Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/393/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416211698
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416211698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Malata, Pružinský, Heged?š & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, proti
žalovanej A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. XXX, zastúpenej Združením na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 829,50
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
22Csp/90/2016-119 zo dňa 30. 08. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Csp/90/2016-119 zo dňa 30. 08. 2017 vo výroku,
ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol (výrok II. rozsudku) a vo výroku o trovách konania (výrok
III. rozsudku) p o t v r d z u j e .

II. V ostatnej časti (výrok I. rozsudku) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový

súd“) rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 154,53 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 154,53 € od 01.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (výrok I. rozsudku). Súd žalobu žalobcu vo zvyšku
zamietol (výrok II. rozsudku). Zároveň rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v
rozsahu 62% (výrok III. rozsudku).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou

súdu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 829,50 € s úrokom vo výške 91,62 a úrokom
vo výške 19,50 % ročne zo sumy 350 € od 1.10.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 469,36 € od 1.10.2016 do zaplatenia. Prvostupňový súd uviedol, že žalobca
podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej vystavil Oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania k žiadosti č. 004714147R v zmysle čl. I bodu 2 Obchodných podmienok
pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prečerpaní. Na
základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte do

výšky limitu 350 € formou úveru. Úver mohol byť čerpaný od 20.2.2012. Žalobca predložil ako dôkaz
žiadosť o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania a prehľad splácania zo strany žalovanej.
Žalovaná nedodržala zmluvné podmienky, v dôsledku čoho žalobca dňa 31.5.20125 určil splatnosť
úveru v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a) Obchodných podmienok pre prečerpanie. Výška úroku pripovolenom prečerpaní predstavovala sadzbu 19,50 % ročne. Výška úroku z omeškania je v súlade s
§ 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 1.6.2015 (nasledujúci deň po dni splatnosti - zosplatnení úveru
zo zmluvy o prečerpaní) 8,05 % ročne z dlžnej čiastky. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu k dátumu

31.5.2015 spolu v sume 377,82 €, t. j. ako istinu 350 €, úrok 24,74 € a úrok z omeškania 0,08 €. Ku
dňu 30.9.2016 evidoval žalobca dlžnú sumu spolu vo výške 515,59 €, ktorá predstavuje istinu 350 €,
úrok 27,74 € vyčíslený ku dňu 31.5.2015, úrok 91,62 € od 1.6.2015 do 30.9.2016 a úrok z omeškania
vo výške 46,23 € ku dňu 30.9.2016. Súd prvej inštancie v odôvodnení tiež uviedol, že žalobca v žalobe
ďalej tvrdil, že žalovanej na základe jej žiadosti vystavil dňa 20.2.2012 oznámenie o poskytnutí úveru

k ČSOB kreditnej karte k žiadosti registračné č. 004714274R, ktorým došlo k
uzatvoreniu zmluvy o úvere. Žalovanej bol poskytnutý úver do výšky úverového limitu dohodnutého
zmluvnými stranami na sumu 250 €. Žalovaná bola oprávnená čerpať úver počnúc dňom 20.2.2012.
Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala, v dôsledku čoho žalobca určil
predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy ku dňu 20.5.2015 a vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 OZ ku dňu 21.5.2015

(nasledujúci deň po dni splatnosti - zosplatnení). Žalobca úročil nesplatenú istinu úveru po termíne
splatnosti úrokovou sadzbou vo výške 19,50 % ročne popri úročení sadzbou úroku z omeškania vo
výške 8,05 % ročne a ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou (napr. kapitalizované úroky, poplatky) úročil
sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Žalobca eviduje ku dňu zosplatnenia 20.5.2015
voči žalovanej pohľadávku vo výške 358,66 €, t.j. istinu 354,37 € a úrok z omeškania 4,29 €. Ku dňu

30.9.2016 voči žalovanej eviduje pohľadávku 528,37 €, t.j. istinu 354,37 €, úrok 122,85 € vyčíslený za
obdobie od 21.5.2015 do 30.9.2016 a úrok z omeškania vo výške 51,16 € vyčíslený ku dňu 30.9.2016.
Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy: žiadosť o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania
zo dňa 13.2.2012, podpísanú oboma stranami sporu. Žalobca predložil aj žiadosť o poskytnutí úveru ku
kreditnej karte s požadovanou výškou 250 € a výškou splátky 5 %.

3. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd za preukázané, že žalovaná tým, že dňa 20.2.2013
podpísala listinu - oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č. 004714147R uzatvorila
zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu podľa čl. I. bod 2. Obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu. Dňa 20.2.2013 (zrejme dňa 20.2.2012 - pozn. odvolacieho súdu) zároveň

žalovaná svojim podpisom na listine - oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti
reg. č. 004714274R uzatvorila zmluvu o úvere k ČSOB kreditnej karte č. 004714274R.

