasťou posudku K.. M. je aj geometrický plán, ktorý rozdeľuje
parcelu č. 339 podľa výmer pôvodných mpč. na parcely č. 339/1 a 339/2. Pri takomto rozdelení parcely
by sa vytvorili dve užšie parcely a preto žalobcovia naďalej trvajú na určení práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu prechodu a prejazdu cez parcelu č. 339/1.

6. Žalovaná sa k zmene žaloby vyjadrila písomne podaním zo dňa 28.3.2012. Uviedla, že žalobcovia
odvodzujú svoje vlastnícke právo k novovzniknutej parcele C-KN č. 339/2 o výmere 84 m2 z tvrdeníuvedenýchvznaleckomposudkusváhoulistinnéhodôkazuč.14/2011K..E.M..Zmenenýžalobnýnávrh
možno zároveň chápať ako späťvzatie časti pôvodnej žaloby o určenie vecného bremena k pozemku
dnes označenému ako parcela C-KN č. 339/2 o výmere 84 m2. Namietala prekážku rozhodnutej veci,

nakoľko Okresný súd Poprad v konaní sp. zn. 12C/357/2002 právoplatne určil vlastnícke právo k parcele
C-KN č. 339, k. ú. W. C. o výmere 147 m2, a teda rozhodol aj o tej časti parcely, ktorú žalobcovia dnes
označujú ako parcelu č. 339/2 o výmere 84 m2. Znalecký posudok nijako neodôvodňuje to, ako mali
žalobcovia vlastnícke právo čo i len k časti dnešnej parcely C-KN 339 nadobudnúť. Celkom určite ho
nemohli nadobudnúť vydržaním, keďže žalobca v 1. rade aj jeho otec R. T. na pojednávaní vedenom

Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 4C/875/1992 dňa 10.7.1992 prehlásili, že si nikdy nerobili
nárokynatienehnuteľnosti,ktoréužívažalovanáazapredpokladu,žesibudeurčovaťvlastníckeprávok
nehnuteľnostiam, ktoré užíva, budú s jej návrhom súhlasiť, pretože je pravdou, že žalovaná v súčasnosti
nehnuteľnosti užíva ako svoje, keďže sa s vlastníckymi účinkami v minulosti rozdelili. Žalobcovia si
minimálne od 10.7.1992 boli vedomí toho, že nie sú vlastníkmi parcely C-KN č. 339 o výmere 147 m2.
Geometrický plán T. C.Á. č. 189/1997, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie a zápis vlastníckeho práva

v prospech žalovanej bol úradne overený a žalovaná nemala žiadnu pochybnosť o jeho korektnosti.
Žalobca v 1. rade mal vedomosť o tom, čo bolo predmetom konania Okresného súdu Poprad sp.
zn. 12C/357/2002, keďže v ňom bol vypočutý ako svedok. Mal možnosť do konania vstúpiť na strane
žalobcu, čo nevyužil. Zrejme akceptoval to, čo tvrdil dňa 10.7.1992. Žalobkyňa preto navrhla žalobu
zamietnuť a konanie v časti o určenie vecného bremena k pôvodnej parcele č. 339 prevyšujúcej výmeru

novovzniknutej parcely 339/1 zastaviť.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím sporových strán, výsluchom navrhnutých svedkov,
oboznámením sa so stranami predloženými listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním, ohliadkou
na mieste samom, oboznámením pripojených spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

4C/875/1992 a Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/357/2002 a zistil nasledovné:

8. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k. ú. W. C. zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX, a to pozemkov parcelné č. 352, 353, 354 a 355 a stavby - rodinného domu súpisné č. 79 na parcele
č. 355, ktoré vlastníctvo nadobudla titulom dedenia. Žalovaná je tiež výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti,

pozemku parcelné č. 339 o výmere 147 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré vlastníctvo nadobudla
rozhodnutím Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/357/2002 o určení vlastníckeho práva vydržaním.

9. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. W. C. zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, a to pozemkov parcelné č. 338, 349, 350, 351 a stavby - rodinného domu súpisné

č. 78 na parcele č. 338. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 4C/875/1992 o určení vlastníckeho práva vydržaním.

10. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.10.2011 (pred zmenou žaloby) uviedol,
že parcela č. 339 je situovaná vedľa jeho domovej parcely č. 338. Na svoje parcely č. 349, 350 a 351,

ktoré obhospodaruje sa môže dostať pešo z domovej parcely č. 338, avšak technikou sa na ne inak
ako cez parcelu č. 339 dostať nemôže. Parcela č. 339 bola užívaná mnohými občanmi obce W. C.,
pretože ide o dlhú úzku parcelu, ktorá slúžila na prechod k ostatnej poľnohospodárskej pôde, ktorú
vlastnili aj iní občania napr. I., U., V. E. Š.. V minulosti sa jeho otec dohodol so Š., ktorý bol jedným zo
spoluvlastníkov parcely č. 339, ale aj s otcom žalovanej, že môžu cez túto parcelu prechádzať. Stalo sa

tak okolo r. 1949, ale takto sa cez parcelu prechádzalo už aj skôr. Otec žalovanej sa priženil do domu,
v ktorom neskôr býval, ku F., ktorí tiež parcelu č. 339 užívali. Nevedel uviesť, či otec žalovanej takto
parcelu užíval ako vlastník, alebo či tiež mal cez ňu dohodnuté právo prechodu. Z uvedeného vyplýva,
že nielen T. prechádzali cez túto parcelu na základe súhlasu pôvodného vlastníka Š., ale aj iní občania
obce. Aj v súčasnosti tieto rodiny cez túto parcelu prechádzajú, ale žalobu nedávali pretože žalovaná

im v tom nebráni. Jemu však bráni, a to od minulého roku, dovtedy bolo právo prechodu cez parcelu
č. 339 bezproblémové.

11. Po zmene žaloby, na pojednávaní dňa 26.4.2012 žalobca v 1. rade vypovedal, že sa cíti byť
vlastníkom časti parcely č. 339, pretože táto je vytvorená aj z parcely mpč. 173 zapísanej vo vložke č.

XXX, kde spoluvlastníkom celej parcely bol jeho otec R.. Cíti sa byť vlastníkom týchto nehnuteľností
z dôvodu, že po otcovi túto parcelu mpč. 173 užíval, pretože ju od neho získal neformálnym darom.
Boli piati súrodenci a otec peniaze rozdelil medzi štyroch a jemu dal namiesto výplaty parcelu mpč.
173 pri dome. Ako najstarší syn býval spolu s otcom a do konca 80-tych rokov časť parcely č. 339,ktorá vlastnícky patrila otcovi, užívali spoločne. V konaní sp. zn. 4C/875/1992 si vyporiadaval vlastníctvo
k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré užíval. Nevyporiadaval si vlastníctvo k parcele č. 339, hoci si bol
vedomý, že v nej má podiel, pretože cez ňu chodili aj iní ľudia, vrátane spoluvlastníkov a nechcel nikomu

robiť problémy. Domnieval sa, že táto parcela zostane voľným prechodom. Vec začal riešiť podaním
žaloby až potom, čo mu žalovaná začala v prechode brániť. Už v konaní sp. zn. 12C/357/2002 vypovedal
akosvedokatvrdil,žeajontútoparceluužívalažemučasťznejvlastníckypatrí.Bolsivedomýtoho,žev
parcele č. 339 má podiel. Obecný úrad ho ako spoluvlastníka vyzval na platenie dane a daň aj platil. Jeho
otec zomrel v roku 1994 a prebehlo po ňom dedičské konanie, v ktorom bola prejednaná aj nehnuteľnosť

zapísaná vo vložke XXX. Dedičské rozhodnutie má doma. Ohľadne užívania parcely č. 339 neboli nikdy
problémy, pretože každý, kto cez ňu potreboval prejsť, tak prešiel a nikto nikomu v prechádzaní nebránil.
Právo prechodu chce zriadiť aj po zmene žaloby, pretože počíta s tým, že žalobkyňa si v prípade, že
žalobe bude vyhovené, dá tiež zriadiť vecné bremeno k novovytvorenej parcele č 339/2, ktorú bude
vlastniť on. Ak by mu odporkyňa v prechode nebránila, nebol by podával žiadnu žalobu. Žalobca tiež
vypovedal, že keď sa v konaní sp. zn. 4C/875/1992, v ktorom si vyporiadaval vlastnícke právo vyjadril

tak, že žalovanej nebude brániť vo vyporiadaní a získaní vlastníckeho práva k tým parcelám, ktoré užíva,
nemyslel tým parcelu č. 339, pretože táto parcela bola používaná ako prístupová cesta k jeho domu,
k domu žalovanej a k pivniciam, ktoré sa v blízkosti nachádzajú. Namieta celé rozhodnutie Okresného
súdu Poprad sp. zn. 12C/357/2002, pretože parcela č. 339 bola vytvorená aj z parcely, ktorú vlastnil jeho
otec a on ani iní jeho dedičia neboli účastníkmi konania. Účastníkmi konania však boli dedičia po Š.,

ktorý mal vlastniť parcelu č. 176 zapísanú vo vložke XXX, hoci dedička Y. Y. C.. Š. ešte pred sporom,
v roku 1995 predala celý svoj majetok K.. V.. On bol v konaní vypočutý iba ako svedok, bol vypočutý
v domácom prostredí, predvolanie nedostal a nevedel v akej veci to bolo. Nedostal ani žiadne súdne
rozhodnutie. Žalobca napokon uviedol, že jeho manželka sa tiež cíti byť vlastníčkou parcely č. 339,
pretože jeho otec im ju daroval spoločne. Žalobca potvrdil, že cez parcelu 339 chodieval do bodu A tak,

ako je to zakreslené v znaleckom posudku K.. M. .

12. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.10.2011 (pred zmenou žaloby) uviedla, že
žalobcoviavlastníckeprávokparceleč.339nevydržali.Žalobcoviapoužívaliparceluč.349akozáhradu,
parcela č. 350 bola ornou pôdou a parcela č. 351 lúkou. Do záhrady nikdy nechodili, bola zatrávnená,

nebola obhospodarovaná. Na parcelu č. 350, ktorú orali spoločne, sa chodilo cez päť záhrad, ktoré
susedili s parcelami č. 352 a 353, pričom žalobcovia chodili na ich parcelu č. 350 cez ich (žalovanej
rodiny) záhrady. T., jej právni predchodcovia získali vlastnícke právo k domovým parcelám a priľahlým
nehnuteľnostiam formálnou kúpnou zmluvou od I. a bolo im aj zapísané. Vlastnícke právo k parcele
č. 339 nadobudli neformálnou zmluvou. Práve I. chodievali na svoje nehnuteľnosti cez parcelu č. 339,

a to preto, že vlastnícke právo k tejto parcele neformálne nadobudli od Y. Š.. Cez parcelu č. 339 sa
nikdy nechodilo, nechodil tam ani právny predchodca žalobcu, ani žalobca. K tvrdeniu žalobcu, že cez
parcelu č. 339 chodievali aj V., U., žalovaná uviedla, že blízko parcely č. 339 sa nachádzali tri pivničky,
ktoré užívali U., Š. E. V.. K týmto pivničkám tieto rodiny chodievali jedenkrát do roka cez parcelu č.
339 na základe toho, že im to dovolil jej otec. Ten sa cítil byť vlastníkom tejto parcely na základe

toho, že ho tak informoval I., od ktorého kúpili dom a priľahlé parcely. Uviedla tiež, že v roku 1967 sa
robilo v obci mapovanie a zapisovali sa jednotliví vlastníci parciel do evidencie nehnuteľností. Keď sa
pracovníci evidencie nehnuteľností pýtali otca žalobcu komu majú napísať parcelu č. 339, otec žalobcu
sa vyjadril „nech to napíšu na môjho R.“ t.j. na žalobcu v 1. rade, s čím kategoricky nesúhlasila vtedy
žijúca spoluvlastníčka V. Š.Š..

13. Na pojednávaní dňa 26.4.2012 (po zmene žaloby) žalovaná uviedla, že má za to, že v konaní
sp. zn. 4C/875/1992, v ktorom si žalobcovia vyporiadavali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
užívajú, bola pri vyhotovení geometrického plánu zohľadnená tá skutočnosť, že práve z parcely mpč.
173 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX boli vytvorené tie parcely, ku ktorým sa navrhovatelia

určenia vlastníckeho práva domáhali a žiadny zbytok z parcely mpč. 173 čo do výmery 84 m2 pre
prechod medzi domami t.j. na vytvorenie parcely č. 339 neostal. Parcela č. 339 bola riadne vysporiadaná
a námietky žalobcov nie sú dôvodné. Zotrvala na svojej prvej výpovedi, že žalobcovia cez parcelu č. 339
vôbec nechodili a chodili k nehnuteľnostiam tak, ako to uviedla ona. V roku 1996 keď si od Š. odkupoval
nehnuteľnosti K.. V., bolo žalobcovi na obecnom úrade v rámci stavebného konania povedané, že nemá

v parcele č. 339, ktorá vznikla v r. 1966 po THM žiaden podiel.

14. Žalovaná v priebehu konania opakovane, naposledy aj na pojednávaní dňa 10.1.2019 poukázala
na to, že parcela žalobcov č. 338 je vytvorená z mpč. 172 a 173. Parcela mpč. 172 sa pritom dedilatak, že polovica išla matke žalobcu Y. C.. S. a druhá polovica išla na mal. R. F., ktorý bol bratom matky
žalovanej Y.Á.K. T., C.. F., po ktorej je dedičkou žalovaná. Žalobcovia teda majú v ich súčasnej parcele
č. 338 aj časť toho, čo vlastnícky patrilo žalovanej, v súčasnosti to zodpovedá výmere 250 m2. Došlo k

tomu podvodom, zneužitím právomoci žalobcu, ktorý bol vtedy predsedom MNV W. C.. Svoje vlastníctvo
žalovanápreukazovaladodatkomkdedičskémukonaniu.Poukázalatiežnaskutočnosť,žeprimapovaní
v roku 1967, z ktorého vznikla mapa THM, podľa ktorej sa robili geometrické plány, pôsobil otec žalobcu
v 1. rade ako figurant a uviedol užívací vzťah k parcele č. 339 vo svoj prospech. V tom čase to bolo
vedené pod evidenčným listom č. 51, čomu zodpovedalo 69 m2. Jej užívací vzťah bol vedený pod

evidenčným listom č. 49 na matku T., C.. F., a to vo výmere 70 m2. O uvedenom predložila potvrdenie
Obce W.É. C. zo dňa 7.8.2018 týkajúce sa tohto užívacieho vzťahu k parcele č. 339. Išlo iba o užívací
vzťah a žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi tejto parcely. V skutočnosti žalobca túto parcelu neužíval,
užívací vzťah si dal zapísať účelovo, aby mohol túto parcelu získať. Žalovaná uviedla, že jej vlastníctvo
k parcele č. 339 bolo vysporiadané rozsudkom okresného súdu v roku 2005 a tiež tým, že X. V. - sirote
po E. S. rod. Š. vyplatila na základe dohody za parcelu č. 339 sumu 30 Eur, pretože táto bola vytvorená

z parcely mpč. 176. Formálne sa k parcele inak ako vydržaním dostať nedalo. O vyplatení sumy 30 Eur
tejto osobe žalovaná predložila poštový poukaz zo dňa 21.6.2011. Žalovaná tiež predložila fotografiu,
ohľadne ktorej uviedla, že je vyhotovená nad parcelou žalobcov č. 351, pod ktorou sú ešte parcely
žalobcov č. 350 a 349, na ktorej je vidieť preoranú medzu, ktorú mal preorať práve žalobca v 1. rade, aby
sa vedel dostať na svoje pozemky. Žalobcovia teda majú prístup k pozemkom aj autami zabezpečený

zhora cez družstevné pozemky.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Vec sp. zn. 4C 875/1992 bolo zistené, že
predmetom tohto konania, v ktorom žalobcom bol R. T. s manželkou V. (súčasní žalobcovia) a
žalovanými boli okrem iných aj R. T. (otec súčasného žalobcu) a E. T. (súčasná žalovaná), bolo

určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov ako bezpodielových spoluvlastníkov (titulom vydržania)
k nehnuteľnostiam parc. č. EN 338 - dom súp. č. 78 s dvorom, zastavaná plocha o výmere 1019 m2,
parc. č. EN 349 - záhrada o výmere 865 m2, parc. č. EN 350 - orná pôda o výmere 953 m2, parc.
č. EN 351 - lúka o výmere 232 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 11952997/266-91
zo dňa 30.9.1991 z mpč. 172 zapísanej vo vložke XXX a LV XXX, mpč. 173 zapísanej vo vložke

XXX, mpč. 174 zapísanej vo vložke XX E. XXX a z mpč. 175 zapísanej vo vložke XXX a LV XXX k.ú.
W. C.. Žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené a teda bolo určené, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností titulom vydržania vlastníckeho práva. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 22.10.1992. Žalobcovia v žalobe uvádzali, že pozemnoknižný stav nie je usporiadaný
a nezodpovedá skutočnému vlastníckemu právu. Predmetné nehnuteľnosti vrátane parc. EN č. 339 v

skutočnosti nadobudol dedením žalovaný R. T. a jeho manželka neb. Y. (rodičia žalobcu), ktorí ich v r.
1958 neformálne darovali žalobcom, ktorí týmto vstúpili do ich užívania a v takomto rozsahu ich užívajú
vo vedomí, že im vlastnícky patria, v užívaní ich nikto neruší a priebeh hraničných čiar zo všetkých
strán nie je sporný. Na pojednávaní konanom v danej veci dňa 10.7.1992 sa žalovaná E. T. vyjadrila,
že s návrhom žalobcov súhlasí v tom prípade, že žalobca a žalovaný v 1. rade (R. T. E. R. T.), ktorí

údajne figurujú ako spoluvlastníci k nehnuteľnosti, ktorú užíva žalovaná a ktorej je spoluvlastníčkou,
budú súhlasiť s jej návrhom na určenie vlastníckeho práva keď si toto právo bude uplatňovať. Na to
R. T. E. R. T. zhodne prehlásili, že si nikdy nerobili nároky na tie nehnuteľnosti, ktoré užíva žalovaná
a za predpokladu, že si ona bude určovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré užíva, budú s jej
návrhom súhlasiť, pretože je pravdou, že žalovaná v súčasnosti nehnuteľnosti užíva ako svoje, keďže

sa s vlastníckymi účinkami v minulosti rozdelili. Na pojednávaní v danej veci konanom dňa 21.7.1992
žalovaná E. T. vo svojej výpovedi opätovne podmienila súhlas s návrhom žalobcov s plnením sľubu,
ktorý R. T. E. R. T. dali na pojednávaní dňa 10.7.1992 ohľadom vyporiadania právnych vzťahov k tým
parcelám, ktoré ona užíva. Trvala na tom, aby to bolo uvedené aj v rozsudku vo veci. Uviedla ďalej, že
inak by mala námietky pri určení vlastníckeho práva k parcele č. 339, ktorej sa žaloba netýka, pretože

ide o spoločný dom (správne pravdepodobne dvor - poznámka súdu) a je pravdou, že v minulosti došlo
k rozdeleniu pôvodných parciel medzi spoluvlastníkov. Preto tú časť, ku ktorej sa domáhajú určenia
vlastníckeho práva navrhovatelia, užíval žalovaný R. T. a ďalej ich užívajú žalobcovia, a to od r. 1963.
Uviedla tiež, že majú navzájom susedské spory, ktoré sa ale netýkajú hraníc, ale zamákania jej pozemku
v dôsledku činnosti žalobcov.

