Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204260
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3116204260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu

JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o.
so sídlom Hraničná 18 - AB 6, 821 05 Bratislava,
IČO: 30 775 442, právne zastúpeného: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 724 111, proti žalovanému:
GEOSTAV spol. s r.o. so sídlom Objízdná 1897, 765 02 Otrokovice,
IČO: 002 10 145, konajúcemu v SR prostredníctvom GEOSTAV spol. s r.o. - organizačná zložka podniku
zahraničnejosoby,sosídlomTovárenská4069/44,01841DubnicanadVáhom,IČO:36670596,právne

zastúpenému: V.. E. N., advokátka,
so sídlom E. XX, XXX XX M. I. O., o zaplatenie 105.638,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/85/2016-491 zo dňa 16. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 36Cb/85/2016-491 zo dňa 16. novembra 2018 výrokom I. žalobu

v celom rozsahu zamietol a výrokom II. žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania
s poukazom na § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 550, § 551 ods. 1, 2,
3, § 552 ods. 1, 2, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, 2,
§ 561, § 564, § 345 ods. 2, § 437 ods. 1, 2, 3, 5, § 439 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c
ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. 7 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 4
bod 1, 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné

záväzky (Rím I), § 191 ods. 2, § 185 ods. 1, § 153 ods. 1, 2, čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 2 CSP.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 105.638,40 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 84.510,72 eur od 04.08.2015 do
zaplateniaazosumy21.127,68eurod07.09.2015dozaplatenia,paušálnejnáhradynákladovspojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a náhrady trov konania. Dňa 17.02.2015 požiadal žalovaný

žalobcu prostredníctvom emailu o vypracovanie cenovej kalkulácie pre práce v objekte stavby SO XX-
XX-XX E. - G., Nový železničný most cez O. v rámci projektu Modernizácia železničnej trate I. W. nad O.
- B. (ďalej aj len "projekt P6"). Predmetom týchto prác zo strany žalobcu malo byť vykonanie tryskovej
injektáže pre utesnenie štetovníc podpery č. 6. Žalovaný mal záujem o zhotovenie 108 stĺpov tryskovejinjektáže s dĺžkou 11 m, s dĺžkou vrtu 12 m od hornej hrany štetovníc a priemerom 600 mm (0,6 m).
Účelom vybudovania týchto stĺpov malo byť, podľa slov žalovaného, iba tesnenie zámkov štetovníc.
V nadväznosti na požiadavku žalovaného a z dokumentácie predloženej ním vypracoval žalobca dňa

19.02.2015 prvú cenovú ponuku. Po vzájomnej dohode so žalovaným pôvodnú cenu prác znížil a preto
dňa 23.02.2015 vypracoval pre žalovaného druhú cenovú ponuku na sumu 88.032 ,- eur bez DPH, t.j.
105.638,40 eur s DPH, s ktorou žalovaný súhlasil. Žalovaný následne zaslal žalobcovi objednávku č.
20150006 zo dňa 12.03.2015, ktorou si od žalobcu objednal tryskovú injektáž na spomínanom objekte
SO XX-XX-XX v G. v dohodnutej sume 88.032,- eur bez DPH pri podmienkach a dokumentácii, akú

predložil žalovaný. Dňa 23.03.2015 sa v nadväznosti na vykonanú objednávku uskutočnilo prevzatie
staveniska, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného p. N. a zástupca žalobcu p. N.. O prevzatí
staveniska bol vyhotovený záznam podpísaný obomi zástupcami. Dňa 30.03.2015 informoval zástupca
žalobcu
p. N. zástupcu žalovaného p. N. prostredníctvom emailu o tom, že realizácia prác prebiehala v súlade
s dodanou projektovou dokumentáciou a že k danému dňu bolo zrealizovaných 55 stĺpov tryskovej

injektáže. P. N. upovedomil žalovaného aj o tom, že z vytryskaného vrtu nevychádzala na povrch žiadna
spätná suspenzia. Dôvodom bolo, že táto suspenzia bola pohlcovaná násypom z makadamu (odhad
frakcie žalobcom 63-125 mm) medzi dvomi štetovnicovými stenami, nakoľko daná masa násypu mala
extrémne vysokú pórovitosť. P. N. zároveň upozornil, že kvôli úniku suspenzie do okolitého násypu
sa nevytvorí kontinuálne tesniaci stĺp priemeru 0,6 m až po vrch. O tejto skutočnosti informoval p. N.

zástupcu žalovaného p. N. aj telefonicky už v prvých dňoch produkcie
v dňoch 24.03. a 25.03.2015. Informáciu mailom zaslal až po návrate zo stavby do kancelárie. Zástupca
žalovaného p. N. vo svojom emaile zo dňa 30.03.2015 vyjadril s postupom, ktorý navrhol zástupca
žalobcu p. N. súhlas a zároveň trval na tom, aby žalobca pokračoval v prácach v zmysle projektu.
Súčasneuviedol,žepodokončeníktoréhokoľvekúsekuprácsazaúčelomzisteniastavustĺpovtryskovej

injektáže vykoná odkop. P. N. taktiež spomenul, že neprítomnosť spätnej suspenzie bola zaznamenaná
aj pri predchádzajúcich projektoch P4 a P5, no napriek tomu poslúžili stĺpy tryskovej injektáže svojmu
účelu dostatočne. P. N. navyše ubezpečil, že nasypaný materiál na projekte P6 bol rovnaký ako na
projektoch P4 a P5 a žalobca tak nemal dôvod o tejto skutočnosti pochybovať. Dňa 10.04.2015 podpísali
žalobca a žalovaný po vzájomnej dohode Protokol

o vykonaných prácach č. 53/2015, ktorým zhotoviteľ zároveň vyhlásil, že práce skutočne vykonal a
že zodpovedali všetkým predpisom, ako aj objednávke č. 20150006 zo dňa 12.03.2015. Zástupca
žalovaného v danom čase znížil dohodnutú cenu za dovtedy vykonané práce na 80 %, t.j. 70.425,60
eur bez DPH s tým, že zvyšnú časť podpíše po výkope stavebnej jamy pre základ piliera P6. Žalobca
preto vystavil žalovanému dňa 21.04.2015 faktúru

č. 532015, ktorú žalovanému v tento deň aj odoslal, a v ktorej žalovanému fakturoval za 80 %
vykonaných (a žalovaným prevzatých) prác sumu vo výške 84.510,72 eur s DPH. Faktúra bola splatná
dňa 03.08.2015. Hoci dielo bolo v čase podpísania protokolu dokončené
v zmysle objednávky na 100 %, ale úhrada uznaná len na 80 %, zástupca žalovaného
p. N. zaslal dňa 15.04.2015 zástupcovi žalobcu p. N. email, v ktorom analyzoval stav dovtedy

vykonaných prác a navrhol ďalší možný postup. Vo svojom emaile uviedol, že na rozdiel od
predchádzajúcich projektov P4 a P5 sa na projekte P6 nepodarilo pomocou stĺpov tryskovej injektáže
utesniť zámky štetovníc, čo bolo primárnym účelom objednaných prác, pretože injektážna zmes bola
v tekutom a kašovitom stave. P. N. zároveň uviedol, že vykonali výkop cca 4 m od terénu a na
injektážnu zmes narazili v úrovni cca 2 - 3 m pod terénom. Tiež spomenul, že predpísaným, dodaným

a aj nasypaným bol materiál frakcie 0 - 125 mm. V závere svojho emailu predostrel ako možné
riešenie vzniknutej situácie výmenu zásypu materiálom 0 - 63 mm, resp. 0 - 125 mm. Týmto samotný
žalovaný potvrdil, že materiál násypu nebol pre tento projekt zvolený a zrealizovaný správne (bol
teda odlišný ako ten, ktorý pri objednávke deklaroval) a že za účelom dokončenia diela bude potrebné
násyp vymeniť za materiál s jemnejšou frakciou. Ďalej navrhol aj dodatočnú tryskovú injektáž okolo

vnútornej štetovnicovej jamky prerezávanými polstĺpmi na úroveň dna. Žalobca žalovanému na tento
email odpovedal emailom zo dňa 16.04.2015. V ňom vzniknutú nepriaznivú situáciu zdôvodnil tým, že
na projekte P6 boli realizované stĺpy
s priemerom vrtu iba 600 mm, na rozdiel od projektu P5, kde mali stĺpy priemer až 900 mm,
a tiež tým, že došlo k úniku injektážnej suspenzie bez toho, aby sa objavila spätná suspenzia, a ktorá z

dôvodu úniku nestihla dostatočne vytuhnúť. Únik suspenzie pripísal žalobca vysokej pórovitosti zásypu
(viac ako 100 mm), v ktorom chýbala jemnozrnná frakcia 0 - 63, o čom žalobca nemal v čase začatia prác
vedomosť. Žalobca však na túto skutočnosť žalovaného upozornil ihneď, ako to zistil, pričom žalovaný
aj napriek tomu trval na pokračovanívdohodnutýchprácach.Zemailužalobcuzodňa16.04.2015tiežvyplýva,žežalovanýpriobjednaníprác
nepožadoval použitie urýchľovača tuhnutia, ktorý sa využíva na tuhnutie zmesi práve v monofrakciách
takej vysokej pórovitosti, aká bola predpísaná v projekte P6. Žalobca mal za to, že s ohľadom na

dlhoročnú prax a skúsenosti disponoval žalovaný dostatočnými odbornými znalosťami o tom, že pri
frakciách vyššej pórovitosti vzniká potreba použiť urýchľovač tuhnutia, aby sa tým eliminovalo riziko, že
injektážna zmes nestihne dostatočne nevytuhnúť. Nakoľko to bol práve žalovaný, kto žalobcovi poskytol
informácie
o geologickom podloží a použitie urýchľovača tuhnutia nežiadal, žalobca nemal dôvod pochybovať pri

realizácii prác o tom, že žalovaný zvolil frakciu zásypu správne. Žalobca
v emaile zo dňa 16.04.2015 pripomienkoval aj to, že suspenzia tryskovej injektáže sa nachádzala až vo
väčšej hĺbke, než bol vykonaný odkop (4 m), čo bolo dôvodom prečo túto injektáž pri odkope nenašli.
Vzorky injektáže vyhotovené žalobcom však v danom čase mali zodpovedajúcu pevnosť. Žalobca
sa stotožnil s návrhom p. N. o potrebe vykonať výmenu zásypu s frakciou 0 - 63 mm a následný
výkon dodatočnej tryskovej injektáže, ak by to bolo po výmene zásypu potrebné. Z doterajšieho popisu

skutkovéhostavu,akoajemailovejkorešpondenciemedzizástupcamiobochúčastníkovsporuvyplývajú
pre tento spor zásadné skutočnosti a síce, že pôvodcom projektov P4 a P5, ako aj projektu P6 bol
žalovaný, ktorý žalobcovi poskytol za účelom výkonu prác v zmysle objednávky o týchto projektoch
potrebné informácie, v projektoch P4 a P5 sa tryskovou injektážou podarilo zámky štetovníc utesniť,
avšak v projekte P6 nie, nasypaný materiál v projekte P6 mal byť podľa informácií žalovaného rovnaký

ako v projektoch P4 a P5, čo sa však počas prác preukázalo ako nepravdivé, pretože na projektoch
P4 a P5 sa nachádzal zásyp s frakciou 0 - 125 mm, zatiaľ čo na projekte P6 to bolo až 63 - 128
mm, v projekte P6, na rozdiel od P4 a P5 však mali byť vytvorené stĺpy s inou dĺžkou (iba 11 m) a
iným priemerom (iba 600 mm) a boli navrhnuté tak, aby sa neprerezávali. Z uvedeného preto vyplýva,
že na účely výkonu prác poskytol žalovaný žalobcovi nesprávne vstupné informácie, o čom žalobca

žalovaného počas realizácie diela riadne informoval. Napriek tomu však žalovaný trval na pokračovaní v
prácach, ktoré žalobca aj riadne v zmysle objednávky vykonal. Dňa 17.04.2015 sa uskutočnilo stretnutie
zástupcov žalobcu a žalovaného a generálneho dodávateľa stavby, na ktorom sa preukázalo, že frakcia
použitá v projekte P6 bola skutočne 63 - 128 mm, t.j. značne pórovitá, a súčasne navrhli výmenu
makadamu štrkopieskom. Dňa 05.05.2015 zaslal žalovaný žalobcovi znalecký posudok prof. R.. B.

G., ktorý prof. G. vypracoval na podnet samotného žalovaného alebo generálneho dodávateľa, nie na
podnet žalobcu. V posudku prof. G. definoval viaceré možné dôvody toho, prečo sa štetovnicovú stenu
v projekte P5 utesniť podarilo, zatiaľ čo v projekte P6 nie. Prof. G. poukázal práve na rozdiel medzi
projektmi dotesňovania P5 a P6, ktoré vypracoval žalovaný, t.j. že v projekte P5 bol použitý násyp výplne
s jemnejšou zrnitosťou, ako v projekte P6, v dôsledku čoho sa injekčná suspenzia v P5 nevyplavovala

(alebo len veľmi pomaly) a zatuhla, zatiaľ čo projekte P6 sa vyplavila a zatuhnúť nestihla. Prof. G. tiež
uviedol, že spätný výtok cementovej suspenzie na povrchu terénu je v technologickom postupe dôkazom
o zainjektovaní prostredia, t.j. ak k nemu nedochádza, injektáž nie je úspešná. Prof. G. prijal zároveň
návrh riešenia, na ktorom sa zhodli aj žalobca so žalovaným, t.j. vymeniť kamenitú výplň priestoru
medzi vonkajšou a vnútornou štetovnicovou stenou. Prof. G. tak potvrdil, že dôvodom vzniknutej situácie

bolo rozdielne podložie projektu P6, ktoré bolo príliš pórovité na to, aby injektážna suspenzia riadne
vytuhla. Žalobca si však tejto skutočnosti na začiatku prác nebol vedomý, nakoľko mal na základe
tvrdení a podkladov od žalovaného za to, že podložie projektu P6 bolo pre tryskovú injektáž rovnako
vhodné, ako podložie projektu P5. Až dodatočne počas realizácie prác sa to ukázalo ako nepravdivá
informácia. Žalobca preto hneď, ako túto skutočnosť zistil, upozornil emailom žalovaného, že stĺpy

tryskovej injektáže sa pravdepodobne nevytvoria až po vrch tak, ako si to žalovaný objednal. Napriek
tomu však žalovaný trval na tom, aby žalobca v prácach pokračoval. Žalobca preto v zmysle pokynov
žalovaného práce vykonal, čo následne obaja potvrdili podpisom Protokolu o vykonaných prácach zo
dňa 10.04.2015. V prílohe emailu zo dňa 06.05.2015 zaslal žalovaný žalobcovi reklamáciu spoločnosti
Z. a N. (generálny dodávateľ stavby) zo dňa 22.04.2015, ktorú táto spoločnosť adresovala žalovanému.

V predmetnej reklamácii spoločnosť, okrem iného, potvrdila, že pôvodcom technického riešenia, ktoré
zahŕňalo projekt vrátane prípravy staveniska a násypu dodaným materiálom, bola ona samotná, resp.
žalovaný. Uvedené tak dokazuje, že žalobca v súvislosti s násypom na stavenisku pred začiatkom prác
nijako nekonal a vychádzal výlučne z informácií o stave podložia na stavenisku, ktoré mu poskytol pri
objednávke prác žalovaný. S ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalovaného a jeho dlhoročnú

odbornú prax, žalobca nemal dôvod, a ani povinnosť preverovať informácie poskytnuté o stave podložia
žalovaným. Ako už bolo tiež spomenuté, žalovaný nežiadal od žalobcu použitie urýchľovača tuhnutia pri
dohodnutých prácach, ktorý sa používa pri násypoch vysokej pórovitosti, v dôsledku čoho žalobca nemal
dôvod pochybovať o stave podložia, o ktorom ho žalovaný vopred informoval. K nevhodnosti zloženiapodložia sa žalobca opätovne vyjadril aj vo svojej odpovedi - emaile zo dňa 11.05.2015. Súčasne
žalovanému navrhol ďalší postup, ktorý bol medzičasom predostretý na stretnutí dňa 17.04.2015 a s
ktorým sa stotožnil aj Prof. G. a síce, vymeniť nasypanú výplň za výplň

s jemnejšou frakciou. Žalobca navrhol žalovanému aj cenu za túto dodatočnú tryskovú injektáž v sume
85.000,- eur. Dňa 13.05.2015 sa konalo ďalšie stretnutie poverených zástupcov dotknutých strán, počas
ktorého sa vykonali skúšky baranením štetovnice a pri ktorých boli podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu
p. N. zistené vytryskané stĺpy vo vrstvách 7- 8 m. V zápise spoločnosti Z. a N. zo dňa 13.05.2015 o
vykonaných skúškach sa uvádza, že odkop bol vykonaný cca len 5 - 6 m, pod úrovňou plošiny, pričom

v tejto hĺbke stĺpy nájdené neboli. Tento zápis však nezahŕňa skutočnosť, že existencia vytryskaných
stĺpov bola v skutočnosti zistená až vo väčšej hĺbke, t.j. 7 - 8 m. Žalobca preto nepovažoval predmetný
zápis za dostatočne spôsobilý na to, aby ním bolo možné spochybniť skutočnosť, že žalobca vykonal
dohodnuté práce v zmysle objednávky riadne a správne, pretože stĺpy vybudované boli, no až vo
väčšej hĺbke, keďže v nevhodnom zásype boli vytryskané, avšak nemohli vytuhnuť, resp. vytvrdnúť.
Na základe vyššieho predostretého priebehu sporu pokračovala korešpondencia medzi žalobcom a

žalovaným aj naďalej, keď žalovaný svojím listom zo dňa 18.05.2015 odmietol uznať nárok žalobcu na
fakturovanú sumu za vykonané práce a vystavenú faktúru a súvisiacu dokumentáciu žalobcovi vrátil.
Žalovaný neprihliadol na návrh žalobcu na nápravu vzniknutej situácie, ktorý bol výsledkom stretnutia
zástupcov dotknutých strán dňa 17.04.2015 a s ktorým súčasne vyjadril súhlas aj Prof. G. vo svojom
posudku. Naopak, žalobcu iba informoval o tom, že realizáciu zvyšných prác zadá inej spoločnosti.

Žalobca tento prístup žalovaného v liste zo dňa 22.05.2015 odmietol, trval na prevzatí vykonaného diela
a za účelom toho navrhol termín stretnutia. Odmietol zároveň zodpovednosť za vzniknutý stav práve
s poukazom na jeho príčiny, ktoré žalobca nespôsobil. Žalovaný listom zo dňa 26.05.2015 navrhnutý
termín odovzdania diela odmietol a naďalej zastával názor o nedodaní prác v zmysle objednávky, čo
však nebola pravda. Žalobca, naopak, vo svojom liste zo dňa 26.05.2015 naďalej trval na tom, že práce

vykonal riadne v zmysle objednávky a opätovne poukázal na nesprávne, resp. zamlčané informácie o
geologických pomeroch staveniska, z ktorých pri výkone prác v dobrej viere vychádzal. Medzičasom sa
faktúry vystavené žalobcom za práce dodané v zmysle objednávky, č. 532015 (80 % vykonaných prác
v sume 84.510,72 eur) a č. 822015 (zvyšných 20 % v sume 21.127,68 eur) stali splatnými a žalobca
preto vystavil a žalovanému zaslal dve upomienky so žiadosťou o ich úhradu, na ktoré žalovaný už

nereagoval. Žalobca obdržal dňa 05.10.2015 list od právnej zástupkyne žalovaného, v ktorom mu pani
právna zástupkyňa oznámila, okrem iného, že žalovaný zadal výkon dodatočných prác na diele inej
spoločnosti, t.j. B., a.s., ktorá mala dielo zhotoviť, a to za cenu 228.480,- eur bez DPH. Akékoľvek nároky
žalovaného, ktoré si žalovaný voči žalobcovi mieni uplatňovať
z dôvodu dokončenia diela inou spoločnosťou, považuje žalobca za nedôvodné. Žalobca ako zhotoviteľ

si svoje povinnosti vyplývajúceho pre neho z § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil, t.j. po zistení,
že geologické podložie nebolo pre výkon tryskovej injektáže vhodné, na to žalovaného riadne upozornil.
Žalovaný však trval na tom, aby žalobca vo výkone prác pokračoval. Žalobca preto postupoval podľa
pokynov žalovaného a dielo riadne v zmysle objednávky dokončil. Žalobca odmietol niesť akúkoľvek
zodpovednosť za vzniknutý stav

a trval na tom, že svoje povinnosti splnil riadne a včas, na základe čoho má zároveň nárok na úhradu
ceny za vykonané práce v zmysle objednávky.

3. Žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh žalobcu zamietol
a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 183.099,94 eur vrátane DPH, titulom náhrady škody spolu s

úrokomzomeškaniavovýške8,05%zosumy183.099,94eurod02.10.2015dozaplateniaananáhradu
trov konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín, vyhláseným na pojednávaní dňa 02.11.2016, bola
uvedená vzájomná žaloba žalovaného vylúčená na samostatné konanie.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako

objednávateľom v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák. ústne zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal
vykonať práce a dodávky, ktorých výsledkom, v súlade s § 536 ods. 2 Obch. zák., mali byť tesniace stĺpy
tryskovej injektáže priemeru cca 0,6 m, L = 11m,
v počte 108 kusov, pre utesnenie štetovníc podpery č. 6. V súlade s § 536 ods. 3 Obch. zák. si strany
sporu zároveň dohodli cenu diela v sume 105.638,40 eur s DPH. Vo vzťahu

k predmetu diela a spôsobu jeho vykonávania v spore neboli preukázané iné dojednania alebo dohody
strán, ktoré by boli zapísané do stavebného denníka, a teda by upravovali ich zmluvné práva a
povinnosti. Je potrebné prihliadnuť na to, že email G. N. zo dňa 17.02.2015 nebol súčasťou písomnej
objednávky, pričom ním boli zo strany žalovaného žalobcovi predložené iba podklady k naceneniupredmetného objektu. V spore nebola preukázaná dohoda zmluvných strán o zložení injektážnej zmesi
pre objekt P6, ani
o záväznosti projektu od P5 pri vykonávaní diela žalobcom na objekte P6 projektom od P5; aj podľa

výpovede svedka R.. R. S. na pojednávaní dňa 23.05.2018, bola P5 iba kvázi vzorom na to, ako sa mala
riešiť P6. Email G. N. zo dňa 17.02.2015 tvrdenie žalobcu o návrhu zloženia zmesi zo strany žalovaného
a povinnosti prevzatia (kopírovania) projektu od P5 pre P6 jednoznačne popiera, keď výslovne obsahuje
text "Složení směsi navrhněte" a "Pro doplnění představy posílam projekt od P5, ze kterého budeme
vycházet pro P6". Z citovaného textu ako aj z ostatného obsahu emailu je zrejmé, že zloženie injektážnej

zmesi mal navrhnúť žalobca ako zhotoviteľ diela, a to s prihliadnutím na žalovaným vymedzenú funkciu
tryskovej injektáže v predmetnom emaily "TI bude sloužit pouze jako těsnění zámků štětovnic, jinou
funkciimítnebude,pridemontážištětovnicmusimesloupyTIodtěžit".Žalovanýzároveňvemailyuvádza
zloženie zmesi, ktorá bola použitá na P4 a P5, pričom však z takéhoto konštatovania o použitej zmesi
na P4 a P5,
s prihliadnutím na vetu "Složení směsi navrhněte", nemožno, ani za použitia výkladových pravidiel

obsiahnutých v § 266 ods. 1-4 Obch. zák., vyvodiť povinnosť žalobcu použiť pri zhotovení predmetného
diela na P6 rovnaké zloženie injektážnej zmesi ako bola použitá pri objektoch P4 a P5. Taktiež z toho,
že spolu s emailom zo dňa 17.02.2015, v ktorom predkladal žalobcovi podklady pre nacenenie diela, pre
doplnenie predstavy, žalovaný predložil žalobcovi projekt od P5, z ktorého budú vychádzať pre P6, aj
v kontexte s ostatným textom emailu, nemožno vyvodiť povinnosť žalobcu zrealizovať dielo na objekte

P6 presne podľa projektu od P5. Takýto záver popiera aj skutočnosť, že dielo na P5 malo iné technické
parametre, čo sa týka rozmerov stĺpov tryskovej injektáže, keďže na P5 bolo predmetom diela vytvorenie
stĺpov tryskovej injektáže o priemere cca 900 mm, vzájomne sa prerezávajúcich
a na objekte P6 mali byť vytvorené stĺpy tryskovej injektáže iba o priemere 600 mm (bez vzájomného
prerezávania sa). Z celého textu emailu zo dňa 17.02.2015, týkajúceho sa podkladov pre nacenenie

objektuP6("Nazákladěnašehodnešníhodopoledníhojednáníposílámpodkladyknaceněnízmíněných
dvouobjektů.Proupřesnení:SO-33-01:Délkavrtu12,0modhorníhranyštětovnicadélkasloupuTI11,0
m, průměr vrtu 600 mm. Předpokladáme 108 sloupu TI délky 11,0 m. Složení směsi navrhněte, TI bude
sloužit pouze jako těsnění zámků štětovnic, jinou funkcii mít nebude, pri demontáži štětovnic musime
sloupy TI odtěžit. Směs použitá na P4 a P5: MV.C:V:B = 145:145:300:10, hustota 1,51 kg/l, viskozita 53

s Pro doplnění představy posílam projekt od P5, ze kterého budeme vycházet pro P6." "Předpokládané
termíny realizace: SO 30-33-01 v týdnu od 02.03.2015." "Cenovou nabídku pošlete prosím do čtvrtka
19.02.2015"), ani pri jeho vyhodnotení ako dôkazu
v kontexte s písomnými cenovými ponukami, objednávkou č. 20150006, svedeckými výpoveďami G. N.,
R.. B. N. a R.. R. S. a výpoveďami štatutárnych zástupcov strán sporu, nevyplýva dohoda strán sporu

o zložení zmesi
a o povinnosti žalobcu postupovať pri vykonávaní zmluvne dohodnutého diela pre P6 presne podľa
projektu od P5, nakoľko v cenových ponukách a písomnej objednávke 20150006 je vymedzená iba
dohodnutá cena a predmet diela ako "Trysková injektáž pre utesnenie štetovníc podpery č. 6" formou
tesniacich stĺpov tryskovej injektáže v počte 108 kusov

o priemere cca 600 mm a dĺžke 11. Okrem toho, že v písomnej objednávke bol uvedený aj termín
začatia vykonávania diela 23.03.2015 a v cenovej ponuke zo dňa 23.02.2015 predpokladaná doba
zhotovenia tryskovej injektáže cca 6 týždňov, iné, výslovne zmluvne dohodnuté povinnosti žalobcu
email zo dňa 17.02.2015, písomné cenové ponuky, ani objednávka č. 20150006, neobsahujú. Taktiež
výpoveďami svedkov v spore neboli preukázané. Podľa stranami sporu ústne uzavretej zmluvy o dielo

ohľadom tryskovej injektáže na objekte P6, mal teda žalobca ako zhotoviteľ, v súlade s § 537 ods. 3
Obch. zák., pri vykonávaní diela postupovať samostatne, pričom mohol vychádzať z projektu pre P5.
Obsah písomnej objednávky, cenovej ponuky zo dňa 23.02.2015, ani emailu zo dňa 17.02.2015, tiež
nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu o tom, že by mu žalovaný pred uzavretím zmluvy jednoznačne potvrdil
(deklaroval) zloženie geologického podložia na mieste samom, alebo že by zmluva o dielo, uzavretá

medzi stranami sporu ohľadom objektu P6, obsahovala informáciu o geologickom podloží alebo násype
pri objekte P6. Je pravdou, že pri realizácii tryskovej injektáže na podpere P6 sa vychádzalo z informácií
z projektu pre P5, avšak v spore nebolo preukázané, že by projekt pre P5 výslovne definoval geologické
podložie pre objekt P5, alebo frakciu násypu (konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 29.03.2017 výslovne
uviedol, že "v projekte pre P4 a P5 nie je uvedené podložie"). Z toho, že strany pri realizácii tryskovej

injektáže na P6 použili projekt P5 ako vzor, možno vyvodiť záver iba o ich predpoklade geologického
podložia na P6, vrátane násypu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v spore, v zmysle § 551 ods. 1 a
§ 561 Obch. zák., nebol preukázaný pokyn zo strany žalovaného pre žalobcu, vyplývajúci z predmetnej
zmluvy o dielo, ktorý by sa týkal geologického podložia na podpere P6. Svedok R.. B. N. na pojednávanídňa 31.03.2017 síce uviedol, že mu G. N. pri preberaní staveniska povedal, že tam (P6) bola frakcia
0-125 mm tak ako pri susedných pilieroch, takúto informáciu, však, v zmysle § 551 ods. 1 a § 561
Obch. zák., nemožno posúdiť ako pokyn objednávateľa pre zhotoviteľa na vykonanie diela, týkajúci

sa geologického podložia. Takáto informácia totiž sama osebe neobsahovala žiadny pokyn (príkaz)
pre žalobcu pri zhotovovaní diela. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že k prevzatiu staveniska došlo
23.03.2015, teda až po uzavretí predmetnej zmluvy o dielo, ktorú potvrdzuje objednávka č. 20150006
zo dňa 12.03.2015, a teda aj predmetná informácia bola žalobcovi poskytnutá až po uzavretí zmluvy
o dielo, pričom nebolo preukázané, že by bola jej súčasťou. Zo zápisu z prevzatia staveniska zo dňa

23.03.2015, ako aj emailov R.. B. N.
a G. N. zo dňa 30.03.2015, Protokolu o vykonaných prácach č. 53/2016, stavebného denníka žalobcu,
výpovedí štatutárnych zástupcov strán ako aj svedkov vyplýva, že žalobca vykonával stavebné práce na
predmetnom diele. V spore však nebolo preukázané, že by žalobca zmluvne dohodnuté dielo vykonal
riadne, bez vád, v súlade s predmetnou zmluvou o dielo, a teda, podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., nebol
preukázaný ani vznik práva žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny diela v sume 105.638,40

eur, fakturovanej faktúrami č. 532015 v sume 84.510,72 eur a č. 822015 v sume 21.127,68 eur, ktoré
vznikáažriadnymvykonanímdiela.Žalobcavžalobe(poslednýodseknastr.5)potvrdil,ženaobjekteP6
sa tryskovou injektážou nepodarilo utesniť zámky štetovníc. Z emailu G. N. zo dňa 15.04.2015 vyplýva,
že príčinou toho, že dielo nenaplnilo svoj účel bolo to, že neboli riadne zhotovené zmluvne dohodnuté
stĺpy tryskovej injektáže, keďže pri výkope do hĺbky cca 4 m od terénu žalovaný v úrovni cca 2-3 m

pod terénom narazil iba na kašovitú (neztuhnutú) hmotu. B. H. ako zástupca žalobcu v emaile zo dňa
16.04.2015 uvedený záver G. N. nespochybnil, pričom zároveň vymedzil príčiny, pre ktoré nemohli byť
stĺpy tryskovej injektáže zhotovené riadne (zmena projektu, absencia úniku suspenzie
a jej odplavovanie, absencia jemnozrnnej frakcie 0-63 mm v násype, a teda jeho vysoká pórovitosť,
nežiadanie pridania urýchľovača tuhnutia; podľa názoru žalobcu, pri výkope

v spomínanej hĺbke do 4m nebola nájdená trysková injektáž, ale len výplach spätnej suspenzie a
samotná suspenzia, ktorá je ťažšia, sa nachádzala vo väčšej hĺbke alebo unikla cez pórovitý násyp
monofrakcie). Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom zrealizované dielo malo v zmysle
§ 560 ods. 1 Obch. zák. vady spočívajúce v tom, že neboli vytvorené zmluvne dohodnuté, tesniace
stĺpy tryskovej injektáže a v tom, že vykonaným dielom neboli utesnené zámky štetovníc na podpere

č. 6. Okrem uvedeného potvrdzujú vady žalobcom zrealizovaného diela aj ďalšie dôkazy v spore.
Netesnosť štetovnicovej steny a neúspešnosť aplikácie prúdovej injektáže potvrdil vo svojom písomnom
stanovisku zo dňa 03.05.2015 aj B.. R.. B. G., B... Taktiež dôvodom reklamácie zo dňa 22.04.2015 bolo
nezabezpečenie vodotesnosti stavebnej jamy tak, aby bolo možné pokračovať v prácach na zakladaní
piliera

č. 6. Stanovisko žalobcu k problému s dotesnením štetovnicovej ohrádzky obsahuje email žalobcu
zo dňa 11.05.2015. Taktiež, podľa zápisu zo dňa 13.05.2015, pri výkope sondy dňa 12.05.2015
neboli nájdené žiadne stĺpy tryskovej injektáže akéhokoľvek priemeru, pričom pri bližšom preskúmaní
vyťaženého materiálu bolo zistené, že niektoré kamene sú potiahnuté minimálnou vrstvou veľmi
plastického materiálu, ktorý však nebol nikým bližšie špecifikovaný. Absencia stĺpov tryskovej injektáže

bola tiež dôvodom neuznania nároku na fakturáciu diela v písomnom oznámení žalovaného zo dňa
18.05.2015. Žalobca v liste zo dňa 22.05.2015 ako odpovedi na oznámenie zo dňa 18.05.2015 potvrdil,
že stĺpy tryskovej injektáže nebolo možné zhotoviť až po vrch. Dôvody, pre ktoré neboli nájdené stĺpy
tryskovej injektáže, uviedol žalobca aj v listoch zo dňa 26.05.2015 a 15.06.2015. Absenciu stĺpov
tryskovej injektáže v predpokladaných miestach potvrdzuje tiež žalovaný v listoch zo dňa 28.05.2015 a

29.09.2015. Predmetné vady diela nepoprel vo svojej výpovedi ani konateľ žalobcu, ktorý však namietal
ich príčiny. Konateľ žalovaného pri výpovedi trval na neexistencii zmluvne dohodnutých tesniacich stĺpov
tryskovej injektáže. Taktiež svedok R.. B. N. potvrdil, že sa žalobcovi nepodarilo vytvoriť predmetné
prvky v hornej časti násypu, pretože tam bola iná geológia. Svedok G. N. potvrdil, že na mieste samom
nešlo odčerpať vodu; urobil sa výkop v tých miestach, kde mali byť stĺpy TI, pričom v zápise sa

konštatuje, že tam neboli žiadne stĺpy tryskovej injektáže, iba kašovitá hmota v nejakej hĺbke. Podľa
svedka R.. X. N., na P6 pri vŕtaní pilotných vrtov nenarazili na klasický stĺp tryskovky, pri vŕtaní im sem-
tam vyplavovalo nejaké zbytky zmesi a hodne bielej, tzn. že to bol vápenec. Na P6 pri tryskaní stĺpov
vyslovene na stĺpy nenarazili, len keď vŕtali a tryskali do hĺbky, išiel im odtiaľ biely výplach. Svedok R..
R. S. vo svojej výpovedi uviedol, že prvá trysková injektáž sa nevydarila alebo bola nefunkčná, lebo

sa nedala odčerpať voda zo základovej jamy, a tak sa ako stavebný dozor na stretnutí so zhotoviteľom
rozhodli, že urobia kopané sondy (zápis z 13.05.2015), pri ktorých hľadali stĺp tryskovej injektáže.
Vo vykopaných sondách sa nenašlo nič, takže zhotoviteľovi nariadili zopakovať utesnenie stavebnej
jamy piliera P6. Protokol o vykonaných prácach č. 53/2015 zo dňa 10.04.2015 súd nevyhodnotil akodôkaz postačujúci na preukázanie riadneho vykonania predmetného diela, nakoľko z protokolu vyplýva
žalovaným odsúhlasená cena diela len do výšky 80 % z celkovej dohodnutej ceny diela, pričom, s
ohľadom na túto skutočnosť, nie je zrejmé, vykonanie ktorých konkrétnych prác žalovaný v tomto

protokole mal potvrdiť, a tiež treba prihliadnuť aj na to, že protokol obsahuje zmätočné vyhlásenie
zhotoviteľa o súlade vykonaných prác s objednávkou č. 20150006 zo dňa 23.03.2015, ktorá však
neexistuje, keďže objednávka č. 20150006 je zo dňa 12.03.2015. Taktiež, aj s ohľadom na charakter
diela, ktorého výsledok sa mal prejaviť až pri pokračovaní v realizácii podpery č. 6 objednávateľom tým,
že by boli utesnené zámky štetovníc, keďže stĺpy tryskovej injektáže neboli viditeľné na povrchu násypu,

nemožno rozumne predpokladať, že by žalovaný v označenom protokole potvrdil riadne vykonanie
a odovzdanie diela zo strany žalobcu, ktorého výsledok a funkčnosť sa mali prejaviť až pri výkope
stavebnej jamy. Takýto záver súdu potvrdzuje aj tvrdenie žalobcu v žalobe, podľa ktorého žalovaný v
protokole č. 53/2015 znížil dohodnutú cenu za dovtedy vykonané práce na 80 % s tým, že zvyšnú časť
podpíše po výkope stavebnej jamy pre základ piliera P6 (posledný odsek bodu I na stane 4 žaloby).
Je potrebné prihliadnuť aj na to, že samotný žalobca vyhotovil dňa 10.04.2015 i Protokol o vykonaných

prácachč.82/2015ohľadomprácvykonanýchdo10.05.2015,ktorývšakžalovanýnepodpísal,pričomak
by bol býval žalovaný potvrdil riadne vykonanie celého diela už v Protokole č. 53/2015 (tak, ako to tvrdil
žalobca), nemal by žalobca vystavovať na tie isté práce ďalší protokol o vykonaných prácach. Okrem
toho, žalobca navrhol žalovanému emailom zo dňa 25.05.2015 termín odovzdania a prevzatia diela dňa
29.05.2015, ktorý však žalovaný v liste zo dňa 26.05.2015 nepotvrdil. Tiež svedok G. N. na pojednávaní

dňa 29.03.2017 uviedol, že protokol č. 53/2015 je len súpisom vykonaných prác a dodávok, nie je
protokolom o odovzdaní diela. Podľa vyjadrenia menovaného svedka, tento na uvedenom protokole
nepotvrdil prevzatie diela, ale len to, že žalobca môže fakturovať 80 % diela. V spore neboli preukázané
špeciálne liberačné dôvody, ustanovené § 561 Obch. zák., ktoré by žalobcovi ako zhotoviteľovi diela
umožnili zbaviť sa zodpovednosti za vady ním zrealizovaného diela na objekte P6. Žalobca

v žalobe trval na tom, že zistené geologické podložie (nasypaný materiál, ktorého pórovitosť je dôležitá
pre správne tuhnutie injektovanej zmesi) nebolo vhodné na výkon zmluvne dohodnutej tryskovej
injektáže, a teda bolo príčinou vzniku vád diela. Takéto tvrdenie žalobcu však v spore preukázané
nebolo. Žalobca ako zhotoviteľ v zmysle § 561 Obch. zák. nevylúčil svoju zodpovednosť za predmetné
vady diela, keďže, napriek rozdielnosti geologického podložia na P5 a P6, nepreukázal nevhodnosť

geologického podložia na P6 pre vyhotovenie diela tak, ako bolo dohodnuté v objednávke č. 20150006
a zľavnenej cenovej ponuke, a ani príčinnú súvislosť medzi zistenými vadami diela a geologickým
podložím na mieste samom na podpere P6. Taktiež, podľa § 561 Obch. zák., nepreukázal, že by potom,
ako zistil skutočné zloženie (frakciu) násypu na P6 a upozornil na to žalovaného emailom
R.. B. N. zo dňa 30.03.2015, dodržal pokyn daný mu G. N.

