Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Cpr/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516207877
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516207877.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci žalobcu: E.. W. M., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. U. V. XX, XXX XX N., proti žalovanému:
E. Q. N., so sídlom A. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom došlým súdu dňa 27.09.2016, v spojitosti s podaním došlým súdu dňa

06.12.2016 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo strany
žalovaného podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonník práce zo dňa 28.04.2016 doručené žalobcovi dňa
28.04.2016 je neplatné a pracovný pomer žalobcu k žalovanému naďalej trvá. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku náhradu mzdy vo výške priemerného funkčného
platu v sume 996,03 € mesačne za obdobie od 01.08.2016 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
súdu o neplatnosti výpovede, maximálne však za obdobie 36 mesiacov, čo by predstavovalo sumu 35
857 €. Žalovaný je ďalej povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zákonný úrok

z omeškania od 13.09.2016 vo výške: 5,05 % ročne zo sumy 996,03 € za každý mesiac omeškania do
zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.1997 pracoval žalobca
u žalovaného ako finančná účtovníčka, hospodárka. Dňa 01.09.2004 za žalovaným bola uzatvorená
nová pracovná zmluva vo verejnej službe na úseku rozpočtovania a financovania. Na stúpila na
oddelení prevádzky, ekonomiky a informatiky do funkcie rozpočtárka, finančná účtovníčka, ekonómka,
so zaradením v latovej triede 11 v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z. Približne počas obdobia troch rokov a
tonajmäodnástupuX..X.dofunkciehlavnéhoinšpektoranapracoviskuintenzívnepociťovalabossinga

mzdovú diskrimináciu, čo preukazuje priloženou mailovou komunikáciou. V dôsledku napätých vzťahov
na pracovisku hlavná inšpektorka práce dňa 31.03.2016 vydala rozhodnutie, na základe ktorého sa
zrušili tri pracovné miesta od 01.05.2016, medzi ktoré bol zaradený aj žalobca a tým sa stal nadbytočný.
Žalobca nesúhlasil, že mu bolo ponúknuté nové štátnozamestnanecké miesto vo funkcii inšpektorky, ale
jej bol ponúknutý rovnaký predmet činnosti, avšak s tým, že išlo o dočasnú štátnu službu so skúšobnou
dobou tri mesiace a so zaradením v platovej triede 7. Vzhľadom na neprijateľnosť podmienok nemohla
pristúpiť na uzavretie služobnej zmluvy, preto dňa 28.04.2016 obdržala výpoveď z pracovného pomeru

z dôvodu nadbytočnosti. Po obdržaní výpovede po príchode na pracovisko dňa 02.05.2016 bolo e-
mailom jej oznámené, že nakoľko bolo jej pracovné miesto zrušené a je vo výpovednej dobe, nemôže
vykonávať pôvodnú prácu. Dňa 03.05.2016 bola odovzdať preukaz inšpektora a pri tejto príležitosti
bola požiadaná nahrať do Centrálneho registra zmlúv zmluvu, pretože okrem nej sem nikto ďalší nemalprístup. Z uvedeného je zrejmé, že deklarovaná organizačná zmena, na základe ktorej bolo zrušené
jej pracovné miesto nebola pripravená v praxi fungovať. O stanovisko k oprávnenosti postupu pri
preraďovaníjejfunkciespadajúcejpodverejnúslužbunaštátnuslužbupožiadalistomzodňa20.05.2016

Úrad vlády SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako aj Národný inšpektorát práce. Úrad
vlády SR jej poslal stanovisko, že jej pracovná náplň patri do verejnej služby, avšak s dodatkom, že v
konečnom dôsledku je zaradenie jej funkcie pod verejnú službu alebo štátnu službu na zvážení štatutára
organizácie. Žalobca poukázal, že žalovaný porušil aj § 63 ods. 3 Zákonníka práce, keď žalovaný na
pozíciu s podobnou pracovnou náplňou prijal na dohodu zamestnanca ešte skôr, ako sa rozhodlo o jej

výpovedi. Žalovaný jej funkciu zrušil len formálne, nakoľko mu bola ponúknutá obdobná pozícia s takmer
totožnou pracovnou náplňou za nápadne nevýhodných podmienok, teda skutočné dôvody výpovede
nespočívali z nadbytočnosti ani z dôvodu organizačných zmien.

2. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 20.01.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol,
že nie je si vedomý, že by sa dopustil voči žalobcovi bossingu, prípadne mzdovej diskriminácie, nakoľko

ku všetkým zamestnancom pristupoval rovnako vo vzťahu k plneniu úloh. U žalovaného sa riešila
aj sťažnosť zamestnanca v súvislosti s porušením rovnakého zaobchádzania, pričom predmetná
sťažnosť bola posúdená ako neopodstatnená. Práve naopak v dôsledku nedostatkov plnenia úloh na
strane žalobcu bolo mu krátené osobné ohodnotenie. Tvrdenie žalobcu, že na pracovisku boli napäté
vzťahy, žalovaný považuje za subjektívne pocity žalobcu. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo

z dôvodu zosúladenia súčasného stavu v zaradení zamestnancov žalovaného so stavom zaradenia
zamestnancov vykonávajúcich totožné činnosti na Národnom inšpektoráte práce. Rokovania o ďalšom
zamestnaní žalobcu prebiehali v pokojnej atmosfére, žalovaný oznámil žalobcovi, že výška jeho mzdy v
rámci štátnej služby nebude nižšia (zaradenie do 7. platovej triedy v štátnej službe zodpovedá zaradeniu
do 11. triedy pri výkone práce vo verejnom záujme), na základe požiadavky žalobcu vypustil s novej

