Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. január 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/207/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224001
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113224001.13

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu:
I. H., T.. XX.XX.XXXX, H. N. Y. XXX/X, M., právne zast. Mgr. Ladislav Švaňa, advokát so sídlom Veľká
Okružná 39, Žilina, proti žalovanej: C. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX, právne zast. JUDr. Ing. Martin
Chlapík, advokát so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov,

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu
prikazuje
- nehnuteľnosť:
- byt č. XX na prízemí, vchod X v dome s.č. XXX na parc.č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel XX/
XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. XXX, všetko v k.ú. M. v hodnote
54.100,- Eur a

- hnuteľné veci:
- obývačková stena v hodnote 200,- Eur,
- sedačka a dve kreslá v hodnote 200,- Eur,
- televízor v hodnote 20,- Eur,
- konferenčný stolík v hodnote 30,- Eur,

- luster v hodnote 30,- Eur,
- koberec v hodnote 40,- Eur,
- lampa v hodnote 50,- Eur,
- kuchynská linka v hodnote 200,- Eur,
- sporák v hodnote 100,- Eur,
- kombinovaná chladnička s mrazničkou v hodnote 100,- Eur,

- stôl a stoličky v hodnote 100,- Eur.
- práčka v hodnote 50,- Eur, spolu v hodnote 1.120,- Eur.

II. Súd prikazuje žalobcovi povinnosť splatiť úver spolu s príslušenstvom, a to veriteľovi Slovenská
sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
ku dňu 20.01.2017 predstavoval výšku istiny 23.790,81 eur a príslušenstvo ako výšku úrokov vo výške

7.487,83 eur.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.378,61 eur ako vyporiadací podiel, a to v
lehote do 1 roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznáva.

V. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

VI. Znalkyni V.. G. M. sa priznáva nárok na náhradu znalečného voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči
žalovanej v rozsahu 50%. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobným návrhom na začatie konania doručeným na Okresný súd Žilina dňa 26.07.2013
sa domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán v konaní, ktorých manželstvo bolo

rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2011, pričom žalobca požadoval do
výlučného vlastníctva prikázať hnuteľné aj nehnuteľné veci, prikázať mu povinnosť splatiť úver a z toho
dôvodu žalovaná nemá nárok na vyporiadací podiel. Zároveň si uplatnil aj trovy konania voči žalovanej.
Taktiež navrhoval alternatívu, podľa ktorej by hnuteľné a nehnuteľné veci boli prikázané žalovanej, ako
aj povinnosť doplatiť úver a vyplatiť žalobcovi vyporiadací podiel, a to vzhľadom na to, že žalobca splácal
úver, ako aj platby za byt. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení súhlasila s prikázaním vecí do

vlastníctva žalobcu a aj s uložením povinnosti jeho osobe splatiť úver a vyplatiť žalovanej vyporiadací
podiel. Súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok dňa 12.06.2014, ktorý bol odvolacím súdom
zrušený a vrátený na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení vyslovil právny názor, ktorým je prvostupňový
súd viazaný s tým, aby sa súd zaoberal nárokom ohľadom nákladov za byt po zániku BSM, ohľadom
pohyblivej časti platieb za byt a vyporiadacím podielom.

2. Následne súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli predvolané všetky strany v konaní a ich právni
zástupcovia riadne a včas. Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu, žalovanej, vyjadrením sa
ich právnych zástupcov, ako aj prečítaním listín, ktoré tvoria obsah spisu.

3. Súd mal zistené, že manželstvo strán bolo v konaní č. XC/XXX/XXXX rozvedené a rozsudok v časti
výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2011.

4. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

5. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

6. Podľa § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

7. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

8. Medzi stranami v konaní nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len BSM). Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyplynul záver, že žalobný
návrhbolpodanýriadneavlehoteajedinýmspôsobomvyporiadaniaBSMmohlobyťsúdnerozhodnutie,
keďže k mimosúdnej dohode nedošlo.

9. V priebehu konania si strany ustálili masu tvoriacu BSM, ktorá pozostáva z hnuteľných veci, z

nehnuteľnosti a taktiež pasíva - dve zmluvy o splátkovom úvere a platby Obvodnému stavebnému
bytovému družstvu Ž.. Taktiež si ustálili aj hodnotu vecí patriacich do BSM, pričom súd mal zistený aj
zostatok nesplatených úverov.

10. Čo sa týka hodnoty vecí patriacich do BSM, pre vyporiadanie BSM je rozhodujúce, v akom stave

bola vec v čase zániku BSM, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase, keď sa
vykonáva vyporiadanie. (R42/1972)

11. Z predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd zistené, že strany konania
vlastnia v podiele X/X nehnuteľnosti - byt č. XX na prízemí, vchod X v dome s.č. XXX na parc.č. XXXX/XX

a spoluvlastnícky podiel XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. XXX,všetko v k.ú. M., a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, č. D. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
- XXX-XX.