v emaile zo dňa 30.03.2015 ("Jak bude připraven jakýkoli úsek, provedeme odkop a zjistíme stav sloupů
TI."), a teda nepreukázal, že by žalovaný, aj napriek emailu R.. B. N. zo dňa 30.03.2015, trval na
tom, aby žalobca dielo v zistenom geologickom násype dielo vykonal (dokončil). Dokazovaním dôkazmi
uvedenýmivbode17.3.1.odôvodneniarozsudkusúdnemalpreukázanétvrdeniežalobcu,podľaktorého
sa mal v objekte P6 nachádzať násyp frakcie 63-128 mm. Takúto frakciu potvrdil vo svojej výpovedi

výslovne len konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že "nakoniec sa však ukázalo, že to bola frakcia 63-128
mm", nevymedzil však pritom jednoznačne dôkazy, na základe ktorých konkrétne sa malo ukázať, že to
bola práve frakcia 63-128 mm. Pri hodnotení tohto dôkazu súd vzal do úvahy aj to, že ide o štatutárneho
zástupcu žalobcu, u ktorého z tohto dôvodu možno rozumne predpokladať záujem na výsledku sporu, čo
znižuje vierohodnosť jeho výpovede ako strany sporu, a preto nepovažoval uvedené tvrdenie za celkom

presvedčivé a tento dôkaz hodnotil aj v kontexte výpovede konateľa žalovaného a ostatných svedkov.
Svedok B.. R.. B. G., B.. síce potvrdil absenciu jemnozrnnej zložky na P6, avšak číselne, na základe
vlastných zistení, zostávajúcu zložku frakcie násypu na P6 neidentifikoval. O tom, že na predmetnej
stavbe bola frakcia 63-128 mm sa mal dozvedieť len z rozhovoru s pracovníkmi na stavbe, teda nie
z vlastných meraní na mieste samom. Absenciu jemnozrnnej frakcie na mieste samom (P6) potvrdil

aj email B. H. zo dňa 16.04.2015. Odhad frakcie 63-125 mm z emailu zo dňa 30.05.2015, uvedený
svedkom R.. B. N., spochybnil sám svedok, ktorý na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že pri
výkope na P6 zistil frakciu násypu až 125 - 250 mm. Pri hodnotení jeho výpovede vo vzťahu k ostatným
svedeckým výpovediam ohľadom veľkosti frakcie násypu na P6 však mal súd zato, že aj výpoveď tohto
svedka možno priradiť k dôkazom, ktoré potvrdzujú frakciu hrubších zŕn pri násype na P6. Na základe

výpovedí svedkov B.. R.. B. G., B.. a R.. B. N., výpovede konateľa žalobcu R.. R. J. a emailov R.. B.
N. zo dňa 30.03.2015 a B. H. zo dňa 16.04.2015 sa súd, ohľadom veľkosti násypu na P6, stotožnil
so záverom B.. R.. B. G., B.., uvedeným v jeho písomnom stanovisku zo dňa 03.05.2015 a mal za
preukázanú rozdielnosť násypu na P5 a P6, pričom na P6 bol násyp z hrubozrnnejšieho materiálu, vktorom, v porovnaní v P5, absentovala jemnozrnná zložka. Takýto záver súdu potvrdzuje aj výpoveď
konateľa žalovaného W.. N. W., ktorý síce neuviedol číselne frakciu násypu na P6 a trval na tom, že
násyp na P5 a P6 bol rovnaký, zároveň však potvrdil, že sa to nepotvrdilo, čím, podľa názoru súdu,

pripustil rozdielnosť násypu na P5
a P6. Svedkovia G. N. a R.. X. N. vo svojich výpovediach síce potvrdili na P6 frakciu násypu 0-125 mm,
avšak takáto ich svedecká výpoveď nebola presvedčivá do tej miery, aby vyvrátila výpovede svedkov
R.. B. N., B.. R.. B. G., B.., výpovede strán sporu, ako aj tvrdenia o násype na P6, uvedené
v emailoch B. H. zo dňa 16.04.2015 a R.. B. N. zo dňa 30.03.2015.

Z výpovede uvedených svedkov nie je totiž možné jednoznačne ustáliť, či násyp na P6
o veľkosti 0-125 mm mal byť na mieste samom v čase realizácie samotného násypu alebo
v čase realizácie predmetného diela žalobcom, pričom z ich výpovede vyplýva rozdielnosť násypu na
P6 v čase vykonávania zásypu a v čase realizácie diela žalobcom, a to s poukazom na vplyv tečúcej
vody v rieke. Takže v konečnom dôsledku ani výpovede svedkov G. N. a R.. X. N. nie sú v podstatnom
rozpore so záverom súdu o frakcii násypu na P6, keďže pripúšťajú možnosť odplavovania jemnozrnnej

zložky násypu na P6. Jedine svedok R.. R. S. jednoznačne trval na tom, že na P6 je násyp frakcie 0-125
mm. Uviedol, že chodil po tomto kameni, ale aj podľa dodacích listov je tam takýto kameň
a tento kameň preukázala aj kopaná sonda. Čo sa týka zásypu, tak, podľa neho, určite neboli geologické
podmienky na P6 a P5 odlišné. Táto výpoveď svedka je však v rozpore
s ostatnými dôkazmi uvedenými v bode 17.3.1. odôvodnenia tohto rozsudku, čo, podľa názoru súdu,

spochybňuje jej presvedčivosť, i keď bola svedkom tvrdená presvedčivo,
s istotou. Podľa názoru súdu, je však potrebné vziať do úvahy i to, že aj keď pri zásype dochádzalo k
odplavovaniu jemnozrnnej frakcie, v spore nebolo preukázané, že by došlo k jej 100 % odplaveniu, teda,
že by tam už nezostala vôbec žiadna jemnozrnná zložka. Svedok
R..R.S.takmoholvidieťvnásypeprirealizáciidielaajjemnozrnnúzložkukameniva,ajkeďvskutočnosti

bola celkovo frakcia násypu na P6 z hrubozrnnejšieho materiálu. Taktiež je potrebné prihliadnuť aj
na to, že menovaný svedok vykonával na predmetnej stavbe stavebný dozor ako zástupca združenia
S., čo, podľa názoru súdu, môže v tomto prípade, za danej dôkaznej situácie, znižovať vierohodnosť
menovaného svedka, keďže problémy pri stavbe piliera P6 mohli mať vplyv na jeho postavenie a
finančné ohodnotenie v združení S., príp. aj na posudzovanie plnenia si funkcie stavebného dozoru zo

strany označeného združenia (a aj jeho prípadnej zodpovednosti za vady diela) ostatnými zúčastnenými
subjektmi na stavbe. Vzhľadom k uvedenému dôkaz výsluchom svedka R.. R. S. nebol spôsobilý poprieť
dôkaznú silu ostatných dôkazných prostriedkov. Tvrdenie žalobcu, že na stretnutí dňa 17.04.2015 sa
preukázalo, že frakcia použitá v projekte P6 bola skutočne 63 - 128 mm, v spore preukázané nebolo.
Žalobca predložil na preukázanie tohto tvrdenia rukou písaný záznam (príloha č. 13 žaloby), ktorý však

niejepodpísanýosobami,ktorésamalidanéhostretnutiazúčastniť,apretoniejedôkazompostačujúcim
na preukázanie záveru o zistenej frakcii násypu na P6. Takéto zistenie na uvedenom stretnutí nepotvrdil
ani jeden zo svedkov, ktorí sa ho, podľa žalobcu, mali zúčastniť. Na pojednávaní dňa 02.11.2016 konateľ
žalobcu trval na tom, že nikdy nepovedal, že nikto nedokáže spraviť tryskovú injektáž v takom materiály
ako bol na P6. Pri inom zložení suspenzie, s vynaložením vyšších nákladov je, podľa neho, možné

zrealizovať tryskovú injektáž aj v takomto materiály. V spore nebola preukázaná povinnosť žalobcu
použiť pri diele na objekte P6 rovnakú injektážnu zmes ako bola použitá pri pilieroch P4 a P5, ani
dohoda strán o zložení a množstve injektážnej zmesi pre P6 a metóde tryskovej injektáže, ani zmluvne
dohodnutá záväznosť projektu P5 pre dielo žalobcu na P6 a teda nebola ani
v zmysle § 561 Obch. zák., preukázaná ani nevhodnosť násypu na objekte P6 na zhotovenie tryskovej

injektáže, dohodnutej v predmetnej zmluve o dielo a písomne vymedzenej
v objednávke č. 20150006 a zľavnenej cenovej ponuke, a to i napriek tomu, že v spore bola preukázaná
absenciajemnozrnnejzložky(rozdieloprotinásypunaP5)vofrakciinásypunaP6.Žalobcanepreukázal,
že by na základe zistených geologických pomerov na mieste samom na podpere P6 objektívne
nedokázal v rámci zmluvného vzťahu so žalobcom zvoliť správnu technológiu a pracovný postup pre

zhotovenie zmluvne dohodnutého diela. Svedok B.. R.. B. G., B.. na pojednávaní dňa 31.03.2017
pripustil, že za určitých okolností
a objemov by bolo možné v tečúcej vode vytvoriť stĺp tryskovej injektáže aj v prípade absencie jemnej
frakcie. Má na to však vplyv aj rýchlosť otáčok, tlak, množstvo suspenzie
a je to otázka know-how každej firmy. Pochyboval iba o tom, že by to bolo možné v prípade objemov,

ktoré mal k dispozícii žalobca (ktoré však podľa názoru súdu záviseli od žalobcu, keďže v spore
nebolo preukázané, že by mu predmetná zmluva o dielo určovala postup pri zhotovovaní diela). V
rámci zmluvnej voľnosti je pritom obsah zmluvných práv a povinností pri zhotovovaní diela výlučne
zodpovednosťou podnikateľa (ide o podnikateľské riziko),a teda bolo len na rozhodnutí žalobcu, či pristúpi k uzavretiu predmetnej, ústnej zmluvy
o dielo so žalovaným za daných podmienok (objemov), ktoré ako renomovaná obchodná spoločnosť
v odbore realizácie tryskových injektáží, musel vedieť pri uzavretí zmluvy posúdiť. Súd prvej inštancie

mal zato, že stanovisko B.. R.. B. G., B.. zo dňa 03.05.2015 a jeho výpoveď ako svedka ako dôkazy
nepostačujú na preukázanie tvrdenia žalobcu, podľa ktorého príčinou vzniku vád predmetného diela
malo byť geologické podložie na podpere P6. V označenom písomnom stanovisku totiž B.. R.. B. G.,
B.. poukazoval na viacero príčin vzniku vád diela a rovnako navrhol viacero riešení na ich odstránenie,
pričom násyp na P6 mohol byť len jednou z nich. Súd vzal do úvahy aj účel tohto stanoviska, ktorým bolo

nájsť čo najskôr riešenie problému netesnenia stavebnej jamy, a teda B.. R.. B. G., B.. neposudzoval
zloženie injektážnej zmesi, ani správnosť metód
a pracovných postupov tryskovej injektáže realizovanej žalobcom. Taktiež zo svedeckej výpovede
svedka nevyplynulo, že by jednoznačne ustálil príčinu vád diela, a najmä, že by mu niekedy bola daná
úloha posúdiť, či žalobca vykonal predmetné dielo riadne, a tiež či bol jeho postup pri vykonávaní diela
správny. Vzhľadom k uvedenému, s prihliadnutím na zmluvou

o dielo dohodnuté zmluvné podmienky realizácie diela, nebolo v zmysle § 561 Obch. zák. preukázané,
že by predmetné vady diela, realizovaného žalobcom na P6, boli spôsobené geologickým podložím
(násypom) na P6. Hoci z výpovedí svedkov, strán sporu, ako aj emailov strán sporu zo dňa 30.03.2015
je zrejmá dôležitosť geologického podložia násypu pre tryskovú injektáž, nemožno len na základe toho
ustáliť, že ak bol násyp hrubozrnnejší ako strany sporu predpokladali, tak automaticky bol príčinou vád

diela násyp, a to bez zohľadnenia postupu žalobcu a ostatných faktorov (napr. sila prúdenia vody, a
pod.) pri tryskovej injektáži, a to najmä za zmluvných podmienok, ktoré boli v tomto prípade dohodnuté,
kedy mal žalobca postupovať pri vykonávaní diela samostatne, keďže zmluva
o dielo postup pri zhotovovaní diela žalobcovi neprikazovala. Príčinnú súvislosť medzi vadami
predmetného diela a násypom na P6 popiera aj skutočnosť, že Podzemní stavby N., a.s. na mieste

samom na P6 na rovnakom geologickom podloží (násype) tryskovú injektáž zhotovila, samozrejme za
iných zmluvných podmienok, čo potvrdzuje zmluva o dielo uzavretá medzi žalovaným a menovanou
spoločnosťou, ňou predložený stavebný denník, fotodokumentácia dokončenia tryskovej injektáže na
pilieri P6 a z odťažovania zeminy na objekte P6, ale tiež i faktúry č. 715069 zo dňa 30.06.2015 a č.
1015015 zo dňa 30.09.2015, Zjisťovací protokol o provedených pracích zo dňa 30.09.2015, Soupis

provedených prací
a dodávek za obdobie 09/2015 a protokol o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 30.06.2015. Hoci možno
predpokladať, že väčšia pórovitosť násypu na P6 v porovnaní s násypom na P5 určite mala vplyv na
rýchlosť vykonávania diela a jeho finančnú náročnosť, nemôže táto skutočnosť, ktorú žalobca zistil už
v priebehu realizácie diela, byť zákonným dôvodom pre to, aby žalobca zhotovil nefunkčné dielo, a

to najmä s poukazom na § 561 Obch. zák., príp. § 551 ods. 1 Obch. zák. alebo § 552 ods. 1 Obch.
zák., za situácie, že v spore nebolo preukázané, že by s takýmto postupom (a dokončením diela)
žalovaný súhlasil. Z emailu R.. B. N. zo dňa 30.03.2015, z jeho svedeckej výpovede a výpovede konateľa
žalobcu je zrejmé, že žalobca v priebehu vykonávania diela zistil, že na objekte P6 je násyp tvorený
hrubozrnnejším materiálom v porovnaní s násypom na objekte P5 (v emaile odhad frakcie 63-125 mm).

Zároveň túto skutočnosť uvedeným emailom oznámil žalovanému, pričom navrhol aj ďalší postup, a to
taký, že bude postupne zahusťovať stĺpy v 3. a 4. poradí, po realizácii stĺpov
v 4. poradí sa vyhodnotí stav tesniacej steny tryskovej injektáže a posúdi, či je dostačujúca. Žalovaný
v emaile G. N. zo dňa 30.03.2015 s takýmto postupom žalobcu súhlasil. Zároveň však v tomto emaile
uviedol, že keď bude pripravený akýkoľvek úsek, vykonajú odkop a zistia stav stĺpov tryskovej injektáže.

Z uvedených emailov R.. B. N.
a G. N. teda vyplýva povinnosť žalobcu po realizácii stĺpov v 4. poradí, keď mal pripravený "akýkoľvek
úsek", aby buď sám vykonal odkop a zistil stav stĺpov tryskovej injektáže, alebo, ak si myslel, že
odkop mal vykonať žalovaný, aby pripravenosť predmetného úseku oznámil žalovanému a vykonávanie
diela prerušil, aby mohol odkop vykonať žalovaný. V spore nebolo preukázané, že by si žalobca voči

žalovanému takúto povinnosť splnil.
Z emailu G. N. zo dňa 30.03.2015 síce vyplýva, že súhlasil s pokračovaním prác na diele žalobcu, avšak
len do pripravenosti predmetného úseku diela na kontrolu stavu stĺpov tryskovej injektáže. Z uvedeného
teda nemožno vyvodiť súhlas žalovaného s pokračovaním prác žalobcu na diele až do ukončenia diela,
a teda ani to, že by trval na vykonaní diela aj za situácie, keď žalobca zistil, že pre zloženie násypu

z vytryskaného vrtu nevychádza na povrch žiadna spätná suspenzia, kvôli čomu sa zrejme nevytvorí
kontinuálne tesniaci stĺp priemeru 0,6 m až po vrch. Naopak z emailu G. N. zo dňa 30.03.2015 vyplýva,
že žalovaný si chcel overiť stav stĺpov tryskovej injektáže ešte v priebehu realizácie diela žalobcom hneď
potom, ako by bol na to pripravený akýkoľvek úsek. Z uvedeného je teda zrejmé, že v spore, okrem tohože nebola preukázaná ani nevhodnosť geologického podložia pre zhotovenie zmluvne dohodnutého
diela žalobcom, nebolo v zmysle § 561 Obch. zák. preukázané ani to, že by žalovaný trval na dokončení
predmetného diela aj keby sa žalobcovi (podľa žalobcu

z dôvodu zistenej frakcie makadamu) zrejme nemuselo podariť vytvoriť zmluvne dohodnuté stĺpy
tryskovej injektáže, a teda dielo by malo byť nefunkčné. Na takomto závere súdu nič nemení ani ďalšia
veta G. N. v emaile zo dňa 30.03.2015, keď uviedol, že
"z predchádzajúcich dvoch tryskových injektáži na P4 a P5 má ale skúsenosť, že taktiež nebola žiadna
spätná suspenzia, ale stĺpy tryskovej injektáže dostatočne poslúžili svojmu účelu". Podľa názoru súdu,

uvedené konštatovanie iba vysvetľuje, prečo chcel G. N. po pripravenosti určitého úseku vykonať odkop
a zistiť stav stĺpov TI a prečo súhlasil do doby, keď tak bude možné urobiť (kým bude pripravený nejaký
úsek na kontrolu stavu),
s pokračovaním žalobcu v prácach na diele. Je potrebné vziať na zreteľ, že hoci R.. B. N. v emaile zo
dňa 30.03.2015 výslovne neuviedol, že sa predmetné stĺpy nevytvoria
a dielo nebude funkčné, aj on navrhol po realizácii stĺpov v 4. poradí vyhodnotiť stav tesniacej steny

tryskovej injektáže a posúdiť, či je dostatočná. Žalobca teda nerešpektoval ani svoj vlastný návrh
postupu pri vykonávaní diela po zistení rozdielnosti podložia na P6 (uvedený v emaile R.. B. N. zo dňa
30.03.2015), ktorý žalovaný akceptoval
v emaile G. N. zo dňa 30.03.2015, a ani pokyn žalovaného, ktorý obsahoval uvedený email, podľa
ktorého mal pripraviť určitý úsek diela na kontrolu a následne sa mal vykonať odkop. S ohľadom

na uvedené, za danej dôkaznej situácie, je v tomto prípade právne irelevantné, kto mal tento odkop
zrealizovať, keďže v spore nebolo preukázané, že by žalobca nejaký úsek diela pripravil na kontrolu, ani
že by pripravenosť určitého úseku diela na kontrolu oznámil žalovanému. V spore nebolo preukázané,
že by odkop, ktorý žalovaný požadoval v emaile G. N. zo dňa 30.03.2015, nebolo možné vykonať.
V písomnom vyjadrení zo dňa 01.12.2016 žalobca trval na tom, že dôvodom, pre ktorý nebolo možné

