Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228673
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115228673.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpenej: Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, XXX XX K.,
adresa na doručovanie Lombardíniho 22b, 831 03 Bratislava, IČO: 36 865 966, proti žalovanému:
PoľnohospodárskaPôdas.r.o.,sosídlomSibírska55,83102Bratislava,IČO:44138369,zastúpenému:

LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 XX Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu K. zo dňa 13. apríla 2XX7 č.k.
19C/511/2XX5-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania m e n í tak,
že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie v časti trov konania zdôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

1.2. Uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania, keď iný výrok by bol nespravodlivý, neodôvodniteľný a predčasný. Žalobkyňa
sa domáhala určenia vlastníctva z viacerých hmotnoprávnych dôvodov. Súd sa k preskúmaniu
uvedených dôvodov nedostal, keď skôr prišlo k vyriešeniu veci v správnom konaní, na základe výsledku
ktorého by ďalšie konanie bolo bezpredmetné. Katastrálny úrad kúpnu zmluvu strán nezavkladoval z
dôvodu zákonného predkupného práva štátu. Na tomto výsledku nesú resp. nenesú zodpovednosť

obe sporné strany. Obe strany zmluvu podpísali. Je irelevantné aký bol postoj žalovaného v správnom
konaní. V čase keď prišlo k späťvzatiu návrhu nebolo možné vysloviť názor, že by návrh bol podaný
predčasne, alebo nedôvodne, ale nemožno konštatovať, že bol dôvodný. Vo veci rozhodoval len o
procesných nárokoch, z ktorých nemožno vyvodiť hmotnoprávny záver. Žiadna zo strán nezavinila
zastavenie konania. K späťvzatiu nedošlo pre správanie žalovaného. Nie je zrejmé, aký by bol
hmotnoprávny výsledok dokazovania. Vyžadovalo by si to rozsiahle dokazovanie, ako vo veci samej,

čo by bolo aj zjavne nehospodárne, keď otázka trov konania je vedľajším produktom súdneho konania
nie jeho podstata.

2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v časti trov konania zmenil tak, že mu prizná právo na ich náhradu v rozsahu 100 %. Zároveň
žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, Dôvodil ustanovením §

365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP.2.2. Tvrdil, že podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe, zavinenie účastníka na zastavení konania
je nutné posudzovať len z procesného hľadiska. Tomu poukázal na uznesenia Krajského súdu v ústí
nad Labem sp.zn. 14 Co 317/2008 a sp.zn. 25 Co 550/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.

5 M Cdo 12/2008.
2.3. Poukazom na ustanovenie § 256 CSP, ktorom je explicitne stanovené, že bolo potrebné najskôr
skúmať procesné zavinenie, až keď nie je možné toto zavinenie pričítať žiadnej zo strán, môže súd
rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil. V danom prípade bolo možné pričítať procesné zavinenie zastavenia

konania žalobkyni, ktorá podala žalobu dňa 12.08.2015, protest prokurátora bol na Okresný úrad
Nitra, katastrálny odbor doručený dňa 14.10.2015, rozhodnutím Okresného úradu zo dňa 02.11.2015
bolo protestu prokurátora vyhovené. Následne bolo Okresným úradom zamietnuté odvolanie voči
rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 12.01.2016. K prevzatiu právneho
zastúpenia žalovaného prišlo dňa 26.05.2016, späťvzatie žaloby bolo súdu prvej inštancie doručené dňa
03.04.2017, teda až po uplynutí značného časového obdobia. Z uvedeného považoval za zrejmé, že

súdprvejinštancienesprávnezistilskutkovýstav, vnakoľkozdôkazov vyplývalo,žezastaveniekonania
späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa a tiež, že tieto trovy by neboli vznikli, pokiaľ by došlo k
späťvzatiu žaloby bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobkyňa
dozvedela. Ustanovenie § 255 ods. 2 CSP na daný právny vzťah nemožno aplikovať, nakoľko upravuje
zásadu priznania trov a z podľa miery úspechu čo je možné až po prejednaní veci.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), o odvolaní rozhodol prvýkrát uznesením zo dňa 28.
marca 2018 č.k. 25Co/336/2017-138, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej

sa trov konania zmenil tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %,
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni vo výške 100 %, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

