Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Yvetta Dzugasová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/89/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714216758.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti
odporcom: 1/ BRIEŽDENIE, občianske združenie, so sídlom Hodžova 12, Martin, IČO: 37 802 763,
2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. XXX, C. - V., Česká republika, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.
15C/324/2014-97 zo dňa 18. decembra 2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd uznesenie okresného súdu mení tak, že:
Odporcovi v rade 1/ zakazuje akokoľvek nakladať, a to najmä scudziť, zaťažiť či prenajať, so stavbou
evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX, postavenou na parcele č. 481, nachádzajúcej sa v obci Kláštor
podZnievom,okresMartin,katastrálneúzemieZ.Q.C.,označenejakodrevenýsklad,maštaľspivnicou,
a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Odporcovi v rade 2/ zakazuje akokoľvek nakladať, a to najmä scudziť, zaťažiť či prenajať, s
nehnuteľnosťamiuvedenýminalistevlastníctvač.XXXX,nachádzajúcimisavobciKláštorpodZnievom,
okres Martin, katastrálne územie Z. Q. C., ktorými sú
- pozemok registra CKN p. č. 481, zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2,
- pozemok registra CKN p. č . 482, zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2,
- pozemok registra CKN p. č. 483/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2,
-pozemokregistraCKNp.č.483/2,zastavanéplochyanádvoriaovýmere315m2,atodoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p.. Zároveň rozhodol, že o trovách predbežného opatrenia bude
rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplývajú dve kumulatívne
podmienky za súčasného osvedčenia, resp. splnenia ktorých je možné vyhovieť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Prvou podmienkou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a druhou podmienkou je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Navrhovateľ osvedčil, že Slovenská republika zastúpená Krajským riaditeľstvom Policajného
zboru v Žiline uzatvorila v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu kúpnu zmluvu
č. KRPZ-ZA-EO2-153-005-2011 zo dňa 8.4.2011 s odporcom 1/, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a špecifikovaných v článku II predmetnej zmluvy.
Následne odporca 1/ uzavrel dňa 16.5.2013 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam
s odporcom 2/, teda odporca 1/ predal nehnuteľnosti, ktoré mal po dobu najmenej 5 rokov využívať
na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Súd preto považoval prvú podmienku pre nariadenie
predbežnéhoopatreniazasplnenú.Čosatýkadruhejpodmienkyprenariadeniepredbežnéhoopatrenia,
ktorou je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, v tejto časti mal súd za to, žejej existenciu navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil. Navrhovateľ nepreukázal naliehavosť potreby
dočasnej úpravy vzájomných vzťahov účastníkov konania osvedčením ohrozenia práva alebo výkonu
rozhodnutia,keďnepreukázal,žeodporcavykonávaakékoľvekfaktickéaleboprávnekrokyprinakladaní
s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré môžu vyvolať dôvodnú obavu ohrozenia
budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa. Pre úplnosť okresný súd
uviedol, že zo samotného zákona o správe majetku štátu (§ 11 ods. 4) vyplýva, že správca je povinný
podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností, ak kupujúci nedodržal
dohodnutý účel alebo ak zmenil dohodnutý účel a kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. Žalobca tak
urobil a v súčasnosti sa vedie konanie o zapísanie spätného vlastníckeho práva štátu záznamom pod
č. 5083/2014 na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a nariadenia predbežného opatrenia, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie. Uviedol, že odporca 1/ približne po dvoch rokoch od uzavretia zmluvy s navrhovateľom
predal nehnuteľnosti, ktoré mal po dobu najmenej piatich rokov využívať na zmluvne dohodnutý účel
(poskytovanie sociálnych služieb), odporcovi 2/. Odporca 1/ nevyužíva nehnuteľnosti na zmluvne
dohodnutý účel, objekt bývalej žandárskej stanice, ktorý mal v zmysle zmluvy zrekonštruovať bol bez
vedomia a bez súhlasu navrhovateľa zdemolovaný, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam boli prevedené
na odporcu 2/, teda tretiu osobu, ktorá je fyzickou osobou a nie je poskytovateľom sociálnych služieb.