16. Podľa geometrického plánu č. 11952997/266-91 organizácie J. L.Á. W. U. vyhotoveného dňa
30.9.1991 R.. F. a úradne overeného, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Okresného súdu Spišská
Nová Vec v konaní sp. zn. 4C/875/1992, má novovytvorená parcela č. 338 (dom a dvor) výmeru 1.019m2 a bola vytvorená z PK parcely č. 172 zapísanej v PK vložke č. XXX o výmere 507 m2 a z PK parcely č.
173 zapísanej v PK vložke č. XXX o výmere 512 m2. V predmetnom geometrickom pláne je zakreslená
aj parcela č. 339, ku ktorej sa žalobcovia určenia vlastníckeho práva nedomáhali.

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/357/2002 bolo zistené, že predmetom
konania bolo určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne E. T. (v tomto konaní žalovanej), titulom
vydržania, k nehnuteľnosti parc. č. 339 - zastavaná plocha o výmere 147 m2 v k.ú. W. C. vytvorenej
geometrickým plánom č. 33981540-1/97 geodeta T. C. vyhotoveného dňa 15.6.1997 a overeného K..

N. M. dňa 20.8.1997. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 12C 357/2002-100 zo dňa 1.3.2005,
právoplatným 24.5.2005, ktorým súd žalobe vyhovel, teda určil, že E. T.V. je vlastníčkou parcely č. 339.
Podľa odôvodnenia žaloby parcela č. 339 bola zameraná geometrickým plánom T. C. zo dňa 20.8.1997
a vznikla odčlenením z parcely mpč. 176 pôvodne vedenej v pkn. záp. č. XXX k.ú. W. C.. Táto parcela
predstavuje prístupovú komunikáciu k domu žalobkyne. Podľa zápisu v pkn. záp. č. XXX sú ako vlastníci
predmetnej mpč. vedení Y. Š. v podiele 1, R. Š. v podiele 1/6, Y. Š. v podiele 1/6 a Y. Š. v podiele

1/6. Y. Š. ako pôvodný pozemnoknižný vlastník zomrel a jeho podiel zdedili v dedičskom konaní D
382/78 Y. Y., C.. Š., E. S. E. X. S.. E. S. zomrela, v dedičskom konaní neboli pozemky vedené v pkn.
zápisnici č. XXX prejednané. R. Š. E. Y. Š. nadobudli svoje podiely titulom dedenia v r. 1943. Obaja
sa asi od r. 1945 zdržujú v Amerike na neznámom mieste. Parcelu 339 užívali ako prechod k domu už
právni predchodcovia žalobkyne, t.j. stará matka Y. F., C.. H. od r. 1922, následne rodičia žalobkyne

Y. E. Y. T., C.. F. od r. 1953 a od r. 1979 ju užíva žalobkyňa. Právni predchodcovia aj žalobkyňa ju
užívali dobromyseľne a nikdy v minulosti nemali ohľadne jej užívania spor. Žalobkyňa na pojednávaní
2.3.2004 vypovedala, že parcelu 339 užíval ako prechod k svojej nehnuteľnosti R. I., od ktorého v r.
1953 odkúpili nehnuteľnosť rodičia žalobkyne. Právni predchodcovia žalobkyne nadobudli parc. 339
zrejme zámennou zmluvou. Svedkyňa Y. V., C.. U. v konaní vypovedala, že v obci žila do r. 1970 a

vie, že parcelu 339 užíval najprv p. I. a neskôr rodina T.. Domnieva sa, že v čase jej odchodu z obce
parcela patrila T., ktorí ju aj užívali ako prístupovú cestu k nehnuteľnosti. P. T. mal zriadený východ do
tohto prechodu, ktorý zrušil, postavil si tam dom a k svojej nehnuteľnosti užíva iný prístup. Prechod
užívali aj vlastníci pivníc a to rodina svedkyne, V. E. Š.. Časom si však k pivniciam každý zriadil iný
prístup. Svedok Y. Y., starosta Obce W. C. v konaní vypovedal, že pozná pomery v obci a že parcela

339 predstavuje od nepamäti prístup k parcelám, ktoré t.č. užíva žalobkyňa a jej predchodcovia. Obec
má spracovaný súpis parciel, ktorý používa pre vyrubovanie daní z nehnuteľností spolu s ich výmerami.
Ohľadne spoluvlastníctva k parc. 339 sa vyjadriť nevedel. Svedok Y. H. vypovedal, že pozemok od cesty
k rodinnému domu rodičov žalobkyne užívali jednak oni, jednak p. T., ktorý z neho odbočoval doľava
a jednak U., ktorí odbočovali doprava. Do spoločných pivníc chodili aj ďalší ľudia. Taký bol stav do r.

1956, kedy sa svedok z obce odsťahoval a o ďalšom užívaní nemá vedomosť. V konaní vypočutý svedok
R. T. (žalobca v 1. rade v tomto konaní) vypovedal, že parcela č. 339 je v spoločnom vlastníctve jeho,
žalobkyne (E. T.) a R. V.. Svedok túto cestu vždy užíval ako prístupovú cestu k záhrade a užíva ju aj
v súčasnosti. Vždy ju považoval za spoločné vlastníctvo jeho a susedov. Nesúhlasil, aby sa žalobkyňa
stala výlučnou vlastníčkou tejto cesty, pretože cestu jeho rodina vždy využívala na prechod k záhrade aj

k stodole a na základe toho sa cíti byť jej spoluvlastníkom. Podľa správy Obecného úradu W. C. zo dňa
17.1.2005 podanej v konaní má R. T. prístup k nehnuteľnostiam aj cez parcelu č. 338 priamo z hlavnej
cesty. K pozemkom (záhrada) má možný prístup aj cez pozemky, ktoré sú v užívaní PD W. C.. Daň z
nehnuteľnosti z parcely č. 339 platia obaja vlastníci, R. T. E. E. T.. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
žalobkyňa preukázala, že bola po zákonom stanovenú dobu oprávnenou držiteľkou nehnuteľnosti, ktorá

môže byť predmetom vlastníctva a na základe vydržania sa stala jej vlastníčkou. Právni predchodcovia
žalobkyne nehnuteľnosť nadobudli na základe zámennej zmluvy bez vyznačenia tejto skutočnosti v
evidencii nehnuteľností. Oprávnenosť držby nebola v konaní spochybnená. Aj keď svedok R. T. v konaní
uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť užíval aj on, nepreukázal právny titul, na základe ktorého ju užíva,
ani vlastnícke právo k nej.

18. Z geometrického plánu vyhotoveného dňa 6.6.1986 p. C., úradne overeným dňa 30.6.1986 Krajskou
správou geodézie a kartografie v Košiciach, Strediskom geodézie Spišská Nová Ves, ktorý v konaní
predložila žalovaná (tento GP bol použitý pri vyporiadaní nehnuteľností K.. V.) vyplynulo, že je na ňom
zakreslená aj parcela č. 339, t.j. táto v tom čase fakticky existovala.

19. Z čestného prehlásenia Y. Y., W.. XX.X.XXXX U. W. C., dcéry Y. E. V. Š. zo dňa 23.7.1999,
podpísaného na obecnom úrade vyplynulo, že parcela EN č. 339 a časť parcely EN 341/1 stále boliprístupovou cestou k rodičovskému domu č. 79 pre E. T. E. Y. C., ako aj ich predchodcov - nebohých
rodičov Y. T. E. Y. T., C.. F. a babky Y. F., C.. H..

20. Svedkyňa E. V., C.. V., vzdialená príbuzná žalobkyne, na pojednávaní dňa 3.11.2011 uviedla, že
podľa nej je parcela č. 339 prístupovou cestou. Svedkyňa sa domnievala, že vlastníkom tejto parcely
je Š., T. a žalobca v 1. rade. Parcela bola užívaná tak, že sa cez ňu chodievalo ako cez prístupovú
cestu. Chodievali tam aj žalobcovia, ktorí ju používali ako prechod do stodoly a na záhradu. Aj jej rodičia,
t.j. rodina V. chodila cez túto parcelu, pretože v blízkosti mali podzemnú pivnicu, kde mali uskladnené

plodiny. Ako prechod k svojej parcele ju využívala aj rodina U.. Parcela sa používala nielen na peší
prechod, ale chodili tam aj povozy, napr. keď U. vozila drevo, tiež tam chodil aj traktor. Žalobcovia
túto parcelu potrebujú, pretože technikou t.j. vozom, autom nie je na ich parcely iný prechod. Peši sa
žalobcovia na svoje parcely dostanú aj iným spôsobom. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť dokedy sa
parcela takým spôsobom využívala. Jej rodina cez ňu chodieva aj teraz keď idú pokosiť vrch podzemnej
pivnice,niekoľkokrátdoroka.Žalobcoviakonkrétnevyužívaliparcelu339podľatoho,akositovyžadovali

sezónne práce napr. zemiaky sadiť, vyberať, kosiť trávu, vyberať zeleninu. Cez túto parcelu chodievali
tak, ako to bolo potrebné. Nikdy na svoje pozemky nechodievali inak, iba cez túto parcelu.

21. Svedok U. V., vzdialený príbuzný žalobcov, na pojednávaní dňa 3.11.2011 uviedol, že je manželom
užvypočutejsvedkyneE.V.,C..V..DoW.C.saprisťahovalpred27rokmi.Vedomostioužívaníparcelyč.