5.1. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ku ktorému priložila kópiu svojho
vydrenia k odvolaniu žalovaného voči uzneseniu na č.l. 115 zo dňa 07.09.2017 a doklad o jeho doručení
súdu prvej inštancie dňa 07.09.2018.
5.2. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (č.l. 163) uviedla, že judikatúra českých súdov
nie je vzhľadom na prijatie Civilného sporového poriadku použiteľná. Tvrdila, že žalovaný opomenul

všetky okolnosti, ktoré uviedol v napadnutom uznesení súd prvej inštancie najmä, že nebolo možné
skúmať hmotnoprávne dôvody podanej žaloby preto, že správne orgány rozhodli tak, že sa vklad
vlastníckeho práva na základe dotknutej kúpnej zmluvy nezavkladoval, čím žalovaný nezískal
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom určenia a tieto sa dostali späť do vlastníctva
žalobkyne. Poukázala na správanie žalovaného, ktorému zaslala odstúpenie od zmluvy a následne

výzvu na vykonanie spätného prevodu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, žalovaný
však nereagoval a takýto postup odmietol, čím vyvolal nevyhnutnosť podania žaloby. Rovnako
počas správnych konaní žalovaný podával opravné prostriedky, čím prejavoval vôľu, že vlastníctvo k
nehnuteľnostiam mu riadne vzniklo. Aj po právoplatnosti rozhodnutia o proteste prokurátora správne
konanie pokračovalo, účastníci boli vyzvaní na doloženie listín, ktoré preukazujú splnenie zákonných

podmienok podľa zákona č. 175/1999 Z.z. a zákona č. 140/2014 Z.z. Žalovaný v tomto správnom konaní
nedoložil podklady vyžadované katastrálnym úradom, čo malo za následok, že katastrálne konanie o
návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bolo zastavené. Tvrdenie žalovaného,
že pod procesným zavinením sa rozumie aj náhoda považovala za nesprávne. Tvrdila, že rovnako
zavinenímniejeodpadnutiepredmetusporu.Náhodubybolomožnéprisudzovaťobomstranámsporu,z

čoho je zrejmé, že vznik náhody nemožno subsumovať pod zavinenie. Bola si vedomá týchto okolností,
preto pri späťvzatí žaloby nepožadovala náhradu trov konania, ale navrhovala, aby súd náhradu trov
konania nepriznal žiadnej strane. Keďže takýto záver nie je uvedený v žiadnom ustanovení CSP, preto
súd prvej inštancie správne odkázal na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, ako najbližšie použiteľné .
5.3. Súd prvej inštancie doručil dovolanie spolu s vyjadrením k odvolaniu žalovanému na vyjadrenie.

5.4. Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 27.08.2018. K dôvodom uvedeným vo vyjadrení
žalovanej k odvolaniu nič neuviedol.
5.5. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31. júla 2019 sp.zn. 2 Cdo 252/2018 dovolanie žalobkyne
odmietol.6.1. Na základe sťažnosti žalobkyne Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom zo dňa 3. marca 2020
č.k. I. ÚS 457/2019-54 rozhodol, že základné právo F. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 336/2017-138 z 28.
marca2018porušenéboli.UznesenieKrajskéhosúduvNitreč.k.25Co336/2017-138z28.marca2018
zrušilavecvrátiltomutosúdunaďalšiekonanie.KrajskémusúduvNitreuložilpovinnosťnahradiťF.trovy
konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov) na účet advokátskej

