Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119298309
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119298309.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu:
BerCars.r.o.,sosídlomGalvániho14,82104Bratislava,IČO:31403743,právnezastúpenýAZARIOVÁ
& RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,

IČO: 00 585 441 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom R. M. X/A, XXX
XX Q., o zaplatenie 59,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 42C/56/2019-206 zo dňa 26.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu o d m i e t a .

Žalobcovi voči žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 42C/56/2019-206 zo dňa 26.11.2019 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 59,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,36 eur od

29.03.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil
tým, že dňa 24.11.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle: NISSAN Qasqai, EČV: BL805EK, rok výroby: 2012, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo

poškodenému: Ceniga, s.r.o., so sídlom Rusovská cesta 11, 851 01 Bratislava, IČO: 44 367 996 (ďalej
len poškodený). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorových
vozidiel EuroKasko, číslo poistnej zmluvy 6572194549, uzatvorená pri kúpe vozidla v roku 2012.
Poškodený hneď po poistnej udalosti túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný
ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9850777976. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla
NISSAN Quasqai, EČV: BL805EK, v dôsledku poistnej udalosti č. 9850777976, si poškodený dal svoje

motorové vozidlo opraviť v autoservise BerCar s.r.o.. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli
vo výške 995,48 eur bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20171348.
Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.03.2019, žalovaným oznámené, že dňa
13.03.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850777976 a bol mu predložený výpočet výšky
poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9850777976
predstavuje sumu 995,48 eur bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške

770,15 eur. Celková nepriznaná suma, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 eur, je vo výške 59,36
eur. Táto nepriznaná suma vo výške 59,36 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou opostúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k škodovej udalosti: „Nakoľko
nebola oprava vykonaná v autorizovanom servise sú priznané náklady na opravu stanovené kalkuláciou
A Pad s priznaním max. NH za práce vo výške 20 eur s DPH.“ Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení

o vybavení poistnej udalosti č. 9850777976 uviedol, nemajú podľa vyjadrenia žalobcu zákonný ani
zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má
žalobca nárok. Žalobca vo svojom vyjadrení citoval ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ). Podľa vyššie uvedeného ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom
poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie

poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poškodený resp. žalobca žiada len
zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca ďalej citoval
ust. § 788 ods. 1 OZ. Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným
je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť
poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla alebo
jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných

zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. Článok VIII bod 2 Zmluvných
dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Eurokasko: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná
hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: písm. b) v nákladoch
na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v
opravovniach SR, písm. c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny

nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a
typ MV.“ Čo sa týka výšky normohodiny za mechanické a lakovacie práce v danom prípade nemohlo
podľa vyjadrenia žalobcu dôjsť zo strany žalovaného ku kráteniu poistného plnenia. Žalobca za 1NH
lakovacích a mechanických prác účtoval 25,- eur/23,- eur. Takto určená suma žalobcom je v porovnaní
s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto žalobca považoval za nedôvodné,

že žalovaný priznal poistné plnenie iba do výšky primeraných nákladov, ako uvádza v oznámení o
poistnom plnení. Pre porovnanie žalobca uviedol ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké
alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne: Podľa kategorizácie MV NISSAN
Quasqai patrí do kategórie MV G1 - SUV. AUTO CENTRUM Bratislava, s.r.o., Hodonínska 11, 841 03
Bratislava: 28,- eur/24,- eur; Autoservis A.V.T., Sliačska 10, 831 02 Bratislava: 27,- eur bez DPH/25,-

eur bez DPH; AutoTop servis, s.r.o., Kopčianska 33, 851 01 Bratislava: 30,- eur bez DPH. Podľa
ustanovenia čl. IX bod 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Eurokasko: „Poisťovňa
si vyhradzuje právo určiť poisťovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná
v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej
opravovni. Ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na MV svojpomocne, musí na tento postup

dať poisťovňa písomný súhlas. V takom prípade primerané náklady na opravu MV nesmú presiahnuť
sumu 1.659,70 eur a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby
podľa písm. b) bodu 2 tohto článku. ... ”Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 136/2001 Z.z. Zákon o
ochrane hospodárskej súťaže: „Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä
písm. c): uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým

podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.” Poisťovňa, resp.
žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné
autoservisy. Vyhradzuje si určiť opravovňu, v ktorej bude vykonaná oprava poškodeného MV. Žalovaný
rozlišuje medzi zmluvným, nezmluvným, autorizovanými a neautorizovaným servismi. Zvýhodňuje v
hospodárskej súťaži servisy, ktoré subjektívne určí. Týmto servisom poskytuje vyplatenie poistného

plnenia v plnej výške. Servisom, ktoré majú rovnaké postavenie na trhu ako zmluvné servisy, neposkytne
plnenie v plnej výške, pretože nie sú zmluvným servisom poisťovne. Žalobca je riadne registrovaným
servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť. Takéto rozlišovanie servisov je v rozpore s
platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie
je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v zmluvnom servise.

Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené
motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne
s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku
Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky
servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať

niektoré z nich. Podľa vyjadrenia žalobcu nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého
by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a
navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému
náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise,ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou
zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v
súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Žalobca mal za to, že takýmto konaním dochádza

k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Nezmluvné,
neautorizovanéservisysútakpotomoprotizmluvným,autorizovanýmznevýhodňovanéatotak,žetýmto
nie sú uhradené náklady za opravu poškodených vozidiel v plnej výške a to len preto, že so žalovaným
nemajú uzatvorenú zmluvu, hoci previedli rovnako kvalitné práce ako servisy zmluvné. Žalobca ďalej
uviedol, že oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný

priznal primerané náklady na opravu vozidla, pričom žalovaný nepredložil ani kalkuláciu na základe
ktorej vypočítal maximálnu výšku poistného plnenia. Preto žalobca považoval oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 14.03.2019 za nedôvodné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri
stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a
to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Žalobca ďalej
citoval ust. § 799 ods. 1, 2 a 3 OZ. Podľa § 799 ods.3 teda žalovaný môže krátiť poistné plnenie z poistnej

udalosti jedine ak poškodený resp. žalobca vedome porušil svoje povinnosti stanovené v §799 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka a ak malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalobca
resp. poškodený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z VPP. Poškodený žalovanému
bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na
likvidáciu poistnej udalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi nedôvodne krátené poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9850777976 vo výške 59,36 eur s
príslušenstvom a nahradil mu vzniknuté trovy konania.

3. Súd prvej inštancie v ďalšej časti svojho odôvodnenia rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 137
písm. a), § 274, § 275, § 277 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku, § 442 ods. 1 a § 797 ods. 1, 2,

3 Občianskeho zákonníka.

4. Okresný súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň 26.11.2019, na ktoré sa
ustanovil právny zástupca žalobcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili,
pričom právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie na nariadené pojednávanie doručené riadne

a včas dňa 25.10.2019, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia o doručení predvolania. Súd konštatoval,
že bola dodržaná lehota v zmysle § 178 ods. 2 CSP, žalovaný však svoju neúčasť na pojednávaní riadne
a včas neospravedlnil. Žalovaný bol zároveň poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie,
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.

5. Žalovaný podaním zo dňa 25.11.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.11.2019 o 16:02 hod.,
požiadal o ospravedlnenie svojej a žalovaného neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu
neodkladných pracovných povinností a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu
hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). Právny zástupca
žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s

prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol, aby súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a s ohľadom
na oboznámené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovaného,
vzhľadom na jeho neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalovaného a neospravedlnenie jeho účasti na

pojednávaní včas a závažnými okolnosťami, žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko
mal za to, že sú dané dôvody na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.
Zdôraznil, že v zmysle uvedeného ustanovenia je nutné, aby žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, t. j. včas a vážnymi okolnosťami.
Ohľadom včasnosti konštatoval súd prvej inštancie, že v prípade, ak sa žalovaný síce ospravedlní, ale

oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr, nejde o včasné
ospravedlnenie. Ďalej súd skúma, či dôvody uvedené v ospravedlnení považuje za vážne, napr. ide o
banálne, vyfabulované, nepreukázané alebo nezdokladované dôvody.Okresný súd ďalej uviedol, že hoci
žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť, resp. neprítomnosť na vytýčenom termíne pojednávania, dôvody
ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaní, a to neodkladné pracovné povinnosti, pracovná