Odporca 2/ už 17.7.2013 požiadal obec Kláštor pod Znievom o vydanie stavebného povolenia na
stavbu „rodinný dom č. 1“ a „rodinný dom č. 2“. Odporca 2/ má teda záujem postaviť na odkúpených
nehnuteľnostiach dva rodinné jednopodlažné domy určené výlučne na bývanie, ktorých účelom nie je
poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Odporca 1/ v rozpore so zmluvou, bez vedomia a bez
súhlasu navrhovateľa zdemoloval objekt bývalej žandárskej stanice i napriek skutočnosti, že v zmysle
článku III bod 3 zmluvy mal tento zrekonštruovať a následne ho minimálne po dobu piatich rokov
využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, čo sa však nestalo. Práve naopak, odporca
2/ ako súčasný vlastník nehnuteľností chce postaviť dva rodinné domy slúžiace výlučne na bývanie.
Na podporu svojej argumentácie odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu
Žilina zo dňa 5.10.2012, kde sa sporné nehnuteľností označujú ako „stavba penziónu pre seniorov“,
ako aj na vyjadrenie uvedeného úradu zo dňa 2.12.2013, kde pamiatkový úrad uvádza, že „vlastníkov
zámer bol postaviť penzión a nie dva rodinné domy, ako navrhujete“. V písomnosti spoločnosti JOKA-
SK, s.r.o., Hlohovec, adresovanej odporcovi 1/ zo dňa 25.1.2013 sa uvádza, že „v poslednej etape po
uzatvorení nájomnej zmluvy medzi investorom a OZ BRIEŽDENIE bude OZ vybavovať zmenu účelu
využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby“. Odvolateľ
mal za to, že odporcovia špekulatívne obchádzajú zákon č. 278/1993 Z. z. a zmluvu. Takýmto spoločným
konaním odporcov bude zmarený nielen zámer, pre ktorý štát previedol nehnuteľnosti špecifikované v
zmluve, ale dôjde aj k zneužitiu majetku štátu v prospech súkromných osôb, nakoľko v súčasnosti sú
vo vlastníctve odporcu 2/. Vyjadril presvedčenie, že v kontexte popísaných skutočností bola v danom
prípade dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnená naliehavosť potreby nariadenia predbežného
opatrenia. V závere navrhovateľ poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcomzustanovenia§212ods.1O.s.p.abeznariadenia pojednávania(§214ods.2 O.s.p.)toto
rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným
právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd
svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.Ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p. upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia,
a to: 1/ ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo 2/ ak existuje obava, že
by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Predbežné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje
v činnosti súdu pred začatím konania, ale aj v konaní o veci samej. Ide o provizórnu úpravu pomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej.
Dokazovanie v konaní o vydanie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako
osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutieonávrhunavydaniepredbežného
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je
to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa
súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), pričom súd
je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv,
ktoré majú byť predmetom vydaného predbežného opatrenia.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto
právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi
účastníkmi.
V posudzovanej podal navrhovateľ dňa 17.12.2014 návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal
proti odporcom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území Z. Q. C., a to k pozemku registra CKN p. č. 481, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 116 m2, pozemku registra CKN p. č . 482, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 217 m2, pozemku registra CKN p. č. 483/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2,
pozemku registra CKN p. č. 483/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, ako aj k nehnuteľnosti
označenej ako drevený sklad, maštaľ s pivnicou zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcej
sa v katastrálnom území Z. Q. C. na parcele č. 481. V návrhu poukazoval na obsah zmluvy uzavretej dňa
8.4.2011 medzi Slovenskou republikou a občianskym združením BRIEŽDENIE, na základe ktorej došlo
k prevodu vlastníctva nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX na spomínané občianske
združenie. Využívanie uvedených nehnuteľností bolo viazané na konkrétny účel v zmysle zákona č.