339 má po dobu týchto 27 rokov. Od svojho svokra R. V.Á. počul o dohode medzi vlastníkmi tejto parcely
a žalobcami, na základe ktorej mohli nielen žalobcovia túto parcelu užívať tak, že cez ňu prechádzali.
Táto parcela sa užívala vlastníkmi susediacich pozemkov spoločne vrátane žalobcov, ktorí sa takto
dostávali k stodole, do ktorej zvážali seno a k záhrade, na ktorej pestovali poľnohospodárske produkty.
Iným spôsobom sa žalobcovia k stodole a záhrade nevedia dostať. Cez parcelu chodila aj rodina U.,

rodina V. (svokrovci svedka) a rodina V.C., pretože v blízkosti parcely boli umiestnené pivnice, ku ktorým
sa chodilo cez túto parcelu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto bol vlastníkom tejto parcely v minulosti.
Žalobcovia cez ňu chodievali s tým, že si mysleli, že môžu, pretože zrejme sa dohodli s predchádzajúcimi
vlastníkmi. Nevedel sa vyjadriť dokedy žalobcovia cez túto parcelu chodili. Svedok uviedol, že vypovedal
aj vo svoj prospech, bolo by dobré keby mohol do budúcna aj on túto parcelu využívať, pretože potrebuje

zemiaky do pivnice nosiť. Teraz chodí do pivnice komplikovanejším spôsobom, pretože na parcele je
rigol, ktorý vykopala žalovaná.

22. Svedok K.. X. V., bez príbuzenského pomeru k stranám na pojednávaní dňa 3.11.2011 vypovedal,
že je vlastníkom parcely, ktorá bezprostredne nadväzuje na parcelu č. 339. Svoju parcelu získal v roku

1984 na základe neformálnej kúpnej zmluvy od p. Y. (rod. Š. poznámka súdu). Právne si dal vlastníctvo
do poriadku až v roku 1995, pretože išlo o nevysporiadané pozemky. Svoju parcelu teda užíval od roku
1984 a pozná užívací režim parcely č. 339. Táto parcela slúžila v minulosti ako prístupová cesta, ktorú
používali vlastníci susediacich pozemkov, a to rodina U., V. (v súčasnosti V.) a aj žalobcovia. Mali v
blízkosti parcely 339 umiestnené podzemné pivnice, do ktorých bol prístup iba cez parcelu 339. Potvrdil,

že v minulosti žalobcovia cez túto parcelu prechádzali, bol cez ňu vstup na ich parcely, na ktorých sa
nachádzala stodola a záhrada. Z druhej strany sa na parcely žalobcov nedá dostať z dôvodu asi 5
metrového prevýšenia. V minulosti žalobcovia cez túto parcelu prechádzali vozíkom, keď viezli zemiaky,
ale aj vozmi, na ktorých vozili väčšinou seno. Nevedel sa vyjadriť dokedy žalobcovia cez parcelu 339
prechádzali, ale vie, že to obmedzili pre problémy so žalovanou. Svedok uviedol, že so žalovanou nie

je v dobrom vzťahu, robila mu problémy keď realizoval stavbu. V tom čase, bolo to v roku 1995, bola
žalovaná v rozhodnutí citovaná ako spoluvlastníčka parcely.

23. Svedkyňa Y. C., C.. T., sestra žalovanej na pojednávaní dňa 3.11.2011 uviedla, že parcela č. 339
je vchodovou parcelou do ich domu (domu v spoluvlastníctve so žalovanou poznámka súdu). Dom

s domovou parcelou kúpili od predchádzajúceho vlastníka I., ktorý mal už vtedy túto parcelu s jej
vlastníkom Š. vysporiadanú. Už I. ako predchádzajúci vlastník nehnuteľností, ktoré od neho oni odkúpili,
užíval parcelu č. 339 ako svoju. Žalobcovia nikdy neužívali parcelu 339 tak, že cez ňu prechádzali, ale
na svoje parcely - záhradu a stodolu, sa dostali zhora od družstevného, pričom museli prejsť tri parcely,
ktoré vlastnil I., U. E. T.. Takto sa dostali na svoje parcely aj vozom, pretože to bol spoločný vchod pre

všetkých troch. Tento spoločný vchod bol na záhrade hore pod medzou. Tvrdenie žalobcov, že chodievali
cez parcelu 339 nemôže byť pravdivé, pretože je tam breh a svah a s traktorom by sa tam chodiť nedalo.
Dokonca predtým dávnejšie tam bol potok a cez túto parcelu 339 prechod možný nebol. Navrhovatelia
sa dostali do svojho dvora cez stodolu keď ju otvorili. Na dvor sa dostali z domovej parcely. Je pravdou,že vlastníci susediacich parciel, ktorí mali v blízkosti parcely 339 pivnice, a to U. E. V. cez parcelu č. 339
prechádzali vtedy, keď do pivnice doviezli zemiaky. Po zemiaky chodili už inou cestou, cez Š. dvor, kde
mali vchod. Keď Š. zomrel, dom ostal neobývaný, potom tam už nikto nechodieval.

24. Svedok T. S., bratranec žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa 5.6.2015 vypovedal, že v C. vlastní
dom, vyrastal tam. Pamätá si, že cez priestor, ktorý je medzi domom žalobcu a Š. prechádzali ľudia,
tiekol tam potok, boli tam močidlá, ľudia tam chodievali, nerobili si prieky. Ľudia chodievali na záhrady
cez 339 a potom pokračovali v priestore cez mlynský náhon, stál tam I. dom. Aj žalobca takto chodieval.

Nepamätá si, že by ľudia chodievali na záhrady zhora, boli tam role a nebolo to možné, chodievali
cez mlynský náhon. Od I. nadobudla nehnuteľnosti žalovaná resp. jej predchodcovia. Za života rodičov
žalovanej chodievali tadiaľ aj peši, aj vozom. V 50-tych rokoch sa zasypal mlynský náhon a nebolo
potrebné ani chodievať cez mostíky. Sporný priestor bol T. E. Š. resp. T. E. V..

25. Svedok R. T., brat žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa 5.6.2015 uviedol, že ich rodičovský dom

bol postavený vedľa terajšieho domu žalobcu. Z domu odišiel v roku 1953, neboli ploty, ľudia chodievali
cez pozemky, no nevie presne, ktorý komu patril. Na mieste ako má brat dom bola predtým postavená
stodola. Priamo cez mlynský náhon sa dalo ísť chodníčkom peši a potom popri páračke viac doprava
sa chodievalo priamo na záhrady. Nevedel sa vyjadriť komu patrila prístupová cesta, bola spoločná,
používali ju Š., T. E. I..

26. Svedok R. T., brat žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa 5.6.2015 uviedol, že v roku 1957 odišiel z
C. z rodičovského domu na strednú školu. Pamätá si, že tento priestor - prístupovú cestu užívali všetci.
Nepamätá si, že by bol niekedy spor, užívali to ľudia bez toho, aby niekto niekoho osočoval, že je to jeho
cesta. T. chodievali na záhradu z hlavnej cesty prístupovou cestou poza stodolu. I. išli poza svoj dom.

Ľudia nemali spory ohľadom toho, kade kto ide.

27. Svedok K.. R. F., krstný syn žalobcov na pojednávaní dňa 5.6.2015 vypovedal, že od narodenia
až kým sa neoženil býval v C.. V súčasnosti tam zdedil rodičovský dom. Pamätá si časy, keď neboli
medzi susedmi ploty, vždy sa tam hospodárilo, vozilo sa seno, zberali sa zemiaky. Určite cez prístupovú

cestu 339 na záhradu žalobcu išiel povoz, on osobne išiel po parcele 339 koňom. Myslí si, že túto cestu
žalobca užíval stále. Z leteckej snímky z r. 1950 je vidieť vychodenú cestičku, ktorá viedla do dvora
žalobcov.
27.1 V ďalšom sa svedok vyjadroval ohľadne evidencie nehnuteľností v minulosti, nakoľko má vzdelanie
v oblasti geodézie a kartografie a vykonáva aj funkciu znalca. Uviedol, že v minulosti existovali dva

evidenčné nástroje k nehnuteľnostiam, ktoré boli oddelené. Prvým bola pozemková kniha, ktorá ručila
za vlastníka a knihovné teleso - označenie parcely. Súbežne fungoval katastrálny meracký úrad,
ktorého úlohou bolo vykonávať presné zameriavanie, vyšetrovanie, udržiavanie operátov v súlade
so skutkovým stavom, pretože katastrálny operát slúžil pre vtedajší berný, t.j. daňový úrad. Údaje o
nehnuteľnostiach mali presné výmery a taktiež presné geometrické a polohové určenie pôvodných

pozemkov. Bol tu uvedený reálny skutočný držiteľ zistený komisionálnym šetrením formou komisií a
v tomto pozemnostnom hárku je v záhlaví odvolávka na údaje z pozemkovej knihy, t.j. stotožňovali.
Šetrenie skutkového stavu v teréne a zameriavanie sa robilo v období ustálenej držby a na vtedajšiu
dobu veľmi kvalitnou merackou technickou. Mapa vyhotovená v bývalom pozemkovom katastri má
matematický základ a od hraníc z mapy bývalého katastra je možné odvodzovať polohu vlastníckej

hranice. Naproti tomu pozemnoknižný operát v W. C. predstavuje tzv. starú pozemkovú knihu, kde
neexistuje riadna pozemnoknižná mapa s presnou projekciou, ale iba lokalizačný náčrt kreslený voľnou
rukou, bez mierky približným spôsobom. Údaje v pozemnostnom hárku majú mimoriadnu váhu, pretože
tu došlo k verifikácii pozemkovej knihy a porovnaním so skutkovým stavom. Tomu zodpovedali aj zápisy.
Pôvodní vložkári to merali krokovou metódou. Súčasná mapa katastra nehnuteľnosti bola vyhotovená v

r. 1966 v rámci technicko-hospodárskeho mapovania, teda za účelom zisťovania užívacích pomerov a
pre hospodárske potreby štátu. Vlastnícke vzťahy ostali evidované v pozemkovej knihe.
27.2 Svedok sa v rámci svedeckej výpovede vyjadroval aj k odborným otázkam, ako napríklad ku
geometrickému plánu z roku 1991. Z dôvodu že ide o odborné otázky a menovaný nebol vypočúvaný
ako znalec, ale iba ako svedok, súd na túto časť výpovede svedka neprihliadal.