vyťaženosť a hospodárnosť konania, nebolo možné zo strany súdu bez ďalšieho vyhodnotiť ako vážne
okolnosti v súlade s § 274 CSP. Preto konštatoval, že neodkladné pracovné povinnosti a pracovná
vyťaženosť žalovaného a jeho právneho zástupcu v rozhodnom čase (v čase termínu pojednávania) nie
je bez ďalšieho, a to bez bližšej konkretizácie a preukázania, vážnou okolnosťou, ktorá by objektívneznemožnila žalovanému a jeho právnemu zástupcovi účasť na vytýčenom termíne pojednávania. Súd
nemôže akceptovať podanie, v ktorom právny zástupca iba uvádza, že on a žalovaný má pracovné
povinnosti a je pracovne vyťažený. Bolo potrebné zo strany žalovaného a právneho zástupcu uviesť,

aké konkrétne skutočnosti bránili alternatívnemu riešeniu (napr. substitúcia...), aké konkrétne efektívne
opatrenia prijali na prejednanie veci na vytýčenom termíne pojednávania. Pokiaľ ide o samotného
žalovaného, okresný súd poznamenal a zdôraznil, že žalovaný je veľkou obchodnou spoločnosťou,
akciovou spoločnosťou, fungujúcou na trhu už niekoľko rokov, poisťovňou, ktorá má bezpochyby aj
právne oddelenie, a teda súd bez ďalšieho nevidí dôvod, na základe ktorého by bola znemožnená

žalovaným poverenej osobe účasť na pojednávaní. Záujem právneho zástupcu (jeho neodkladné
pracovné povinnosti) vo vzťahu k strane sporu (klientovi) je až druhoradý. Vážnou okolnosťou podľa
názoruokresnéhosúduniejeaniibavšeobecnékonštatovanieohospodárnostikonania(nenavyšovanie
trov konania). Primárnym je záujem na hospodárnom a zároveň efektívnom prejednaní veci bez
zbytočných prieťahov a tiež záujem žalujúcej, ale aj žalovanej strany, ktorý sa môže podľa názoru
súdu docieliť najmä prítomnosťou oboch strán sporu na pojednávaní. Preto s poukazom na uvedené

konštatoval splnenie zákonom ustanovených podmienok rozhodnúť na pojednávaní dňa 26.11.2019
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia § 274 CSP na základe návrhu žalobcu.
Predmetom konania bolo splnenie povinnosti zaplatiť žalovanú sumu, s prihliadnutím na kumulatívne
splnenie všetkých zákonných predpokladov v súlade s ustanovením § 274 CSP, a preto súd rozhodol
vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

6. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, §
255 ods. 1 CSP. Nakoľko okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, úspešnou sporovou stranou bol žalobca,
preto mu okresný súd priznal nárok voči žalovanému so 100 % náhradou trov konania, o výške ktorej
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 1, 2

CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný poukázal na ustanovenie
§ 274 CSP a vychádzajúc z dôvodovej správy k zakotvenému inštitútu rozsudku pre zmeškanie

vyplýva, že tento inštitút slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný však nebol
nečinný. Žalovaný podaním zo dňa 25.11.2019 ospravedlnil neúčasť žalovaného a jeho právneho
zástupcu na nariadenom pojednávaní na deň 26.11.2019, a to z dôvodu neodkladných pracovných
povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodov hospodárnosti konania (t. j.
aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). Žalovaný v ospravedlnení ďalej uviedol, že

nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň informoval súd, že súhlasí s prejednaním
veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa o podsúdení ospravedlnenia zo
strany okresného súdu dozvedel až zo samotného rozsudku. Ak okresný súd posúdil ospravedlnenie
žalovaného ako nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 Civilného sporového poriadku podľa ustanovenia
§ 183 ods. 4 CSP bezodkladne upovedomiť žalovaného o tom, že žalovaným uvádzané dôvody

ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nemieni akceptovať.
Ak podľa právnej teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia vždy na posúdení a voľnej úvahe
súdu, potom bolo nepochybnou kauzálnou povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu
o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Odvolateľ má za to, že prvoinštančný súd
vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného bez splnenia podmienok pre jeho vydanie, pretože žalovaný

bol v súdnom konaní aktívny, riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, informoval súd, že
súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti a navyše nebol zo strany
okresného súdu bezodkladne po podaní ospravedlnenia ani informovaný, že by okresný súd posúdil
ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné. Vzhľadom k uvedenému žalovaný má za to, že nebola
splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného uvedená v ustanovení

