Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202908
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619202908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B. B., E. I. č. XXXX/XX, a 2/ R. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v B. B., E. I. č. XXXX/XX, obidvaja zastúpení JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou so
sídlom v Lučenci, Martina Rázusa č. 29, proti žalovanej S.. F. T., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v Q., zdržujúcej sa v Q., R. P. č. XXX/XX, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/19/2019-34 zo dňa 02.12.2019, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov
odvolacieho konania žalobcov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosti v

katastrálnom území Q., ktoré sú zapísané Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor na LV č. XXX pre
katastrálne územie Q., a to pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela č.
XXX (záhrada) o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria) o výmere XXX m2,
parcela č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria) o výmere XX m2, parcela č. XXX/X (zastavané plochy
a nádvoria) o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria) o výmere XXX m2 a
stavby rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra C KN č. XXX/X, hospodárska budova
so súpisným číslom XXXX na parcele C KN č. XXX/X, hospodárska budova so súpisným číslom XXXX

na pozemku C KN č. XXX/X a odovzdať ich žalobcom 1/ a 2/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý
výrok) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do
troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške
(druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého žalobcovia 1/ a 2/ sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi

sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom pre k.ú. Q. v celosti; na základe nájomnej
zmluvy zo dňa 16.11.2018 prenajali žalobcovia žalovanej sporné nehnuteľnosti na dobu určitú (12
mesiacov) za účelom bývania; listom zo dňa 16.05.2019 odstúpil žalobca 1/ od nájomnej zmluvy so
žalovanou ku dňu 23.05.2019 z dôvodu neuhradenia nájomného za mesiace marec 2019 a apríl 2019;odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo žalovanej odoslané dňa 17.05.2019; listom zo dňa 28.05.2019
vyzval žalobca 1/ žalovanú na vypratanie a protokolárne odovzdanie sporných nehnuteľností ku dňu
03.06.2019, ktorý list odovzdal pošte na doručenie žalovanej dňa 28.05.2019; listom zo dňa 29.04.2019

požiadala žalovaná žalobcu 1/ o umožnenie úhrady dlžných splátok nájomného zo zloženého depozitu
a o pokračovanie v nájme; za obdobie od 24.11.2018 do 30.04.2019 vznikol na odbernom mieste v
sporných nehnuteľnostiach nedoplatok na elektrine v sume 1.425,26 €.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcov v plnom rozsahu

dôvodná; súd prvej inštancie argumentoval, že nakoľko sú žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností a odstúpili od nájomnej zmluvy so žalovanou ku dňu 23.05.2019 z dôvodu
neoplatenia nájomného riadne a včas, užíva žalovaná sporné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
z ktorého dôvodu „žalobcovia nemôžu realizovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle
zákona v dôsledku toho, že žalovaná sa v predmetnej nehnuteľnosti zdržiava so svojou rodinou aj
naďalej a túto užíva, pričom v súčasnej dobe na jej užívanie nemá žiadny právny dôvod; nehnuteľnosti sa

tak nachádzajú neoprávnene v moci inej osoby ako jej vlastníkov, čím žalovaná neoprávnene zasahuje
do vlastníckeho práva žalobcov, pričom žalobcovia majú právo na ochranu voči takýmto zásahom; na
základe tohto súd považoval predmetnú žalobu za dôvodnú a žalovanej uložil povinnosť predmetné
nehnuteľnosti vypratať a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku; súd žalovanej určil na návrh
právneho zástupcu žalobcov na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosti (...) dlhšiu lehotu (...) a to

z dôvodu, že žalovaná nemá vyriešenú svoju bytovú otázku, pričom predmet nájmu obýva so svojim
manželom a dvoma maloletými deťmi“; vo vzťahu k námietke žalovanej, že v sporných nehnuteľnostiach
má trvalý pobyt súd prvej inštancie uviedol, že „trvalý pobyt žalovanej na adrese predmetu nájmu
nezakladá jej vlastnícke, ako ani užívacie právo k budove a má len evidenčný charakter“; na základe
uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods.
1, § 123, § 126 ods. 1 a 2, § 663, § 664, § 671 ods. 1, § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka; o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným žalobcom priznal proti žalovanej plnú
náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná včas odvolanie zo dňa 05.02.2020 (č.l. 43-46

spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu; uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p.; v odvolaní argumentovala tým, že
(1) nájomnú zmluvu so žalobcami podpísala pod psychickým nátlakom bez možnosti vyjadriť sa k jej
obsahu;
(2) sporné nehnuteľnosti jej boli spolu s rodinou „odcudzené“ hrubým porušením všetkých práv, pretože

boli predané na dobrovoľnej dražbe;
(3) pokiaľ žalobcovia mali nadobudnúť sporné nehnuteľností kúpnou zmluvou, táto je neplatná, pretože
neplatná je aj dobrovoľná dražba, ktorá sa uskutočnila bez jej súhlasu ako vlastníka, žalobcovia preto
nie sú v prejednávanom spore aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby;
(4) nie je pasívne vecne legitimovaná, pretože nedala súhlas na vykonanie dobrovoľnej dražby; vyjadrila

názor, že každá dobrovoľná dražba, ktorú nenavrhol vlastník nehnuteľnosti, je neplatná aj keď nebola
podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, resp. aj keď bola podaná a súd jej nevyhovel;
(5) súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadal na právne predpisy na úseku ochrany spotrebiteľov;
na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 02.03.2020 (č.l. 55-56 spisu) k odvolaniu žalovanej
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že s odvolaním nesúhlasia, odvolacie dôvody
žalovanej nesúvisia s podanou žalobou, odvolanie je podané len účelovo s úmyslom predlžovať lehotu
na vypratanie a odovzdanie sporných nehnuteľností; napadnutý rozsudok považovali za správny a

zákonným, pričom súd prvej inštancie správne zistil vecnú a správnu stránku veci; napadnutý rozsudok
preto považovali za vecne správny a navrhli jeho potvrdenie.2.3 Vyjadrenie žalobcov doručil súd prvej inštancie žalovanej dňa 12.03.2020 prostredníctvom pošty (č.l.
60 spisu) so stanovenou lehotou na vyjadrenie; žalovaná odvolaciu repliku nepodala.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcov, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na

odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§
379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,

či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.4.2 Odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe
žalobcov; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci,

ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.);
pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať
dokazovanie (§ 384 C.s.p.); zo skutkových zistení súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v celosti a žalovaná
ich užíva bez právneho dôvodu, pretože nájomná zmluva zo dňa 16.11.2018 uzavretá ohľadne sporných

pozemkov zanikla odstúpením od nej ku dňu 23.05.2019; na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaná
zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam bez právneho dôvodu a je
preto povinná sporne nehnuteľnosti vypratať; pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky žalovanej
niektoré odvolacie námietky možno považovať za nové skutkové tvrdenia, ktoré sú v odvolacom
konaní neprípustné pre nesplnenie podmienok ich prípustnosti (§ 366 C.s.p.), pretože až v podanom

odvolaní žalovaná prvýkrát argumentovala, že nájomnú zmluvu „podpísala pod psychickým nátlakom
bez možnosti vyjadriť sa k jej obsahu“; poukaz žalovanej na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
neprihliadol na právne predpisy na úseku ochrany spotrebiteľov neobstojí, pretože v prejednávanom
spore nejde o spotrebiteľský spor (§ 290 C.s.p.), ale spor o ochranu vlastníckeho práva; nakoniec
pokiaľ žalovaná v odvolaní argumentovala, že žalobcovia nie sú v spore aktívne vecne legitimovaní

pre neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorá mala predchádzať nadobudnutiu sporných nehnuteľností
žalobcami (neplatnou) kúpnou zmluvou, v tomto smere odvolací súd udáva, že jednak ide tiež o
neprípustné novoty v odvolacom konaní bez splnenia zákonných podmienok (§ 366 C.s.p.) a jednak
podľa ustálenej súdnej praxe možno platnosť dobrovoľnej dražby posudzovať výlučne v konaní podľa §21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, t.j. otázku
platnosti dobrovoľnej dražby nemožno preskúmavať v inom konaní ako prejudiciálnu otázku (porovnaj
napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/272/2007 zo dňa 01.07.2008,