448/2008 o sociálnych službách, a to po dobu piatich rokov. Napriek uvedenému občianske združenie
- odporca 1/ uzavrel dňa 16.5.2013 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam s fyzickou
osobou - odporcom 2/. Keďže odporca 1/ konal v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993
Z. z. o správe majetku štátu (nedodržal dohodnutý účel využívania nehnuteľností), zmluva uzavretá
medzi navrhovateľom a odporcom 1/ sa zrušila od začiatku. Na základe uvedeného je potom neplatná aj
ďalšia zmluva - uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/. Okrem uvedeného nedodržania zmluvného
ustanovenia odporcom 1/, tento navyše zdemoloval objekt bývalej žandárskej stanice, ktorý mal byť
zrekonštruovaný. Odporca 2/ mieni na odkúpených nehnuteľnostiach postaviť dva rodinné domy, ktoré
budú určené na bývanie, nie poskytovanie sociálnych služieb. Na podporu uvedenej argumentácie boli
zo strany účastníka predložené listinné dôkazy.
Dňa 17.12.2014 doručil navrhovateľ okresnému súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhal podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. uloženia zákazu odporcom nakladať s
nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku tohto rozhodnutia. Zopakoval argumentáciu formulovanú v
návrhu na začatie konania a zdôraznil, že je tu osvedčená danosť nároku navrhovateľa a nevyhnutná
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v tej časti, kde sa konštatuje
osvedčenie nároku navrhovateľa, nesúhlasil však so závermi o neosvedčení nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Odporca 1/ aj napriek výslovnému zneniu zmluvy uzavretej s
navrhovateľom, túto porušil, nedodržal dohodnutý účel užívania nehnuteľností a realizoval ďalší prevodvlastníckeho práva na tretiu osobu. V danom štádiu konania nemohol krajský súd hodnotiť motiváciu
odporcu 1/ k prevodu nehnuteľností, ani uzavrieť, že podmienky pre vyhovenie žalobe boli splnené. Pre
zachovanie stability vzťahov medzi účastníkmi a zabezpečenia reálneho vymoženia práva navrhovateľa
(za predpokladu, že toto bude v konaní o veci samej priznané), sa však javilo vhodným a potrebným
nariadiť predbežné opatrenie tak, že sa odporcom podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. zakáže nakladať
s dotknutými nehnuteľnosťami spôsobom vyjadreným vo výroku tohto uznesenia. Už len zo samotného
faktu, že odporca 1/ bez ohľadu na jeho záväzok, ktorý mal voči druhej zmluvnej strane, realizoval
prevod vlastníctva na tretiu osobu, možno vyvodiť, že k ďalšiemu porušeniu zákonných ustanovení
by mohlo dôjsť. Uvedené platí rovnako aj pre odporcu 2/, u ktorého sa javí, že konal v súčinnosti s
odporcom 1/, pričom dokonca realizoval úkony v stavebnom konaní ohľadom stavby „rodinných domov“.
Takéto správanie voči navrhovateľovi, ktorým je Slovenská republika a u ktorého museli odporcovia
predpokladať prísnejší dohľad ohľadom plnenia a dodržiavania zmluvných ustanovení, vyvoláva dojem
o nie celkom korektnom motíve pri získavaní a ďalšom plánovanom využití sporných nehnuteľností.
Trvanie predbežného opatrenia upravil krajský súd v súlade s požiadavkou navrhovateľa - do
právoplatného skončenia aktuálneho konania, hoci inak by mohlo predbežné opatrenie trvať v zmysle
§ 77 ods. 1 písm. c/ O.s.p. až do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci (v prípade vyhovenia
návrhu).
Na záver je nutné dodať, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a nijako
ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti návrhu na začatie konania bude predmetom
konania vo veci samej.
Otrováchkonaniaodvolacísúdnerozhodoval,pretožeonichbuderozhodnutévsúvislostisrozhodnutím
vo veci samej (§ 145 O.s.p.)
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.