28. Súčasný stav parcely č. 339 ako aj okolitých nehnuteľností v teréne bol zistený obhliadkou na
mieste samom vykonanou dňa 18.11.2014. Parcela č. 339 je trávou zarastená prístupová cesta, ktorá
sa napája na obecnú cestu. Na ľavej strane parcely sa nachádza dom žalobcov, ktorý tvorí zároveňhranicu (bez oplotenia). Na pravej strane sa nachádza dom p. V.Ľ.. Medzi domom žalobcu a domom p.
V. je obecný pozemok, ktorý susedí s parcelou č. 339. Parcela č. 339 ústi do dvoch brán, drevená brána
patrí žalobcom. Žalovaná uviedla, že pozemok za touto drevenou bránou by mal patriť do jej vlastníctva.

Žalobca postavil dom v roku 1962 do prístupovej cesty. Žalobca uviedol, že polovica prístupovej cesty
patrí jemu a druhá polovica V., nie žalovanej. Parcely č. 352, 353 a 354, ktoré tvoria záhrady nad
domom žalobcov a žalovanej sú v svahovitom teréne s pomerne prudkým stúpaním. Na pravej strane za
oplotením a za súvislým pásom krovín je viditeľná prístupová trávnatá cesta. Žalovaná uviedla, že to bola
prístupová cesta pre všetky záhrady. V súčasnosti je prístup zahradený. Žalobca musel prechádzať cez

jej pozemok, ktorý bol lúkou. Pozemok na hornom konci končí pod medzou, nasleduje prudko stúpajúca
medza. Za medzou je pole, v ktorom sa nachádza podľa žalovanej družstevná cesta. Pozemok žalobcu
bol v hornej časti neudržiavaný, na čo žalovaná uviedla, že ešte do minulého roku ho žalobca riadne
užíval, chodieval na pozemok traktorom z hora. Tohto roku nekosil vedome. Žalobca podľa žalovanej
zoralčasťmedzevroku1980(ajmedzipozemkomparc.č.349a350).Poddomomžalovanejsúpivničky
a pozemky. Žalovaná uviedla, že k pivniciam sa chodilo cez parcelu č. 339, ale aj priamo z cesty. Na

zadnej stene stodoly žalobcu sú dvierka z mladších dosák. Žalovaná uviedla, že cez nich žalobca chodil
na záhradu. Na dvore žalobcov na dom nadväzuje garáž, maštaľ, dreváreň a drevené WC. Poza maštaľ
a garáž je možné sa dostať k záhrade pešo. Medzi garážou a drevárňou sú dvere, cez ktoré sa dá vojsť
do stodoly a cez ňu prejsť peši do záhrady.

29. Pri obhliadke bola vypočutá svedkyňa Y. Q., vzdialená príbuzná žalovanej, ktorá vypovedala, že
cez sporný pozemok chodievali aj jej predkovia k stodole, ktorá bola na mieste kde je v súčasnosti dom
žalovanej. Chodievali po prístupovej ceste, vozili seno a podobne. Chodieval tam aj p. I.. Keď chcela
ísť do stodoly pešo, chodila cez Š. dvor zdola od V.. Nepamätá si, aby tam niekto iný chodieval. Pán
T. chodieval cez bránku spredu. Potom postavil dom, zahradil si a teraz nemá kade chodiť. Hore bola

cesta a chodili tam vozom, žalobca chodil zhora na svoje pozemky. Bol tam potok, mostík a močidlo kde
močili ľan. Časť močidla patrila aj žalobcovi, pred tým mali spoločný majetok.

30. Podľa potvrdenia Obce W. C. zo dňa 9.10.2009 platil žalobca v 1. rade za roky 2000 až 2008 daň
z nehnuteľnosti za parcelu KN 339 o výmere 69 m2.

31. Zo záverov znaleckého posudku K.. E. M. č. 17/2001 vypracovaného na objednávku žalobcov
dňa 12.12.2011 vyplynulo, že žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou pozemku s parcelným č. 339,
zapísanom na LV č. 740 v k.ú. W. C. na základe záznamovej listiny - rozsudku Okresného súdu Poprad
č. 12C/357/2002 z titulu vydržania vlastníckeho práva. Geometrický plán vyhotovený T. C., úradne

overený 26.8.1997 pod č. 189/97, použitý pre konanie Okresného súdu Poprad považuje za nekorektný,
vykazuje nesprávne vlastnícke vzťahy. Z dôvodu chybného geometrického plánu žalobcovia neboli
účastníkmi tohto konania. Pred vynesením rozsudku Okresným súdom Poprad nebola parcela CKN
č. 339 zapísaná na LV, pretože vznikla pri poslednom technicko-hospodárskom mapovaní (THM) v
r. 1966, kde sa zameriavali a vyšetrovali užívacie pomery. Z tohto dôvodu geometrický tvar parcely

CKN 339 nevymedzoval vlastnícku parcelu, ale užívací stav v čase miestneho vyšetrovania v r. 1966.
Vlastnícke právo bolo naďalej evidované iba v pozemkovej knihe. Pri miestnom vyšetrovaní bolo zistené,
že parcela č. 339 je v užívaní R. T. a manželky V. - zapísané v evidenčnom liste č. 51. Geometrický
plán T. C. zidentifikoval, že celá parcela CKN č. 339 je vytvorená výlučne z pozemkovoknižnej parcely
mpč. 176 zapísanej v PK zápisnici č. XXX pre vlastníkov Y. L., R. L. E. Y. L.. Na základe transformácie

mapových podkladov vytvorených na matematickom podklade zobrazujúcich pôvodné nehnuteľnosti do
záväzného referenčného systému a následného stotožnenia parciel bývalého pozemkového katastra
s bezprojekčnou pozemkovoknižnou mapou, analýzy a overovaní dát znalec dospel k záveru, že
geometrický plán T. C. vykazuje nesprávny stav právny, pretože iba 43 % parcely CKN č. 339 bolo
vytvorených z pozemkovoknižnej parcely mpč. 176 zapísanej v PK zápisnici č. XXX. Väčšia časť parcely

CKN č. 339 bola vytvorená z pozemkovoknižnej parcely mpč. 173 zapísanej v PK zápisnici č. XXX
v k.ú. W. C. vo vlastníctve žalobcov resp. ich právnych predchodcov, resp. z parcely pozemkového
katastra č. 19, ktorá v danom priestore je identická s pôvodnou pozemkovoknižnou parcelou mpč. 173
zapísanou v PK zápisnici č. XXX. Geometrický plán T. C. je z tohto dôvodu nekorektný a v konaní
Okresného súdu Poprad sa vychádzalo z nesprávnych vlastníckych vzťahov a žalobcovia ako vlastníci

väčšej časti parcely CKN č. 339 neboli pojatí za účastníkov konania. V spornej časti pozemkovej knihy
nebola zakreslená verejná neknihovaná prístupová cesta, ktorá mala byť údajne využívaná aj ďalšími
susedmi k piatim pivniciam, stodolám a iných obslužných činností z miestnej komunikácie.32. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a ustanovenému znalcovi
K.. Y. R., T.. uložil vyjadriť sa k znaleckému posudku K.. E. M., vyjadriť sa, či celá výmera parcely mpč.
173 zapísaná vo vložke XXX k.ú. W. C. bola použitá pre parcelu C-KN 338, ktorá je domovou parcelou

žalobcov a uviesť, z ktorých pozemnoknižných parciel bola vytvorená parcela 339 zapísaná na LV č.
XXX v k.ú. W. C..

33. Zo znaleckého posudku K.. Y. R., T.. č. 1/2013 vyplynulo, že platný stav KN je výsledkom THM
mapovania z r. 1966 a 1967. THM mapovanie nevymedzovalo vlastnícke vzťahy, preto nebola parcela

zapísaná na LV, ale bol k nej len užívací vzťah v čase miestneho vyšetrovania, t.j. evidenčný list č. XX -
parcela v užívaní R. T. a manželka V.. Sporová parcela registra CKN č. 339 bola v rámci THM mapovania
zameraná ako zastavaná plocha o výmere 135 m2 medzi pozemkami CKN p.č. 338, 340, 341 a 358/1.
V súčasnosti má výmeru 147 m2 na základe GP 33981540-1/97 vyhotoveného T.. C..
33.1 Katastrálne územie W.É. C. má nezjednotený operát. Právne vzťahy sú knihované v pozemkovej
knihe v zápisniciach a ich poloha je zakreslená do pozemkovoknižnej mapy, ktorá nevznikla na

matematickom základe. V predmetnom k.ú. je aj mapa pôvodného katastra, ku ktorej znalec došetril
pozemnostné hárky archivované v Štátnom archíve Levoča. Nehnuteľnosti sú zakreslené v príložnej
mape vykazujúcej stav k r. 1947. Aj keď mapa pôvodného katastra bola vyhotovená, vlastnícke vzťahy
ostali zapísané v pozemkovej knihe a ich prepojenie zabezpečilo zrovnávacie zostavenie, ktoré vykazuje
značné nedostatky, pričom boli vykonané zmeny bez možnosti identifikovať kto a kedy ich vykonal a na

základe čoho. Konkrétne v zápise chýba v mape uvedená parcela 29/1 (spoločný dvor), ktorá sa dotýka
predmetného určenia vlastníckeho vzťahu. Taktiež pôvodná katastrálna parcela č. 19 je identifikovaná
nampč. 172a173,čojevnesúladesmapou.Parcelypôvodnéhokatastra(ajEN)bolitiežidentifikované
na nové mapovanie podľa mapy THM vo výkaze zmien, kde bolo došetrené, že parcela CKN 339 sa
v zozname nenachádza.