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/66/2008 zo dňa 30.06.2009 uverejnené
v zbierke ako R 23/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/51/2009 zo
dňa 23.06.2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/186/2010 zo dňa
16.12.2010uverejnenévzbierkeakoR1/2010);zuvedenéhovyplýva,ženapreukázanieaktívnejvecnej
legitimácie žalobcov v prejednávanom spore bolo postačujúce preukázanie ich vlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam predloženým listom vlastníctva č. XXX pre k.ú. Q.; pokiaľ žalovaná spochybňovala
svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore táto vyplývala zo skutočnosti, že neoprávnene (bez právneho
dôvodu) zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam ich užívaním spolu so
svojou rodinou (žalovaná v odvolaní nesprávne spája svoju pasívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom
spore s otázkou, či dala alebo nedala súhlas na vykonanie dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností
pred ich neskorším nadobudnutím kúpnou zmluvou žalobcami); pre úplnosť navyše odvolací súd udáva,

že konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vedené pod sp. zn. 13Csp/30/2019 (poznámka o
prebiehajúcom konaní bola uvedená aj na LV č. XXX pre k.ú. Q.) bolo skončené zamietnutím žaloby
a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2019; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/
C.s.p.) o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalobcov v spore.

4.4.3 Pre úplnosť však napriek stotožneniu sa s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie považuje
odvolací súd za potrebné dať súdu prvej inštancie do pozornosti, že súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 posledná veta C.s.p.); nevyhnutným predpokladom presvedčivosti
odôvodnenia rozhodnutia je podľa odvolacieho súdu aj jeho zrozumiteľnosť; z obsahu odôvodnenia

napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie v rámci svojej argumentácie hojne využíva cudzie
(najmä latinské) výrazy (napr. vide infra, eklatantne, hoc est, in concreto, in summa, hoc tempore, in
extenso) bez ich prekladu (napríklad v zátvorke) do slovenského jazyka; v zmysle § 3 ods. 1 a 2 v
spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky je pritom súd ako
štátny orgán povinný v súdnom konaní vo vzťahu k stranám súdneho sporu používať štátny jazyk; je

nepochybné, že odôvodnenie rozhodnutia je určené najmä sporovým stranám (ich zástupcom); cudzie
(latinské) výrazy (hoci bežné v odbornom právnickom jazyku) môžu mať (často majú) viac významov; je
preto vhodné, aby bolo vždy jednoznačne zrejmé, v ktorom význame súd cudzí (latinský) výraz použil
predovšetkým za účelom zrozumiteľnosti rozhodnutia (jeho odôvodnenia); odvolací súd preto súdu prvej
inštancie odporúča sa v budúcnosti uvedeného postupu v používaní cudzích slov vyvarovať a to buď ich

nahradením vhodným výrazom v slovenskom jazyku alebo uvedením ich prekladu v zátvorke.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaná podané odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/

C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci
sú však podľa odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa
odvolacieho súdu žalovanej nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia). Pokiaľ žalovaná
v odvolaní namietala aj porušenie práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) odvolací

súd nezistil porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, ktoré porušenie žalovaná bližšie ani
nešpecifikovala; žalovaná v podanom odvolaní bližšie neidentifikovala ani tvrdenú inú vadu konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), preto sa
jej existenciou v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd osobitne nezaoberal; odvolacídôvod spočívajúci v inej vade konania prichádza do úvahy v prípade, že ide o takú vadu konania, ktorú
nemožno podradiť pod ostatné odvolacie dôvody.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobcovia
boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal im odvolací súd proti žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do

povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016
zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov
odvolacieho konania žalobcov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).