služobnej zmluvy skúšobnú dobu. Žalovaný nepočítal s tým, že žalobca prácu neprijme, čo im tiež
spôsobilo náklady na náhradu mzdy počas výpovednej doby tri mesiace plus trojnásobok funkčného
platu zvýšený o jeden funkčný plat. Ak by išlo o tendenčné rozhodnutie o organizačnej zmene, tak
by žalovaný mal na miesto žalobcu kvalifikovanú pracovnú silu, práve naopak, postupom žalobcu sa
stalo jeho rukojemníkmi, odkázaní na jeho ochotu. Funkcia ekonóma je nezastupiteľná, nakoľko na

nachádza na inšpektorátoch práce len jeden. Nový zamestnanec bol prijatý dňa 10.05.2016 a prístup
do centrálneho registra zmlúv mu bol vybavený hneď po nástupe. Žalovaný nesúhlasil, že porušil § 63
ods. 3 Zákonníka práce, keďže nového zamestnanca prijal až po tom, čo žalobca toto miesto neprijal.
Ak aj bola prijatý nový zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce, išlo o zastupovanie počas
dočasnej pracovnej neschopnosti hospodárky p. V..

3. Žalobca v podaní došlom súdu dňa 03.03.2017 doplnil, že počas rokov 2013 až 2016 viackrát osobne
ako ja písomne vyjadrila nespokojnosť, Krik a osobné invektívy boli časti súčasťou bežných pracovných
rozhovorov, Ich obsahom bolo cielené, manipulatívne ponižovanie jej osoby pripomienkami k jej výzoru
a bežným telesným prejavom. Pre názornosť uviedla jeden príklad - HIP prišla do jej kancelárie a

oznámila jej, že kolegyňa nechce s ňou sedieť v kancelárii preto, lebo smrdí, prdí a grgá. Jej názory
k pracovnej problematike boli dehonestované, kritizované a prehliadané. Boli jej zadávané „špeciálne
úlohy“, ktoré neboli obsahom jej pracovnej náplne, napr. merať a zapisovať teplotu v kanceláriách,
sledovaťkedymáktodovolenkuazastavovaťvkanceláriáchkúrenie.Vkanceláriijejbolazrušenápevná
linka, čo narúšalo plynulé vykonávanie jej práce. Napriek jej písomným žiadostiam sa neriešil problém

s tlačiarňou pre štátnu pokladnicu so skenerom. V rámci oddelenia sa za nadčasový čas považoval
čas presahujúci 1 hodinu, čo nebolo uplatňované na iných oddeleniach. V lete 2015 zatopilo budovu
žalovaného, pričom jej kancelária sa riešila ako posledná pred Vianocami, keď bolo najviac práce. Po
odchode majstrov dostala pokyn, aby si kanceláriu osobne upratala, dokonca hlavná inšpektorka vydala
zákaz pre upratovačku. Po stresových udalostiach a odchode hospodárky úradu na dlhodobú PN, počas

ktorej musela vykonávať aj jej agendu, sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že musela vyhľadať lekársku
pomoc a zostať doma. Bola to jej prvá PN po 8 rokoch. Po nástupe do práce hneď ráno dostala príkaz
skontrolovať všetku agendu počas jej PN a jej vedúca jej zakázal zúčastniť sa rozlúčky s kolegami
odchádzajúcimi do dôchodku, čo bolo arogantné a neočakávané, že už nedokázala mlčať a otvorene
napísala svoj názor na jej konanie a nazvala ho bossingom, pretože to tak cítila už dlhodobo. Jej vedúca

odmietla zriadiť si prístup do štátnej pokladnice a do ekonomického programu SAP, čo viedlo k ďalšiemu
nárastu pracovných požiadaviek. Tieto aktivity ju oberali o veľkú časť fondu pracovného času, ktorý
mohla venovať inej práci. Poukázala, že od nástupu X.. X. do funkcie hlavnej inšpektorky práce, t.j.
od 01.01.2013 do konca roka 2015 odišlo od žalovaného cca 40 ľudí, čo je podstatne viac ako počascelého predchádzajúceho obdobia za roky 1996-2012. Žalobca namietol, že pracovné miesto neprijal
z dôvodu, že išlo o dočasnú štátnu službu. Objektivitu výberového konania na miesto na inšpektoráte
mala možnosť spoznať v roku 2013, keď prebiehalo výberové konania na miesto vedúcej OPEI s

vopred vybraným kandidátom - E.. P.. Vtedy ju HIP vyzvala, aby pripravila otázky aj s vypracovanými
odpoveďami. Je presvedčená, že pri výberovom konaní do stálej štátnej služby pri neuspela a žalovaný
by sa zbavil jej povinnosti vyplatiť je odstupné. Potup žalovaného malo za cieľ poškodiť ju a potrestať
ju za odvahu, že sa ozvala proti bossingu a mzdovej diskriminácii. Žalobca nesúhlasil, že bolo možné
jej pracovnú pozíciu vykonávať v štátnej službe. Žiadna z jej pracovných činností ani z činností jej

navrhovaného štátnozamestnaneckého miesta nespĺňa ani len jednu charakteristiku štátnej služby.
Všetci ostatní pracovníci na ostatných inšpektorátoch práce na rovnakej funkcii akú vykonávala ona, sú
zaradení vo verejnej službe. Poukázala, že práca ekonomického oddelenia regionálneho inšpektorátu
práce nie je totožná s prácou ekonomického oddelenia centrálneho nadriadeného orgánu. Pracovníčky
Národného inšpektorátu práce vykonávajú okrem svojej bežnej účtovnej a rozpočtovej práce aj činnosti,
ktorými zabezpečujú napríklad rozpočtové opatrenia, kontrolu výkazov, koordináciu konsolidácie pre

všetky inšpektoráty, teda reálne plnia úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy. Namietla, že
zo strany žalovaného ide o formálne zdanlivý výkon práva, ktorý nemôže požívať súdnu ochranu.

4. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 24.05.2017 doplnil, že o tom, že žalobca pociťoval v práci
bossing a mzdovú diskrimináciu, sa žalovaný dozvedel dňa 04.04.2016, kedy žalobca si prišiel dať

podpísať priepustku k hlavnej inšpektorke práce. Nesúhlasí, že žalobca dostával špeciálne pracovné
úlohy, pracovné náplne sú koncipované nie taxatívnym výpočtom úloh, ale demonštratívne, z čoho
vyplýva, že požadovanú úlohu vykoná ten zamestnanec, ktorého pracovnému zaradeniu je obsahovo
najbližšia. K nadčasovým hodinám uviedla, že nadčasová práca na iných oddeleniach je ojedinelá, teda
žalovaný sa nemohol dopustiť diskriminačného postupu. Práce po vytopení sa vykonávali postupne,

z dôvodu technologických postupov a za zachovania chodu úradu. Prace pokračovali aj v roku 2016,
pričom ostatní zamestnanci tieto práce nevnímali negatívne, ale zobrali to ako zlepšenie pracovného
prostredia. Žalovaný nevnímal nedostatky v práci žalobcu tak, ako ich žalobca prezentuje, že sú to
nedostatky, ktoré by mali byť pravým dôvodom na skončenie pracovného pomeru so žalobcom. V
období od 01.01.2016 do konca roka 2015 viacerí zamestnanci odišli do dôchodku alebo z dôvodu

nájdenia si lepšej práce. Vyjadrenia žalobcu k bossingu, resp, mzdovej diskriminácie, sú subjektívne
a nesúvisia so skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, žalobca nepreukázal žiadnu z
podmienok § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. Prostredníctvom realizácie rozhodnutia o organizačnej
zmene žalovaný nemal v úmysle poškodiť práva zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena týkala,
ponúkol um uzatvorenie štátnozamestnaneckého pomeru bez skúšobnej doby, čo jeden zamestnanec

využil a dvaja zamestnanci odmietli. Po zhliadnutí a prečítaní všetkých podaniach žalobcu nadobudol
žalovaný presvedčenie hraničiace s istotou, že postup žalobcu bol premyslený v tom, že práca ho
nenapĺňala, o čom svedčí jeho neustála nepokojnosť s prácou a tým, že nestíhala plniť pracovné úlohy,
jej celá situácia prišla vhod na zlepšenie si svojej finančnej situácie.

5. Na nariadenom pojednávaní zo dňa 24.08.2017 medzi stranami sporu nebolo sporné: dňa
1.2.1997 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom, ako zamestnancom a žalovaným, ako
zamestnávateľom. Dňa 7.5.2004 bol žalobca vymenovaný do stálej štátnej služby. Dňa 1.9.2004 bola
uzatvorená nová pracovná zmluva, s tým, že žalobca bol zaradený do verejnej správy v zmysle zákona
o verejnej službe. Žalobca bol pracovne zaradený na úseku rozpočtovania a financovania, a s touto

náplňou bol u žalovaného jediný. Priemerný funkčný plat bol vo výške 961,50 Eur. List závodného
výberu C. V. E. Q. N. zo dňa 4.4.2016, v ktorom je oznámene, že odbory prerokovali dva návrhy o
organizačných zmenách. Rozhodnutie vedúcej služobného úradu zo dňa 5.4.2016, ktorým sa zrušili
tri miesta zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ku dňu 30.4.2016. vytvorenie štyroch
nových štátnozamestnaneckých miest od 1.5.2016. Zápisnica z riešenia pracovnoprávneho vzťahu

žalobcu zo dňa 13.4.2016, kde žalobcovi bolo ponúknuté jednak štátnozamestnanecké miesto vo funkcii
odborný radca na oddelení prevádzky ekonómky a informatiky a jednak vo funkcii hlavný radca -
inšpektor práce. Žalobca si nechal lehotu na vyjadrenie. Dňa 18.4.2016 žalobca nesúhlasil s dohodou
o skončení pracovného pomeru, ani s novým pomerom na miesto odborný radca- rozpočtár. Dňa
22.4.2016žalobcovibolponúknutýnovýštátnozamestnaneckýpomerbezskúšobnejdoby,ktorýžalobca

odmietol z dôvodu, že ide o dočasnú štátnu službu. Dňa 28.4.2016 bola žalobcovi doručená výpoveď z
pracovného pomeru, podľa § 63 ods. 1 písmena b) Zákonníka práce. Žalobca odmietol funkciu hlavný
radca - inšpektor práce. Žalobcovi by sa pri zmene pomeru zachoval ten istý plat.6. Sporným ostalo, či žalobca bol nadbytočný. Či žalobca mohol organizačnou zmenou zrušiť pozíciu
vo verejnej správe, za situácie, že na danú pozíciu vytvoril štátnozamestnanecký pomer. Prerokovanie
z odborovou organizáciou, že bude žalobcovi daná výpoveď. Postup žalovaného bol vykonaný účelovo

vo vzťahu k žalobcovi.

7. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, ich a výsluchom a výsluchom svedkov
Ľ. Z. L. W. V. na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Dňa 02.01.1997 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom na pozíciu finančná účtovníčka, hospodárka.

9. Od 01.04.2002 sa žalobca stal zamestnancom verejnej služby.

10. Od 07.05.2004 bol žalobca vymenovaný so stálej štátnej služby na funkciu odborný radca - inšpektor

práce. Žalobca túto činnosť pre žalovaného nevykonával.