33.2 Reálna držba a vlastníctvo bolo vyšetrené katastrálnym meračským úradom v r. 1943. Skutoční
držitelia boli zapísaní v pozemnostných hárkoch. Časť spornej parcely bola zapísaná v pozemnostnom
hárku č. 91, kde vlastníkom parcely pôvodného katastra č. 19 bol R. T. s manželkou Y., C.. S.. Druhá časť
spornej parcely bola zapísaná v pozemnostnom hárku č. 235, kde spoluvlastníkmi spoločného dvora -
parcely pôvodného katastra č. 29/1 boli vlastníci domov č. 93, 94, 95 a 96.

33.3 Znalec konštatoval, že „stav právny“ v prešetrovanom GP v k.ú. W. C. bol a je riešený na
pozemkovoknižné parcely (mpč) a nie na katastrálne parcely. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a na
základe GP č. 11952997/266-91 (vyhotoviteľ J. L. W. U.) úradne overeného dňa 3.10.1991, znalec
uviedol, že parcely mpč. 172, 173 a 174 (zapísané pôvodne vo vložke č. XX, XXX a v zápisnici č.
XX) zanikajú v stave právnom tak ako je to uvedené vo výkaze výmer predmetného GP. Podľa tohto

GP bola celá výmera mpč. 173 zapísanej vo vložke č. XXX použitá pre C-KN parcelu č. 338, čo
potvrdzuje aj identifikácia parciel z 19.6.1996. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nezjednotený operát
a skutočnosť, že po THM mapovaní už nie je niekdajší mlynský náhon zobrazený na mapách KN a
vo väzbe na znalecký posudok K.. M., znalec pripustil, že pre konanie 4C/875/1992 sa parcela mpč.
173 formálne vyčerpala pre vysporiadanie parcely registra CKN č. 338. Podľa názoru znalca geodet pri

spracovávaní geometrického plánu nezistil, že časť parcely CKN č. 338 je z mlynského náhonu, zákres
pozemkovoknižných hraníc nevychádza z matematicky definovanej mapy. Z tohto dôvodu mu počtársky
vyšlo, že časť plochy z mlynského náhonu katastrálna parcela č. 84 je vytvorená z mpč. 173, čo nebolo
pravdou. Geometrický plán T. C. použitý pre rozsudok Okresného súdu Poprad na určenie vlastníckeho
práva k parcele CKN č. 339 bol zavádzajúci, pretože do stavu právneho uviedol nesprávnu parcelu mpč.

176. Podľa mapy ide o susednú parcelu, ale podľa údajov zo zápisnice č. XXX je zapísaná ako stodola
bez výmery, nachádzajúca sa mimo sporného pozemku. V geometrickom pláne T. C. je uvedená výmera
mpč. 176, pričom šetrením sa znalec k uvedenej výmere nedopátral. Má za to, že geometrický plán T.
C. nebol vyhotovený podľa platného stavu KN, mapová časť je riešená podľa starej krokárskej mapy.
33.4 Šetrením bolo zistené, že časť sporného pozemku bola z mpč. 173 zapísanej v pozemkovoknižnej

vložke - zápisnici č. XXX a časť sporného pozemku je zo spoločného dvora prislúchajúceho k mpč. 177
(dom č. 90 zapísaná v pozemkovoknižnej vložke - zápisnici č. XXX), mpč. 179 (dom č. 92 zapísaná
v pozemkovoknižnej vložke - zápisnici č. XXX) a mpč. 180 (dom č. 91 zapísaná v pozemkovoknižnej
vložke - zápisnici č. XXX), čím išlo o viacnásobne knihované mpč.

34. Znalcovi bolo v priebehu konania uložené doplniť znalecké dokazovanie o vyhotovenie
geometrického plánu reálneho rozdelenia parcely registra C-KN číslo č. 339 v zmysle znaleckého
posudku č. 1/2013 a o vyznačenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu
motorovými vozidlami vlastníkmi novovzniknutých parciel.35. Geometrický plán K.. Y. R., T.. č. 4C/10/2011-1/2018 vyhotovený dňa 14.2.2018, úradne overený dňa
21.5.2018 delí parcelu C-KN č 339 na novovzniknuté parcely C-KN č. 339/1 o výmere 84 m2 v prospech

vlastníctva žalobcov a C-KN č. 339/2 o výmere 63 m2 v prospech vlastníctva žalovanej a vyznačuje
vecné bremeno.

36. V nadväznosti na predložený geometrický plán žalobcovia navrhli zmenu žalobného petitu v tomto
znení: „Súd určuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č.

339/1 - zastavaná plocha vo výmere 84 m2 a súčasne určuje, že k parcele 339/2 - zastavaná plocha vo
výmere 63 m2 sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a v práve vjazdu, prejazdu
motorovým vozidlom cez novovytvorenú parcelu CKN 339/2 v rozsahu vyznačenom v geometrickom
pláne č. 4C/10/2011-1/2018 zo dňa 14.2.2018 K.. Y. R., T.. vlastníkmi parcely CKN č. 339/1, ktorá bola
vytvorená geometrickým plánom č. 4C/10/2011-1/2018 zo dňa 14.2.2018 vypracovaného K.. Y.Š. R., T.“.
Navrhnutú zmenu žaloby súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.1.2019.

37. Žalovaná v rámci vyjadrenia sa k zmene žaloby a geometrickému plánu K.. Y. R., T.. uviedla, že z
geometrického plánu vyplýva, že výmera pozemku žalobcov by sa mala navýšiť o 84 m2. Žalobcovia
nevedia preukázať na základe akého právneho titulu by mali túto výmeru nadobudnúť, resp. na základe
akého právneho titulu by mali byť jej vlastníkmi. Vydržaním k tomu vzhľadom na vyjadrenia žalobcu na

pojednávaní dňa 10.7.1992 v konaní sp. zn. 4C/875/1992 určite dôjsť nemohlo, nakoľko minimálne od
tohto dátumu si žalobcovia boli vedomí toho, že nie sú vlastníkmi čo i len časti parcely C-KN č. 339.
Súčasné hranice spornej parcely C-KN č. 339 boli stanovené rozsudkom súdu z roku 1992, ktorého
účastníkmi boli aj účastníci tohto konania a voči týmto hraniciam nemali námietky. Od uvedeného času
je tento stav platne zapísaný v katastri nehnuteľností. Podkladom na zápis vlastníctva k parcele C-

KN č. 339 bol geometrický plán geodeta T. C. č. 189/97, úradne overený dňa 26.8.1997. Aj v zmysle
tohto geometrického plánu bolo zidentifikované, že celá výmera parcely C-KN č. 339 je tvorená výlučne
z parcely mpč. 176 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, ktorá žalobcom nikdy nepatrila, čo
nie je sporné. Naopak, domová parcela žalobcov č. 338 má výmeru 1.019 m2. Táto parcela vznikla
geometrickým plánom spoločnosti J. L. W. U. (zameral dňa 28.9.1991 R.. F.), z ktorého plánu vyplýva,

že parcela č. 338 je tvorená výmerou pôvodných pozemnoknižných parciel 172 o výmere 507 m2 a 173
o výmere 512 m2, spolu 1.019 m2. Celú túto výmeru teda žalobcovia majú zahrnutú do parcely C-KN č.
338. Iné pozemnoknižné parcely okrem parciel 172 a 173 žalobcovia nemali a preto ani vyššiu výmeru
nemohli a nemôžu nadobudnúť.

38. Strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

39. Žalobcovia v záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že žaloba je podaná
po práve a navrhujú jej vyhovieť a priznať im náhradu trov konania. Žalobcovia neboli účastníkmi
konania, v ktorom bolo žalovanej určené vlastnícke právo k parcele č. 339, boli v ňom iba vypočutí a voči

určeniu nenamietali z toho dôvodu, že mali za to, že sa určuje vlastnícke právo iba k tej časti, kde bola
spoluvlastníčkou. V zmysle vypracovaných geometrických plánov bola parcela 339 vždy prístupovou
cestou k pozemkom nachádzajúcim sa ďalej, všetci tadiaľ prechádzali, nikto nikomu nebránil, pretože
ľudia by sa inak k svojim pozemkom ani nedostali. Žalobcovia ju používajú na prístup do záhrady 349 a
nasledujúcich. Znalci K.. M. E. K.. R. podrobne preštudovali všetky dôležité písomnosti a došli k záveru,

že žalobcovia majú v parcele č. 339 svoj podiel, ktorý je dokonca väčší ako podiel žalovanej. Čo sa
týka určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, toto požadujú titulom vydržania na základe
skutočností uvádzaných v konaní, ako aj toho, že túto parcelu žalobcovia vždy užívali.

40. Žalovaná v záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla žalobu v celom

rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva žalobcovia nepreukázali
naliehavý právny záujem a nepreukázali ani to, aby parcela č. 339 patrila do ich bezpodielového
spoluvlastníctva.Žalobcoviaodvodzujúvlastníckeprávoodtoho,žežalobcav1.rademalbyťvlastníkom
mpč. 173, avšak z ničoho nevyplýva, aby túto vlastnila aj žalobkyňa v 2. rade, resp. že by táto bola
v bezpodielovom vlastníctve žalobcov. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že žalobcovia

túto dostali darom, z čoho vyplýva, že nepreukázali, že parcela mala byť v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve.Vprípade,akbysúdžalobevyhovel,vzniklabynovovytvorenáparcelač.339/2,oktorej
bysúdnijakonerozhodol.Žalobcovianemajúvecnýnároknato,abyboložalobevyhovené.Geometrický
plán z roku 1991, ktorý si vypracovali sami žalobcovia pri určení vlastníckeho práva, nebol v konanížiadnym spôsobom spochybnený. V jeho dôsledku bola celá mpč. 172 aj 173 vyčerpaná do parcely č.
338 a dokonca aj z vtedajšej parcely č. 339 bolo do parcely č. 338 poňatá výmera 4 m2. Inak ostala
parcela č. 339 nedotknutá, čiže žalobcovia o ňu záujem nemali. Z vyjadrenia sporových strán v konaní

sp. zn. 4C/875/1992 vyplýva, že žalobcovia sa týchto nárokov vzdali, resp. sa dohodli so žalovanou,
že žiadny ďalší nárok nemajú. V prospech toho, že žalobcovia sa v skutočnosti necítili byť vlastníkmi
parcely č. 339 svedčí aj to, že pôvodnou žalobou sa domáhali iba určenia práva vecného bremena k
tejto parcele. V prípade určenia vecného bremena vo vzťahu k prechodu peši, nie je na také určenie
žiaden dôvod, keďže žalobcovia by mohli chodiť po „svojej“ parcele. Z výpovede svedka - starostu obce

W. C. v konaní Okresného súdu Poprad a tiež z výpovede p. Q. v tomto konaní vyplýva, že žaloba je
aj v časti vydržania nedôvodná.