kancelárie Advokáti Heinrich s. r. o., Skautská 12, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
6.2. Uviedol, že podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s napadnutým uznesením
krajského súdu, ktorý zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov
konaniatak,žezaviazalsťažovateľkukpovinnostiuhradiťichžalovanej.Sťažovateľkavidívnapadnutom
uznesení porušenie svojich práv, pričom v prospech svojho sťažnostného petitu prednáša niekoľko

námietok. Podstata prvej z nich tkvie v zodpovedaní otázky miery zavinenia na späťvzatí žaloby, ktorú
krajský súd vyriešil podľa názoru sťažovateľky nesprávne. V tomto smere vyjadruje presvedčenie, že
späťvzatie žaloby nezavinila, a preto považuje priznanie náhrady trov konania žalovanej za nezákonné a
formalistické. Druhá námietka smeruje k nevyhnutnosti vysporiadania sa s už existujúcou rozhodovacou
praxou krajského súdu v obdobných veciach, na ktorú krajský súd v jej veci údajne rezignoval. Napokon

sťažovateľka zastrešuje tieto námietky kritikou napadnutého uznesenia, ktoré podľa jej názoru trpí
nedostatkom náležitého a presvedčivého odôvodnenia skutočností, ktoré viedli krajský súd k zmene
rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.
6.3. Ústavný súd konštatoval, že už sa viackrát zaoberal otázkou, ktorá sa týkala náhrady trov konania o
určenie vlastníckeho práva na krajskom súde, kde ako žalovaná vystupovala Poľnohospodárska Pôda

s.r.o. v súvislosti s výkupom pozemkov pod strategickým parkom (napr. I. ÚS 210/2019, I. ÚS 222/2019).
Súhlasil so sťažovateľkou v tom, že v čase podania určovacej žaloby naozaj nemala inú právnu možnosť
domôcť sa ochrany svojich práv, a preto je potrebné z procesného hľadiska urobiť záver, že žaloba bola
podaná dôvodne. Z argumentácie krajského súdu však vôbec nevyplýva, akým správaním (čím) mala
sťažovateľka procesne zaviniť potrebu späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania, keď ako

jediný dôvod vyzdvihol dlhší časový odstup od rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktorým sa vyhovelo
protestu prokurátora, až do späťvzatia žaloby. Na druhej strane okresný súd v odôvodnení svojho
uzneseniasprávnekonštatoval,žekzastaveniukonaniadošlovplyvomkonaniaprokurátoraasprávnych
orgánov, na ktoré sťažovateľka nemala žiaden vplyv, a podanie žaloby bolo jedinou možnosťou pre
sťažovateľku, ako ochrániť svoje právo. Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd sa vychádzajúc z §

256 ods. 1 CSP postavil k otázke vyriešenia miery zavinenia na späťvzatí žaloby prísne formalisticky,
keď zavinenie bez hlbšieho a dôslednejšieho skúmania (napr. z akých dôvodov bola žaloba podaná, aká
aktivita bola vyvíjaná jednotlivými stranami sporu v priebehu konania) pripísal na ťarchu strany, ktorá
úkon späťvzatia vykonala.
6.4. Existenciu rozhodnutí krajského súdu vydaných v skutkovo identických prípadoch, v ktorých krajský

súd rozhodol odchylným spôsobom, vníma ústavný súd ako ústavne neudržateľnú. Zmena právneho
názoru v obdobnej veci bez akéhokoľvek vysvetlenia zo strany súdu, prečo k zmene došlo, sa javí ako
arbitrárnosť (svojvôľa) a je zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu, keďže tento
princíp predpokladá, že skutkovo obdobné veci budú obdobne právne posudzované. V súčasnosti nie
je úlohou ústavného súdu určiť (vzhľadom na princíp subsidiarity), ktorý z odlišných právnych názorov