11. Dňa 01.09.2004 bola uzatvorená nová pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a
žalovaným ako zamestnávateľom s preradením do verejnej služby, na základe ktorej žalobca pre
žalovaného zabezpečoval komplexné práce na úseku rozpočtovania a financovania na pozíciu finančná

účtovníčka, hospodárka. Žalobca nastúpil na oddelenie prevádzky, ekonomiky a informatiky.

12. Dňa 05.04.2016 žalovaný rozhodol o organizačnej zmene, na základe ktorej za zrušili tri
miesta na oddelení prevádzky, ekonomiky a informatiky vo verejnom záujme vytvorili sa nové
štátnozamestnaneckých miest na tom istom oddelení.

13.Dňa13.04.2016saspísalazápisnicastránsporuotom,žežalobcovisaoznámilaorganizačnázmena
o zrušení troch pracovných miest a bol je ponúknutý štátnozamestnanecký pomer. Zároveň bol žalobca
upozornený, že ak odmietne ponúknuté miesto, pracovný pomer žalobcu bude skončený výpoveďou z
dôvodu nadbytočnosti.

14. Dňa 18.4.2016 žalobca nesúhlasil s dohodou o skončení pracovného pomeru, ani s novým pomerom
na miesto odborný radca- rozpočtár. Žalobca odmietol funkciu hlavný radca- inšpektor práce.

15. Dňa 22.04.2016 Závodný výbor C. V. prerokoval pripravované organizačné zmeny od 01.05.2016

a to zrušenie miest na oddelení prevádzky, ekonomiky a informatiky vo verejnom záujme a vytvorenie
nových štátnozamestnaneckých miest na oddelení prevádzky, ekonomiky a informatiky. V ten istý deň
žalobcovi bol ponúknutý nový štátnozamestnanecký pomer bez skúšobnej doby, ktorý žalobca odmietol
z dôvodu, že ide o dočasnú štátnu službu.

16. Dňa 25.04.2016 Závodný výbor C. V. prerokoval výpovede z pracovného pomeru žalobcu a W. V.Z..

17. Dňa 28.04.2016 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru, podľa § 63 ods. 1 písmena
b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti.

18. Ing. U. P. vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 03.11.2017 uviedla, že žalobca bol v období od
01.01.2006 do 31.01.2010 a od 01.04.2013 do 31.03.2015 jej podriadeným . Je nútená konštatovať,
že žalobcovi bolo často nutné opakovane pripomínať pridelené úlohy a ich termíny. Počas tohto
obdobia sa žalobca dopustil závažnejších pracovných priestupkov ako nástup na dovolenku bez
súhlasu zamestnávateľa, výkon inej zárobkovej činnosti v pracovnom čase, opakované nedodržiavanie

pracovnej doby, nevodné správanie na pracovisku, opakované ignorovanie povinností a usmernení od
nadriadených. K svojmu vyjadreniu priložila zápis so stretnutia zo dňa 14.11.2013, z ktorého vyplýva,
že žalobca bol upozornený na nespokojnosť s pracovným výkonom a plnením úloh a bol mu odobratý
osobný príplatok.

19. Úrad vlády SR v písomnom stanovisku zo dňa 13.06.2016 uviedol, že sa prikláňajú k názoru, že
pracovné miesto žalobcu svojou charakteristikou by malo patriť do výkonu práce vo verejnom záujme.
V prípade, ak aspoň jedna činnosť (zásadného rozsahu) je vykonávaním štátnej služby, táto by mala
byť určujúca pri charakterizovaní daného miesta. V takom prípade je na posúdení zamestnávateľa,aby rozhodol o zaradení miesta, pričom za správne zaradenie nesie zodpovednosť. Na obsadenie
štátnozamestnaneckého miesta je v prípade žalobcu nevyhnutné, aby bol najskôr ukončený pracovný
pomer a následne vznikol štátnozamestnanecký pomer. Stanovisko úradu slúži iba ako metodická

pomôcka pre aplikačnú prax.

20. Žalobca na nariadenom pojednávaná vypovedal, že pracovala so štátnou pokladnicou od roku 2004,
ktorá sa využíva hlavne aj pre verejnú správu, pričom pracovná činnosť, ktorú som pracovala nie je
zhodná s činnosťou, ktorá sa predpokladá pri štátnej službe, teda má za to, že zmena verejnej služby na

štátnu službu bola vykonaná účelovo, s úmyslom ukončiť s ňou pracovný pomer. Žalovaný si musel byť
vedomý, že ak toto urobí, tak najprv pôjde do dočasnej služby a pri možnosti nastúpiť na stálu službu
pôjde do výberového konania. Na PN bola z dôvodu, že jej všeobecný lekár odporučil psychiatrické
vyšetrenie. Nakoniec to neabsolvovala, pretože bola tri týždne PN a dostatočne si oddýchla. K lekárovi
išla potom, čo nemohla spať a mávala migrény, pričom ako dôvod uvádzala zlé pracovné podmienky.
Zmena nastala od 1.1.2013, keď na pozíciu hlavnej inšpektorky pani X.. E. X., avšak to, že sa s ňou

má ukončiť pracovný pomer, zistila až po návrate z PN a to dňa 1.4.2016. keď dostala pokyn od hlavnej
inšpektorky, aby vykonala kontrolné činnosti o čom dôkaz je založený v spise ako dôkaz č.l. 22. V piatok
ešte písala email, kde upozornila na boding a bossing (č.l. 125), pričom pondelok jej bola už oznámená
organizačná zmena. Je presvedčená, že postup žalovaného bol na podnet jej emailu.