vykonať kontrolný odkop (ako to navrhoval žalovaný), bola technická nemožnosť odkopu kvôli oceľovým
tiahlam, ktoré staticky stužovali štetovnicové ohrádzky. Realizáciou odkopu by mohli byť poškodené,
čo by mohlo ohroziť pevnosť štetovnicovej ohrádzky, nakoľko tiahla ju spevňujú. Aj preto žalobca
odkop nerealizoval. Takéto tvrdenie žalobcu však v spore preukázané nebolo. Nemožnosť vykonania
odkopu popiera skutočnosť, že podľa zápisu zo dňa 13.05.2015, bola dňa 12.05.2015 na mieste samom

zrealizovaná kopaná sonda, ktorá mala overiť, či sú v mieste projektovaných stĺpov tryskovej injektáže
tieto skutočne zhotovené. Pri výkope sondy pritom neboli nájdené žiadne stĺpy tryskovej injektáže.
NemožnosťodkopukvôliťahadlámtiežspochybňujetvrdenieB..R..B.G.,B..,uvedenévjehopísomnom
stanovisku zo dňa 03.05.2015, podľa ktorého jedným z možných postupov sanácie ohrádzky na P6 bola
výmena kamenitej výplne priestoru medzi vonkajšou

a vnútornou štetovnicovou stenou za bližšie nešpecifikovaný materiál, pričom vyberanie výplne by
bolo mohlo postupovať po kazetách, kontinuálne okolo ohrádzky a po vyhĺbení až na pôvodné dno
O. (približne 6 m) by sa priestor vyplnil zeminou z depónie. B.. R.. B. G., B.. pri takomto návrhu
výslovne v stanovisku uviedol: "Výstužné prvky (ťahadlá) neodstraňovať; dá sa im pri práci vyhnúť a
tuhosť dvojitej štetovnicovej steny sa neoslabí.". Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný v emaile

zo dňa 30.03.2015 žiadal vykonať predmetný odkop až po dokončení predmetného diela žalobcom,
keďže (na základe vykonávania diela systémom každý štvrtý stĺp a postupne dookola zahusťovať v
2., 3., a 4. poradí) skôr nebolo reálne možné pripraviť žiadnu časť (úsek) diela na vykonanie kontroly
(odkopu). Súd podotýka, že aj s ohľadom na uvedené nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, podľa
ktorého žalovaný emailom zo dňa 30.03.2015 trval na dokončení diela, nakoľko predmetný odkop sa mal

vykonať až po dokončení diela (v dôsledku nemožnosti vykonať odkop skôr kvôli systému vykonávania
diela). Podľa názoru súdu, pre posúdenie nemožnosti vykonania odkopu v zmysle emailu G. N. zo dňa
30.03.2015, či už v priebehu vykonávania diela alebo po ukončení jeho realizácie žalobcom, sú potrebné
odborné znalosti, a teda napr. odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, znalecký posudok
alebo súkromný znalecký posudok, ktoré však v rámci dokazovania navrhnuté, ani predložené neboli,

aj v dôsledku čoho potom súd nemal nemožnosť vykonania odkopu, či už v priebehu realizácie diela,
alebo po skončení realizácie prác a dodávok žalobcom, preukázanú. Súd tiež poukázal na vyjadrenie
konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 23.05.2018, ktorý potvrdil, že odkop v zmysle emailu G. N. zo dňa
30.03.2015 bol urobený cca 7-10 dní po ukončení prác tryskovej injektáže, a to buď žalovaným alebo
jeho objednávateľom. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že ak, podľa žalobcu, odkop by vykonať

nebolo možné, išlo by potom o nevhodný pokyn, na čo by bol žalobca povinný žalovaného upozorniť, k
čomu však zo strany žalobcu nedošlo, a teda žalobca by si ani v prípade, ak by odkop nebolo možné
zrealizovať (čo však nebolo preukázané), nesplnil svoju povinnosť zhotoviteľa, ustanovenú§ 551 ods. 1 Obch. zák., upozorniť objednávateľa (žalovaného) na nevhodnosť pokynu (obsiahnutého
v emaile G. N. zo dňa 30.03.2015) zisťovať stav stĺpov tryskovej injektáže odkopom. Vzhľadom k tomu,
že žalobcovi, podľa jeho názoru, hrubozrnnejší násyp na objekte P6 prekážal v riadnom vykonávaní

zmluvne dohodnutého diela (tryskovej injektáže), v súlade s § 551 ods. 1 Obch. zák. oznámil túto
skutočnosť žalovanému emailom R.. B. N. zo dňa 30.03.2015, čo potvrdili aj svedkovia R.. B. N. a
G. N.. Na toto oznámenie žalovaný reagoval emailom G. N. zo dňa 30.03.2015 s tým, že súhlasil s
pokračovaním žalobcu vo vykonávaní diela až do doby, kým nebude pripravený určitý úsek na vykonanie
odkopu za účelom zistenia stavu stĺpov injektáže.

V spore teda nebolo preukázané písomné vyhlásenie žalovaného ako objednávateľa v zmysle § 551
ods. 1 Obch. zák. o tom, že by trval na dokončení diela, a to aj napriek tomu, že
z vytryskaného vrtu nevychádzala na povrch žiadna spätná suspenzia, keďže bola pohlcovaná
násypom z makadamu a napriek predpokladu žalobcu, že v zistenom geologickom podloží sa nevytvorí
kontinuálne tesniaci stĺp o priemere 0,6 m až po vrch. Vzhľadom k tomu, že žalobca si nesplnil povinnosť
prerušiť vykonávanie diela až do doby realizácie odkopu podľa emailu G. N. zo dňa 30.03.2015 alebo,

v prípade nemožnosti realizácie odkopu (ktorá v spore preukázaná nebola,) do doby zmeny pokynov
zo strany žalovaného alebo do doby písomného oznámenia žalovaného ako objednávateľa, že trvá na
dokončení diela aj napriek zistenému geologickému podložiu na P6, žalobca ako zhotoviteľ podľa § 551
ods. 3 Obch. zák. zodpovedá za vady diela, ktoré, podľa žalobcu, mali vzniknúť v dôsledku
medzerovitosti geologického podložia na objekte P6. Je však potrebné vziať na zreteľ, že

v spore nebola riadne preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom vád predmetného diela
a násypom na P6. Predmetom zmluvy o dielo, uzavretej stranami sporu, bola trysková injektáž pre
utesnenie štetovníc podpery č. 6, a to vytvorením tesniacich stĺpov tryskovej injektáže priemeru cca 0,6
m a L = 11 m, v počte 108 ks. Okrem uvedených technických parametrov, v spore nebola preukázaná iná
dohoda o spôsobe, akým mal žalobca pri zhotovovaní diela postupovať. Podľa § 537 ods. 3 Obch. zák.

žalobca teda mal pri vykonávaní diela postupovať samostatne. Vzhľadom k tomu, v zmysle § 552 ods. 1
Obch. zák., nebolo preukázané, že by zistený hrubozrnnejší násyp na podpere P6 žalobcovi znemožnil
vykonanie diela zmluvne dohodnutým spôsobom (viď dôvody uvedené v bode 17.3.3. tohto rozsudku).
Žalobca tiež bez zbytočného odkladu po zistení skutočnej frakcie násypu na P6 v zmysle
§ 552 ods. 1 Obch. zák. žalovanému nenavrhol zmenu diela. Z emailu R.. B. N. zo dňa 30.03.2015

návrh na zmenu diela (ani potreba zmeny diela) nevyplýva, nakoľko obsahuje iba oznámenie a analýzu
problému absencie výtoku spätnej suspenzie z vytryskaného vrtu (jej pohltenie násypom z makadamu)
a predpoklad, že nedôjde k vytvoreniu kontinuálne tesniaceho stĺpu tryskovej injektáže. Návrhy riešenia
uvedeného problému (výmena zásypu
a dodatočná trysková injektáž) boli žalobcom navrhnuté až v emaily zo dňa 16.04.2015, teda po uplynutí

lehotyustanovenej§552ods.1Obch.zák.(bezzbytočnéhoodkladupotom,čožalobcazistilrozdielnosť
podložia), pričom žalobca ukončil realizáciu diela 10.04.2015 (čo potvrdzuje stavebný denník žalobcu,
ako aj protokol č. 53/2015). V spore bolo teda preukázané, že predmetné dielo, vykonané žalobcom,
malo v zmysle § 560 ods. 1 Obch. zák. vady. Vykonaným dokazovaním však nebolo riadne preukázané,
či zhotovením diela

s vadami došlo k podstatnému alebo nepodstatnému porušeniu predmetnej, stranami uzavretej, zmluvy
o dielo, a preto mal súd, v zmysle § 345 ods. 2 Obch. zák., zato, že zo strany žalobcu v tomto prípade
došlo k nepodstatnému porušeniu žalovanej zmluvy o dielo, na základe čoho, podľa § 437 ods. 1 Obch.
zák. v spojení s § 564 Obch. zák., vznikol žalovanému nárok požadovať od žalobcu zľavu zo zmluvne
dohodnutej ceny diela. Vzhľadom k tomu, že cena diela doteraz žalobcovi uhradená nebola, v zmysle

439 ods. 2 Obch. zák. vznikol žalovanému nárok znížiť zmluvne dohodnutú cenu diela o zľavu z ceny
diela.
Z dôkazov je zrejmé, že žalovaný si najskôr, v súlade s § 437 ods. 1 Obch. zák. uplatnil
u žalobcu odstránenie vád predmetného diela. Emailami zo dňa 11.05.2015, 22.05.2015 však žalobca
odmietol akúkoľvek reklamáciu vád diela zo strany žalovaného a trval na tom, že dielo vykonal riadne.

Vzhľadom k tomu, v zmysle § 437 ods. 3 Obch. zák., vznikol žalobcovi, v dôsledku vád predmetného
diela, následne nárok požadovať od žalobcu zľavu zo zmluvne dohodnutej ceny diela. Žalobca v spore
nepreukázal, že predmetné dielo vykonal riadne,
v súlade so zmluvou, bez vád; ním vykonaná trysková injektáž neutesnila zámky štetovníc. Nebolo
preukázané v akom rozsahu zmluvne dohodnuté dielo vykonal, ani to, akú hodnotu malo ním reálne

vykonané dielo. Napriek tomu, že z výpovedí svedkov, štatutárnych zástupcov strán sporu, písomného
stanoviska B.. R.. B. G., B.., ako aj z emailov strán sporu je zrejmé, že žalobca na predmetnom diele
zrealizoval určité práce a dodávky, na základe vykonaných dôkazov v spore nebolo možné jednoznačne
ustáliť stav rozpracovanosti diela, ani hodnotu diela s vadami. Podľa názoru súdu, v tomto prípade ideo posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, strany sporu však nenavrhli v spore vykonať
dokazovanie odborným vyjadrením v zmysle § 206 CSP alebo znaleckým dokazovaním podľa § 207
CSP, resp. § 209 CSP.

5. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548
ods. 1, § 560 ods. 1, § 564, § 437 ods. 1, a § 439 ods. 1 Obch. zák., súd žalobu o zaplatenie sumy 105
638,40 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 84 510,72 eur od 04.08.2015 do zaplatenia
a zo sumy 21 127,68 eur od 07.09.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur v celom rozsahu zamietol. V spore tiež neboli preukázané
liberačnédôvodyvzmysle§561Obch.zák.,ktorébyžalobcoviumožnilizbaviťsazodpovednostizavady
ním zhotoveného diela. Taktiež žalobca ako zhotoviteľ nepreukázal splnenie svojej povinnosti vykonávať
dielo s odbornou starostlivosťou, nepriamo ustanovenej v ustanovení § 551 ods. 1 Obch. zák., ani
splnenieoznamovacejpovinnostipodľa§552ods.1Obch.zák..Napojednávanídňa29.03.2017označil
žalobca za príčinu predmetných vád diela aj vadné zámky štetovníc, ako aj nedostatky pri votknutí

štetovníc v päte. Podľa bodu 3 písomného stanoviska B.. R.. B. G., B.. zo dňa 03.05.2015, "štetovnice
boli zapustené do zvetraných mezozoických hornín
1,1 m. Výnimkou boli 2 kusy štetovnice v SZ rohu ohrádzky: podľa záznamov boli skrátené
o 1,5 m. Znamená to, že v tomto mieste neboli štetovnice votknuté do ílovitého podložia. Napriek
tejto lokálnej nedokonalosti by nemala nastať situácia, že sa z ohrádzky nebude dať vyčerpať voda".

"Čerpanie extrémne veľkého množstva vody pri snahe o jej vyčerpanie
z priestoru ohrádzky spochybňuje kvalitu zhotovenia štetovnicových stien. V danej situácii, kedy
nebolo možné vidieť obnaženú štetovnicovú stenu zo strany výkopu, bolo možné sa iba domnievať o
stave zámkov, ako aj skutočného zaviazania do rozloženého mezozoika charakteru ílovitých zemín."
Vychádzajúc z opisu geologickej skladby pri vŕtaní pilót pod jednotlivými piliermi, zastával B.. R.. B.

G., B.. názor, že štetovnice boli zaviazané do ílovitej polohy. Hlavnou príčinou netesnosti ohrádzky
boli teda zámky štetovníc. Vzhľadom k jeho skúsenostiam s technológiou prúdovej injektáže zastával
názor, že dominantnou príčinou neutesnenia (bez komentovania veľkosti škár v zámkoch štetovníc) bolo
nedostatočné zredukovanie rýchlosti prúdiacej vody cez výplň ohrádzky. Z písomného stanoviska B..
R.. B. G., B.. súd teda nemal preukázané, že by netesnosť zámkov štetovníc spôsobilo to, že 2 kusy

štetovníc neboli votknuté do ílovitého podložia. Taktiež nemal za riadne preukázanú vadnosť zámkov
štetovníc, a ani to, že by vady zámkov štetovníc boli príčinou vád predmetného diela vykonávaného
žalobcom. Predložené fotografie miesta samého nie sú toho dostatočným dôkazom. Podľa názoru
súdu, ide aj v tomto prípade o posúdenie odborných otázok, k čomu sú potrebné odborné znalosti,
a keďže napr. odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, znalecký posudok alebo súkromný

znalecký posudok v spore predložené neboli, predložené fotografie, ani výpovede strán sporu a
svedkov nie sú postačujúcimi dôkazmi na preukázanie predmetných odborných skutočností a záverov,
nakoľko sú, najmä po ich vyhodnotení súdom vo vzájomných súvislostiach, v tomto smere nepresné
a nepresvedčivé, pričom nikto z nich osobitne nezisťoval na mieste samom vady štetovníc, ani ich
neposudzoval ako samostatnú príčinu predmetných vád diela realizovaného žalobcom. V spore nebolo

preukázané, že by v tomto prípade bolo možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za vady predmetného
diela zo žalobcom tvrdeného, všeobecného úzusu o tom, že riziko geologického podložia a s tým
súvisiaceho geotechnického rizika znáša objednávateľ, a nie zhotoviteľ. Spochybňovanie objektívnosti
výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného
či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne

zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve
iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo
k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej "prezumpcie nepravdivosti" svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.
(nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29. Pri dôkaze výpoveďou svedka

musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom
konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová
a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá,
vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota,
plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne)

a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou
svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie
uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných)
skutočností. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008). Z postupusúdu v konaní, ako aj z odôvodnenia tohto rozsudku, podľa názoru súdu, vyplýva, že súd pri hodnotení
dôkazov v spore, v zmysle § 191 CSP, vychádzal zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, pričom
prihliadol ku všetkému na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení výpovede
svedka R.. X. N. prihliadol k tomu, že je v príbuzenskom vzťahu
s právnou zástupkyňou žalovaného, ako aj k tomu, že je štatutárnym zástupcom PS N., a.s., ktorú tiež
zastupuje právna zástupkyňa žalovaného ako advokátka, a tiež na to, že v rámci obchodných vzťahov
PS N., a.s. spolupracuje so žalovaným. Súdu je zrejmé, že uvedené skutočnosti majú vo všeobecnosti

vplyv na vierohodnosť výpovede svedka,
a i v tomto prípade znižujú vierohodnosť menovaného svedka. Napriek tomu súd, v kontexte
s ostatnými vykonanými dôkazmi, nezistil podstatný rozpor jeho výpovede vo vzťahu
k výpovediam strán sporu, ostatných svedkov, emailovej korešpondencii strán sporu, ale ani ostatným
vykonaným dôkazom, a to najmä pri posudzovaní rozdielnosti geologického podložia medzi P5 a P6,
vhodnosti skutočne zisteného násypu na P6 pre realizáciu zmluvne dohodnutej tryskovej injektáže,

stavurozpracovanostidiela.Súdpodotýka,ževykonanýmdokazovanímbolazistenározdielnosťnásypu
medzi P5 a P6. Taktiež najmä z nefunkčnosti predmetného diela vyplývajú jeho vady. Je však potrebné
vziať do úvahy, že k posúdeniu otázok príčin vád diela, vhodnosti zisteného geologického podložia
pre realizáciu zmluvne dohodnutého diela žalobcom, stavu (rozpracovanosti) a hodnoty diela skutočne
vykonaného žalobcom boli, v nadväznosti na vykonané dokazovanie, potrebné odborné znalosti,

avšak strany v spore vykonanie dokazovania odborným vyjadrením od odborne spôsobilej osoby, ani
znaleckým dokazovaním nenavrhli, pričom práve nepreukázanie uvedených skutočností bolo dôvodom
pre zamietnutie žaloby. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvných práv a povinností strán sporu a ich pokynov
v priebehu realizácie diela súd vychádzal najmä z ich korešpondencie, výpovedí strán sporu a svedkov
R.. B. N., G. N.

a R.. R. S., ktorí boli prítomní pri realizácii diela žalobcom, pričom je potrebné vziať do úvahy aj to, že PS
N.,a.s.nastúpilanarealizáciuutesneniazámkovštetovnícnaP6ažpotom,akojunezrealizovalžalobca,
teda svedok R.. X. N. nebol priamo prítomný pri realizácii prítomného diela žalobcom. Z uvedeného
vyplýva, že výpovedi svedka R.. X. N., pri hodnotení tohto dôkazu jednotlivo, nemožno pripisovať
podstatný význam pre výsledok sporu, pričom vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi zasa nebol

zistený taký podstatný rozpor, z ktorého by jednoznačne vyplývala zaujatosť svedka v spore. Je potrebné
prihliadnuť aj na to, že i svedkovia R.. B. N. ako bývalý zamestnanec žalobcu (t.č. dôchodca) a G. N.
ako zamestnanec žalovaného boli
v pracovnoprávnom vzťahu k stranám sporu, čo tiež znižuje vierohodnosť ich výpovedí, keďže možno
predpokladať, že G. N. si chce i naďalej udržať svoje pracovné miesto u žalovaného a určite obaja

nemajú záujem na tom, aby u nich bolo zistené porušenie pracovnej disciplíny, alebo ohrozená ich
povesť odborníkov. Napriek tomu, po vyhodnotení výpovedí strán sporu, výpovedí všetkých svedkov
a listín, jednotlivé, zistené podstatné skutkové okolnosti do seba zapadajú, výpovede sa navzájom
dopĺňajú a prípadné rozdiely vo výpovediach možno pripísať rôznemu vnímaniu a úrovni odborného
vzdelania a skúseností vypovedajúcich, ako aj ich účasti v rôznych fázach vykonávania diela, a tiež

skutočnosti, že žalobca, žalovaný a PS N., a.s. sú konkurenčné firmy, z ktorých každá chce na trhu
v danom odbore vyniknúť, a teda možno u každej z nich predpokladať obavu o naštrbenie jej povesti v
podnikateľskom prostredí. Pri hodnotení výpovede svedka B.. R.. B. G., B.. bolo potrebné zasa vziať do
úvahy najmä okolnosť, že na stavbu bol prizvaný hlavne za účelom urýchleného vyriešenia problému s
utesnením zámkov štetovníc, kvôli čomu sa

v danom čase na mieste samom nemohol exaktne venovať riešeniu otázok, ktoré boli podstatné pre
rozhodnutie v tejto veci, a tiež na to, že bol v spore vypočutý ako svedok
a napriek jeho odbornosti v danom odbore, súdom nebol požiadaný na podanie odborného vyjadrenie
ako odborne spôsobilá osoba, keďže takýto dôkaz strany nenavrhli. Vzhľadom
k tomu, že na pojednávaní dňa 31.03.2017 bola uznesením stranám sporu uložená povinnosť

uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v lehote 2 mesiacov odo dňa
pojednávania, teda do 31.05.2017, a návrh žalovaného zo dňa 30.05.2017 na výsluch svedka R.. R. S.
bol súdu doručený 01.06.2017, mal súd zato, že návrh na výsluch menovaného svedka ako prostriedok
procesnej obrany uplatnil žalovaný, v zmysle § 153 ods. 1 CSP, včas, v súdom stanovenej lehote.
Vzhľadom k tomu súd nemohol na takto navrhnutý dôkaz neprihliadnuť z dôvodu ustanoveného v §