12. Strany v konaní si v priebehu konania ustálili hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 60.000,-
Eur. Po zrušení napadnutého rozhodnutia strany v konaní začali rozporovať hodnotu nehnuteľnosti,
preto za tým účelom bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením z 02.11.2015, výsledkom čoho
bol znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný V.. G. M.. Podľa záverov posudku bola určená všeobecná
hodnota predmetnej nehnuteľnosti na sumu 54.100,- eur. (l.č. 427 obsahu spisu) S danou sumou sa

strany v konaní stotožnili, a to po doplnení vyjadrenia znalkyne zo dňa 17.08.2016. (l.č. 486)

13. Čo sa týka hnuteľných vecí, strany ustálili masu hnuteľných vecí patriacich do BSM, ako aj ich
zostatkovú hodnotu:
- obývačková stena v hodnote 200,- Eur,
- sedačka a dve kreslá v hodnote 200,- Eur,

- televízor v hodnote 20,- Eur,
- konferenčný stolík v hodnote 30,- Eur,
- luster v hodnote 30,- Eur,
- koberec v hodnote 40,- Eur,
- lampa v hodnote 50,- Eur,

- kuchynská linka v hodnote 200,- Eur,
- sporák v hodnote 100,- Eur,
- kombinovaná chladnička s mrazničkou v hodnote 100,- Eur,
- stôl a stoličky v hodnote 100,- Eur.
- práčka v hodnote 50,- Eur, celkovo spolu v hodnote 1.120,- Eur.

14. Z toho dôvodu nebolo potrebné znalecké dokazovanie na určenie zostatkovej hodnoty, či vykonanie
iného dokazovania s tým, že súd vzhľadom na hnuteľné veci a ich rok nadobudnutia, posúdil ustálenú
hodnotu stranami konania za primeranú. Žalobca predložil súdu listiny, ktorými preukázal nákup týchto
hnuteľných vecí, a to v roku 2006. Strany zhodne uviedli, že do BSM nepatrí hnuteľná vec - komoda,

ktorá bola pôvodne označená v žalobnom návrhu, keďže bola zakúpená pred uzavretím manželstva.
Súd bez ďalšieho dokazovania si zhodné tvrdenia strán osvojil. Súd nemal zistené žiadne iné hnuteľné a
nehnuteľné veci patriace do BSM, preto ustálil, že do masy BSM patrí iba vyššie uvedená nehnuteľnosť
a hnuteľné veci okrem komody.

15. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti strán konania a na ich zhodné návrhy ohľadom prikázania
hnuteľnýchahnuteľnýchvecí,súdrozhodoltak,akosiustáliliazároveňpožadovali stranyvkonaní,teda
nehnuteľnosť - X-izbový byt v k.ú. M. vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu spolu
so všetkými hnuteľnými vecami, prikázal do vlastníctva žalobcu, a to všetko v hodnote 55.220,- eur.

16. Súd mal zistené aj pasíva - zmluvy o splátkovom úvere a platby Obvodnému stavebnému bytovému
družstvu v Ž..

17. Súd mal preukázané, že strany v konaní uzavreli dňa 18.01.2006 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX,nazákladektorejimbolposkytnutýspotrebnýúvervovýške650.000,-Skpripremenlivej

úrokovej sadzbe. Konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 20.12.2015. Podľa potvrdenia veriteľa
predmetnej zmluvy zostatok úveru ku dňu zániku BSM predstavoval sumu 27.170,82 Eur, ktorá
pozostáva z nesplatenej istiny a úrokov z úveru ku dňu 31.03.2011, pričom je zrejmé, že úroky prirastú
k dlhu aj v budúcnosti.

18. Taktiež dňa 08.06.2006 uzavreli ďalšiu zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 858.000,- Sk pri fixnej úrokovej sadzbe 5 rokov.
Konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 20.05.2036. Podľa potvrdenia veriteľa predmetnej zmluvy
zostatok úveru ku dňu zániku BSM predstavoval sumu 13.406,35 Eur, ktorá pozostáva z nesplatenej
istiny a úrokov z úveru ku dňu 31.03.2011, pričom je zrejmé, že úroky prirastú k dlhu aj v budúcnosti.

19. Žalovaná nespochybnila uzavretie uvedených úverových zmlúv počas trvania ich manželstva, avšak
tvrdila, že poskytnuté finančné prostriedky neboli použité na spoločné veci, resp. nemá o tom vedomosť.
Žalobca toto popieral a trval na tom, že dané sumy boli použité na spoločné veci. Je nepochybné,že boli použité počas trvania manželstva a ich použitie počas manželstva nebolo nikým namietané.
Pokiaľ bolo vyslovené, že žalobca by mal preukázať ich použitie, predsa je nepochybné, že boli použité
počas trvania manželstva, počas BSM a predsa je len s ťažkosťami možné preukázať použitie na

osobnú potrebu. Žalovaná neuviedla, na čo mali byť použité, jej tvrdenie sa teda javí len ako účelové a
špekulatívne s cieľom určenia výšky vyporiadacieho podielu v jej prospech. Hoci žalovaná svoje tvrdenia
preukazovala výpismi z účtu, z ktorých vyplývajú viaceré výbery kartou, je nepochybné, že obidva úvery
boli poskytnuté za trvania manželstva, preto nepochybne patria do BSM a bolo vecou strán konania, ako
použijú finančné prostriedky. Súd nezistil, že by boli použité výlučne žalobcom na osobné účely tak, aby

sa to zohľadňovalo pri vyporiadaní. Je nepochybné, že žalobca pracoval v zahraničí, preto sú zrejmé
určité výdavky s tým spojené.