21. Žalovaný na nariadenom pojednávaná vypovedal, že ak aj došlo k nejakým formálnym nedostatkom,
tak si nemyslí, že to malo vplyv na tento spor. Ak žalobca predložil nemiestne reči na pracovisku, tak
bolo to ešte v období, keď hlavným inšpektorom nebola pani X. a teda bolo to pred rokom 1.1.2013. Tieto
správyvšakniesúodpaniX.,aleodinýchzamestnancov,pričompaniX.otýchtosprávachaninevedela.
Reči na pracovisku boli rôzne. Až po jej nástupe, v jeden deň prišla za ňou pani V., ktorá ju požiadala, či

je možné, aby nepracovala v jednej kancelárii so žalobcom a to z osobných dôvodov, ktoré sú uvedené
v spise. Ona nepreverovala, či je to aj pravda, ale snažila sa pani V. vyhovieť, čo sa aj stalo. Keď neskôr
prišiel žalobca za ňou s otázkou, či kvôli nej pani V. odišla z kancelárie, ona jej zo súcitu povedala, že nie.
Nesúhlasí s tým, že žalobca dostávala špeciálne úlohy nad rozsah svojich pracovných povinnosti, ak
žalobca mal kontrolovať merače na kúrení, tak toto vyplývalo aj z jeho pracovnej náplne, konkrétne bod

28 pracovnej náplne zo dňa 1.5.2013. V tom čase nemali správcu budovy a boli jej vlastníkom. Nesúhlasí
s tým, že žalobcovi nepredplácali nadčasy. Nadčasy sa uplatňujú len v prípade, ak je to na príkaz
zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom. Majú oddelenia, kde sa nadčasy nevykazujú, ako je napríklad
právne oddelenie. Nadčasy sa zvyčajne vykazujú na oddelení inšpekcii práce, kde to býva väčšinou v
rozsahu 7,5 hodín. Nevie si predstaviť, prečo by zamestnávateľ súhlasil s pracou nadčas pri práci, ktorá

je kratšia ako jedna hodina. Bolo by to neefektívne. Ak žalobca dnes namietol, že po jej odchode, sa jej
práca nevykonáva riadne, tak poukázal, že nahrávanie pohľadávok je len jedna z mnohých pracovných
činností, ktoré mal žalobca vykonávať. Ak žalobca tvrdí, že mu bolo prideľované veľké množstvo práce,
tak uviedla, že niekedy sa aj stalo, že si vytvárala prácu sama, ako napr. vo veci cestovných príkazov,
kde ich účtovala po predbežnej kontrole, čo robiť nemusela a neskôr sa to muselo celé prerobiť. Aj v tejto

veci by sa mohla viac vyjadriť pani Z., ktorá je terajšia vedúca. Pani P., predchádzajúca vedúca, skončila
na tejto pozícii dňa 31.3.2015. Čo sa týka zrušenia pevnej linky, tak k tomu prišlo z dôvodu ukončenia
viazanosti ako aj z dôvodu neefektívnosti pevných liniek. Žalobca mal služobný mobil a mal určený
limit. Ak sa tento prekročil, zamestnanec bol povinný zdokladovať, že prekročenie limitu potreboval z
dôvodu výkonu práce, pričom ak došlo k odsúhlaseniu, tak nebol problém s preplatením. Ak žalobca

namietal, že jej bolo zakázané rozlúčiť sa so zamestnancom počas pracovnej doby, tak k tomu uvádzam,
že žalobca, ako aj pani V. boli dlhší čas PN a ich prácu robila vedúca pani Z.. Je logické, že po návrate
žalobcu z PN-ky bolo potrebné túto prácu z kontrolovať a boli sme termínovaný aj ďalšou prácou, ktorá
mala byť odovzdaná dňa 5.4., teda v tom čase mal žalobca viac práce ako pred nástupom PN. V tejto
veci by sa viac vedela vyjadriť Pani Kohútová. Nepovažuje za diskriminačné ani za bossing, ak sa od

žalobcu vyžaduje vykonanie práce tri dni pred termínom odoslania. S touto praxou sa žalobca stretol
aj v minulosti, a to napríklad v januári 2013. Tento postup volia aj z toho dôvodu, aby sa zabezpečila
kontrola vedúceho, opravy a podobne. Čo sa týka prístupu do systému štátnej pokladnice, konkrétne
pod kategóriu splatné pohľadávky, tak nepovažuje za bossing, keď sa od žalobcu žiadajú loginove
údaje. Dokonca žalobca obišiel svojho nadriadeného. Nepovažuje za správe, ak žalobca komunikuje

priamo s nadriadeným orgánom bez toho, aby o tom vedel jeho vedúci. Od žalobcu nechceli heslo.
Nemyslí si, že žalobcovi zámerne vytvárali pracovnú náplň tým, že jej odmietali poskytovať zmluvy v
elektronickej podobe, nakoľko na týchto zmluvách neboli podpisy, a teda ani by to nebolo v súlade so
zákonom.Žalobcasasícenato sťažoval,aleprenichtonebolosprávneriešenie.Nepopiera,ženiektorézmluvy odišli aj bez podpisov a nemalo by to byť pravidlom. Ohľadom cestovných náhrad za marec 2016
nepochopila, prečo žalobca mal potrebu toto ešte raz účtovať, keď to už bolo v rámci výplat urobené.
Jej vedúca nakoniec súhlasila, ale napriek tomu si myslí, že to nebolo potrebné a išlo o prácu na viac z

iniciatívy žalobcu. Nepovažuje za špeciálnu prácu ak od žalobcu vyžaduje, koľko majú rozpočtovaných
prostriedkov na účte. Tolerovala to, že žalobca jej uvádzal nesprávne údaje, nakoľko ona mala koľko asi
orientačne tam je, avšak od žalobcu to chcela presne. Až na tretí pokus a po štyroch dňoch sa dozvedela
konečný zostatok týchto prostriedkov. Nešlo o vykonštruovanú požiadavku, toto potrebovala vedieť kvôli
príprave ďalšieho rozpočtu a koľko môžu ešte minúť. Išlo o štandardný postup, takto postupovali v