§ 274 písm. b) CSP, preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu. Vo vyjadrení poukázal na to, že ustanovenie CSP vo svojom § 274 písm. b) hovorí o
ospravedlnení včas a vážnymi okolnosťami. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 274 CSP môže súd

rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa naň nedostavil, hoci
bol poučený o dôsledku nedostavenia sa. Podmienky normované v tomto ustanovení musia byť splnené
kumulatívne. Podľa Komentára k Civilnému sporového poriadku C. H. Beck, 2016: „Vážnosť okolností,
ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnostitakej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych
dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na voľnej úvahe súdu.
Právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť ako svoju, tak aj žalovaného z dôvodu „neodkladných

pracovných povinností a pracovnou vyťaženosťou“, ktoré dôvody nie je možné považovať v súlade so
znením CSP za vážne okolnosti. Žalobca bol presvedčený, že vážne okolnosti je potrebné skúmať ako
z objektívneho, tak aj subjektívneho hľadiska, t. j. či prekážka bola predvídaná, možno odstrániteľná,
pričom je nepochybné, že právny zástupca žalovaného ako advokát sa musí vedieť vysporiadať so
situáciou pracovnej vyťaženosti a vykonávať svoje povolanie tak, aby sa dokázal zúčastňovať na

pojednávaniach, resp. aby vedel zabezpečiť zastúpenie svojho klienta na pojednávaní. V konečnom
dôsledku súd ani len nezískal predstavu, čo presne podľa žalovaného sú „neodkladné pracovné
povinnosti a pracovná vyťaženosť“. Právny zástupca žalovaného má podľa informácií Slovenskej
advokátskej komory troch koncipientov, preto žalobcovi nie je zrejmé, prečo sa daného pojednávania
nemohol zúčastniť niektorý z nich, prípadne prečo právny zástupca neudelil substitučné plnomocenstvo
inému advokátovi. Podľa žalobcu nie je tu žiaden legitímny dôvod, prečo by ospravedlnenie žalovaného

malo napĺňať znak „vážnych okolnosti“, nakoľko je tu preukázateľne niekoľko spôsobov, ako sa
žalovaný v zastúpení mohol zúčastniť predmetného pojednávania. Takéto konanie žalovaného, resp.
jeho právneho zástupcu, skutkom navodzuje dojem, kedy ani len nemá záujem sa zúčastňovať na
pojednávaniach. Ďalej vo vyjadrení poukázal na analógiu k § 183 ods. 4 CSP a uviedol, že je zrejmé,
že inštitút žiadosti o odročenie pojednávania nie je totožný (ba dokonca veľmi odlišný) s inštitútom

rozhodnutia pre zmeškanie, resp. s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní. Žalovaný nežiadal a
nenavrhol súdu prvej inštancie, aby bolo pojednávanie, termín ktorého bol vytýčený na 26.11.2019,
odročené na iný termín z dôvodu, že by sa ho žalovaný chcel zúčastniť, ale nemohol, takže sám
žalovaný oznámil súdu a prejavil záujem, aby súd konal bez jeho prítomnosti. Žalovaným svojím
ospravedlnením neúčasti dal najavo, že na pojednávaní sa nemá záujem zúčastniť vôbec. Žalovaný

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nie z vážnych dôvodov, a tak okresný súd postupoval v
súlade s Civilným sporovým poriadkom. Podľa žalobcu v konečnom rozsudku, vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného na pojednávaní je možné, ak sú kumulatívne splnené podmienky: 1/ žalobca
dané na pojednávaní navrhne, 2/ žalovaný sa nedostavil, aj keď bol riadne a včas predvolaný a
poučený, 3/ žalovaný neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami svoju neprítomnosť. Inštitút rozsudku

prezmeškaniežalovanéhobynemalzmyselaaplikáciaustanovenia§274Civilnéhosporovéhoporiadku
by bola vylúčená, ak by sa pripustil výklad žalovaného. Žalovaným prezentovaná analógia s iným
inštitútom - inštitútom žiadosti o odročenie pojednávania, o ktoré ani nežiadal, nie je možná. Ak je tu
zákonom daný inštitút, ktorý ponúka riešenie, resp. ustanovuje jasné podmienky na uplatnenie rozsudku
pre zmeškanie, ktoré bolo preukázateľne splnené (prvostupňovým súdom aj riadne odôvodnené v