20. Žalobca napriek uvedenému predložil listiny preukazujúce spotrebovanie finančných prostriedkov
poskytnutých z úveru zo dňa 18.01.2006, a to za účelom odkúpenia bytu a platieb OSBD. Súd mal
preukázané, že stranám v konaní bol dňa 26.10.2005 pridelený byt a boli vyzvaní na zaplatenie sumy

512.566,- Sk. Súdu boli predložené doklady preukazujúce vyplatenie požadovaných súm OSBD. /l.č.
83-87/. Žalobca podal následne žiadosť o potvrdenie k výmazu záložného práva - kvitancia, z ktorého
vyplýva potvrdenie OSBD, že bola uhradená zostatková hodnota investičného úveru dňa 31.03.2006.
Žalobca uviedol, že z daného úveru bolo zakúpené aj vozidlo vo výške 86.000,- Sk. (l.č. 88). Zakúpený
byt si následne bývalí manželia zriaďovali z finančných prostriedkov poskytnutých z úveru zo dňa

08.06.2006, k čomu žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil doklady o zakúpení materiálu a
vecí. (l.č.91 a nasl.) Súdu boli taktiež predložené listiny, ktoré preukazujú nákup stavebného materiálu,
plastových okien, žalúzii, dverí, skrine, drevenej podlahy, rekonštrukcia vody, kúrenie, elektrické
rozvody,..., a to všetko malo byť podľa vyjadrenia žalobcu financované práve z poskytnutého úveru zo
dňa 08.06.2006. Žalobca preukázal použitie finančných prostriedkov z 2 úverových zmlúv v celkovej

výške 1.343.500,- Sk, čo bolo predmetom výberov a toto preukázal predloženými dokladmi v prílohe
podaniaz20.12.2013a20.03.2014.UvedenéfinančnéprostriedkypoužilnaplatbyOSBD(542.444,-Sk),
na uhradenie zostatkovej hodnoty úveru na účet OSBD podľa kvitancie (53.135,- Sk) a na platby OSBD
v súvislosti s vlastníctvom a užívaním bytu (32.270,- Sk), kúpu motorového vozidla (86.000 Sk), úhradu
nedoplatku SSE (388,- SK), na stavebný materiál v súvislosti s rekonštrukciou bytu (55.910,90 Sk), na

plastové okná (123.960,- Sk), rekonštrukcia vody a kúrenia (64.328,- Sk), elektromontáž (78.000,- Sk),
záloha na obklad kúpeľne a WC (5.000,- Sk), drevené podlahy s montážou (487.195,-Sk), vchodové a
interiérové dvere (100.642,- Sk), vstavaná skriňa s obkladom a lištami (60.960,- Sk), kuchynská linka
(28.170,- Sk), obývacia stena (17.698,- Sk), sedacia súprava (18.980,- Sk), chladnička s mrazničkou
(11.100,- Sk), koberec (2.100,-Sk), práčka (10.750,- Sk) Žalobca uviedol, že rozdiel medzi finančnými

prostriedkami poskytnutými z úverov a preukázaným použitím, bol použitý na bežnú spotrebu (21.469,10
Sk). Čo sa týka prevodov, z predložených listín vyplýva 6 prevodov z účtu žalobcu na iné účty v roku
2006, a to na účet poisťovne z dôvodu úhrady poistného, prevod z dôvodu predčasného splatenia
úveru a prevod za účelom splatenia medziúveru, ďalší prevod bol na účet žalobcu za účelom kúpy TV,
lustra, lampy, sporáku,..., avšak s odstupom času už žalobca nedisponuje s dokladmi o kúpe uvedeného

v celkovej výške 130.400,- Sk. Pokiaľ žalovaná trvala na tom, že žalobca použil poskytnuté úvery
na osobné účely, je nepochybné, že boli vykonané platby aj na rekonštrukciu, na nákup materiálu,
či zariadenie bytu, či vyplatenie OSBD,..., k čomu žalovaný tvrdil, že uvedené bolo hradené práve z
predmetných finančných prostriedkov, a žalovaná nepreukázala, že by disponovali inými finančnými
prostriedkami, ktoré by boli na to použité. Teda z ničoho nevplýva, že by ako manželia mali dostatok

finančných prostriedkov na splatenie uvedeného. Preto súd si osvojil tvrdenia žalobcu ohľadom použitia
poskytnutých úverov na uvedené žalobcom, teda vo väčšej časti na spoločné účely. (použitie na osobné
účely viď bod 26 odôvodnenia)