minulosti aj predchodcovia. Ona nemala k týmto údajom prístup ako vedúci. Nesúhlasí s tým, že účelovo
nechali žalobcu v zlých pracovných podmienkach po udalosti so zatopením. Žalobca bol jediný, ktorý
sa počas rekonštrukcie sťahoval len raz a to do vedľajšej kancelárie, iný sa sťahovali viackrát. To, že
kancelária žalobcu bola robená posledná, tak to vyplynulo z práce, nebolo to účelové. Práce trvali menej
ako mesiac. Ak žalobca tvrdí, že mal so sťahovaním veľa práce, a že bol chorý, tak k tomu uviedla,
že keď bol chorý, mal isť na PN a ak sa sťažoval na množstvo vecí pri sťahovaní, tak to bolo aj jej

zásluhou, keď u seba mal aj archívne spisy od roku 2008, pri čom boli tam spisy z rokov 2003 alebo
2004. Ak by si žalobca plnil svoji povinnosť, tak v príručnom archíve by mal mať spisy staré len jeden
rok. Ak dnes žalobca tvrdí, že sa mala dopustiť diskriminácie aj z toho dôvodu, že žalobca v minulosti
kandidovala za politickú stranu, ktorej by nemala a byť sympatizantom, tak túto informáciu počuje prvý
krát, ani nevedela, že žalobca za niekoho kandidoval. Čo sa týka osobných odmien, tak žalobca nebol

jediný, ktorému sa siahlo na osobný príplatok. Ich úrad má okolo 50-60 zamestnancov, z toho viac ako
polovica tvoria inšpektori. Krátenie príplatku navrhoval vedúci, ktorý jej ho dával na podpis, čo vždy
rešpektovala. O viacerých pochybeniach už vopred bola informovaná. Konkrétne si pamätá, mohlo to
byť v roku 2013 alebo 2014, keď pani P. dala pokyn žalobcovi, aby v dôsledku zmeny zákonnej úpravy
vypracovala aktuálne smernice, ona to najskôr odmietla a neskôr spracovala, ale bolo to v takej podobe,

čo bolo pre nich nevyhovujúce. Situáciu vyriešili nakoniec tak, že si sama s pani P. sadla a v sobotu to
spracovali. Koľko im to trvalo, sa už dnes nevie vyjadriť, boli to hodiny. Nesúhlasí s tým, že ich postup
bol účelovo zameraný na žalobcu, ak by ho chcela vyhodiť, tak by si našla x pracovných porušení, i keď
menej závažných, ale častých, ktoré by mohla žalobcovi vytknúť.

22. Svedok W. V. na nariadenom pojednávaná vypovedala, že na inšpektoráte práce pracovala bez pár
mesiacov 20 rokov a to na pozícii hospodárka, pokladníčka. K ukončeniu svojho pracovného pomeru
by uviedla nasledovné, najprv sa malo zrušiť jej miesto vo verejnej službe a následne sa malo vytvoriť
v štátnej službe. S jej nadriadenými prebiehali rokovania, niektoré aj písomné, kde jej následne bolo
ponúknuté miesto v štátnej službe, ktoré odmietla. Považovala to v tom čase pre ňu za najlepšie riešenie.

V poslednej dobe sa netešila do práce, i keď práca ako taká ju bavila, ale vzťahy na pracovisku boli
napäté. Situácia sa začala zhoršovať od nástupu pani X.. Bol v práci stres. Nadriadení vytvárali problémy
aj tam, kde neboli. Formou akou im zadávali úlohy, nepovažovala za správny. Nemala pocit, že týmto
spôsobom sa jej chce niekto zbaviť. V tom čase to tak nevnímala. S odstupom času si myslí, že
žalovaný uvítal, že ona ako aj žalobca z inšpektorátu práce odišiel. Vzťah k žalobcovi mala normálny,

pracovný. Spolupracovali dennodenne. Nezvažovala, že podá žalobu ani sa o tom so žalobcom nebavila
v tom čase. K napätým vzťahom na pracovisku uviedla, že sa stretávala aj s riaditeľkou aj so svojou
nadriadenou. Myslí si, že úlohy sa prenášali od hora na dol a často krát sa nedali stihnúť v riadnej
pracovnej dobe. Jej práca bola rôznorodá, a keď sa ohradila na veľa úloh, bolo jej povedané, že keď
to nestíha, nech je tu do večera, keďže upratovačka zamyká o 18:00 hod. Jej sa dotklo, keď jej pani X.

povedala pri jej námietkach na úlohy, že syn bude aj rád, keď ju nebude vidieť. Nechce to rozpytvávať a
pamätá si ešte aj ďalšiu vetu, ktorú jej povedala v rámci plnenia pracovných povinností pani X., keď jej
vysvetľovala,zakéhodôvodusanedajúniektoréveciurobiť,takjejpovedala„Keďjapoviem,žetubudeš
lízať brizolit, tak ho budeš lízať.“ Toto sa jej dotklo a považovala to za urážku. Toto bola jedna z vecí,
prečo zvažovala odchod zo štátnej služby. Myslí si, že to bolo obdobne aj v prípade žalobcu a dospelo to