napadnutom rozhodnutí), potom nie je možné prekračovať znenia zákona. Analógia je v súlade s
čl. 4 Civilného sporového poriadku prípustná tam, kde sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného znenia zákona. Ak však zákon ponúka výslovné znenie, podmienky vydania
rozsudku pre zmeškanie žalovaného, nie je tu žiadny legitímny dôvod na uplatňovanie analógie, ktorou
by bola dokonca narušená idea a zmysel právnej úpravy zakotvenej v ustanovení § 274 Civilného

sporového poriadku. Žalobca uviedol, že inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní
je určitým druhom sankcie v podobe straty sporu, ktorej sú vystavení pasívni žalovaní, ako je tomu
v tomto prípade. Názor žalovaného o tom, že je potrebná aplikácia ustanovenia § 183 ods. 4 CSP
aj na prípady ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, považoval za ničím nepodložený. Dodal,
že jedným z primárnych a prvotných predpokladov na to, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie

žalovaného na pojednávaní je to, že to žalobca na pojednávaní navrhne a až týmto momentom, keď
žalobca dané navrhne, súd začne skúmať splnenie ostatných predpokladov na vydanie rozsudku pre
zmeškanie. Súd na základe návrhov, tvrdení, dôkazov rozhoduje, nesupluje postup či povinnosti strán
a neupozorňuje ich na ich nesprávny postup. Žalobca apeluje na skutočnosť, že námietka žalovaného
o tom, že okresný súd má bezodkladne upovedomiť žalovaného, že neakceptuje jeho ospravedlnenie,

je bezpredmetná, nakoľko súd na pojednávaní dňa 26.11.2019 konštatoval, že ospravedlnenie neúčasti
žalovaného s ohľadom na dôvody v ňom uvedené nebolo podané včas a hlavne, že vo vzťahu teda
k dôvodom ospravedlnenia neúčasti právneho zástupcu žalovaného, ktoré ospravedlnil neodkladnými
pracovnými povinnosťami, pracovnou vyťaženosťou a hospodárnosťou konania, súd nemôže bez
ďalšieho vyhodnotiť, že ide o vážne okolnosti v súlade s ustanoveniami CSP. Žalobca ďalej uviedol, že

sa vedú viaceré konania voči žalovanému, ktorý je zastúpený JUDR. Neupauerom, pričom žalovaný
ani jeho právny zástupca sa spravidla pojednávaní nezúčastňujú, čo je zrejmým znakom ich pasívneho
prístupu. Žalovaným je poisťovací subjekt, obchodná spoločnosť, majúca pobočky po celej Slovenskej
republike, zamestnávajúca takmer 2000 zamestnancov, pričom je všeobecne známou tá skutočnosť, žemedzi zamestnancami sú aj právnici. Podľa žalobcu, aj keď sa žalovaný snaží zastrieť svoju pasivitu v
podobe neúčasti na pojednávaní za sledovaním hospodárnosti konania, je zrejmé, že takým konaním
zapríčiňuje presný opak, kedy sa z bezvýznamného a takmer až pohodlného dôvodu ospravedlní a

zároveň súhlasí, aby súd konal (súd vlastne aj koná a vec rozhodne v súlade s CSP) a následne podáva
odvolanie. Pokiaľ v závere uvádzal, že „bol v súdnom konaní aktívny ...“, s tým žalobca nesúhlasil a
poukázal na žalovaným podaný odpor, ako aj vyjadrenie, v ktorom žalovaný neuviedol nič, čo by malo
preukázať dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Aj keď žalovaný tvrdil, že nárok žalobcu popiera, dané
ničím nepodložil. Unášanie dôkazného bremena nespočíva len v povinnosti niečo tvrdiť, ale tvrdené aj

podložiť relevantnými dôkazmi, čo však žalovaný v priebehu konania nenaplnil, ani čo do merita veci, ani
čo do jeho nedôvodného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Žalobca preto považuje napadnutý
rozsudok za správny a navrhuje ho potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho

právneho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do
momentu konania rozhodovania krajským súdom nevyužil.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania v medziach ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a odvolanie žalovaného odmietol podľa
§ 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, v spojení
s ustanovením § 356 písm. b) CSP, ak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného podľa ustanovenia § 274 CSP.

11. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, celého spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu konštatuje, že odvolanie žalovaného smeruje
proti rozsudku okresného súdu, ktorý je rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V rámci poučenia
rozsudku okresného súdu, vydaného pre zmeškanie žalovaného, je uvedené, že proti rozsudku
odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky

na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). Odvolaním žalovaného bolo namietané, že
okresný súd nemal kumulatívne splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

12. Vzhľadom k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného považoval krajský súd za potrebné opätovne
aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť citáciu zákonného ustanovenia § 274 CSP, podľa ktorého na

pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, ak: a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a
včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa,
vrátane možnosti vydaného rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť
včas a vážnymi okolnosťami.

13. Z citovaného zákonného ustanovenia § 274 CSP vyplývajú kumulatívne podmienky, za splnenia
ktorých je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to, ak je
uskutočnený návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol
naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku

nedostavenia sa a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom kumulatívne boli splnené všetky podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle citovaného ustanovenia § 274 CSP.

14. Krajský súd podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. novembra 2019 mal za preukázané,

že okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu
žalovaného. Prítomný bol iba právny zástupca žalobcu. Po zistení prítomnosti strán sporu a
oboznámením podania právneho zástupcu žalovaného doručeného súdu 25.11.2019 o 16:02 hod., ktoré
bolo dané do dispozície sudkyne dňa 26.11.2019 pred začatím pojednávania, v ktorom bolo požiadané
o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností

a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo
k zbytočnému zvyšovaniu trov konania), súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie v súlade s ustanovením
§ 180 CSP, že otvára pojednávanie a bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho
zástupcu žalovaného. Žalobca navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného,pretože tieto dôvody, ktoré právny zástupca žalovaného uviedol, nepovažoval za vážne okolnosti. Po
tomto návrhu žalobcu okresný súd po oboznámení sa s obsahom spisu, výzvy podľa § 182 CSP a
stanoviska právneho zástupcu žalobcu, vyhlásenom uznesení o skončení dokazovania, bol verejne

vyhlásený rozsudkom v mene Slovenskej republiky, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. Zákonná
podmienka návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bola preto splnená.

15. Rovnako krajský súd konštatuje, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného, a to, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 26.11.2019,

hoci bol riadne a včas predvolaný. Právny zástupca žalovaného mal podľa doručenky na č. l. 191 spisu
doručený termín 25.10.2019 a rovnako v ten istý deň mal doručený termín pojednávania aj žalobca.
Súčasne v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie, ktoré poučenie sa nachádza v predvolaní na č. l. 189 spisu.

16. Žalovaný v odvolaní namietal, že inštitút rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa

§ 274 CSP slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný nebol pasívny, pretože
podal odpor, ako aj vyjadrenie. S týmto právnym názorom sa krajský súd nestotožňuje. Vyplýva to
z toho, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia § 274 CSP je
zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania, ktorý bol riadne
a včas doručený, za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre

zmeškanie. Podľa názoru krajského súdu v zmysle zákonného znenia ustanovenia § 274 CSP je
preto možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie sa
žalovaného na termín pojednávania.

17. Zákonnú podmienku nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania vyplývajúcu z ustanovenia

§ 274 CSP o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie nemožno spájať so žalovaným tvrdenou obranou,
že nebol v konaní pasívny. V prípade pasivity žalovaného rozhoduje súd rozsudkom pre zmeškanie v
zmysle ustanovenia § 273 CSP, t. j. jednou zo zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia
je, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie svoju obranu, nepripojí listiny, na ktoré sa odvoláva
a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní.

Nemožno preto prisvedčiť žalovanému a akceptovať jeho odvolací dôvod v tom, že v konaní bol účinný,
že nebol pasívny, že podal odpor, ako aj vyjadrenie, pretože žalovaným takto vyjadrená aktivita sa viaže
k ustanoveniu § 273 CSP a nie k ustanoveniu § 274 CSP, ktoré upravuje podmienky na rozhodnutie súdu
rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania. Krajský súd
odvolaciemu dôvodu žalovaného o tvrdení, že nebol pasívny, podal odpor a vyjadroval sa, poukazuje