21. Žalovaná trvala na tom, že žalobca vyberal z bankomatu väčšie obnosy, a to v marci 2008, hoci podľa

žalobcu celý rok 2008 bol v Írsku, čo preukázal predloženými výplatnými páskami, ktoré sú týždenné, a
preto dané výbery nemohol vykonať on, pričom kartu mala k dispozícii práve žalovaná. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že strany v konaní si rozporovali v tvrdeniach ohľadom výberov, ktoré podľa výpisu
prebehli v nočných hodinách, pričom bolo zistené, že čo sa týka výberu na letisku, bola tam prítomná
aj žalovaná a väčšiu časť v danom roku bol žalobca mimo SR, pričom je nepochybné, že vlastníkom/

držiteľom karty bol žalobca. Teda výbery iba žalobcom neboli relevantne preukázané a je zrejmé, že
výbery vykonávali obidvaja manželia.22. Žalovaná trvala na zohľadnení sumy 11.927,39 eur ako sumu prevodov a výberov použitú žalobcom
pre vlastnú potrebu. Súd sa však s poukazom na bod 26 nestotožnil s týmto návrhom, nakoľko bolo
preukázané, že hoci žalobca skutočne uskutočnil výbery, či prevody, v časti tieto úkony sú premlčané

a v časti bolo skonštatované a preukázané, že boli použité na osobnú potrebu. Pokiaľ žalovaná tvrdila
konkrétnu túto sumu, nijako ju nešpecifikovala na rozdiel od žalobcu, pričom žalobca riadne preukázal
dôvody daných výberov a prevodov aj s predložením relevantných listín preukazujúcich jeho tvrdenia,
pričom po vznesení námietky premlčania, súd bol povinný neprihliadať na dané prevody vykonané
výlučne v prospech žalobcu.

23. Žalobca riadne vysvetlil a zdôvodnil prevody finančných prostriedkov a zároveň aj zdokladoval
svoje tvrdenia relevantnými dokladmi, čo vyplýva aj z jeho písomných podaní a predložených listín,
predovšetkým podanie z 21.08.2015. (l.č. 260 obsahu spisu) Pokiaľ žalovaná tvrdené skutočnosti a
doklady namietala, ničím relevantným nespochybnila tieto tvrdenia žalobcu.

24. Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne.

25. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

26. S poukazom na vyslovený názor odvolacieho súdu je nutné poukázať na to, že pokiaľ boli žalobcom
použité finančné prostriedky počas manželstva, či bol uskutočnený výber z účtu, súd má za to, že

jednak nešlo o situáciu, že by nešlo o bežnú vec, kedy by bol potrebný súhlas aj druhého z manželov,
teda žalovanej a jednak žalovaná sa nedomáhala relatívnej neplatnosti. Teda ak aj žalobca použil
spoločné finančné prostriedky na splatenie záväzkov vzniknutých pred manželstvom, žalovaná tieto
úkony nenamietala, teda nedomáhala sa ich relatívnej neplatnosti, a to s poukazom na § 145 ods.1
Občianskeho zákonníka a § 40a Občianskeho zákonníka. Na základe toho úkony žalobcu - výbery za

účelom splatenia svojich záväzkov vzniknutých pred vznikom manželstva, sú z dôvodu nedovolania sa
relatívnej neplatnosti zo strany žalovanej v trojročnej premlčacej lehote platnými úkonmi. Žalobca v tejto
súvislostivzniesolnámietkupremlčaniaprávažalovanejdovolaťsarelatívnejneplatnostidanýchúkonov.
ŽalovanátedanemávrámcivyporiadaniaBSMmožnosťuplatniťsinavyporiadanieto,čozospoločného
majetku sa vynaložilo na ostatný majetok žalobcu, a to z dôvodu uplynutia zákonnej trojročnej lehoty. Je

nepochybné s poukazom na ustálenú súdnu prax, že strany v konaní môžu vyporiadať BSM súdom len
v tom rozsahu, v akom ho uplatnili v lehote 3 rokov od zániku BSM. Predmetom vyporiadania súdom
môžu byť len tie pohľadávky každého z nich z titulu náhrady toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a ich spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného
majetku vynaložené na jeho oddelený majetok, a súd môže vyporiadať len tie hodnoty a investície, ktoré

strany v konaní urobia predmetom konania v lehote 3 rokov od zániku BSM. Pokiaľ v danej lehote nie
je nárok uplatnený, nie je možné už následne na to prihliadať a nárok na ich vyporiadanie zaniká. (napr.
rozsudok NS ČR 22Cdo 3000/2011 zo dňa 11.12.2012, 22Cdo 2537/2013 z 28.01.2013, 22Cdo 51/2011
zo dňa 22.11.2012, 2Cdo 1192/2007 z 26.11.2009, 22Cdo 209/2012 zo dňa 04.07.2013......, uznesenie
NS ČR 22Cdo 4461/2011,...) V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že je irelevantné tvrdenie žalovanej,