153 ods. 2 CSP, teda že by nebol podaný včas. V súlade s § 185 ods. 1 CSP súd na pojednávaní dňa
23.05.2018 rozhodol, že výsluch svedka R.. R. S. vykoná. Vychádzal z toho, že ako stavebný dozor
(zástupca Združenia S.), vykonávajúci túto funkciu pre E., na predmetnej stavbe môže mať
z miesta samého konkrétne poznatky o realizácii predmetného diela žalobcom, ako ajo funkčnosti diela. Súd prihliadol aj na to, že dovtedy vypočutí svedkovia, okrem B.. R.. B. G., B.., mali,
či už pracovnoprávny (R.. B. N., G. N.) alebo príbuzenský, resp. obchodný (R.. X. N.), pomer k stranám
sporu, pričom

R.. R. S. vykonával stavebný dozor na stavbe pre E. S., ktoré bolo
v zmluvnom vzťahu so E.. Svedok B.. R.. B. G., B.. zasa nebol prítomný na stavbe v čase vykonávania
predmetného diela žalobcom, ale na stavbu, na miesto samé, prišiel až po tom, ako už žalobca prestal
vykonávať dielo, pričom sa ním zaoberal iba
zdôvodupožiadavkyL.H.,a.s.ourýchlenéukončeniedielaavyriešenieproblémusjehonefunkčnosťou.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka p. H. aj z toho dôvodu, že dovtedy vykonaným
dokazovaním mal za preukázanú rozdielnosť násypu, ako aj nefunkčnosť diela; taktiež bolo nesporné,
že žalobca určité práce a dodávky na stavbe zrealizoval, pričom menovaný svedok nebol navrhnutý ako
odborne spôsobilá osoba, príp. znalec na podanie odborného vyjadrenia, resp. znaleckého posudku,
potrebného k posúdeniu odborných otázok vo vzťahu k stavu a hodnote diela reálne vykonaného
žalobcom. Taktiež žalobca netvrdil, že by navrhnutý svedok bol prítomný pri komunikácií medzi stranami

v priebehu realizácie diela žalobcom na P6. Podľa názoru súdu, tým, že dokazovanie výsluchom svedka
R.. R. S. na základe návrhu žalovaného vykonal a dokazovanie výsluchom svedka p. H. na základe
návrhu žalobcu nevykonal, neporušil zásadu rovnosti strán sporu, ani spravodlivosti sporového konania,
keďže návrh na výsluch svedka
p. H. nebol podaný v zmysle § 153 ods. 1 CSP včas a zároveň bol podaný za inej dôkaznej situácie

v spore než návrh na výsluch R.. R. S., napr. aj s ohľadom na to, že zástupca PS N., a.s. (R.. X. N.)
už v tom čase vypočutý bol, rovnako ako aj R.. R. S., ktorý podal svedeckú výpoveď ako osoba bez
zmluvného,resp.príbuzenskéhopomerukstranámsporu,zpohľadustavebnéhodozoru,vykonávaného
pre investora E.. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka R.. V. Z. ml, keďže žalovaný na jeho
výsluchu netrval. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2017 žalovaný navrhol, aby, z dôvodu právnej

istoty, súd opakovane vypočul svedka G. N.
z dôvodu, že jeho výpoveď zapísaná v zápisnici z pojednávania zo dňa 29.03.2017 nezodpovedá jeho
skutočnej výpovedi a nejasnosti pri zapísaní jeho výpovede môžu mať za následok neporozumenie
obsahu jeho výpovede. Súd dokazovanie opätovným výsluchom svedka G. N. nevykonal, nakoľko o
pojednávaní zo dňa 29.03.2017 bol v súlade

s § 175 ods. 1 v spojení s § 98 CSP vyhotovený záznam technickým zariadením určeným na
zaznamenávanie zvuku, ktorý bol uložený v spise vedenom súdom v programe Súdny manažment
a následne bol v priebehu sporu vykonaný asistentkou senátu doslovný prepis jeho výpovede z
pojednávania zo dňa 29.03.2017, ktorý bol doručený právnym zástupcom strán sporu. Taktiež súd
nevykonal dokazovanie dodacími listami na nasypaný materiál na P6, ani geologickou dokumentáciou

a výsledkami geologického prieskumu na stavebných objektoch P4 a P5, navrhnutými žalobcom, keďže
mal, ostatnými dôkazmi, vykonanými pre tento účel, preukázanú rozdielnosť násypu medzi objektmi
P5 a P6 a hrubozrnnejšiu frakciu na P6, ktorá sa mala uvedenými dôkazmi potvrdiť. Súd nevykonal
dokazovanieanivýsledkamilaboratórnychskúšokpoužitejtryskovejinjektážeoakreditovanejskúšobne,
ktorým žalobca nedisponoval, keďže, podľa žalobcu, takéto skúšky žalovaný ako objednávateľ

nepožadoval, a preto ich žalobca nenechal vyhotoviť. Žalobca riadne nešpecifikoval okolnosti, ktoré mali
byť preukázané fotodokumentáciou o vytvorení
8 skúšobných stĺpov tryskovej injektáže na pilieri P6 od spoločnosti PS N., a.s.
a keďže, podľa názoru súdu, za situácie, kedy ostatnými vykonaným dôkazmi nebol preukázaný
stav a hodnota žalobcom skutočne zrealizovaného diela, a ani zodpovednosť žalovaného za vady

predmetného diela, nebola preukázaná opodstatnenosť uvedeného dôkazu, súd ani tento dôkaz
nevykonal. Žalobca je slovenská obchodná spoločnosť, žalovanou je česká obchodná spoločnosť, ktorá
v Slovenskej republike podniká prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby. Vzhľadom k
tomu je, podľa
čl. 7 bodu 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci

a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a § 15 ods. 2 CSP, daná
právomoc Okresného súdu Trenčín na konanie v spore. V spore nebola preukázaná dohoda strán
sporu o voľbe právneho poriadku, ktorým by sa mala žalovaná zmluva o dielo, uzavretá stranami sporu
spravovať. Vzhľadom k tomu, keďže predmetná zmluva má prvky zmluvy o predaji tovaru i zmluvy o
poskytovaní služieb, podľa čl. 4 bodu 2 a čl. 12 bodu

1 písm. a), b), c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), sa zmluva, jej výklad, plnenie zmluvných povinností, ako aj dôsledky ich
porušenia spravujú právom Slovenskej republiky ako štátu, v ktorom má žalobca (zhotoviteľ), ktorý malzáväzok vykonať predmetné dielo (plnenie charakteristické pre žalovanú zmluvu), sídlo. Žalovaný mal
v spore plný úspech, preto mu súd proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
z dôvodu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov súdom, z
dôvodu nesprávnych skutkových zistení súdu a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, všetko
podľa § 365 ods. l písm. b), d), e), f) a h) CSP. Rozsudok, napriek jeho enormnému rozsahu odôvodnenia

je nepresvedčivý, vzájomne rozporný
v tvrdeniach a zisteniach súdu a neobjektívny. Prvých 16 strán rozsudku je iba jednoduchým
skopírovaním žaloby a vyjadrení žalovaného, bez akýchkoľvek názorov súdu. Nespĺňa náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2, 2. veta CSP - že súd ho má jasne a výstižne vysvetliť. Súd pri rozhodovaní
nepochopil technické detaily a ich vzájomné súvislosti, ktoré viedli ku nedorozumeniam medzi stranami a
ztohodospelknesprávnymskutkovýmaprávnymzáverom.Súdžalobuzamietolatoajnapriekjasnému

preukázaniu tvrdení žalobcu jednak listinnými dôkazmi, odborným posudkom, výpoveďami svedkov a
konateľa žalobcu. Súd v odôvodnení rozsudku argumentuje tým, že medzi stranami nebola dohoda o
zložení injektážnej zmesi, pričom tento svedok nebol ani na rokovaniach žalobcu a žalovaného a o ich
zmluvnom vzťahu nemal žiadne informácie. Tento argument súdu je nepresvedčivý
a nesprávny. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov v tejto súvislosti a pri vytvorení právnych záverov pochybil

v tom, že nezohľadnil dovtedajšiu spoluprácu sporných strán na iných dielach, komunikáciu R.. J. s
W.. W. a p. N. (ako komunikáciu vedenú štatutármi pri dojednávaní technických zmluvných podmienok
sporného diela) pred uzavretím zmluvy. Tento fakt bol súdu známy z iného konania. Z výpovedí R..
J., W.. W., R.. N. a dokonca aj p. N. jednoznačne vyplynulo, že v tomto kontexte sa udiali viaceré
stretnutia, na ktorých boli žalobcovi odovzdané informácie o zložení podložia. Je preto logické, že ak

žalobca pre žalovaného vypracoval cenovú ponuku na vykonanie diela, musel s týmto faktorom (so
zložením podložia) kalkulovať. Zloženie podložia je determinujúcim faktorom na zloženie injektážnej
zmesi (vrátane prítomnosti urýchľovača tuhnutia), jej množstvo, spôsob tryskania a v neposlednom rade
aj dobu zhotovovania.
V konečnom dôsledku má aj podstatný vplyv na cenu diela. Pokiaľ by R.. J. ako štatutár žalobcu tieto

informácie nemal, nebol by schopný pripraviť cenovú ponuku. Názor súdu, podľa ktorého si žalobca mal
vopred vyžiadať informáciu o zložení podložia je preto nelogický a nesprávny. Preto je potrebné e-mail
p. N. zo 17.02.2015 vykladať v širšom kontexte, aj keď výslovne uvádza "složení smési navrhnéte". Ako
súd správne uviedol na inom mieste rozsudku, žalobca bol povinný dielo zhotoviť samostatne, čomu
sa nebráni a to aj vykonával. Návrh na zloženie zmesi žalobca aj urobil a vzhľadom na už spomenutú

predchádzajúcu komunikáciu R.. J. a W.. W. ohľadne zloženia podložia táto zodpovedala tej, ktorá bola
použitá na objektoch P4 a PS. Tento e-mail p. N. iba potvrdzoval závery dohodnuté na stretnutiach.
Okrem toho, ak by informácie o podloží
a odkaz na objekty P4 a PS nemali byť inšpiráciou, prípadne "vzorom" a nemali by dôležitú úlohu, nie
je logické, aby v e-maile boli uvedené. Tento rozpor v logike súd prehliadol, resp. vyhodnotil nesprávne.

Rovnako argument súdu, že na P6 boli navrhnuté iné priemery stĺpov tryskovej injektáže (TI) ako na
P4 a PS a preto nemôže ísť o "identické" stavebné riešenia je nesprávny. Súd opomenul fakt, že išlo o
dočasnú stavebnú konštrukciu, pričom ako
z výpovede R.. J., tak aj z výpovede svedka R.. N. a prof. G. vyplynulo, že
v podloží s frakciou 0-125 by aj stĺpy s priemerom 600 mm boli schopné utesniť zámky štetovníc, čo bolo

hlavnou a jedinou funkciou TI. Na inom mieste v rozsudku sám súd konštatuje, že žalobca je lídrom v
oblasti špeciálneho zakladania a má bohaté skúsenosti
s vykonávaním obdobných diel. Tento správny záver súdu iba podporuje to, že žalobca je schopný a
spôsobilý vyhodnotiť, pri informácii o podloží, či aj takéto stĺpy TI sú spôsobilé utesniť zámky štetovníc.
Bez jasnej informácie o podloží by určite neprikročil k vypracovaniu cenovej ponuky ani k začatiu prác.

Preto, ak žalovaný objednal stĺpy s priemerom 600 mm, žalobca bol bez problémov pripravený ich
dodať, nakoľko by účel splnili. V kontexte vyššie uvedeného preto vyznieva absurdne argument súdu,
že žalobca mal postupovať v súlade
s § 537 ods. 3 OBZ samostatne, pričom „mohol vychádzať z projektu pre P5“. Presne toto žalobca
aj urobil, nakoľko mal od žalovaného všetky potrebné informácie na realizáciu diela. Sám súd vlastne

potvrdil argumenty žalobcu avšak ich nesprávne vyhodnotil. Ak by žalobca nemal všetky informácie
potrebné na zrealizovanie diela, nebol by schopný začať práce. Odkaz na projekt P4 a PS v kontexte
s ústne podanými informáciami od W.. W.a informáciami o zložení zmesi v e-maile od p. N. mu úplne postačoval (v konečnom dôsledku sa tieto
logicky dopĺňali a navzájom nevylučovali) a bol schopný na ich základe dielo realizovať. Preto mu e-
mail p. N. zo 17.2.2015 aj bol zaslaný. Súd tieto dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, resp.

ich vyhodnotil nesprávne. Argument súdu, že
v Zmluve o dielo (ZoD) nebolo zloženie podložia (frakcia) uvedené, je nepodstatný. ZoD mala upravovať
základné náležitosti podľa OBZ a teda predmet cenu a čas. Tieto náležitosti ZoD mala a neboli sporné,
pričom zloženie/frakcia podložia (a tým aj zloženie injektážnej zmesi) sú len pracovnými technickými
detailmi, ktoré ale v ZoD nemusia byť upravované. Sú veľmi dôležitými informáciami, bez ktorých nie

je možné dielo zrealizovať, avšak v ZoD výslovne upravené byť nemusia. Žiaden právny predpis ani
STN to nevyžadujú. Opäť žalobca odkazuje na vyššie uvedené, že podložie/frakcia museli byť žalobcovi
známe z tvrdení žalovaného, nakoľko bez nich by nebol schopný pripraviť cenovú ponuku. Žalobca však
nikdy netvrdil, že by bol "povinný" použiť rovnakú injektážnu zmes ako bola použitá na P4
a PS, ani že by bola dohodnutá "záväznosť" projektu PS na projekte P6. Žalobca tvrdil a tvrdí, že
informácie poskytnuté mu žalovaným pred uzavretím zmluvy o dielo, pri tvorbe cenovej ponuky, ako aj

pri realizácii diela logicky odôvodňovali použitie identického zloženia zmesi ako na P4 a PS a projekt
PS mal slúžiť ako predloha technického riešenia, a to vrátane jeho podložia. Závery súdu v tomto smere
nie sú správne. Súd úplne nesprávne vyhodnotil informáciu p. N. pre R.. N. o frakcii 0-125 mm pri
preberaní staveniska, pričom ju vyhodnotil „nie ako pokyn objednávateľa pre zhotoviteľa na vykonanie
diela“. Výpoveď R.. N. na pojednávaní však potvrdzovala tvrdenia žalobcu o tom, že informáciu

o podloží/frakcii mal od žalovaného už pred realizáciou. Okrem toho, že išlo o potvrdenie podstatnej
informácie, nemuselo ísť ale o pokyn, ako tvrdí súd. V kontexte vyššie uvedených argumentov (najmä
potreba poznania podložia pre určenie vhodnej zmesi TI a následné určenie ceny diela) je teda
nesprávny a nepravdivý záver súdu, že táto informácia (frakcia podložia 0-125, ako pri susedných
pilieroch) bola žalobcovi poskytnutá až po uzavretí zmluvy o dielo. Na tomto mieste je potrebné poukázať

na výpoveď prof. G. z 31.03.2017, ktorý tiež potvrdil, že aj on mal v danom čase informácie z L.-u, že
„táto úprava na P5 navrhnutá, má byť aj na P6 použitá". Tým potvrdil tvrdenia žalobcu a správnosť jeho
postupu pri realizácii diela, ak vychádzal z rovnakých parametrov podložia na P5 pri realizácii P6
a potvrdil tak, že žalobca musel mať a mal rovnaké informácie, aj keď nie zachytené
v objednávke, prípadne v ZoD. S týmto dosť podstatným detailom sa súd vôbec nevysporiadal. Súd

sa na pojednávaniach a aj v rozsudku zmienil, že žalobca si mal pred začatím prác na diele podložie
skontrolovať a overiť jeho identickosť s podložím na P4 a P5). Súd ale nevzal do úvahy dovtedy
nadštandardne dobré vzťahy žalobcu a žalovaného získané na iných spoločenských dielach a z toho
absentujúcu potrebu žalobcu takto formálne konať. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že aj žalovaný
je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou a zakladaním stavieb a že so