až tak ďaleko, že si medzi sebou vymieňali mailovú komunikáciu. Na konkrétne situácie sa nepamätá. To
nech si povie žalobca. Keď odišla od žalovaného, nemala inú prácu. Najprv bola nezamestnaná, istý čas
si robila kurzy. Dnes pracuje v inom odvetví: Je spokojná i keď má nižší príjem. Je to úplne niečo iné ako
u žalovaného. Je pravdou, že bola za pani X. s tým, že nechce sedieť v jednej kancelárii so žalobcom.
Ak niekto tvrdí, že sa žalobca nevhodne správal na pracovisku, považuje to za žabomyšie vojny, ktoré

neboli jediným dôvodom, prečo o toto požiadala. Hlavným dôvodom bolo to, že sa vyrušovali. Za ňou
chodilo veľa ľudí a videla, že toto žalobcovi prekážalo. Trvá si na tom, že ponúknutú pozíciu neprijala,
išlo o jej slobodné rozhodnutie. Išlo o službu na pol roka, potom by sa museli robiť nejaké skúšky, čosi povedala, že do toho nepôjde. Vie, že išlo o dočasnú službu. Ak by jej ponúkli stále štátnu službu
zrejme dlho by nezostala u žalovaného.

23. Svedok Ľ. Z. na nariadenom pojednávaná vypovedala, že na inšpektoráte práce pracuje 14
rokov. Najprv ako mzdová účtovníčka a od apríla 2015 ako vedúca oddelenia prevádzky ekonomiky a
informatiky. Keď sa zmenila verejná služba na štátnu. ona na tomto nijako neparticipovala, iba tým, že aj
ona sama prešla do štátnej služby. Toto malo na starosti personálne oddelenie. V rámci jej oddelenia nie
všetci zamestnanci prešli do štátnej služby, ale iba niektorí. Momentálne má na starosti jednak štátnych

ako aj verejných zamestnancov. Jej oddelenie má 3 pododdelenia a to prevádzku, ako je správa budovy,
informatici a ekonomika. Do štátnej prešla len celá ekonomika. S prechodom z verejnej do štátnej služby
nemala žiaden problém. Považovala to za administratívny úkon, preto štátnu službu prijala a neskôr
prešla do stálej štátnej služby. Vie, že keď robila skúšky do stálej, tak tam bolo riešených viacero vecí a
ona sa dnes nevie vyjadriť, či do výberového konania sa prihlásila sama alebo tam boli viacerí. Potom, čo
žalobca odmietol štátnu službu, bolo to veľmi náročné, nečakali takého rozhodnutie. Od tohto momentu

začali hľadať nového rozpočtára - účtovníka. V rámci zmeny z verejnej do štátnej služby sa im dokonca
podarilo, že dostali až 3 pracovné pozície, teda namiesto dvoch verejných mali získať až 3 štátnych
zamestnancov. Tretie štátnozamestnanecké miesto nebolo obsadené novým človekom, avšak po pani
V. už nenastúpil nový zamestnanec. Toto miesto bolo neobsadené resp. zaniklo. Situácia na oddelení
ekonomikyjednesstabilná.Osobnýpríplatokvpozíciižalobcusaodnímananávrhnadriadeného.Počas

jej pôsobenia, ak si dobre pamätá, nikdy nedala návrh na odobratie osobného príplatku žalobcovi. Na
svoj mail určený pre žalobcu („Vzhľadom k tomu, že aj W. V. je práce neschopná nemal kto urobiť všetky
spomenutépreúčtovania,pretojepotrebné,abysisitietopresunyprišlaurobiťdodanéhotermínuvčase
tvojich vychádzok počas PN. V prípade, že po 31.3.2016 budeš naďalej práceneschopná po dohode
s generálnym riaditeľom NIP budeme mať celú účtovnú agendu presunutú na iný inšpektorát práce,

ktorý nám ju bude spracovávať“) svedok uviedol, že niekedy žiadajú zamestnancov, aby aj počas PN
prišli do práce, nakoľko práce je veľmi odborná a niekedy sú kritické situácie, ako bola táto, keď dve
vzájomné zastupiteľné zamestnankyne boli obe PN. Ona toto nepovažovala za žiadnu vyhrážku, ale len
za riešenie svojho problému, keď po dohovore s generálnym riaditeľom NIP požiadajú iný inšpektorát,
ktorý má plnú zamestnanosť, aby im v takto kritickom čase pomohol. Pamätá si, že pani V. bola 2 týždne

PN, pričom prišiel žalobca s otázkou, či sa Veronika vráti, keď jej povedala, že nie, tak ona jej oznámila,
že aj ona odíde na PN a nebude pani V. zastupovať. Nebolo štandardom, že so svojimi podriadenými
používa pri zadávaní úloh alebo bežnej komunikácii mail. Tento spôsobom začala využívať až potom,
čo ju o tom žalobca neustále žiadal.

24. Podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

25. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) cit. zák. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak a zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo

príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

26. Podľa § 74 cit. zák. Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

27. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

28. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnancanaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

29. Podľa § 21 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje
služobný úrad preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na
základe výberu. Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad
preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Štátnozamestnanecké
miesto v dočasnej štátnej službe možno obsadiť aj bez výberového konania alebo bez výberu, ak tento

zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 23 ods. 1 cit. zák. voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad z
uchádzačov výberom
a) z občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu,

b) zo štátnych zamestnancov.

31. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe odbory štátnej služby v služobných úradoch
ustanoví nariadenie vlády.

32. Podľa Prílohy č. 1 cit. zák. 7. Platová trieda: Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie
prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je
ustanovený osobitným predpisom. Charakteristika: Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom
odbore štátnej služby alebo v príslušnom úseku štátnej správy.

33. Podľa § 3 písm. b) nariadenia Vlády SR č. 410/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby
špeciálne odbory štátnej služby sú: 2.02 - Financie.