je správny, pretože riešenie tohto problému a zjednotenie rozhodovania je v pôsobnosti krajského súdu.
Ústavný súd svojím rozhodnutím iba otvára cestu na riešenie problému v rámci odvolacieho konania.
6.5. Z pohľadu spravodlivosti parciálnej časti súdneho procesu, akým je rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania, sa ústavnému súdu v okolnostiach danej veci javí, že vzhľadom na výnimočnosť
situácie sa žiadalo zaoberať otázkou či možno označiť túto procesnú situáciu (t. j. dôvody podania i

späťvzatia žaloby) za dôvod hodný osobitného zreteľa, opodstatňujúci prijatie takého záveru, že stranám
sa nárok na náhradu trov predmetného konania nepriznáva. K spävzatiu žaloby totiž viedli objektívne
dôvody - protest prokurátora, na ktorý sťažovateľka a ani žalovaná nemali dosah, ale v dôsledku ktorého
bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva sťažovateľky, čím odpadol predmet žaloby. K obdobným
záverom ústavný súd dospel aj v náleze sp.zn. I. ÚS 222/2019 z 20. augusta 2019, resp. v náleze sp.zn.

IV. ÚS. 614/2018 z 20. augusta 2019. Na takúto možnosť rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
údajne poukazovala i sťažovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, ktoré krajský súd pred
svojím rozhodovaním podľa jej vyjadrenia nemal k dispozícii. Aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutiakrajský súd uvádza, že sťažovateľka sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila. Túto procesnú situáciu však
krajský súd v rámci vyjadrenia k ústavnej sťažnosti nijako neosvetlil.
6.6. Úlohou krajského súdu bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalovanej so zachovaním procesného

postupu v zmysle § 373 a nasl. CSP, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl.
6 ods. 1 dohovoru (ako aj v čl. 2 CSP), je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť
hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel
a účel príslušných zákonných ustanovení.

7. KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéstranousporuv
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec opätovne prejednal. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť keďže neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie , ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd poukazuje, že v skutkovo a právne totožných veciach tunajšieho súdu boli vydané
viaceré Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 168/2018-22 zo dňa 10.10.2018, II. ÚS

569/2017-46 zo dňa 20.03.2018, III. ÚS 298/2018-33 zo dňa 28.11.2018, II. ÚS 261/2018-43 zo dňa
10.01.2019, II. ÚS 338/2018-30 zo dňa 16.02.2018, I. ÚS 222/2019-46 zo dňa 20.08.2019, I. ÚS
225/2019-41 zo dňa 20.08.2019 a IV. ÚS 614/2018-36 zo dňa 20.08.2019). Dodáva, že reagujúc na
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené vyššie, bolo na zasadnutí občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Nitre dňa 6. februára 2020 vo veci návrhu na zjednotenie rozhodovania o

náhrade trov konania prijaté stanovisko v znení: „Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z
objektívnych dôvodov, ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver,
že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“.

11. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12.1. Odvolací súd posudzujúc uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z hľadiska
súdomprvejinštanciezistenéhoskutkovéhostavuacitovanýchzákonnýchustanovení,viazanýprávnym
názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v Náleze zo dňa 3. marca 2020 č.k. I.

ÚS 457/2019-54, sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo možné pričítať
zodpovednosť na zastavení konania ani jednej strane sporu. Súd prvej inštancie považoval v danej
veci za rozhodujúce, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníctva z viacerých hmotnoprávnych
dôvodov, k preskúmaniu ktorých sa nedostal, keďže vec bola vyriešená v správnom konaní a na tomto
výsledku nesú resp. nenesú zodpovednosť obe sporné strany. V čase keď prišlo k späťvzatiu návrhu

nebolo možné vysloviť názor, že by návrh bol podaný predčasne, alebo nedôvodne, ale nemožno ani
konštatovať, že bol dôvodný, preto žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania.
12.2. Odvolací súd však vzhľadom na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre zo
dňa 6. februára 2020 vo veci návrhu na zjednotenie rozhodovania o náhrade trov konania uvedené v
bode 10. dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania

je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže v danej veci neboli zistené okolnosti, ktoré by odôvodňovali
odklon odvolacieho súdu od uvedeného stanoviska. Ak totiž zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
žalobkyňa vzala žalobu späť (čo v dôsledku súdnej praxe znamená, že zavinila zastavenie konania),
avšak pre objektívne príčiny (protest prokurátora), nebolo jej možné pripísať zavinenie na zastavení
konania, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne. Na druhej strane zavinenie na zastavení konania z

uvedených dôvodov nemožno pripísať ani žalovanému. V. bolo potrebné o nároku na náhradu trov
konania rozhodnúť výrokom tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Takýto výrok
zodpovedá prijatému stanovisku občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre a zaručuje účinnúa spravodlivú ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 CSP.
12.3. Odvolací súd dodáva, že procesný postup v zmysle § 373 a nasl. CSP pri doručovaní vyjadrenia

žalobkyne, bol v konečnom dôsledku dodržaný, keďže uvedené vyjadrenie na č.l. 163, bolo žalovanému
doručené spolu s vyjadrením žalobkyne k dovolaniu žalovaného. Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril
podaním zo dňa 27.08.2018. K dôvodom uvedeným vo vyjadrení žalovanej k odvolaniu nič neuviedol.

13.1. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 3 CSP zaoberal podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými

v odvolaní. Pokiaľ žalovaný poukazoval na uznesenia Krajského súdu B., ako na ustálenú súdnu prax,
odvolací súd uvedené rozhodnutia súdu Českej republiky nepovažoval za ustálenú súdnu prax. A
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 M Cdo 12/2008 na danú vec rovnako nedopadá, keďže v
danej veci sa neriešila aplikácia ustanovenia § 150 OSP, teraz § 257 CSP.
13.2. S námietkou žalovaného, podľa ktorej bolo potrebné najskôr skúmať procesné zavinenie, až keď
nie je možné toto zavinenie pričítať žiadnej zo strán, mohol súd rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá

nárok na náhradu trov konania, a v danom prípade bolo možné pričítať procesné zavinenie zastavenia
konania žalobkyni, sa odvolací súd s poukazom na bod 40 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 3. marca 2020 č.k. I. ÚS 457/2019-54, nestotožnil. Ani námietku žalovaného, podľa ktorej súd
prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, v nakoľko z dôkazov vyplývalo, že zastavenie konania
späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa a tiež, že tieto trovy by neboli vznikli, pokiaľ by došlo

k späťvzatiu žaloby bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie
žalobkyňa dozvedela, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Treba prisvedčiť žalobkyni, že žalobu
podala dôvodne, zastavenie konania nezavinila, ani ona, ani žalovaný, viedli k nemu objektívne dôvody
- protest prokurátora, čím odpadol predmet konania. Potom nie je možné prijať iný záver, ako ten, že
stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Pokiaľ žalovaný namietal, že ustanovenie § 255

ods. 2 CSP na daný právny vzťah nemožno aplikovať, nakoľko upravuje zásadu priznania trov a z
podľa miery úspechu, čo je možné až po prejednaní veci, odvolací súd dodáva, že na danú situáciu
nemožno aplikovať žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku. Napriek tomu tento predpis v
základných princípoch dáva odpoveď súdu, ako má postupovať (čl. 4 CSP), preto ak súd prvej inštancie
na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP dôvodiac tým, že iný výrok by

bol nespravodlivý, neodôvodniteľný a predčasný, nie je možné mu vytýkať nesprávne právne posúdenie
veci.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom
konaní úspešná. Hoci odvolací súd zmenil výrok o trovách konania v uznesení súdu prvej inštancie,

zmena bola len spresnením pôvodného výroku v súlade so stanoviskom občianskoprávneho kolégia
Krajského súdu v Nitre prijatým dňa 6. februára 2020, ktoré bolo citované v bode 9. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa §
262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).