4. Súd prvej inštancie po posúdení zmlúv a zmluvného vzťahu medzi stranami posúdil vzťah ako
vzťah spotrebiteľský. Na daný vzťah súd aplikoval všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. ) a zákon č. 129/2010 Z.z., v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Vec právne súd prvej inštancie posúdil podľa § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon
o spotrebiteľských úveroch) a podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania neobsahuje
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto ustanovuje § 9 ods. 2 v spojení s § 10 ods.
1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Prvostupňový súd dospel k záveru, že absencia týchto náležitostí
je spojená so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
Preskúmaním zmluvyoposkytnutíúveru kČSOBkreditnejkarte,súdprvejinštanciedospelkzáveru,že

táto neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto ustanovuje § 9 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch a s absenciou ktorých zákon spája sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru.?

6. Z výpisu z účtu o povolenom prečerpaní mal prvostupňový súd za preukázané a taktiež nebolo

sporné, že žalovaná skutočne čerpala celkovo sumu 13.059,09 € a celkovo zaplatila žalobcovi sumu
12.944,75 €. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobcom poskytnutého úveru,
má žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie nárok len na zaplatenie skutočne vyčerpanej sumy
žalovanou po odpočítaní ňou vykonaných úhrad, t.j. 114,34 €. Z výpisu z účtu úveru poskytnutého ku
kreditnej karte mal súd prvej inštancie za preukázané a nesporné, že žalovaná skutočne čerpala celkovo

sumu 740,89 € a celkovo zaplatila žalobcovi sumu 700,7 €. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a
bezpoplatkovosť žalobcom poskytnutého úveru, má žalobca podľa názoru súdu nárok len na zaplatenie
skutočne vyčerpanej sumy žalovanou po odpočítaní ňou vykonaných úhrad, t.j. 40,19 €. Vzhľadom kvyššie uvedeným dôvodom súd považoval nárok žalobcu za dôvodný len v časti sumy 154,53 € a vo
zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že zalovaná sa dostala do omeškania zo zaplatením svojho
peňažného záväzku zo zmluvy o povolenom prečerpaní účtu a zo zmluvy o úvere ku kreditnej karte
dňom, kedy jej boli doručené výzvy na zaplatenie celého splatného dlhu (dňa 3.6.2015 a dňa 25.5.2015).
Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka od 1.10.2016 v zákonnej
výške určenej podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. zákonov platnej v čase uzatvorenia

zmlúv. Prvostupňový súd preto žalobcovi vyhovel a priznal mu úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne
(výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá predstavovala výšku
0,05 % ročne) v zmysle žalobného petitu od 1.10.2016 do zaplatenia z dlžnej sumy 154,53 €, pretože v
tomto čase bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s plnením svojho dlhu žalobcovi.

8. K vznesenej námietke premlčania prvostupňový súd záverom uviedol, že považoval zmluvné
vzťahy medzi stranami sporu za vzťahy občiansko-právne, premlčanie posudzoval podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka). Všeobecná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Preto nie je rozhodujúce, z

akého dôvodu, t. j. či zo subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Všeobecná
trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky
alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia. V trojročných premlčacích dobách sa premlčujú aj
jednotlivé splátky, na ktoré bolo dohodou účastníkov daného právneho vzťahu rozložené celé plnenie.
Pre počítanie času premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie počítaní času, t. j. ustanovenie § 122.

Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že premlčacia doba
sa skončí dňom, keď sa číslom, t. j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehotazačína.Akposlednýdeňlehotypripadnenasobotu,nedeľualebosviatok,poslednýmdňomlehoty
je najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122 ods. 3). Žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 1.6.2015,
že určuje splatnosť celého úveru formou povoleného prečerpania účtu dňom 31.5.2015 a listom zo dňa

21.5.2015 určil splatnosť celého úveru formou kreditnej karty dňom 20.5.2015. Na základe uvedeného
mal prvostupňový súd za preukázané, že k zosplatneniu úverov došlo v uvedené dni a keďže žalobca
podal žalobu na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 23.12.2016, je zrejmé, že žaloba bola podaná v
rámci plynutia trojročnej premlčacej doby a nárok žalobcu z týchto dôvodov nepovažoval za premlčaný.

9. Pretože žalobcovi nepriznal zmluvné úroky z dôvodu bezúročnosti úverov, v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa nevenoval obrane žalovanej týkajúcej sa uplatnených zmluvných úrokov po zosplatnení
úverov a dôvodnosti nároku žalobcu v tejto časti.

10. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí. Konštatoval, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 19 % (súd mu priznal sumu 154,53 €
z uplatnenej sumy 829,50 €) a žalovaná bola teda úspešná v rozsahu 81 %, preto priznal náhradu trov
konania pomerom úspechu žalovanej a to v rozsahu 62 %.

11.Vzákonnejlehotepodalprotirozsudkuokresnéhosúduodvolaniežalobca.Odvolanímnapadolvýrok
v jeho zamietajúcej časti a tiež výrok o trovách konania. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu
považuje za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

12. Na zdôvodnenie podaného odvolania žalobca uviedol, že konajúci súd mal v konaní za nesporné,

že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver formou povoleného
prečerpania. Konajúci súd odkazuje na znenie zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľská
zmluvamusíobsahovaťrozpisnakonkrétnesplátkyistiny,úroku.Konajúcisúdsapriaplikáciicitovaného
zákonného ustanovenia obmedzil na prípustnosť aplikácie spotrebiteľských noriem, hoci táto nebola v
konaní sporná. žalobca však má za to, že aplikácia zákona musí byť vykonaná dôsledne s poukazom

na charakter poskytovaného produktu. Produkt povoleného prečerpania je typický skutočnosťou, že
nie je časovo ohraničený. Ide o formu tzv. revolvingového úveru, ktorý je charakteristický odlišnosťami
v porovnaní so spotrebiteľským úverom s jednorazovým čerpaním finančných prostriedkov. Ustálená
judikatúra preto priznáva revolvingovému úveru osobitný režim pri aplikácii noriem spotrebiteľskéhopráva. Konajúci súd sa pri konkretizácii žalobcom vybranej formy spotrebiteľských úverov obmedzil na
konštatovanie, že v danej zmluve chýba náležitosť tzv. amortizačnej tabuľky. Žalobca poukázal na to, že
obmedzenie zmluvy o povolenom prečerpaní na určitý časový úsek by bolo nielen v rozpore s produktom

kontokorentu, ale i v rozpore s podstatnou náležitosťou uzatvorenej zmluvy, t. j. s prejavenou vôľou
zmluvných strán. Žalobca má za to, že ani súd nemôže svojvoľne meniť zmluvné ustanovenie o čase
trvaniazmluvy,ktoréboloriadnedojednanémedzizmluvnýmistranami.Možnokonštatovať,žeuvedenie
výšky, počtu a termínu splátok nie je zákonná náležitosť, ktorá sa pri zmluve o poskytnutí povoleného
prečerpania vyžaduje. Skutočnosť, že konajúci súd sa nedostatočne zaoberal revolvingovou podstatou

úveru, podľa názoru žalobcu, vyvoláva dôvodné pochybnosti o odôvodnení rozsudku. Žalobca poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/2007 a má za to, že citovaný
nález by mal predstavovať základ nazerania na sporové konanie, spotrebiteľské spory nevynímajúc.
Základnou podmienkou je predovšetkým zhoda (konsenzus), vôle zmluvných strán a obsahu zmluvy.
Zmluva vzniká, ak sa strany dohodnú na obsahu zmluvy, teda keď adresát právneho úkonu (oblát) prijme
návrh na uzavretie zmluvy. Návrh musí byť prijatý v celku a bez výhrad. Žalobca v tejto súvislosti uviedol,

že možno dospieť k záveru, že požiadavka súdu na určenie ročnej percentuálnej miery nákladov pri
revolvingových úveroch nie je možná. Prikázať niečo, čo nemožno realizovať, znamená právo likvidovať,
pretože príkaz, ktorý nemožno splniť, slúži iba zmätku, strachu a chaosu.

13.Vsúvislostisodvolanímnapadnutýmvýrokomotrováchkonaniažalobcaneuviedolžiadnekonkrétne

dôvody.

14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP,

preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380
ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol
(výrok II. rozsudku) a vo výroku o trovách konania (výrok III. rozsudku), podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie

citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia,
ktoré je nie len dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom
sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa
základné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

19. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu, a s ktorými by sa prvostupňový
súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodňovaní náležite nevysporiadal.

20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. § 387

ods. 2 CSP) preto poukazuje len určité, najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní.

21. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že vykonaným dokazovaním súdom prvej
inštancie bolo preukázané, a medzi stranami sporu to ani nebolo sporné, že žalovaná tým, že dňa 20.