34. Podľa Prílohy č. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme 11. Platová trieda: Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom. Samostatné
odborné špecializované práce s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činností vykonávané
podľa individuálne stanovených postupov vopred neurčeným spôsobom. Koordinovanie určených častí
zložitých systémov vyžadujúce špeciálne konzultácie a osobitné podklady. Koncepčné, systémové,
metodické činnosti alebo výskumné práce so samostatným výberom postupov a spôsobov riešení

vykonávané vopred bližšie nešpecifikovaným spôsobom.

35. Podľa § 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce
Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, ak tento

zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. 4).

36. Podľa § 7 ods. 1 cit. zák. inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú
rozpočtové organizácie.

37. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca ako zamestnanec sa podanou žalobou voči žalovanému
zamestnávateľovi domáha, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné najmä z dôvodu, že
- organizačná zmena bol prijatá v rozpore so zákonom,

-išlooúčelovékonaniezostranyžalovanéhospoukazomnabossing,mobbing amzdovúdiskrimináciu,
- žalovaný neponúkol žalobcovi pracovný pomer na neurčitý čas.38. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný rozhodol o organizačnej zmene a to o zrušení
troch miest vo verejnom záujme a vo vytvorení nových štátnozamestnaneckých miest (štátna služba),
čo sa dotklo aj pracovného miesta žalobcu. Žalobca namietal, že jeho pracovné zaradenie (druh práce)

nezodpovedná charakteristike pracovného miesta v štátnej službe. Súd sa stotožnil so stanoviskom
Úrady vlády SR, že druh prác je určujúcim kritériom pre zaradenie zamestnanca do verejnej alebo
štátnej služby. Žalobca pracoval najmä s financiami v rámci štátnej správy, nakoľko žalovaný je
rozpočtováorganizácianapojenápriamonaštátnyrozpočet,žalobcaokreminéhoúčtovalvrámcištátnej
pokladnice. Bolo teda na žalovanom, či takéhoto zamestnanca zaradí do štátnej alebo verejnej služby,

keďže prácu s verejnými zdrojmi (financiami) je možné podriadiť pod obe služby. Žalobca zabezpečoval
komplexné práce na úseku rozpočtovania a financovania. Pracoval nezávisle, mal prístupové práva k
účtovným operáciám. Je možné uzavrieť, že charakteristika jeho pracovnej činnosti spĺňala kritériá 7.
platovej triedy v štátnej službe.

39. Na podklade vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný si splnil podmienky § 74 Zákonníka

práce, prerokoval organizačnú zmenu a výpoveď žalobcu s odbormi, a preto ani v tomto smere súd
nezistil žiadne pochybenie žalovaného.

40. Žalobca namietal, že postup žalovaného bol účelový, vopred naplánovaný, s úmyslom ukončiť
pracovný pomer so žalobcom. Súd konštatuje, že žalobca v tomto smere svoje tvrdenia dostatočným

spôsobom nepreukázal. Je nepochybné, že pôsobenie žalobcu na pracovisku žalovaného bolo
sprevádzané viacerými konfliktami (najmä vyhrotená obojstranná mailová korešpondencia, viacnásobné
porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalovaného, nevhodná forma riadenia), čo sa odzrkadlilo aj na
postoji žalobcu vo vzťahu k zrušeniu jeho pracovného miesta vo verejnej službe. Žalobca sa nachádzal
v situácii, keď osobne pociťoval bossing a jeho obranou reakciou bolo odmietnutie nového druhu práce

(inšpektor práce), resp. preradenie do štátnej služby. Na posúdenie objektivity postoja žalobcu súd
vychádzal z vykonaného dokazovania, pričom dospel k záveru, že žalovaný nekonal účelovo, na úkor
žalobcu, ale išlo o organizačnú zmenu. Je nelogické, že žalovaný týmto spôsobom sa chcel zbaviť
žalobcu, keď išlo o zapracovaného zamestnanca s 19-ročnou praxou, nemal zaňho náhradu, musel
mu vyplatiť odstupné a odchod žalobcu spôsobil krízovú situáciu u žalovaného. Uvedený záver súdu

potvrdzuje aj výpoveď svedka pani V., s ktorou žalovaný obdobne ukončil pracovný pomer, ktorá uviedla,
že nemala pocit, že týmto spôsobom sa jej chce niekto zbaviť. S odstupom času si myslí, že žalovaný
uvítal, že ona ako aj žalobca z inšpektorátu práce odišli.

41. Súd nezistil, že postupom žalovaného malo dôjsť k mzdovej diskriminácie, keď medzi stranami sporu

nebolo sporné, že pri zmene pomeru sa mal zachovať žalobcovi ten istý plat. Ak žalobca namietal, že v
minulosti mu bol odňatý osobný príplatok, tak takáto skutočnosť nemala žiaden vplyv na pripravovanú
organizačnú zmenu.

42. Pri posudzovaní pracovných podmienok žalobca namietal, že preradenie do štátnej služby bolo

spojené s tým, že žalobca by bol zaradený do dočasnej služby a následne by nebol úspešný prv
výberovom konaní alebo výbere. Ide o hypotetické tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo ničím preukázané, a
ktorému ani súd nemôže poskytnúť súdnu ochranu. Žalovaný v tom čase nemohol žalobcovi ponúknuť
ihneď stálu štátnu službu, keďže to zákon neumožňoval. Obava žalobcu nebola konkrétna aj vzhľadom
na to, že žalovaný mal niekoľkomesačné problémy plnohodnotne obsadiť pracovnú pozíciu žalobcu. Z

týchto dôvodov súd dospel k záveru, že ak na základe organizačnej zmeny žalovaného žalobca odmietol
inú vhodnú prácu, bolo možné, aby žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom v zmysle § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že

úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože sa ho vzdal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).