že sa dozvedela o výberoch až v tomto konaní, veď predsa išlo o prevody spoločných prostriedkov.
Keďže žalovaná do 31.04.2014, t.j. do 3 rokov od zániku BSM, nenavrhla vyporiadanie ohľadom náhrady
toho, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na ostatný majetok (záväzky) žalobcu, je dôsledkom
zániku nároku na vyporiadanie týchto investícií z dôvodu uplynutia zákonnej premlčacej lehoty. /Zároveň
súd len okrajovo a nad rámec vysloveného záveru uvádza, že keby nešlo o premlčaný nárok, aj tak

vzhľadomnavykonanédokazovaniesúdsineosvojiltvrdeniažalovanej,žefinančnéprostriedkyzúverov
boli použité výlučne na potreby žalobcu, ktorý dokonca preukázal použitie väčšej časti prostriedkov na
spoločnú domácnosť./ Záver - vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd neprihliadal na použitie
finančných prostriedkov žalobcom na jeho výlučnú potrebu.27. Čo sa týka splácania úverov a zostatkov ku dňu vyhlásenia rozsudku a ku dňu zániku BSM, súd
mal preukázané, že boli uzavreté 2 úverové zmluvy a ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku žalobca z úveru

č. XXXXXXXXXX z 18.01.2006 uhradil po zániku BSM od 01.04.2011 do 20.12.2015 sumu 17.411,08
eur, čo vyplýva z predložených potvrdení, pričom daný úver č. XXXXXXXXXX z 18.01.2006 je ku dňu
vyhlásenia rozsudku splatený, teda zostatok je vo výške 0 eur. Uvedené žalovaná nenamietala.

28. Čo sa týka úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2006, podľa

predložených listín zostatok k 12.01.2017 je suma 23.864,52 eur, pričom žalobca od 01.04.2011, t.j.
od zániku BSM, do 12.01.2017 uhradil sumu 12.116,34 eur. Na pojednávaní konanom dňa 20.01.2017
bolo medzi stranami nesporné a riadne preukázané, že žalobca uhradil ďalšiu splátku od 12.01.2017,
teda úver k 20.01.2017 má zostatok 23.790,81 eur a žalobca uhradil k 20.01.2017 sumu 12.252,73 eur.
Okrem dlžnej istiny 23.790,81 eur ku dňu 20.01.2017 zostáva uhradiť aj zmluvné úroky od 20.01.2017
do 20.05.2036 vo výške 7.847,83 eur. Uvedené bolo medzi stranami nesporné. Z ustálenej súdnej praxe

je nepochybné, že je nutné vyporiadať celý dlh - úver s príslušenstvom, teda nielen neuhradenú istinu,
ale aj úroky, ktoré prirastú v budúcnosti a výška týchto úrokov vyplýva z amortizačnej tabuľky, čo medzi
stranami nebolo sporné.

29. Medzi stranami boli nesporné aj platby OSBD v súvislosti s vlastníctvom bytu č. XX obytného

domu č.s. XXX v M., pričom je nepochybné, že žalobca po zániku BSM do 12.01.2017 uhradil sumu
7.454,16 eur, ktorá je tvorená z pevnej časti - na prevádzku a správu bytového domu vo výške 2.631,61
eur a z pohyblivej časti za služby a vedľajšie poplatky vo výške 4.822,55 eur. Súdu boli predložené
príjmové pokladničné doklady, ktorými mal súd preukázané platby do OSBD dňa 18.01.2006. Súd mal
preukázané, že iba žalobca poukazoval platby OSBD na prevádzku a správu bytového domu, hoci byt

bol v BSM oboch strán v konaní, a to bez ohľadu na to, kto byt užíval. Je nepochybné, že manželstvo
strán bolo právoplatne rozvedené dňa 31.03.2011, pričom strany v konaní nežili v spoločnej domácnosti.
Je nepochybné, že žalobca vyššie uvedenú nehnuteľnosť a hnuteľné veci užíval bez účasti žalovanej.

30 Žalovaná nesúhlasila s prihliadnutím na pohyblivú časť, ale len na pevnú časť, a to s poukazom na

vyslovený názor odvolacieho súdu, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/106/2009, v
zmysle čoho je možné vyporiadať len pevnú časť platieb, v danom prípade 2.631,61 eur. Pokiaľ odvolací
súd vyslovil, že prvostupňový súd si má ujasniť otázku, či daný nárok by mal byť predmetom BSM, súd
uvádza, že je nepochybné vlastníctvo, ako aj užívanie nehnuteľnosti po zániku BSM. Súd má za to, že je
nutné prihliadať pri vyporiadaní BSM na pevnú časť, keďže obidvaja bývalí manželia sú do vyporiadania

BSM vlastníkmi a musia sa spoločne podieľať na základných a nevyhnutných nákladoch. Užívanie iba
jedného z nich nemôže byť na úkor druhého z manželov. Preto ak nehnuteľnosť užíval iba žalobca,
nemôže to byť na úkor žalovanej, a preto nie je možné pri vyporiadaní prihliadať na platby za užívanie, t.j.
pohyblivú časť. Právny zástupca žalovanej súhlasil so zohľadnením iba pevných platieb, ktoré súvisia s
odvodmi do fondov opráv, poplatkov správcovi,..., nie však premenlivé platby, keďže žalovaná byt v tom

čase neužívala. S uvedeným sa súd stotožnil. Súd má za to, že dané platby je nutné zohľadniť v rámci
vyporiadania BSM rovnako, ako aj splatenú časť úveru po zániku BSM, keďže ide o platby k spoločnej
nehnuteľnosti, či k spoločným záväzkom, na ktoré sú povinní obidvaja spoločne a nerozdielne.

31. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia

spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

32.Občianskyzákonníkneobsahuježiadnevýslovnéustanovenie,ktorébyupravovalovzťahymanželov
k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva. Prax, pripúšťajúc, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až
do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým
vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež
znáša náklady spojené s jej užívaním. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že žalobca
skutočne vynakladal finančné prostriedky, ale na byt, ktorý len on užíval, a preto je neprípustné, aby po

zániku BSM sa na týchto nákladoch podieľala aj žalovaná, ktorá byt neužívala. Keďže však ide o byt v
BSM, bola povinná podieľať sa na nevyhnutných nákladoch označených ako pevné platby OSBD, preto
súd tieto zohľadnil a ktoré predstavujú výšku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 2.674,77 eur, ktorá bola
medzi stranami nesporná a ktorá vyplýva z predložených listín, keďže je nesporná aj posledná úhradavo výške 43,16 eur ku dňu rozhodnutia. Teda súd posúdil, že ide o pasíva, ktoré je nutné zohľadniť v
rámci vyporiadania BSM.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd teda záverom skonštatoval, že čo sa týka hodnoty
hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte, strany v konaní ustálili ich hodnotu a zhodne uviedli, aby tieto
veci boli prikázané žalobcovi spolu s bytom, a to všetko v celkovej hodnote 55.220,- eur (54.100 + 1.120).
Vzhľadom k týmto zhodným vyjadreniam súd hodnotu hnuteľných vecí nedokazoval, osvojil si tvrdenia
strán konania, hodnota nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým dokazovaním na sumu 54.100,- eur

a medzi stranami následne akceptovaná a tak prikázal všetky hnuteľné a nehnuteľné veci v celkovej
hodnote 55.220,- eur do vlastníctva žalobcu. Čo sa týka žalovanou tvrdených prevodov, či použitia
finančných prostriedkov žalobcom na jeho účely, boli spochybnené listinami predloženými žalobcom a
spolu so vznesenou námietkou premlčania súd na to neprihliadal. Čo sa týka záväzkov - pasív strán
v konaní, bol zistený zostatok už len úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a pozostáva ku dňu
20.01.2017 z nesplatenej istiny vo výške 23.790,81 eur a z budúcich úrokov z úveru vo výške 7.487,83

eur. Zostatok úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu rozhodnutia bol už splatený. Žalobca splácal obidva úvery
tak, ako bolo vyššie uvedené, a to zo svojich prostriedkov, pričom po zániku BSM žalobca splatil úver č.
XXXXXXXXXX v celom rozsahu, ktorý v zostatku prestavoval 17.411,08 eur, čo žalovaná nerozporovala
a súhlasila so zohľadnením a úver č.XXXXXXXXXX splatil vo výške 12.252,73 eur k 20.01.2017, čo
taktiež nebolo žalovanou rozporované a súhlasila obe sumy zohľadniť pri vyporiadaní. /Dlh z úverov

predstavujespoločnýzáväzokobochstránkonaniapatriacehodoichBSM,lebovznikolobommanželom
spoločne, keďže zmluvy uzatvorili počas trvania manželstva. Pre právnu povahu tohto záväzku nie je
podstatné, ako bolo so získanými finančnými prostriedkami naložené. Je to rovnako ako pri príjmoch
zo zárobkovej činnosti a pod. Peniaze získané zmluvami o úvere uzatvorené účastníkmi konania za
trvania ich manželstva predstavujú majetok, ktorý tvorí ich BSM./ Taktiež nebolo sporné medzi stranami

zohľadnenie pevnej časti platieb OSBD žalobcom vo výške 2.674,77 eur ku dňu 20.01.2017. Súd
pohyblivú časť nezohľadnil, nakoľko byt žalovaná neužívala a tieto platby boli nákladmi výlučne žalobcu.
Totiž iba pevná časť sú nevyhnutné udržiavacie náklady, na ktorých sa podieľajú obaja spoluvlastníci bez
ohľadu na to, či byt užívali. Keďže žalobca po rozvode manželstva sa podieľal na zaplatení spoločného
dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu, čo sa musí premietnuť vo výške

vyporiadacieho podielu.