41. Žalovaná v konaní namietala nedostatok právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe, ako aj
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

42.Podľa§137písm.c)Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejibaako„CSP“),žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

43. V predmetnom spore mal súd za to, že u žalobcov je daný naliehavý právny záujem tak vo vzťahu

k určeniu vlastníckeho práva, ako aj vo vzťahu k určeniu vecného bremena (práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu). V prípade vyhovenia žaloby by bolo rozhodnutie súdu spôsobilým podkladom pre
vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností a odstránilo by právnu neistotu žalobcov v otázke, či sú
alebo nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti resp. nositeľmi vecného bremena.

44. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

45. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne
rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma
kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť

osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní skončenom právoplatným
rozhodnutím súdu. Vzhľadom na rozdiely okruh sporových strán v konaní Okresného súdu Poprad sp.
zn. 12C/357/2002 a v predmetnom konaní, nepredstavuje rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 12C
357/2002-100 zo dňa 1.3.2005 prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Stranou, ktorá vystupovala v
oboch konaniach je iba žalovaná, žalobcovia neboli stranou v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn.

12C/357/2002.

46. Jedným zo žalobcami požadovaných určení bolo určenie práva zodpovedajúco vecnému bremenu
spočívajúce v prechode a prejazde pôvodne cez celú parcelu č. 339 vo vlastníctve žalovanej a po zmene
žaloby cez časť parcely č. 339 - novovytvorenú parcelu č. 339/1. Požadovaného určenia sa žalobcovia

domáhali na základe skutkového tvrdenia, že vecné bremeno nadobudli vydržaním na základe toho, že
otec žalobcu v 1. rade (R. T.) sa v roku 1949 dohodol s vtedajším vlastníkom tohto pozemku (Y. Š.) na
jeho užívaní pre prístup k pozemku č. 349, teda sa dohodli na práve prechodu a prejazdu cez pozemok
č. 339 a odvtedy tento pozemok nerušene užívali.

47. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Ustanovenia o nadobúdaní
vlastníctva platia a platili aj pre nadobúdanie práv zodpovedajúcich vecným bremenám, ktoré preto
je a bolo taktiež možné nadobudnúť aj spôsobom vydržania. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok vydržania dochádza k nemu priamo zo zákona. K možnosti nadobudnúť vlastnícke
právo resp. právo zodpovedajúcich vecným bremenám vydržaním musia (§ 134 v spojení s §

151o Občianskeho zákonníka) a aj za účinnosti uhorského obyčajového práva platného do roku
1951 (oddiel 3, § 27 Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi III.
vydanie pôvodného diela, Heuréka 1998), ktoré upravovalo vecné bremeno v podobe tzv. služobnosti,
či za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredný Občiansky zákonník), museli byť súčasne
splnené tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci alebo práva, b)

nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania alebo výkonu
práva počas zákonom ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým neskôr bola potrebnápočas celého plynutia vydržacej doby. Dobromyseľnosť ako rozlišujúci znak medzi držbou oprávnenou
a neoprávnenou je potrebné posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Posúdenie dobromyseľnosti
teda nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, resp. jeho právnych nástupcov.

Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou resp. vykonávaniu práva pre seba.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby alebo výkonu práva.

48. K naplneniu podmienky dobrej viery nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo
vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané od nepamäti,
prípadne aj inými osobami. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému
bremenu prináleží musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda
okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Vo vzťahu k vecnému bremenu možno konštatovať,
že oprávnenosť držby znamená, že osoba, ktorá právo vykonáva (drží), je so zreteľom na všetky

okolnosti v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu jej na jednej strane patrí právo k cudzej veci
spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon
tohto práva. Cez cudzí pozemok je totiž možné prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov;
môže ísť napr. o záväzkový vzťah, ale rovnako môže ísť o tzv. výprosu, čo je stav, keď vlastník
pozemkuprechádzanieinýchosôbcezpozemokdobrovoľnetrpíbeztoho,abyimktomutoprechádzaniu

vzniklo nejaké právo. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je
držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe
ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

49. Z výpovedí svedkov týkajúcich sa užívania parcely č. 339 mal súd za preukázané, že táto bola
v minulosti využívaná na prechod najmä vlastníkmi susediacich pozemkov. Takto ju využívali nielen
žalobcovia, ale napr. aj rodina U., V. (t.č. V.) či V.. Konkrétne žalobcovia využívali predmetnú parcelu
na prístup k ich stodole a záhrade. Dobu, po ktorú žalobcovia takto parcelu využívali sa z vykonaného
dokazovania nepodarilo jednoznačne určiť. Tento priestor (parcela č. 339) bol využívaný bez toho, aby

niekto niekoho osočoval. Bolo to v čase keď neboli ploty a ľudia medzi sebou nemali spory. Užívanie
parcely č. 339 aj inými občanmi potvrdil aj sám žalobca v 1. rade, keď vypovedal, že parcela bola užívaná
mnohými občanmi obce na prechod k poľnohospodárskej pôde.

50. V zmysle vyššie uvedeného boli pre posúdenie splnenia podmienok vydržania podstatné dve otázky,

a síce na základe čoho bol prechod či prejazd vykonávaný a či bol vykonávaný v presvedčení o výkone
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

51. Žalobcovia svoju dobromyseľnosť výkonu tvrdeného práva prechodu a prejazdu cez sporný
pozemok opierali ťažiskovo o skutočnosť, že prechod a prejazd dlhodobo realizovali (už aj ich právny

predchodcovia) na základe dohody na výkone tohto práva uzavretej v roku 1949 medzi otcom žalobcu
v 1. rade a vtedajším vlastníkom pozemku. Táto dohoda tak mala byť titulom, na základe ktorého malo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniknúť.

52. Výsledky vo veci vykonaného dokazovania uzavretie tvrdenej dohody medzi otcom žalobcu v 1.

rade a vtedajším vlastníkom nepreukázali. Svedkovia, ktorí mali mať o tejto dohode vedomosť sa o
nej vo výpovediach vôbec nezmienili. Jediný svedok, ktorý dohodu spomenul bol U. V., avšak v tej
súvislosti, že o nej počul od svojho svokra a malo ísť o dohodu medzi vlastníkmi parcely a žalobcami,
na základe ktorej mohli, nielen žalobcovia, túto parcelu užívať tak, že cez ňu prechádzali. Žalobcovia
nepreukázali ani iný titul nadobudnutia tvrdeného práva, ktorý by zakladal dobromyseľnosť ich právnych

predchodcov a ich samých. Iný titul okrem uvádzanej dohody z roku 1949 žalobcovia ani neuvádzali.
Zdôrazňovali však časový aspekt, t.j. výkon tvrdeného práva ešte pred uzavretím dohody v roku
1949 (bez uvedenia tejto doby). V tejto súvislosti súd uvádza, že aj v zmysle uhorského obyčajového
práva bolo na nadobudnutie pozemkovej služobnosti potrebné, aby k nej vlastník slúžiaceho pozemku
udelil povolenie a uplatňovať ju bolo možné vtedy, ak bola vpísaná do pozemkovej knihy. Na vydržanie

služobnosti sa vyžadovalo užívacie oprávnenie po dobu tridsaťdva rokov.

53. Na úspech žaloby vo veci vydržania práva vecného bremena, obsahom ktorého by bolo právo
prechodu a prejazdu cez cudziu parcelu resp. jej časť nestačí preukázať samotnú skutočnosť prechoducez cudzí pozemok (aj keď so súhlasom dotknutého vlastníka) po určitú zákonom vyžadovanú dobu.
Skutočnosť, že niekto koná spôsobom napĺňajúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Cez cudzí pozemok je

totiž možné oprávnene prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov.

54.Zoskutkovýchokolnostíprejednávanéhosporusajaví,žežalobcovia,resp.ichprávnipredchodcovia
vykonávali tvrdené právo len ako tzv. výprosu (t.j. s dovolením vlastníka sporného pozemku), prípadne
len na základe toho, že vlastník pozemku jeho využívanie na prechod a prejazd inými obyvateľmi

obce jednoducho toleroval, bez toho, aby o tom bola uzatvorená akákoľvek dohoda. Takéto užívanie
cudzieho pozemku však nemôže viesť k vydržaniu tvrdeného práva vecného bremena pre nedostatok
dobromyseľnosti. Výprosa podľa obyčajového práva predstavovala prekážku nadobudnutia tvrdeného
práva vydržaním, pretože nemohla založiť dobromyseľnosť držiteľa, že mu tvrdené právo patrí.