na rozdielnosť ustanovenia § 273 CSP a § 274 CSP upravujúcich vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného. Ustanovenie § 273 CSP je vnímaná ako sankcia za absenciu povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti zo strany žalovaného pre štádium konania pred pojednávaním, t. j. rozhodnutia rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného aj bez nariadenia pojednávania a ustanovenie § 274 CSP je vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako sankcia za nedostavenie sa na nariadené pojednávanie, keď

týmto spôsobom súd rozhoduje o nariadení pojednávania. Práve ustanovenie § 274 CSP malo viesť
k tomu, aby zo strany žalovaného vo všeobecnosti sa nerobili obštrukcie pri prejednávaní žalobného
nároku, resp. sa eliminovali prípadné obštrukcie. Krajský súd dodáva, že zo zákonného ustanovenia §
274 CSP nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, preto ak žalovaný v rámci podaného
odporu, resp. vyjadrenia, vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby svoje

procesné práva a povinnosti realizoval aj účasťou na pojednávaní.

18. Krajský súd zhodne so záverom okresného súdu uvádza, že žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, preto je správny záver okresného súdu, že žalovaným, resp.
právnym zástupcom žalovaného v ospravedlnení uvádzané uvádzané a tvrdené neodkladné pracovné

povinnosti a pracovná vyťaženosť či dôvod hospodárnosti, t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému
zvyšovaniu trov konania, ani podľa odvolacieho súdu nie sú vážnymi okolnosťami neúčasti právneho
zástupcu žalovaného na nariadenom pojednávaní. Naviac, žalovaným tvrdené neodkladné pracovné
povinnosti a pracovná vyťaženosť zostali len v rovine tvrdení právneho zástupcu žalovaného.

19. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za
ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť
vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému
pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sporovej stranezúčastniť sa nariadeného pojednávania, t. j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane
za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná, nepredvídateľná,
neodvrátiteľná, t. j. neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti

zúčastniť sa pojednávania a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti a nedovoľujúca sporovej strane, v
danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť kroky vedúca k tomu,
aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. 3Cdo 181/2008). Ani podľa odvolacieho súdu žalovaný
takýto ospravedlniteľný dôvod nepreukázal.

20. Ani ďalší odvolací dôvod spočívajúci v námietke žalovaného o tom, že okresný súd mal postupovať
v zmysle čl. 4 CSP v spojení s ustanovením § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného,
resp. jeho právneho zástupcu, o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s
prejednávaním veci v jeho neprítomnosti, neobstojí, pretože z obsahu spisu odvolacím súdom bolo
zistené, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.11.2019 konštatoval, že pojednávanie bolo
nariadené na deň 26.11.2019, pričom o termíne pojednávanie vedel právny zástupca žalovaného, ako

vyplynulo z doručenky, už 25.10.2019 a z obsahu podania doručeného súdu dňa 25.11.2019 nevyplýva,
že by sa právny zástupca žalovaného nemohol zúčastniť na pojednávaní z vážnych a náhlych dôvodov,
pre ktoré by sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Preto súd konštatoval, že neospravedlnenie neúčasti
s ohľadom na dôvody v ňom uvedené, nebolo podané včas a hlavne, že vo vzťahu k dôvodom neúčasti
právneho zástupcu žalovaného, ktoré ospravedlnil neodkladnými pracovnými povinnosťami, pracovnou

vyťaženosťou a hospodárnosťou konania, súd nemôže bez ďalšieho vyhodnotiť, že ide o vážne okolnosti
v súlade s ustanoveniami CSP. Zo znenia ustanovenia § 183 ods. 4 CSP vyplýva, že postup, podľa
ktorého okresný súd po zistení, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý,
bezodkladne o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla, je viazaný na návrh a odročenie
pojednávania. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca, neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania,

z ktorého dôvodu nemal okresný súd povinnosť postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP. Právny zástupca
žalovaného v podaní zo dňa 25.11.2019 okrem ospravedlnenia uviedol, že nemá ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, s ktorým návrhom je
len spojený postup v zmysle ustanovenia § 183 ods. 4 CSP.

21. S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky v
zmysle ustanovenia § 274 CSP na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného,
preto odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu odmietol v súlade s ustanovením § 386
písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, v spojení s

ustanovením § 356 písm. b) CSP, ak odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné
len v prípade, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené
nebolo.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca,
ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)