žalobcom už skôr spolupracoval na obdobných dielach, čo znamená, že mu muselo byť zrejmé, že
zloženie podložia je pri TI jedným z najdôležitejších faktorov. Keďže žalovanému muselo byť zrejmé, že
zloženie podložia je tak dôležitým faktorom, spoliehal sa žalobca (v súlade s obchodnými zvyklosťami
v tejto oblasti) na to, že žalovaný poskytnutie správnych informácii o podloží nezanedbá. Rovnako
tak súd nevzal do úvahy nemožnosť takéhoto postupu žalobcu pred uzavretím zmluvy o dielo a pred

samotným začatím prác, pretože na stavenisko nemal prístup a musel by celý násyp prekopať odhora až
dole, prípadne vo všetkých smeroch, čo bolo z časových, finančných a technických dôvodov nemožné.
Okrem toho, takýto prieskum by vyžadoval osobitnú projektovú dokumentáciu, čo by spôsobilo časové
prieťahy. V opodstatnenej dobrej viere sa preto spoľahol na tvrdenia žalovaného o podloží/frakcii, v
čom bol aj dodatočne žalovaným utvrdzovaný. T. N. dokonca výslovne uviedol, že má dodacie listy na

zásyp frakcie 0-125 mm, čo opäť potvrdzuje zavádzanie žalobcu, avšak žalovaný dodacie listy (zrejme
zámerne) do tohto konania nepredložil a to ani napriek navrhnutiu tohto dôkazu žalobcom. S týmto sa
súd nevysporiadal a vykonanie navrhnutého dôkazu nevykonal. Na strane 19 rozsudku, odsek 16.2 súd
odôvodňuje, prečo protokol o vykonaných prácach nevyhodnotil ako dôkaz na preukázanie riadneho
vykonania diela. Odôvodnenie, že „nie je zrejmé, vykonanie ktorých konkrétnych prác žalovaný mal

v tomto protokole“ a odkaz na údajne neexistujúcu objednávku žalovaného z 23.05.2015 vyznieva
absurdne. Dôvodom pre tento názor žalobcu, je že medzi stranami nebolo sporné vykonanie prác
(sporné bolo konečné vyhotovenie diela a zaplatenie) a medzi stranami nebolo sporné či a koľko
objednávok existovalo na objekt P6. Ak teda neboli sporné vykonané práce žalobcu a žalovaný potvrdil
ich rozsah (na 80 % čo je nesporné), majú byť aj zaplatené - minimálne v tomto rozsahu. Okrem toho,

pri odkaze na objednávku žalovaného muselo dôjsť ku chybe v písaní (iná objednávka žalovaného
k pilieru P6 neexistovala), ktorá nemá vplyv na odsúhlasenie objemu prác žalobcu a na objednávku
žalovaného ako takú. Pokiaľ žalovaný s prácami a ich súladom so svojou objednávkou nesúhlasil,
nemal podpísať protokol o vykonaných prácach. Žalovaný svojim podpisom rozsah prác a ich kvalitupotvrdil. Tieto argumenty zjavne v prospech žalobcu súd úplne odignoroval a ich význam pochybne a
nepochopiteľne vyhodnotil v neprospech žalobcu. Na strane 20 rozsudku súd rozoberá, prečo argument
žalobcu o tom, že zistené geologické podložie nebolo vhodné na výkon zmluvne dohodnutej tryskovej

injektáže v spore preukázaný nebol. Rovnako súd argumentuje, že nebola zistená príčinná súvislosť
medzi zistenými vadami diela a geologickým podložím. Opäť ide o nesprávne skutkové pochopenie
situácie, v dôsledku čoho súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca netvrdil, že geologické
podložie bolo nevhodné na výkon požadovanej TI. Žalobca tvrdil a tvrdí, že geologické podložie bolo iné
ako deklarované žalovaným, nie že bolo nevhodné. Nevhodné boli v dôsledku nesprávnych informácii

od žalovaného, zle nastavené parametre TI. Na pojednávaniach odznelo, viackrát že ak by žalobca
vopred vedel o inej frakcii podložia, adekvátne tomu by nastavil parametre TI. Správny záver ku ktorému
súd v rozsudku dospel je, že podložie na P6 je iné, ako na P4 a P5. Jedine tento záver súdu je
zhodný so žalobcovými tvrdeniami. Na strane 23 rozsudku sa súd vyjadril tom zmysle, že „... žalobca
má bohaté skúsenosti s vykonávaním obdobných diel ako bola trysková injektáž v tomto prípade,
dokáže pracovať aj v neštandardných geologických podmienkach (ktoré však preukázané neboli) a riešiť

prípadné geotechnické problémy vzniknuté v priebehu realizácie diela“.
Z toho si možno logicky vyvodiť záver, že absencia jemnozrnných častíc spôsobuje neštandardné
geologické podmienky. Opäť, aj v tomto prípade, ide o chybné pochopenie situácie súdom čo malo za
následok nesprávne právne posúdenie. V prvom rade sa nemožno stotožniť s tým, že by geologické
podložie na P6 bolo neštandardné. Správne chápanie je také, že bolo odlišné ako bolo deklarované

žalovaným, nie neštandardné. Ak by o tejto skutočnosti bol žalobca včas informovaný, upravil by
náležite tomu zloženie zmesi TI, pridal by urýchľovač tuhnutia a stĺpy TI by bez problémov vytvoril. V
druhom rade si súd, (ak neštandardnými geotechnickými podmienkami chápe absenciu jemnozrnných
častíc) odporuje vo svojich záveroch a tvrdeniach, nakoľko uviedol, že „toto preukázané nebolo“, hoci
na predchádzajúcej strane dospel k záveru, že podložie na P6 bolo odlišné ako na P4 a P5. Obe

konštatovania súdu sa vzájomne vylučujú a potvrdzujú výtku podľa § 365 d), f) CSP. Na strane 26 a nasl.
súd obšírne rozoberá postup žalobcu a žalovaného v súvislosti so zisteniami iného než deklarovaného
podložia na objekte P6. Napriek tomu však pozornosti súdu ušiel zásadný detail a to v komunikácii R..
N. a p. N. - e-maily z 30.03.2015. Vo svojom e-maile R.. N. popisuje priebeh prác, notifikuje odlišnosť
podložiaaupozorňujenato,žesanevytvoríkontinuálnetesniacistĺpvpožadovanompriemere.Týmbola

splnená povinnosť podľa § 551 OBZ. Zároveň v poslednej vete e-mailu uvádza, že „postupne budeme
zahusťovať stĺpy v 3. a 4. poradí, po realizácii stĺpov v 4. poradí sa vyhodnotí stav tesniacej steny TI a
posúdi, či je dostačujúca. Na tento e-mail reagoval
p. N., ktorý okrem zavádzajúcich tvrdení o identickosti nasypaného materiálu na P6
s materiálom na P4 a P5 a o neunikaní spätnej suspenzie na P4 a P5 (čo je jedným z mála indikátorov

správnosti postupu TI) uvádza, že „súhlasí s postupom„ a neurčito uvádza, že ak bude pripravený
„akýkoľvek úsek“, vykoná (sa) odkop a zistí sa stav stĺpov TI. Nesprávnosť záverov súdu vidí žalobca
v tom, že hoci R.. N. jasne popisuje kedy sa urobí vyhodnotenie stavu, p. N. s týmto postupom
súhlasí avšak iba neurčito odkazuje na pripravenosť akéhokoľvek úseku, bez jeho bližšej špecifikácie
a bez určenia kto má odkop vykonať. Z e-mailu p. N. nie je zrejmé, čo má na mysli „akýmkoľvek

úsekom“, tento moment nie je možné špecifikovať ani teraz. Okrem toho, predmetom diela žalobcu
neboli výkopové/odkopové práce a ani súd jednoznačne nekonštatuje, ktorý subjekt mal odkop vykonať.
Podľa názoru žalobcu mal odkop realizovať žalovaný, nakoľko ho sám navrhol. Jasné informácie
od žalobcu v súvislosti s nejasnými pokynmi žalovaného súd nespravodlivo a nelogicky vyhodnotil
v neprospech žalobcu, hoci aj z e-mailu p. N. sú nepochybne nesprávne informácie zrejmé (frakcia

podložia, nevytekanie spätnej suspenzie aj na P4 a P5). Túto skutočnosť súd žiadnym spôsobom
nevyhodnotil v neprospech žalovaného, hoci práve tento e-mail je pre právne posúdenie predmetnej
veci jedným z kľúčových. Závery súdu
v tomto smere sú nesprávne a zmätočné. V nadväznosti na vyššie uvedené fakty preto nemožno so
závermi súdu na 27. strane rozsudku (že nebolo preukázané, že žalovaný

v e-maile zo dňa 30.3.2015 žiadal vykonať predmetný odkop až po dokončení predmetného diela
žalobcom) súhlasiť. Z e-mailu žalobcu (z 30.03.2015) je nepochybné kedy sa má kontrola funkčnosti
vykonať - po realizácií stĺpov v 4. poradí. Súd pri hodnotení dôkazov
a situácie a pri vytváraní si právneho názoru absolútne nezohľadnil vyjadrenie ako
R.. N., tak aj p. N.. Z výpovedí oboch svedkov vyplynulo, že boli v denno-dennom kontakte na stavbe.

Z výpovede R.. N. vyplynulo aj to, že anomálie pri realizovaní TI avizoval p. N. hneď na začiatku
realizácie prác osobne alebo telefonicky a dostal pokyn pokračovať. Následne, po tom ako sa dostal
k počítaču, informáciu zaslal aj písomne e-mailom. Okrem toho R.. N. uviedol aj to, že p. N. s ním
odmietol komunikovať prostredníctvom stavebného denníka. Nemal teda inú možnosť. Rovnako mal súdzohľadniť aj tú skutočnosť, že všetky strany boli v časovej tiesni a aj na žalobcu bol zo strany žalovaného
vyvíjaný tlak, aby dielo čo najskôr dokončil, čo je zrejmé
z výpovede R.. N.. Nemožno preto pripisovať na vrub žalobcu, že nekonal bez zbytočného odkladu,

ako to uvádza súd na 28. strane rozsudku v odseku 19. Rovnako súd nevzal do úvahy správanie sa
žalovaného a ním vyvíjaný nátlak. Časový tlak v konečnom dôsledku potvrdil aj svedok N.. To isté sa
týka aj záverov súdu ohľadne návrhov riešení problému najmä v kontexte e-mailu p. N. adresovanom
žalobcovi kde ako jedno z riešení danej situácie, uvádza výmenu zásypu za zásyp s jemnejšou frakciou.
Tento fakt súd pri svojom rozhodovaní absolútne nezohľadnil. Závery súdu na 25. strane rozsudku, súd

konštatuje že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť podložia
s nesplnením účelu TI, sú nesprávne. Súd v zásade uviedol, že žalobca v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno a že táto skutočnosť nebola preukázaná odbornými vyjadreniami, prípadne
znaleckým dokazovaním. K tomuto žalobca uviedol, že súd nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti
výpovede konateľa žalobcu R.. J., svedkov prof. G. a R.. N., ktorí sa jednoznačne vyjadrili, že dielo
(stĺpy s tesniacou funkciou) by vo frakcii 0-125 mm bolo možné vykonať. K možnosti znalecké/

odborného dokazovania sa žalobca vyjadruje na inom mieste tohto odvolania. Argument súdu, ktorým
„poprel“ príčinnú súvislosť medzi podložím a vadami diela na 25 strane dole, je úplne nepoužiteľný
a neobhájiteľný. Jediným rozdielom medzi prácou žalobcu a spoločnosťou Podzemní stavby N. (PS
N.) boli presné informácie vopred poskytnuté žalovaným a v dôsledku toho inak navrhnuté zloženie
zmesi TI. PS N., na rozdiel od žalobcu, pred začatím prác dostal od žalovaného správnu informáciu o

zložení podložia a preto bol schopný dielo zrealizovať. Správnu informáciu žalovaný poskytol na základe
skúseností aktuálne získaných od žalobcu. Či boli zmluvné podmienky identické alebo odlišné ako medzi
sporovými stranami, je preto úplne irelevantné. Žalobca poukázal na skutočnosť, že svedok p. N. bol
súdom vyhodnotený ako nestranný a to napriek tomu, že si vo svojich výpovediach odporuje, keď na
jednej strane tvrdí, že násyp na P5 a P6 bol rovnaký a na druhej strane uvádza pórovitosť násypu na

P6 40 %. Už len porovnanie týchto dvoch faktov poukazuje na ich vzájomný rozpor, ktorý však súd
nevyhodnotil a nezohľadnil. Súd okrem uvedeného nevzal do úvahy skutočnosť, že svedok si svojimi
výpoveďami nebol istý, jeho výpoveď nebola plynulá, nebol ochotný odpovedať na niektoré otázky
avtakomprípadesasúdibauspokojilstvrdením,žeideoobchodnétajomstvo(beztohoabysúdskúmal
či tomu tak naozaj je) alebo s tvrdením, že svedok si nepamätá. Tieto momenty pri hodnotení výpovede

svedka ostali súdom nepovšimnuté, hoci súd pri svedkovi S. si všimol, že „...svedkom bola tvrdená
presvedčivo, s istotou“. Súd pri výpovedi svedka absolútne nezasiahol, hoci rozpory v jeho výpovedi boli
zjavné, na čo právny zástupca žalobcu poukazoval priamo na pojednávaní. Podobne aj svedok G. N.,
hoci bol v čase svojej výpovede v pracovnom pomere (a teda
v postavení závislosti, pričom je zrejmé, že nemal záujem poškodiť svojmu zamestnávateľovi), súd

jeho výpoveď bez ďalšieho a spravidla nekriticky zohľadnil a to aj napriek zjavnému rozporu v jeho
písomných tvrdeniach (e-maily, objednávky a pod.) a výpovedi pred súdom. O to viac sa javí nesprávnym
vyhodnotením vierohodnosti výpovedí svedkov skutočnosť, že na rovnakú úroveň boli postavení ďalší
svedkovia, ktorí nemajú k účastníkom konania žiadny vzťah. Žalobca v tomto kontexte poukázal na
skutočnosť, že svedok p. R.. B. N. v čase výpovede už nebol zamestnancom žalobcu a teda nemal

žiadny záujem na výsledku sporu a aj napriek uvedeným skutočnostiam bola jeho výpoveď hodnotená
rovnocenne ako výpoveď R.. N., ktorý s ohľadom na súdom citované rozhodnutie NS SR podľa názoru
žalobcu nespĺňa znaky nezaujatosti, čo bolo na pojednávaní zrejmé. V detailoch žalobca odkazuje
na svoje podanie z mája 2017 po pojednávaniach, kde sú detailne uvedené rozpory vo výpovediach
svedkov. Žalobca má za to, že aj napriek skutočnosti, že nebol vydaný znalecký posudok (ktorý ale

logicky nebolo možné vykonať nakoľko dielo ako také už
v čase sporu neexistovalo, pretože bolo iba dočasným) nemožno výpoveď B.. R.. B. G. postaviť na roveň
ostatným výpovediam. Najmä z dôvodu, že konal
z podnetu tretej strany a nemá žiadny vzťah k stranám konania. Do úvahy treba zobrať tú skutočnosť, že
posudok prof. G. (ešte pred samotným súdnym konaním) bol objednaný treťou stranou, nie žalobcom.

B.. G. bol privolaný, aby sa odborne vyjadril k problému, nakoľko už predtým spolupracoval s generálnym
dodávateľom
a projektantom ako ich poradca. Toto súd vôbec nezohľadnil a jeho výpoveď, čisto formalisticky, avšak
nedôvodne posúdil iba ako svedeckú, hoci prof. G. odborné posúdenie vykonal. Okrem uvedeného
sa jedná o najuznávanejšiu kapacitu v Slovenskej republike v oblasti špeciálneho zakladania, ktorá

je zároveň uznávaná aj v zahraničí. Túto skutočnosť v rámci hodnotenia dôveryhodnosti svedeckých
výpovedí súd nezohľadnil a jeho výpoveď nelogicky postavil na roveň ostatným svedeckým výpovediam.
Uvedenédôvodyopodstatňujúkonštatovanie,ževykonanédôkazybolihodnotenénesprávne-možnoaj
účelovo.Vneposlednomrade,vkontextenevypočutiasvedka,odkazsúduna§153CSPasnímspojenúsudcovskú koncentráciu konania je nenáležitý a nezákonný, nakoľko aplikácia tohto ustanovenia je
v rozpore s § 470 ods. 2 CSP a vylúčená. V rozsudku sa súd opakovane zmieňuje, že mnohé
okolnosti si vyžadovali odborné vyjadrenie prípadne skúmanie znalcom, avšak vzhľadom na to, že ich

strany nenavrhli, žalobca v dôsledku toho neuniesol dôkazné bremeno. Toto súd uviedol napríklad v
súvislosti s objemom prác žalobcu, kvalitou štetovnicovej ohrádzky, možnosťou realizácie TI v podloží
s frakciou 0-125 mm a pod. Žalobca poukázal na to, že súd si pri tomto závere zrejme neuvedomil,
že štetovnicová ohrádzka a stĺpy TI boli dočasnou konštrukciou, štetovnicová ohrádzka, násyp a stĺpy
TI už neexistujú, po vykonaní prác žalobcom bolo podložie dodatočne doinjektované prácami PS N..

Sporné dielo bolo dočasné a po splnení účelu výstavby mostného piliera bolo odstránené. Znalecké ani
odbornédokazovanietedaobjektívnenebolomožnévykonať.Tentopodstatnýfaktsúduunikol.Uvedené
poukazuje na skutočnosť, že súd po technickej a skutkovej stránke skutočne neporozumel uvádzaným
okolnostiam, skutkové okolnosti nesprávne vyhodnotil, čo malo za následok ich nesprávne posúdenie.
V dôsledku toho, hoci súd výslovne uviedol, že boli potrebné odborné posudky, avšak strany ich
nenavrhli, alebo nepredložili, žalobca zdôraznil, že znalecké posudky (či už vyžiadané súdom, alebo

súkromné znalecké posudky, alebo vyjadrenia odborne spôsobilých osôb) nebolo možné zaobstarať,
nakoľko dielo v čase súdneho konania neexistovalo. Súd v rozsudku vytýka žalobcovi absenciu
znaleckého dokazovania/posudku/vyjadrenia, pričom ho už mal k dispozícii (prof. G.)
a absolútne ho nezohľadnil. Sám súd nebol schopný počas konania presne ustáliť frakciu podložia a to
ani po výsluchu všetkých svedkov, strán sporu a vyhodnotení listinných dôkazov. Je preto zrejmé, že ani

znalec by nedostal potrebné a pevné vstupné údaje na prípravu posudku, alebo vyjadrenia, v dôsledku
čoho by jeho závery k tejto otázke boli pre súdne konanie len všeobecné, nepoužiteľné a hypotetické.
Vyžadovanie takýchto dôkazných prostriedkov súdom bolo nerealizovateľné. Naopak, súd posúdenie
a výpoveď „vyššie popísaného prof. G. vyhodnotil iba ako listinný dôkaz, resp. výpoveď „obyčajného“
svedka a to aj napriek tomu, že bol na tvári miesta, sám si získaval informácie, vrátane fotografického

materiálu, bol nestranný a sotva je v Slovenskej republike väčší odborník na špeciálne zakladanie, než
prof. G.. Paradoxne si však súd, aj bez odborného hodnotenia, v niektorých veciach utvoril odborný
názor, hoci sama sudkyňa na pojednávaniach opakovane vyjadrila „som žena, ja tomu nerozumiem“.
Súd si takýto názor vytvoril aj vo veciach, kde by odborné skúmanie bolo skutočne na mieste, resp.
kde na slovo vzatý odborník taký postup vylúčil. Súd, hoci nevylúčil existenciu obchodných zvyklostí v

oblasti špeciálneho zakladania, svoj názor ustálil na tom, že vec posúdil podľa ustanovení OBZ a ZoD
a aplikácia obchodných zvyklostí nebola na mieste. Právna úprava CSP vychádza z princípu formálnej
pravdy v sporovom konaní. Súdy sú pri uplatňovaní tohto princípu povinné vychádzať z tých skutočností,
ktoré vyplývajú
z dôkazov v konaní predložených stranami sporu. Z týchto dôkazov sú následne súdy povinné objasniť

skutkový aj právny stav, ktoré nesmú svojvoľne dopĺňať o skutočnosti, ktoré nevyplývajú z dokazovania v
konaní ani skutkový a právny stav dopĺňať o tie skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplývajú. Princípom
formálnej pravdy, s poukazom na § 185 CSP, sa rovnako rozumie, to že súd pri rozhodovaní vychádza
výlučne
z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu v tomto prípade, žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, ergo

nepreukázal skutočnosti ním tvrdené a teda neuniesol dôkazné bremeno Prof. O. T. obchodné zvyklosti
charakterizuje ako „pravidlá správania, ktoré sa postupne vyvíjali v trhovom hospodárstve v jednotlivých
oblastiach obchodných činností
a všeobecne sa uplatňujú“. Dôkazné bremeno, že určitá obchodná zvyklosť existuje, aký je jej obsah a
že sa zachováva, postihuje stranu, ktorá sa tejto zvyklosti dovoláva. Žalobca preukázal výpoveďou R..