55. Samotné vykonávanie tvrdeného práva po akokoľvek dlhú dobu bez toho, aby sa tento výkon viazal

na spôsobilý titul nadobudnutia tvrdeného práva, nemôže viesť k vydržaniu tvrdeného práva. Žalobcovia
nepreukázali, že oni sami, ale ani ich predchodcovia vykonávali právo prechodu a prejazdu cez
súčasnú parcelu č. 339 v presvedčení o tom, že vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Z uvedených dôvodov nemohla byť žaloba žalobcov v časti určenia vecného bremena dôvodná a preto
ju súd zamietol.

56. Žalobcovia sa po zmene žaloby v znení poslednej úpravy žalobného petitu domáhali určenia, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. 339/1 o výmere 84 m2 vytvorenej z parcely CKN
č. 339 geometrickým plánom K.. Y. R., T.. zo dňa 14.2.2018. Požadované určenie bezpodielového
spoluvlastníctva odôvodnili tým, že do parcely č. 339 bola pojatá časť ich parcely mpč. 173 zapísanej v

pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Tvrdili, že sú si vedomí toho, že im patrí aj časť pozemku za domom
(t.j. parcely č. 339), že boli jej vlastníkmi. Parcelu mpč. 173 mali dostať neformálnym darom od otca
žalobcu v 1. rade.

57. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že parcela č. 339 vznikla pri THM mapovaní v roku

1966. THM mapovanie nevymedzovalo vlastnícke vzťahy, preto táto parcela nebola zapísaná na liste
vlastníctva. K predmetnej parcele bol vedený iba užívací vzťah v čase miestneho šetrenia, a to v
prospech žalobcov (evidenčný list č. 51), čo vyplynulo zo zistení znalcov. Podľa potvrdenia obce W. C.
bola parcela v užívaní aj matky žalovanej (evidenčný list č. 49).

58. Prvýkrát bola C-KN parcela č. 339 zapísaná na list vlastníctva v roku 2005 (LV č. XXX), a to na
základe záznamovej listiny, ktorou bol rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 12C/357/2002-100 zo dňa
1.3.2005 z titulu vydržania vlastníckeho práva žalovanou. Žalovaná je aj v súčasnosti podľa LV č. XXX
výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely.

59. Technickým podkladom na zápis vlastníctva k C-KN parcele č. 339 bol úradne overený geometrický
plán geodeta T. C. č. 189/1997, podľa ktorého je celá výmera parcely tvorená z parcely mpč. 176
zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX .

60. Znaleckým posudkom K.. M., ako aj znaleckým posudkom K.. R. bola v predmetnom konaní

spochybnená správnosť (korektnosť) geometrického plánu č. 189/1997, keď tento použil v stave
právnom parcelu mpč. 176. Zároveň uvedení znalci dospeli k zhodnému záveru o tom, že C-KN parcela
č.339bolasčastivytvorenázpozemkovoknižnejparcelympč.173zapísanejvpozemkovoknižnejvložke
- zápisnici č. XXX (resp. pôvodnej parcely pozemkového katastra č. 19).

61. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že žalobcovia sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi C-KN
parciel č. 338, 349, 350 a 351 rovnako titulom vydržania vlastníckeho práva. Konanie ,v ktorom sa
žalobcovia určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam domáhali, sa viedlo a skončilo v roku
1992, teda skôr ako sa určenia vlastníckeho práva k parcele č. 339 domáhala žalovaná. Parcely
žalobcov č. 338, 349, 350 a 351 boli vytvorené úradne overeným geometrickým plánom J. L.T. W. U.

č. 11952997/266-91 zo dňa 30.9.1991. Podľa tohto geometrického plánu bola C-KN parcela žalobcov č.
338 o výmere 1.019 m2 vytvorená z pozemkovoknižnej parcely mpč. 172 zapísanej v pozemkovoknižnej
vložke - zápisnici č. XX a z pozemkovoknižnej parcely mpč. 173 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke
- zápisnici č. XXX. Podľa identifikácie parciel z 19.6.1996 bola celá výmera pozemkovoknižnej parcelympč. 173 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 100 použitá pre C-KN parcelu č. 338, čím došlo k jej
zániku v stave právnom. Formálne vyčerpanie mpč. 173 pripustil aj v konaní ustanovený znalec K.. R..

62. Žalobcovia sa teda domáhali určenia vlastníckeho práva k časti parcely č. 339 z dôvodu, že táto je
v danej časti vytvorená z pozemkovoknižnej parcely mpč. 173 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke -
zápisnici č. XXX. Dokazovaním však bolo preukázané, že pozemkovoknižná parcela mpč. 173 zanikla
z dôvodu, že je majetkovoprávne vysporiadaná v parcele žalobcov č. 338.

63. Parcela žalobcov č. 338 je ich domovou parcelou, ktorá s parcelou žalovanej č. 339 bezprostredne
susedí. Vlastníctvo k parcele č. 338 si žalobcovia určovali v súdnom konaní v roku 1992, kedy zároveň
riešili aj vlastníctvo k všetkým ostatným parcelám, ktoré dlhodobo ako vlastné užívali tvrdiac, že
pozemnoknižnýstavnezodpovedáskutočnémuvlastníckemuprávu.Parcelač.339bolavgeometrickom
pláne, ktorý bol súčasťou žaloby a neskôr aj súdneho rozhodnutia riadne zakreslená, pričom žalobcovia
v konaní tvrdili, že priebeh hraničných čiar nie je sporný. Za nespornú tak žalobcovia považovali aj

hranicu s parcelou č. 339, pričom túto parcelu žalobcovia v žalobe aj výslovne spomínali tvrdiac, že im
ju v roku 1958 neformálne darovali rodičia žalobcu v 1. rade, ktorí ju nadobudli dedením. K tejto parcele
č. 339 však vlastnícke právo určiť nežiadali. Zároveň žalobca v 1. rade aj jeho otec výslovne v konaní
prehlásili, že so žalovanou sa s vlastníckymi účinkami v minulosti rozdelili, na nehnuteľnosti, ktoré užíva
žalovaná si nikdy nenárokovali a v budúcnosti budú súhlasiť s určením vlastníckeho práva v prospech

žalovanej. Žalovaná pritom v konaní výslovne uviedla, že s určením vlastníckeho práva k parcele č.
339 v prospech žalobcov by nesúhlasila. Uvedené skutočnosti podľa súdu podporne svedčia o tom, že
žalobcovia sa roku v tom čase v skutočnosti nepovažovali za vlastníkov parcely č. 339 a akceptovali,
že táto vlastnícky patrí žalovanej.

64. Žalobcovia sa pôvodným žalobným návrhom domáhali iba určenia vecného bremena spočívajúceho
v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. 339 vydržaním. Súd nevidí žiaden rozumný dôvod, pre ktorý
by žalobcovia už pôvodným žalobným návrhom nežiadali určenie vlastníckeho práva, ak by skutočne
mali za to, že sú vlastníkmi parcely č. 339, resp. jej časti. V prospech tohto konštatovania svedčí aj to, že
predpodanímžaloby,žalobcoviaponúkližalovanejodkúpeniepoloviceparcelyč.339.Napokonztvrdení

uvedených v žalobe, ale tiež uvedených aj vo výpovedi žalobcu v 1. rade (pred zmenou žaloby) vyplýva,
že v roku 1949 mal byť vlastníkom parcely č. 339 Y. Š., ktorý s ňou mohol voľne disponovať. Uvedené
vylučuje, že by aj žalobcovia boli vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi tejto parcely. Žalobcovia nepreukázali,
že by po tomto roku 1949 malo byť vlastníctvo k tejto parcele resp. jej časti na nich prevedené a rovnako
nepreukázali ani to, že by si oni sami alebo ich právny predchodca niekedy v minulosti uplatnili nárok

na vlastníctvo k pozemku zodpovedajúcemu parcele č. 339.

65.Zdôvoduzánikupozemkovoknižnejparcelympč.173jejmajetkovoprávnymvysporiadanímvparcele
žalobcov č. 338, ako aj s poukazom na body 63. a 64 odôvodnenia tohto rozsudku, nepovažoval súd
žalobu ani v časti žalobného návrhu o určenie vlastníckeho práva za dôvodnú a preto ju zamietol.

66. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

68.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

71. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.72. V spore vznikli trovy konania nielen stranám, ale aj štátu. Trovy štátu súvisia s vykonaným znaleckým
dokazovaním a ohliadkou na mieste samom. Štát trovy tohto dokazovania predbežne hradil z dôvodu, že
všetkým subjektom konania bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, čo bolo prekážkou toho,

aby súd na trovy dokazovania preddavkoval sporové strany. Súd zároveň považoval vykonanie týchto
dôkazov za potrebné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci.

73. O nároku na náhradu trov konania sporových strán, ako aj trov štátu by malo byť v súlade so
zásadou úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodnuté tak, že na náhradu týchto trov by mali

byť zaviazaní v konaní neúspešní žalobcovia.

74.Prirozhodovaníonáhradetrovkonania(vrátanetrovštátu)všaksúdexoffoskúmaprípadnésplnenie
podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd preto skúmal, či nie je namieste, a to aj s poukazom na
princíp spravodlivosti, náhradu trov konania stranám a prípade aj štátu nepriznať.

75. Súd mal za to, že v danej veci takéto dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, a konkrétne
spočívajú tak v sociálnych pomeroch žalobcov, pre ktoré im bolo napokon aj priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov (bezplatná právna pomoc), ako aj v skutočnostiach týkajúcich sa predmetu
konania, kde bolo skutočne preukázané pochybenie týkajúce sa geometrického plánu použitého pri

určení vlastníckeho práva žalovanej. Vzhľadom na tieto okolnosti mal súd za to, že je žiaduce v danom
prípade aplikovať ust. § 257 CSP a preto náhradu trov konania nepriznal úspešnej žalovanej, ale ani
štátu v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania a ohliadky. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania žalovanej negatívne nezasiahne do jej majetkovej sféry z dôvodu, že aj jej bola vo veci priznaná
bezplatná právna pomoc.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.