02. 2012 podpísala listinu - oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania žiadosti č. 004714147R
uzatvorila zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu a dňa 20. 02. 2012 zároveň žalovaná svojim
podpisom na listine - oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti registračné číslo
004714274R uzatvorila zmluvu o úvere k ČSOB kreditnej karte č. 004714274R.22. Odvolací súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku a dôvodov uvedených v odvolaní
zistil, že tieto vôbec nekorešpondujú so skutkovými zisteniami a právnymi dôvodmi, ktoré prvostupňový

súd uviedol v odôvodnení rozsudku a ktoré ho viedli k čiastočnému zamietnutiu žaloby. Žalobca
napáda rozsudok prvostupňového súdu z úplne iných dôvodov, než na ktorých je rozhodnutie založené,
v odvolaní sú namietané skutočnosti ktoré neboli predmetom napadnutého rozhodnutia. Žalobca v
podanom odvolaní napr. namieta, že požiadavka súdu na určenie ročnej percentuálnej miery nákladov
pri revolvingovom úvere nie je možná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej

inštancie čiastočné zamietnutie žaloby odôvodnil predovšetkým tým, že zmluva o poskytnutí úveru
formou povoleného prečerpania a zmluva o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte neobsahuje
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako to stanovuje § 9 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie nezamietol žalobu z dôvodu absencie ročnej
percentuálnej miery nákladov, ale z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosti napr. právo na odstúpenie
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere [§ 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. w) Zákona o

spotrebiteľských úveroch]. Odvolanie preto obsahovo nebolo spôsobilé spochybniť správnosť záverov
prijatých súdom prvej inštancie, a teda nemohlo privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.
23. Jedinou námietkou, ktorú mohol odvolací súd relevantne vyhodnotiť, bola výhrada žalobcu, že súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

24. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25.Citovanéustanoveniejeprocesnougaranciouprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.46ods.1
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Právo

na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo
na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom
iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku
ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

26. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí (predovšetkým vo vzťahu k predtým účinnému
ustanoveniu § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré do 01. 07. 2016 upravovalo
náležitostiodôvodneniarozsudku)existujerozsiahlajudikatúraNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyaj
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v konečnom dôsledku nadväzuje na východiská definované

Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Jej spoločným menovateľom je v zásade jednoduchá téza: strana
sporu (resp. účastník) má v rámci práva na spravodlivý súdny proces právo na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom a obranou proti

takému uplatneniu (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, rozhodnutie ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 119/03, rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. 01. 1999, prípadne Ruiz
Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, atď.).

27. Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.

Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že
každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie
rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré snáď i na menšom priestore, ale práve o to koncentrovanejšie
ponúka v odôvodnení vysvetlenie všetkých relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli

k určitému záveru majúcemu odraz vo výroku (výrokoch) rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu totiž
nie kvantita odôvodnenia, jeho rozsah („počet strán“) ale jeho kvalita (teda obsahová stránka) je
rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie, či súdne rozhodnutie „jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“.28. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené princípy súd prvej inštancie rešpektoval, a preto jeho
rozhodnutie nemožno označiť za porušujúce právo žalobcu na spravodlivý proces. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku obsahuje dostatok dôvodov, ktoré jasne, presvedčivo a bez vnútorných rozporov
predstavujú vysvetlenie súdom prijatého záveru o nedôvodnosti žaloby a tým o nutnosti jej zamietnutia.
Odôvodnenie rozsudku spĺňa parametre vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo obsahuje uvedenie
čoho sa žalobca domáhal a na základe akých tvrdení a dôkazov. Obsahuje podstatné zistenia,
preukázané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie a napokon aj právne

posúdenie vrátane citácie použitého zákonného ustanovenia. Celkovo z obsahového hľadiska a aj z
hľadiska presvedčivosti niet napadnutému rozsudku čo konkrétne vytknúť a odvolací súd zdôrazňuje,
že tak nerobí ani žalobca v podanom odvolaní, v ktorom len všeobecne cituje výňatky rôznych súdnych
rozhodnutí a odbornej právnickej literatúry bez toho, že by konkrétne uviedol, ku ktorej rozhodujúcej
skutočnosti, či podstatnému argumentu súd prvej inštancie nezaujal stanovisko.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a
2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti, čo sa týka rozhodnutia o zamietnutí žaloby žalobcu (výrok I.
rozsudku), ako vecne správny potvrdil.

30. Rovnako odvolací súd považuje za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku,

ktorým súd žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 62 % (výrok III. rozsudku), ktorý
žalobca ani nenapadol konkrétnymi dôvodmi.

31.Rozsudoksúduprvejinštancievčastivýrokunenapadnutéhoodvolaním(výrokI.rozsudku)ponechal
odvolací súd nedotknutý bez preskúmania v zmysle § 367 ods. 2 CSP. O nároku na náhradu trov

odvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSP,podľaktoréhoustanoveniaotrovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods.
1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná. Nakoľko však žalovanej

žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi nepriznal (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).