J., ktorý je odborníkom pre danú oblasť
a listinnými dôkazmi, existenciu obchodnej zvyklosti, podľa ktorej je objednávateľ diela zodpovedný za
výberpodložia.Vzmyslevyššieuvedenéhotakžalobcazastávanázor,žeexistenciaobchodnejzvyklosti
bola preukázaná a súd mal pri hodnotení skutkového a právneho stavu vychádzať z tejto skutočnosti a
aplikovať ju aj na tento prípad, nakoľko ustanovenia ZoD, OBZ na správne utvorenie názoru nepostačujú

a je potrebné ich vykladať v širšom kontexte a práve v kontexte s obchodných zvyklostí.
K tomu taktiež „Obchodní zákonník určuje pro situaci, že zhotovitel zhotovuje vec u objednavatele,
na jeho pozemku nebo na pozemku, který objednatel opatril, že objednatel nese nebezpečí škody na
zhotovované veci a je jejím vlastníkem, jestliže smlouva nestanoví néco jiného“. Žalobca uviedol, že v
prvoinštančnom konaní došlo k porušeniu princípu hospodárnosti konania. Uvedené tvrdenie žalobca

opiera najmä o skutočnosť, že všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, na ktorých prvoinštančný súd
založil svoje rozhodnutie, boli súdu zrejmé už z procesných úkonov a prostriedkov procesnej obrany
resp. útoku vykonaných do prvého resp. druhého pojednávania. V dôsledku uvedeného tak došlok neúmernému predĺženiu trvania predmetného sporu, pričom v spore bolo vykonaných 7 pojednávaní
(pričom väčšina z nich trvaním presiahla 3 hodiny), čo je závažné porušenie princípu procesnej
ekonómie. Za ďalšie závažné porušenie princípu hospodárnosti konania žalobca považuje skutočnosť,

že na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018 bola (úplne zbytočne) na pokyn konajúcej sudkyne
justičnou čakateľkou prečítaná záverečná reč žalobcu a to aj napriek tomu, že právny zástupca žalobcu
z písomného vyhotovenia záverečnej reči na ústnom pojednávaní predniesol podstatné pasáže.
Žalobca uviedol, že záverečná reč je v prvom rade právom strán sporu, nie ich povinnosťou, preto sa
prečítanie javí ako zbytočné predlžovanie predmetného pojednávania, teda opätovné porušenie zásady

hospodárnosti konania, čítanie záverečnej reči najmä v prípade keď už raz bola prednesená. Nemenej
podstatným porušením zásady hospodárnosti konania je skutočnosť, že po vykonaní záverečných rečí
a skončení dokazovania došlo k ďalšiemu zbytočnému odročeniu pojednávania, hoci v záverečných
rečiach neboli uvedené žiadne nové skutočnosti (súd predtým vyhlásil dokazovanie za skončené). Na
ďalšom pojednávaní došlo už iba k vyhláseniu rozsudku, bez toho aby bol stranám doručený rozsudok,
čo je ďalším porušením súdu prvej inštancie (§ 219

ods. 2 CSP). Skutočnosť, že po vyhlásení rozsudku tento nebol po dobu najmenej
3 týždňov žalobcovi doručený už iba zvýrazňuje nehospodárne vedenie konania a neodôvodnené
predlžovanie stavu právnej neistoty. Pozoruhodná je nečinnosť súdu od pojednávania 31.03.2017 až
do najbližšieho pojednávania v máji 2018 - 14 mesačná nečinnosť, bez náležitého zdôvodnenia, svedčí
o nerozhodnosti súdu pri posudzovaní žaloby. Nehospodárnosť konania sa odrazí nepochybne aj v

nákladoch strán na právne zastúpenie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že všetky písomnosti v konaní
boli vždy žalobcovi doručované výlučne do elektronickej schránky, avšak "prekvapivo" práve rozsudok
bol doručený prostredníctvom pošty a to najmenej 3 týždne po jeho vyhlásení, najmä ak bol vyhlásený
na pojednávaní dňa 16.11.2018. Súd spôsobom doručovania rozsudku porušil § 17 ods. 1 zákona
č. 305/2013 Z. z. o e governmente, čo malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý

súdny proces, prípadne právo konať pred súdom. Predmetný 38 stranový rozsudok tak bol žalobcovi
doručený až 10.12.2018, čo spôsobilo skutočnosť, že lehota na odvolanie sa voči rozsudku má uplynúť
v čase vianočných sviatkov, čím mu bola reálne ubratá najmenej jedna tretina lehoty na odvolanie.
Okrem času doručovania aj „papierová forma“ rozsudku mala negatívny dopad na zvýšenú obtiažnosť
orientácie v rozsudku, možnosti vyhľadávania v ňom a podobne. Žalobca má vážnu pochybnosť o

tom, či vyššie uvedené skutočnosti nastali náhodne bez akého úmyslu a z tohto dôvodu pochybuje o
nestrannosti sudkyne. Forma rozsudku, ako aj spôsob a čas jeho doručovania však objektívne sťažili
žalobcovi možnosť prípravy kvalifikovaného odvolania, čím bol porušený jeden zo základných princípov
spravodlivého súdneho procesu (čl. 2 a čl. 6 ods. 1 CSP). Aj táto skutočnosť vyvoláva u žalobcu obavy
z nestrannosti konajúcej sudkyne, i keď vznesenie námietky zaujatosti je v tomto štádiu konania

vylúčené.Vzhľadomnanesprávneskutkovézáverysúduavdôsledkutohonesprávneprávneposúdenie
veci, ako aj vzhľadom na ďalšie procesné porušenia súdu týmto žalobca v zmysle § 388 CSP požiadal
odvolací súd, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie
a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania vo výške 100 %. Alternatívne, ak bude odvolací súd
názoru, že nie sú dôvody na zmenu rozsudku, žalobca požiadal, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods.

1 písm. b), c) CSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s vyslovením
právneho názoru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

7.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný.Uviedol,ženesúhlasístvrdenímžalobcuotom,žepodstatou
žaloby je neuhradená faktúra za dielo, ktoré žalobca vykonal a ktoré malo podľa žalovaného vady.

Vraj nedostatky diela spôsobil žalovaný sám tým, že nedodal žalobcovi úplné a správne podklady a
vraj ignoroval žalobcove upozornenia a odlišnosti podložia v porovnaní s tým, ako to tvrdil. Faktom je,
že žalobca žiadne dielo nezhotovil, a teda nemohol zhotoviť „dielo s nedostatkami“ ako to v odvolaní
uvádza. Táto skutočnosť vyplýva z vykonaného dokazovania - svedeckých výpovedí p. R.. S., R.. N.,
p. N. a výpovede p. W. a kontroly prostredníctvom kopanej sondy. Opak týchto tvrdení nepreukázal.

Nemožno preto súhlasiť s jeho názorom, že súd pri rozhodovaní nepochopil technické detaily a ich
vzájomné súvislosti, a preto vraj dospel súd k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Podľa názoru
žalovaného súd správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy (e-mail p. N. zo dňa 17.02.2015, výpoveď svedka
R.. S.) samostatne ako aj všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Žalovaný absolútne popiera
tvrdenie žalobcu, že by v tomto konaní akýmkoľvek spôsobom preukázal svoje tvrdenia. V zásade

žalobca nijako nepreukázal existenciu nejakého diela, ktoré mal zhotoviť a ani existenciu diela s vadami.
Ak by žalobca naozaj preukázal existenciu aspoň nejakej časti diela, prečo nepoukázal v odvolaní na
dôkaz, ktorý toto tvrdenie preukazuje. Asi preto, že taký dôkaz neexistuje. Veď už v samotnej žalobe
na str. 5 sám potvrdil (v priebehu konania viac krát opakovane), že tryskovou injektážou (ďalej len TI)zámky štetovníc neutesnil, teda účel, ktorý malo dielo plniť nesplnil. Preto nemožno akceptovať názor
žalobcu, že súd svoje závery presvedčivo neodôvodnil a že sú závery súdu rozporné. To, že súd na
prvých asi 16-ich stranách cituje jednotlivé podania strán sporu, ktoré už pri citácií podaní nekomentuje

- je správne, pretože súd tak učinil
v ďalších častiach rozsudku, kedy hodnotí jednotlivé dôkazy, a to každý samostatne a v ich vzájomných
súvislostiach s poukázaním na jednotlivé tvrdenia strán sporu. Súd hodnotí, ktoré skutkové tvrdenie
žalobcu a žalovaného považuje alebo nepovažuje za preukázané,
a tak robí právne závery. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že rozsudok nespĺňa náležitosti

uvedené v § 220 ods. 2, 2-há veta CSP. Stanovisko k „pokynom“ žalovaného: Žalovanému nie je jasné,
akú dovtedajšiu spoluprácu na iných dielach R.. J. s W.. W. a s p. N. pred uzavretím zmluvy mal súd
hodnotiť? Aký fakt mu mal byť známy? Určite sú súdu známe mnohé fakty z iného konania uvedeného
na tom istom súde, len žalovaný pochybuje, či ide vôbec o nejaký fakt, ktorý by mohol byť hodnotený na
prospech žalobcu. To je ale úlohou súdu posúdiť predmet sporu v inom konaní a je nejasné čo vôbec
a ako by mohlo, alebo malo ovplyvniť toto konanie, alebo jeho závery urobené súdom. K otázke vplyvu

informácie žalovaného o stave podložia na prípravu cenovej ponuky žalovaný uviedol: Je absurdný
postoj žalobcu, kedy vyčíta súdu jeho právny názor, že bolo povinnosťou žalobcu si vopred, t. j. pred
predloženímcenovejponukyžalovanémuvyžiadaťinformáciuozloženípodložia.Žalovanýktejtootázke
zaujal svoj právny názor viac krát, ale posledný krát v záverečnom prejave na str. 14
a ďalších, a preto sa pridržiava v celom rozsahu tohto podania. V krátkosti len upriamil pozornosť súdu

na § 537 ods. 3 Obchod. zák., z ktorého vyplýva že zhotoviteľ pri vykonávaní diela postupuje samostatne
a nie je pri určovaní spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa tak výslovne
zaviazal plniť ich. Ďalej žalovaný nevidí žiaden dôvod na to, aby bolo dôvodné - e-mail p. N. zo dňa
17.02.2015, výpovede svedkov - vykladať, ako to tvrdí žalobca "v širšom kontexte". V akom?
V súvislosti s čím konkrétne? Ak už žalobca niečo také vôbec tvrdí, bolo by správne, aby argumentoval

konkrétne, a nie všeobecne. Súd veľmi precízne vyhodnotil tento dôkaz
- e-mail z 17.02.2015 - v spojení s ostatnými dôkazmi, a to z obsahového hľadiska a aj časových
súvislostí s inými okolnosťami, faktami a dôkazmi. Následne súd urobil právny záver k otázke, čo
bolo predmetom zmluvy o dielo. Rovnako súd vyhodnotil - podľa názoru žalovaného správne, že
informácie - podklady, ktoré boli žalovanému a žalobcovi známe z realizácie piliera č. 5 boli pre žalobcu

informatívnymi podkladmi, ktoré mohol využiť pri realizácii TI na pilieri č. 6. Ale celkom určite bol povinný
žalobca pri vykonávaní diela postupovať samostatne. Má teda žalobca pravdu, že tieto informácie mali
alebo mohli byť pre neho inšpiráciou, alebo vzorom, ale nič viac. Poznatky o niektorých technických
parametroch pri zhotovovaní TI na pilieri č.4 a č.5 inou spoločnosťou, ktoré žalobca získal od žalovaného
nemôžu a nemali by mať taký následok, že žalobca ďalej neuvažuje, a nespráva sa pri zhotovení diela

akozodpovednýzhotoviteľ,t.j.takakourčuje §537ods.3Obch.zák.Súdprivyhodnocovanítejtootázky
nič neprehliadol, ani skutkové tvrdenia strán sporu spolu s vykonanými dôkazmi neopomenul vyhodnotiť
(str. 17 rozsudku). Preto nemožno opakovane len všeobecné tvrdenia žalobcu a údajný rozpor
v logike pripísať na vrub súdu ako jeho nedostatok. Rovnako nie je žalovanému jasné, na akom
skutkovom alebo právnom základe by bolo možné pripustiť taký výklad existencie informácií o podloží

žalobcom od žalovaného, že by mali mať charakter pokynu, keď sám žalobca na str. 5 odvolania
píše, že išlo o "informáciu" o podloží. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že súd nesprávne
vyhodnotil argumenty a dôkazy strán sporu. Stále opakujúci sa názor žalobcu o tom, že žalovaný
zanedbal poskytnutie "správnych" informácií o podloží, ktoré je dôležitým faktorom, na ktorý sa žalobca
spoliehal - údajne

v súlade s obchodnými zvyklosťami, nemôže obstáť z týchto dôvodov: - v žiadnom prípade nie je
obchodnou zvyklosťou, aby objednávateľ diela tak špeciálneho mal vedieť, aké informácie má mať
zhotoviteľ diela tryskovej injektáže pred tým, než začne dielo zhotovovať alebo predtým, ako doručí
cenovú ponuku. Ak by objednávateľ mal takéto vedomosti mať, načo by objednával vo svojom podnikaní
firmu,ktorásavosvojompodnikaníšpecializujenatryskovúinjektáž.Všeobecneplatí,žesiobjednávateľ

u inej osoby objednáva niečo, pretože to nemôže alebo niečo nevie vykonať. - žalobca si nič viac ako
informácie, ktoré dostal od žalovaného pred doručením cenovej ponuky alebo pred realizáciou nepýtal.
- STN 12716, ktorá by mala byť žalobcovi známa, keďže sa norma vzťahuje na vykonávanie, skúšanie
a monitoring tryskovej injektáže v bode 4.1., 4.2, .4.3, 7.1.8 7.1.9. určuje zhotoviteľovi povinnosti pred
návrhom na vykonanie tryskovej injektáže. - nikdy žalovaný nepotvrdil, že podložie je identické ako v

prípade zhotovenia stĺpov TI u piliera 4 a 5. - žalovaný nepredložil žalobcovi projekt z P4 a P5 (v e-
maile to
p. N. takto nazval), ale v skutočnosti žalobca dostal dokumentáciu skutočného vyhotovenia z pilierov 4
a 5 od spoločnosti Podzemní stavby N., a.s., B., a to žalobcovi postačovalo. Nič viac ho v tomto čase,t.j. v čase pred realizáciou nezaujímalo. Celkom určite toto nekonanie, alebo takéto konanie nie je v
súlade s § 537 Obch. zák.
v súvislosti s obsahom zmluvy o dielo, ani s ustanoveniami citovanej STN. Stanovisko

k námietke žalobcu, kedy nesúhlasí so záverom súdu, že protokol o vykonaných prácach súd
nevyhodnotil ako dôkaz na preukázanie riadneho vykonania diela: So záverom súdu žalovaný súhlasí.
Ani to, že žalobca zanechal niekde v podloží nejakú kašovitú zmes neidentického množstva a ktorá
neplnila žiaden účel, nemožno považovať za dielo a nie to riadne zhotovené dielo. K otázke hodnotenia
výpovedí svedkov: len vypočutie si zvukového záznamu a prečítanie výpovede svedka R.. N. umožnia

odvolaciemu súdu urobiť si obraz o tom, či je táto výpoveď svedka neistá, plynulá a teda vierohodná.
Rozporné, nekonkrétne, akoby vopred pripravené niektoré odpovede svedka na položené otázky a
inokedy zmenené odpovede po položení otázky zo strany žalovaného, zadávajú dôvod pochybovať o
objektívnosti a nestrannosti výpovede p. B.. G.. Žalovaný nesúhlasí s tým, že na strane žalobcu došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Len to, že sa súd nestotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov je nepostačujúcim argumentom, z ktorého je možné urobiť záver,

že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu
č. I.US 8/96 a III. US 197/02. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by bolo možné alebo potrebné na prípad,
ktorý je predmetom sporu aplikovať tzv. "obchodnú zvyklosť" pred použitím ust. Obchodného zákonníka
a zmluvy o dielo alebo namiesto nich. Žalobca
v podanom odvolaní tvrdí, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Žalobca ani nekonkretizuje o akú inú vadu konania by malo ísť, preto k tomu žalovaný nezaujíma
stanovisko.Ďalšímdôvodom,prektorýpodalžalobcaodvolanie,jenevykonanienavrhnutýchdôkazov.V
skutočnosti išlo len o nevykonanie jediného navrhnutého dôkazu (výsluch p. H.) žalovaný sa stotožňuje
s odôvodnením súdu, prečo tento dôkaz nevykonal. Nevykonanie tohto dôkazu nemohlo mať podstatný
vplyv na rozhodnutie súdu. Tu žalobca používa množné číslo, ale necituje, aké konkrétne iné dôkazy,

ktoré navrhol, súd nevykonal. K námietke žalobcu
o nesprávnych skutkových zisteniach a následného údajného nesprávneho právneho posúdenia veci
súdom žalovaný uviedol, že skutkový stav veci bol zistený a právne posúdenie predmetu sporu považuje
žalovaný za správne. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

8. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené žalobcovi ako odvolateľovi podľa
§ 374 ods. 1 CSP. Žalobca vo svojom vyjadrení tak, ako v celom prvostupňovom konaní, vyslovene
popiera tvrdenia žalovaného a v celom rozsahu sa pridržiava svojich právnych a vecných argumentov,
ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 21.12.2018
a z tohto dôvodu sa vyjadri iba k niektorým skutočnostiam, tvrdeným žalovaným.

Z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že odvolanie buď nečítal dôsledne, alebo ho nesprávne
pochopil. Aj vo vyjadrení žalovaný opakuje svoje argumenty
z prvostupňového konania, že "v danej geológii predsa len bolo možné dielo vykonať", že "nedal pokyn
a ani vstupné informácie" a podobne, čím sa snaží odkloniť pozornosť od merita veci a príčiny vzniknutej
situácie. Žalovaný sa však zámerne nevyjadruje

k nastoleným otázkam v odvolaní, ako napríklad k žalobcom uvádzaným súvisom cenovej ponuky so
zložením podložia, účelovo vytrháva z kontextu slovné spojenia
a snaží sa navodiť dojem, že je v oblasti špeciálneho zakladania nováčikom, alebo subjektom neznalým.
Nakoľko teda žalobca nemal možnosť si geologické podmienky preveriť, žalovanému ako obchodnému
partnerovi dôveroval, postupoval samostatne v zmysle § 537 ObZ a navrhnutú zmes posúdil ako

dostatočnú a vhodnú. Z rovnakého dôvodu si žalobca nežiadal ďalšie doplňujúce informácie. Žalovaný
na strane 3 vyjadrenia uvádza, že žalovaný nikdy nepotvrdil, že podložie je identické ako v prípade piliera
P4 a PS. Toto tvrdenie nie je pravdivým a žalobca ho považuje za účelové. Opak preukazuje e-mail
p. N. zo dňa 30.03.2015. V detailoch žalobca odkazuje na svoje odvolanie. Žalovaný ďalej argumentuje,
že žalobca bol povinný postupovať v zmysle STN 12716, ktorá mu údajne ukladá určité povinnosti.