34. Pretože záväzok účastníkov z nesplateného úveru sa stal predmetom vyporiadania a zatiaľ nebol
splnený, je potrebné ho prikázať k úhrade. Ak boli použité takto získané finančné prostriedky oboma
manželmiabolipoužiténaoddelenýmajetokniektoréhoznich,jemožnédruhýmzmanželovpožadovať,

aby to bolo nahradené. V konaní však bolo preukázané, že v časti skutočne boli použité v prospech
žalobcu, avšak úspešne vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd bol povinný prihliadnuť (viď vyššie
odôvodnenie opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania vyššie) a v časti boli prostriedky použité
na osobnú potrebu manželov. /poskytnuté finančné prostriedky z úverov boli použité na rekonštrukciu
bytu, na odkúpenie bytu, splatenie všetkých platieb OSBD a pod. /Toto bolo odôvodnené vyššie./

35. Súd mal teda preukázané a nesporné, že aktíva patriace do BSM sú v celkovej výške 55.220,-
Eur, na základe čoho patrí každému zo strán v konaní 1, t.j. 27.610,- Eur, pričom hnuteľné veci a
nehnuteľnosti súd prikázal po dohode strán v konaní do výlučného vlastníctva žalobcu. Čo sa týka pasív,
súd skonštatoval, že pasíva sú vo výške splateného úveru žalobcom po zániku BSM v sume 17.411,08

eur, teda 1 je 8.705,54 eur, ktorú bola povinná splatiť aj žalovaná, a z druhého úveru žalobca splatil sumu
12.252,73 eur, pričom zostatok k 20.01.2017 je na istine 23.790,81 eur a na úrokoch, ktoré vzniknú v
budúcnosti, suma 7.847,83 eur. Podľa zaužívanej súdnej praxe ak nie je ku dňu vyporiadania BSM dlh
strán v konaní uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z nich, preto zaviazal žalobcu po dohode
strán, ako aj z dôvodu, že nehnuteľnosti boli prikázané žalobcovi. Zároveň pasíva tvoria aj pevné platby

OSBD vykonané žalobcom po zániku BSM a sú vo výške 2.674,77 eur.

36. Z uvedeného vyplýva, že aktíva predstavujú sumu 55.220,- eur, čo predstavuje 1 pre každého
27.610,- eur, čo je suma, ktorú by mal každý z bývalých manželov nadobudnúť. Sú však dané aj
pasíva, a to v celkovej výške 63.977,22 eur (t.j. splatenie úveru po zániku BSM vo výške 17.411,08 eur

žalobcom, splatenie 2.úveru žalobcom vo výške 12.252,73 eur, zostatok nesplateného úveru 23.790,81
eur s úrokmi, ktoré vzniknú v budúcnosti vo výške 7.847,83 eur - ak sa stal predmetom vyporiadania
BSM doposiaľ neuhradený úročený dlh, súd vyporiada nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov od
zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstva - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti(22Cdo/14/2006,22Cdo1151/2007,rozh.KSvTrnave24Co/466/2012,...)apevnéplatbyOSBDvovýške
2.674,77 eur uhradené po zániku BSM žalobcom), teda 1 pre každého z nich predstavuje 31.988,61 eur.
Keďže sú aj aktíva (55.220,-) a aj pasíva (63.977,22), pričom hnuteľné a nehnuteľné veci súd prikázal

do výlučného vlastníctva žalobcu a pasíva predstavujú sumy, ktoré hradil žalobca a na ďalšie je taktiež
žalobca týmto rozhodnutím povinný, pričom pasíva sú vo vyššej výške než aktíva, rozdiel medzi aktívami
a pasívami predstavujúci sumu 4.378,61 eur je tak povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi, a to z dôvodu,
že 1 aktív je nižšia ako 1 pasív, ktoré hradil a bude hradiť žalobca. Pokiaľ právny zástupca žalovaný
namietal zohľadniť úroky, ktoré vzniknú do budúcna, nakoľko nie je možné presne stanoviť úrokovú

sadzbuna36rokov,čovyplývaajzamortizačnýchtabuliek,naktorýchjeuvedené,žeúdajetamuvedené
majú len informatívny charakter a platia ku dňu jej vystavenia, súd sa s týmto názorom nestotožnil s
poukazom na vyslovený názor odvolacieho súdu, ako aj na ustálenú súdnu prax spomenutú aj v rámci
tohto odôvodnenia. Teda vzhľadom k tomu, že žalobca týmto rozhodnutím nadobudol majetok v rámci
vyporiadania v celkovej výške 55.220,- eur, mal by vyplatiť žalovanú v rámci vyporiadacieho podielu vo
výške 27.610,-Eur. Avšak vzhľadom na to, že zostatok úverov spolu s príslušenstvom prikázal žalobcovi,

ktorý splácal úvery, ako aj pevné platby OSBD - v celkovej výške 63.977,22 eur, je to nutné zohľadniť
v rámci vyporiadacieho podielu v podiele 1, t.j. 63.977,22 Eur : 2 = 31.988,61 eur, čo predstavuje
sumu, ktorou by sa mala podieľať žalovaná. Keďže podiel vyplývajúci z aktív, ktorý by mal žalobca
vyplatiťžalovanej,je27.610,-Eur,spoukazomnazohľadnenýchplatbáchžalobcuspolusozohľadnením
nesplateného úveru, na ktorých sa mala podieľať žalovaná vo výške 31.988,61 eur, je žalovaná povinná

vyplatiť žalobcovi sumu 4.378,61 eur ako vyporiadací podiel po zohľadnení všetkých platieb po zániku
BSM do rozhodnutia.