V tejto súvislosti sa žalobca obmedzuje na konštatovanie, že technické normy nemajú všeobecnú
záväznosť a záväznými sa stávajú iba v prípade, že sa tak zmluvné strany dohodnú. V tomto prípade
však taká dohoda absentuje. Žalobca taktiež vyslovene popiera tvrdenie žalovaného o tom, že by neboli
preukázané obchodné
zvyklosti v oblasti špeciálneho zakladania. Žalobca predložil súdu niekoľko odborných článkov, ktoré

sú spôsobilé preukázať existenciu obchodných zvyklostí v oblasti špeciálneho zakladania, ako aj účasť
žalovaného v odborných kruhoch v Českej republike, ktoré túto teóriu podporujú. Vo vzťahu k hodnoteniu
výpovedí svedkov žalovaným je prekvapivé, že žalovaný venoval vo Vyjadrení práve výpovedi svedkaR.. N. taký priestor. K jeho výpovedi žalobca odkazuje na svoje podanie v súdnom spise a na argumenty
v odvolaní
a zotrváva na názore, že táto výpoveď neobsahovala ani obchodné tajomstvo a nemala byť vzatá súdom

do úvahy. Vo zvyšku žalobca odkazuje na svoje odvolanie, ako aj na svoje podania a vyjadrenia a
požiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania vo výške 100 %. Alternatívne, ak bude odvolací
súd názoru, že nie sú dôvody na zmenu rozsudku, žalobca požiadal, aby odvolací súd v zmysle § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s vyslovením

právneho názoru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

9.Vyjadreniežalobcubolozaslanéžalovanémupodľa§374ods.2CSP.Žalovanýsavyjadrilkvyjadreniu
žalobcu. Žalovaný má za to, že odvolaniu žalobcu porozumel. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný sa snaží
odkloniťpozornosťodmeritaveciapríčinvzniknutejsituácie.Stýmtonázoromsažalovanýnestotožňuje.
Žalovaný len reaguje na tvrdenia žalobcu, ktoré počas prvostupňového konania menil v závislosti od

vykonaného dokazovania a zmenil ich aj v podanom odvolaní. Konkrétne žalobca v podanej žalobe
žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 105.638,40 eur za dielo, ktoré údajne zhotovil,
citujem zo žaloby: „dohodnuté práce vykonal žalobca v zmysle objednávky riadne a správne„ Toto
tvrdenie zaznelo v žalobe aj napriek tomu, že sám žalobca potvrdil, že žalovaný dielo neprevzal a
faktúru vrátil. (str. 8. žaloby). Žalobca teda v celom konaní nepreukázal, žeby žalovanému doručil faktúru

a nedomáhal sa ani určenia povinnosti voči žalovanému dielo prevziať. V odvolaní žalobca tvrdí, že
podstatou žaloby je neuhradená faktúra za práce (dielo), ktoré pre žalovaného vykonal, podľa ktorého
dielo malo vady a údajne nedostatky diela spôsobil žalovaný sám. V odvolaní žalobca už neopakuje, že
dielo, ani žiadne práce neboli žalovaným prevzaté a že faktúra bola vrátená. Žalovaný tak konal (dielo
neprevzal

a faktúru vrátil) preto, že žiadne dielo neexistovalo, ako to bolo svedecky v konaní preukázané, a preto
faktúru vrátil. K otázke preukázania existencie diela sa žalovaný pridržiava svojho záverečného prejavu
a vyjadrenia k odvolaniu, ako aj ostatných písomných a ústnych prejavov. Teda javí sa to tak, že už nie
je podstatným tvrdenie, že dielo existuje bez vád keďže bolo zhotovené údajne riadne, ale že dielo síce
existuje, ale s vadami. Preto by bolo vhodné aby bol žalobca vo svojich tvrdeniach presnejší, a teda

zjednotil svoje tvrdenia v tom, či žaluje zaplatenie ceny diela, alebo ceny, či hodnoty nejakých prác, a
zosúladil tieto svoje tvrdenia s uplatneným nárokom v žalobe, keďže doteraz k žiadnej zmene žaloby
nedošlo. K bodu a) citovaný odstavec v objednávke žalobca počas celého konania neriešil, tzn. že textu
neprikladal iný význam aký v skutočnosti text uvedený pod čiarou mal.
Z uvedeného je zrejmé, že obsah tohto textu uvedeného v objednávke nebol pre sporové strany počas

celého konania sporný. To, že žalobca v podaní zo dňa 18.02.2019 vykladá text uvedený v objednávke
pod čiarou inak ako ho skutočne je dôvodné vysvetľovať v súlade
s ustanoveniami Obchodného zákonníka nie je pre žalovaného prekvapením. Už v samotnej žalobe
žalobca napísal nepravdivé údaje, text uvedený v objednávke na ktorú sa odvolávať opísal klamlivo.
Faktom je to, že textom uvedeným v objednávke pod čiarou sa sledovalo to, aby zhotoviteľ neprerušil

chod prác ak na to nie sú dané dôvody na ktoré pamätá Obchodný zákonník v súvislosti s existenciou
prekážok, ktoré bránia zhotoviteľovi pri vykonávaní diela. Tomuto výkladu svedčí aj ďalšia veta,
citujem: .,ktorá hovorí o tom, že v prípade, že tak vykoná a neprevedie časť diela, je objednávateľ
oprávnený zadať neprevedené práce alebo dokončenie prác tretiemu subjektu. Preto nemožno
pripustiť výklad urobený žalobcom, že práce vlastne nemohol zastaviť. Keď existovali na to dôvody

predpokladané zákonom. Žalobca sa v celom odvolacom konaní snaží poukázať na to, že nemohol
dodržať zákon a ustanovenia zmluvy. Žalovanému nie je jasné, prečo by sa na žalobcu nemali vzťahovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. K bodu b) a h) aj na tomto mieste žalobca hovorí
o vadách diela a to aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané niekoľkými svedeckými výpoveďami že
dieloneexistovaloapretonemôžebyťrečovadáchdielaanioexistencii,čineexistenciidôvodov,apríčin

vytvorenia diela s nedostatkami, ako to nazýva žalobca. Z tohto dôvodu sa žalovaný v celom rozsahu
pridržiava svojho záverečného prejavu a vyjadrenia k odvolaniu žalobcu. Stanovisko žalovaného k
otázke „odlišného podložia“, ktoré údajne bolo žalovaným deklarované, žalovaný udáva: Žalobca počas
prvostupňového konania vo svojej žalobe a písomných podaniach a ústnych prednesoch niekoľkokrát
súdu prednášal názor, že je dôvodné na tento spor aplikovať závery rakúskych súdov a obchodné

zvyklosti, ktorých údajne výsledkom je, “že riziko geologického podložia znáša objednávateľ“. Žalovaný
predložil výklad niektorých rozhodujúcich ustanovení rakúskeho právneho poriadku,
a poukázal na jeho aplikáciu v obchodnej praxi t. j. medzi subjektmi špeciálneho zakladania stavieb.
V tomto názore sa žalovaný odvoláva na právno-technický výklad tejto problematiky publikovaný R.ktorý je členom technickej komisie Asociácie dodávateľov špeciálneho zakladania stavieb, externým
zamestnancom Ústavu geotechniky pri VUT v Brne. Tento odborník vo svojich odborných publikáciách
reprezentuje názor jednotlivých členov asociácie dodávateľov špeciálneho zakladania stavieb v

Českej republike, za účelom zjednotenia názorov v prípadoch určenia zodpovednej osoby pri vzniku
geotechnického rizika, ak tieto otázky nie sú upravené v zmluvných vzťahoch medzi objednávateľom,
zhotoviteľom, stavebníkom a investorom budúceho diela. Jeho odborné názory sú publikované a
reprezentujú názor členov uvedenej asociácie ako možné výkladové pravidlo riešenia vzniknutých
problémov medzi objednávateľom a zhotoviteľom diela, medzi stavebníkom a investorom, ak tieto

neupravuje medzi sporovými stranami uzatvorený zmluvný vzťah, prípadne zákon. Keďže sa žalobca
niekoľkokrát odvolával na obchodné zvyklosti, žalovaný si dovolil touto cestou poukázať na odborný
výklad technických termínov ako sú: geotechnické riziko, inžiniersko-geologický prieskum, geotechnický
posudok, vykonaný R.. L. v publikáciách (Račanský V.: Navrhování geotechnických konstrukcí v
Rakousku, Konf. Zakládání staveb Brno, 2013; Mesič, M., Račanský V.: Geotechnická rizika v
rakouském právu. Stavebnictví, 06-07/2015; Judikatura Nejvyššího soudu Rakouska, k dispozici

na adrese . Inžiniersko geologický prieskum je dokument, ktorý v
Rakúsku neexistuje v rovnakej podobe ako v Českej republike. Preto je dôvodné v technickej
terminológii rozlíšiť obsah dokumentu geotechnický posudok od inžiniersko geologického prieskumu.
Geotechnickým rizikom sa rozumejú stavebné naviac náklady, ktoré vyplynú ako dôsledok existencie
iných geologických podmienok v priebehu vykonávania stavby (realizácie diela) než takých, ktoré

boli popísané v geotechnickom posudku. Geotechnické riziko je podľa rakúskeho práva všeobecne
prisúdené stavebníkovi, čo je zakotvené už od roku 1916 v občianskom zákonníku v § 1168a obecného
občianskeho zákonníka (ABGB): Nezdaří-li se však dílo pro to, že materiál dodaný objednatelem je
zřejme nevhodný, nebo že objednatel přikázal zřejme nesprávné postupy, odpovidá za škodu dodavatel
v připadě, že objednatele nevaroval. Judikatúra Najvyššieho súdu OGH hovorí, že zemina je materiál

dodaný objednávateľom a preto dodávateľ zodpovedá za škodu a teda za geotechnické riziko v prípade,
že objednávateľa o nevhodnosti materiálu nevaroval.
V ostatných prípadoch zodpovedá stavebník. Podľa občianskeho zákonníka je zhotoviteľ povinný
primerane preskúmať dodaný materiál a o prípadných podozreniach objednávateľa varovať. Dodaným
materiálom nie je však len zemina, ale sú nim akékoľvek technické posudky, prieskumy plány, ktoré

objednávateľ odovzdal zhotoviteľovi. Podobné ustanovenia sa nachádzajú v novom obč. zákonníku
ČR v § 2594. Z uvedeného vyplýva že: Geotechnický posudok má výsostné postavenie v rámci
rozhodovania o geotechnickom riziku a o naviac nákladoch z neho plynúcich a teda je jedným zo
základných zmluvných dokumentov. Zhotoviteľ je povinný geotechnický posudok primerane preskúmať
a o jeho nevhodnosti objednávateľa varovať. Žalobca opakovane zavádza súd tým, že vo svojom

písomnom podaní z 01.12.2016 poukazuje na medzinárodnú prax ktorá vraj zastáva názor, že riziko
geologického podložia a s tým súvisiace geotechnické riziko znáša objednávateľ a nie zhotoviteľ diela.
Nie je tomu tak, pretože z vyššie citovaného textu (§ 1168a ABGB, § 2594 Obč. zákonníka ČR) tento
záver nevyplýva. Ďalej žalovaný pripomína, že žiaden materiál nedodával žalobcovi objednávateľ. To
znamená, že mu nedodával ani sporné kamenivo, ani geotechnický posudok, ani inžiniersko-geologický

prieskum, preto nemôže niesť zodpovednosť za nezhotovenie diela a to nie len v súlade s ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ale ani v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami rakúskeho a českého
právneho poriadku ak by vôbec bolo dôvodné na obchodné zvyklosti poukázať. K bodu g/ ak žalobca
nedisponoval správnymi informáciami o podloží, tak sa tak stalo len a len jeho vinou keďže mu povinnosti
pred zhotovením diela vyplývajú z § 537 a nasl. Obch. zákonníka, z citovanej STN a s odvolaním sa

na prax v tejto oblasti podnikania bol povinný si tieto informácie zabezpečiť. V ostatnom sa žalovaný v
celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia
k podanému odvolaniu.

10. K doručenému vyjadreniu žalovaného (§ 374 ods. 3 CSP) sa žalobca vyjadril tak, že vyslovene

popiera tvrdenia žalovaného a v celom rozsahu sa pridržiava svojich právnych
a vecných argumentov, ktoré uviedol vo svojom odvolaní ako aj následnom vyjadrení. Žalobca vyslovene
popiera tvrdenia uvedené vo vyjadrení. Najmä popiera skutočnosť, že by dielo neexistovalo. O
uvedenom tvrdení svedčí aj skutočnosť, že žalovaný podpísal protokol o vykonaných prácach v ktorom
žalovaný potvrdil, že práce boli vykonané na 80 %.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si musel byť istý tým, že práce boli riadne vykonané minimálne na
80 % inak by uvedený protokol neprevzal. Uviedol, že zástupca žalovaného bol počas realizácie prác
na stavbe, so zástupcom žalobcu komunikoval, práce žalobcu priebežne kontroloval, v priebehu prác
žalobcu nemal výhrady k ich priebehu alebo výstupom,v dôsledku čoho uvedený protokol žalovaný podpísal. Taktiež po upozornení na iný materiál podložia
žalovaný vyzval žalobcu na pokračovanie v prácach. Uvedené tvrdenia tak vyvracajú tvrdenie
žalovaného o neexistencii diela. K tvrdeniu žalovaného o tom, že doposiaľ nebolo textu pod čiarou

objednávkyprikladanýinývýznamžalobcapovažujezairelevantné.Žalobcasaodvolávanaustanovenia
Obchodného zákonníka, ktoré uvádzajú, že v prípade možného rôzneho výkladu treba pojem vykladať
na ťarchu strany, ktorá ho v konaní prvý krát použila. Uvedený text formuloval a prvý krát použil žalovaný
vo svojej objednávke prác. Ak mal žalovaný v úmysle vykladať tento text iným spôsobom, mal ho
naformulovať takým spôsobom aby nebolo možné ho vykladať rôzne. Tento dokument bol ako dôkaz

v súdnom spise a súd mal možnosť sa s ním oboznámiť a žalovaný ho nikdy nepoprel. Na záver
žalobcauviedol,ktvrdeniužalovaného,žežalobcabolpovinnýsipodložieskontrolovať.Žalobcauviedol,
že počas vykonávania prác žalovaný tvrdil, že je tam navezený predpísaný materiál s frakciou 0-125
mm pričom toto tvrdenie opieral o skutočnosť, že k tomuto materiálu existujú aj dodacie listy. Okrem
uvedeného žalobca uviedol aj skutočnosť, že o frakcii podložia mal pochybnosť, a túto avizoval p. N.,
avšak žalovaný tieto nepotvrdil a trval na tom, že navezený materiál má predpísanú frakciu. Uvedené je

zrejmézobsahuspisu.Navrholzmeniťrozhodnutietak,žežalobevcelomrozsahuvyhovieažalovaného
zaviaže na náhradu trov konania vo výške 100 %. Alternatívne, ak bude odvolací súd názoru, že nie sú
dôvody na zmenu rozsudku, žalobca požiadal, aby odvolací súd v zmysle § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s vylovením
právneho názoru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý

verejný záujem.

12. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred

jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne dňa 21.04.2020, na základe čoho boli
splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

13.Vychádzajúczobsahuspisu,skutkovéhostavuzistenéhoapreukázanéhovykonanýmdokazovaním,
vrátane vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je odvolací súd,

rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že žalobca nepreukázal, že predmetné dielo vykonal
riadne, v súlade so zmluvou a bez vád.

14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade

so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované zákonné ustanovenia žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje
s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387
ods. 2 CSP uvádza:

15. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému
žalobcom a k obrane žalovaného. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo
vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v

napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce
na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na
podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím

súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn.IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý
odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005

„... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.

16. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa namietanej nepresvedčivosti, vzájomnej rozpornosti a
neobjektívnosti napadnutého rozhodnutia a nesplnenie náležitostí uvedených
v § 220 ods. 2 CSP vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne, jasne a
zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie a odvolací súd konštatuje, že z hľadiska
§ 220 ods. 2 CSP odôvodnenie rozsudku spĺňa aj náležitosť presvedčivosti odôvodnenia rozsudku.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie tvrdenia žalobcu neobsahujú žiadnu

prezentáciu, ktorá by bola za daných skutkových okolností spôsobilá dostatočnosť odôvodnenia
rozsudku spochybniť. Vzhľadom na množstvo rozporných tvrdení strán sporu, na množstvo vykonaných
dôkazov je daná rozsiahlosť napadnutého rozsudku.

17. Námietku žalobcu o nevykonaní navrhnutého dôkazu - nevypočutie svedka vyhodnotil odvolací súd

ako nedôvodnú. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu,
konajúci súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav
zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy stráne sporu na vykonanie dokazovania,
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z

pohľadupodstatyprejednávanejveciniejerelevantný.Súdprvejinštancievodôvodnenírozsudkuriadne
zdôvodnil prečo nevykonal niektoré z navrhnutých dôkazov a odvolací súd sa s uvedeným odôvodnením
stotožňuje.

18. K odvolacím námietkam žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP o vyhodnotení dokazovania

odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom
hodnoteniavykonanýchdôkazovzostranysúduprvejinštancie.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,
sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v
tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu
zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04)a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS
50/04). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo
vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...
„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez

jehozabezpečenie,vykonanieanáslednévyhodnotenie.Kýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania

a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný."

19. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami sporu nebola uzavretá dohoda o zložení
injektážnejzmesi.Žalobcatakútodohodunepreukázal.Námietkažalobcu,že slovnéspojenieuvedenév
e-maile žalovaným ...“složení směsi navrhněte“ ... je potrebné vykladať v širšom kontexte je nedôvodná.

Pokiaľ žalovaný ako objednávateľ uviedol, aby žalobca ako zhotoviteľ navrhol zloženie zmesi, tak je
za zloženie zmesi zodpovedný žalobca. Žalobca pri tvorbe cenovej ponuky si mal od žalovaného
ako objednávateľa žiadať konkrétne údaje a podklady, ktoré by následne pri vykonávaní diela použil
a na ktoré by mohol pri prípadných námietkach odkázať. V danej veci poskytol žalovaný žalobcoviProjekt P5 len na doplnenie predstavy, z ktorého sa malo vychádzať a nie ho kopírovať. Žalobca ako
zhotoviteľ si musel byť vedomý, že na vykonanie diela bez vád je potrebná znalosť konkrétneho zloženia
podložia na P6. Uzavretie dohody ohľadne zloženia injektážnej zmesi preukázaná nebola a preto súd

prvej inštancie správne vychádzal zo zákonných ustanovení týkajúcich sa vykonávania diela, Listinný
dôkaz - Protokol o vykonaných prácach č. 53/2015 zo dňa 10.04.2015 súd prvej inštancie správne
vyhodnotil. Tento listinný dôkaz nepreukazuje riadne vykonanie objednaného diela, nie je z neho zrejmá
vôľa objednávateľa, že preberá dielo bez vád. Taktiež sa v uvedenom listinnom dôkaze nachádza pod
podpismi zhotoviteľa a objednávateľa vyhlásenie zhotoviteľa, že práce boli skutočne vykonané a je tam

odkaz na objednávku č. 20150006 zo dňa 23.03.2015, pričom objednávka č. 20150006, na základe
ktorej začal zhotoviteľ dielo vykonávať je zo dňa 12.03.2015.

20. K námietke žalobcu o neprihliadnutí na obchodné zvyklosti medzi stranami sporu odvolací súd
uvádza, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať konkrétnu obchodnú zvyklosť, ktorá však v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka nemôže byť v rozpore so zmluvou. V konaní bolo preukázané, že

zloženie zmesi (ktoré závisí od konkrétneho podložia) mal navrhnúť žalobca ako zhotoviteľ a preto nie
je možné sa odvolávať na obchodnú zvyklosť, kedy by podľa žalobcu mal byť za uvedenie zloženia
podložia zodpovedný žalovaný ako objednávateľ.

21. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa hospodárnosti konania, nečinnosti súdu prvej inštancie a

doručovania napadnutého rozsudku posúdil odvolací súd ako námietky, ktoré nemajú žiaden vplyv na
posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia a preto sa s nimi ďalej vecne nezaoberal.

22. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol
zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj vo výroku o nároku na náhradu
trov konania tak že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu 100
% trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxedovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom

(§ 429 ods. 1 CSP).