37. Súd zároveň určil lehotu na plnenie 1 rok od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle CSP, a to vzhľadom
na výšku vyporiadacieho podielu, ako aj vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu žalovanej, ktorá

poberá rodičovský príspevok, nakoľko toho času je na rodičovskej dovolenke pri 1,5-ročnom dieťati,
okrem toho sa stará o ďalšie dieťa vo veku 12 rokov, ktorého otcom je žalobca a ktorý prispieva na
výživné vo výške 160 eur mesačne. Žalovaná žije so súčasným partnerom - otcom jej druhého dieťaťa,
ktorýpracuje,niejevydatá.Žalovanápôvodnedokoncauviedla,žejeochotnávyporiadacípodielsplácať
v splátkach alebo ho splatiť v lehote 1 rok. Následne po súhlase žalobcu však uviedla, že nesúhlasí s

lehotou 1 rok, hoci predtým danú lehotu sama navrhla. Z jej konania je zrejmé, že sa snaží znegovať to,
s čím žalobca vyslovil súhlas. Teda keď navrhla lehotu 1 rok a žalobca s tým vyslovil súhlas, žalovaná
zrazu vyslovila, že nesúhlasí s lehotou 1 rok, ale iba so splátkami po 50,- eur mesačne, s čím žalobca
nesúhlasil. Súd sa taktiež nestotožnil s výškou splátok po 50,- eur vzhľadom na výšku vyporiadacieho
podielu a splátky po 50,- eur mesačne by predstavovali neprimeranú dobu na splatenie podielu, pričom

žalobca je toho času nezamestnaný bez priznania žiadnej dávky. Žalobca následne navrhoval splátky
po 100,- eur, s čím žalovaná taktiež kategoricky nesúhlasila. Súd s poukazom na všetky skutočnosti
a okolnosti rozhodol o splatení vyporiadacieho podielu tak, že nepovolil plnenie v splátkach, ale uložil
lehotu na plnenie 1 rok od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Danú lehotu súd považuje za primeranú
vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu oboch strán v konaní a na výšku vyporiadacieho podielu.

38. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníkov konania. Pokiaľ neboli v odôvodnení uvedené zdôvodnenia na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, súd poukazuje na to, že je postačujúce len tie zdôvodňovať, ktoré majú pre vec
podstatný význam, a to s poukazom na uznesenie ÚS SR z 23.06.2004, III. ÚS 209/04, rozsudok ESĽP

Garciaruiz v. Španielsko z 21.01.1999, Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z
19.02.1998,...

39. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Vzhľadom na predmet konania, ktoré mohlo byť začaté na podnet ktoréhokoľvek z bývalých
manželov, keďže nedošlo k mimosúdnej dohode, súd rozhodol, že ani žalobca, ani žalovaná nemá nároknanáhradutrovkonaniavočisebenavzájom.Niejemožnékonštatovaťúspech,čineúspechjednotlivých
strán v konaní, nakoľko išlo o vyporiadanie ich BSM, pričom žalobca v žalobnom návrhu dokonca
navrhoval alternatívu. Zároveň masu a hodnotu hnuteľných vecí si zhodne ustálili až v priebehu konania.

Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za vhodné a spravodlivé priznať trovy konania niektorému z
nich, a to s poukazom na čl. 4 CSP, podľa ktorého: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

41. V konaní však vznikli trovy znalkyne, ktoré vo väčšej časti boli uhradené z preddavkov zložených
stranamivkonaní,avšakpreddavkynebolipostačujúce,(ajkeďibavnepatrnejmiere),pretosúdznalkyni

priznal nárok na znalečné voči každej strane v konaní v rovnakom rozsahu vzhľadom na vyššie uvedené
s poukazom na čl. 4 CSP, t.j. v rozsahu 50 % voči každej strane.

42. Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že nebolo rozhodnuté o poplatkovej
povinnosti strán v konaní s poukazom na § 2 ods.1 písm.c) zák.č. 71/1992 Zb., podľa ktorého

poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM, súd poukazuje, že z ničoho nevyplýva, že
o danej poplatkovej povinnosti musí byť rozhodnuté v tomto konečnom rozhodnutí. Je bežnou praxou
súdov, že o danej poplatkovej povinnosti sa rozhoduje až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo
vyporiadané BSM, resp. samostatným uznesením, o čom súd týmto upovedomuje, že o poplatkovej
povinnosti bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím a bolo by nadbytočné a nelogické rozhodovať o

tom v meritórnom rozhodnutí ešte pred nadobudnutím právoplatnosti v časti vyporiadania BSM.

43. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol o žalobnom návrhu tak,
ako bolo uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).