Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/348/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203488
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212203488.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, vo veci žalobcu: RAI-INTERNACIONAL, s. r. o.,
IČO: 36 629 855, so sídlom: Nám. Slobody 2, Banská Bystrica, v zast.: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát
so sídlom: Horná ulica 35, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ H.. Z. R., X.. XX. XX. XXXX, L.: L.
X, F., K., 2/ E.. H. C., X.. XX. X. XXXX, L. L.M. X, F., K., obaja zastúpení OLEXOVA VASILISIN, s. r.

o., IČO: 36 820 059, Advokátska kancelária so sídlom Dunajská 18, Bratislava, o zaplatenie 5.154,-
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.:
15C/44/2012-247 zo dňa 05. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti náhrady trov konania súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti žaloby proti žalovaným v 1. a 2. rade o zaplatenie
822,90 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13. 11. 2011 do zaplatenia zastavil. Súd prvej inštancie
žalobu proti žalovanému v 2. rade vo zvyšku o zaplatenie 4.331,09 € s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 13. 11. 2011 do zaplatenia zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade
náhradu trov konania 353,11 € na účet právneho zástupcu OLEXOVA VASILISIN, s. r. o. Ďalším výrokom

určil, že nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanej v 1. rade je opodstatnený. O výške škody,
príslušenstve pohľadávky a o trovách konania v konaní proti žalovanej v 1. rade rozhodol tak, že bude
rozhodnuté konečným rozsudkom.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 153a ods. 1, § 157 ods. 4 O. s. p., § 420,
§ 663, § 670, § 722 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 31. 5.

2011, doručenou súdu dňa 09. 6. 5011, domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.154,- € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 13. 11. 2011 do zaplatenia
a náhradu trov konania, titulom náhrady škody.

3. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná v 1. rade mailovou objednávkou zo dňa 17. 5.
2010 požiadala žalobcu o rezerváciu motorového vozidla na obdobie dovolenky v termíne od 1. 10. 2010

do 18. -19. 10. 2010. Žalobca žalovanej v 1. rade potvrdil objednávku a rezervoval motorové vozidlo Š.
S. M., X,X V.. Dňa 1. 10. 2010 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.
Predmetom nájmu bolo osobné motorové vozidlo Š. S. U.. Č.. L. XXX M.. Doba nájmu bola dohodnutá
od 1. 10. 2010 do 19. 10. 2010. Žalovaná v 1. rade v čase nájmu vozidla spôsobila na vozidle škodu tým,
že dňa 9. 10. 2010 v čase okolo 23:00 hod v Španielsku prešla do protismeru a s vozidlom narazila do
stĺpa, čím spôsobila na osobnom motorovom vozidle škodu podľa znaleckého posudku v sume 5.154,-

€. Žalovaný v 2. rade vrátil poškodené vozidlo žalobcovi dňa 19. 10. 2010 v Bratislave. Podľa protokolu oodovzdaní a prevzatí vozidla, na ktorom je uvedený nájomca H. C., L. K. XX, L., vozidlo bolo po havárii,
a v zázname je popísaný rozsah poškodenia vozidla.

4. Po začatí pojednávania o veci vzal žalobca pred súdom na pojednávaní dňa 09. 9. 2013,
so súhlasom žalovaných, späť žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade v časti o zaplatenie 822,90 € s
9 % úrokom z omeškania ročne od 13. 11. 2011 do zaplatenia z dôvodu, že si túto sumu nesprávne
uplatňoval ako DPH v rámci žalovanej pohľadávky na náhradu škody .

5. Súd konanie v tejto časti žaloby proti žalovaným v 1. a 2. rade zastavil v súlade s § 96 O. s. p.

6. Počas konania, po vykonanom dokazovaní, žalovaná v 1. rade uznala pred súdom v podaní zo dňa
03. 01. 2014, nárok žalobcu uplatnený žalobou čo do základu titulom náhrady škody a čo do výšky
330,- € a navrhla, aby súd priznal žalobcovi rozsudkom pre uznanie voči žalovanej v 1. rade nárok na
zaplatenie 330,- € a vo zvyšku žalobu proti žalovanej v 1. rade zamietol.

7. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď žalovaná v 1.
rade uznala pred súdom základ nároku uplatnený žalobcom žalobou, súd v súlade s § 153a ods.
1 a § 152 ods. 2 O. s. p rozhodol o základe nároku na náhradu škody proti žalovanej v 1. rade
medzitýmnym rozsudkom pre uznanie tak, že nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanej v 1.

rade je opodstatnený.

8. Vzhľadom na to, že výška škody je medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade sporná a na rozhodnutie
súdu o jej výške (rozsahu) bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, čo si vyžiada určitý čas, súd z
hľadiska hospodárnosti konania rozhodol podľa § 152 ods. 2 O. s. p. najskôr medzitýmnym rozsudkom

pre uznanie o základe nároku na náhradu škody proti žalovanej v 1. rade a o výške celej škody,
príslušenstve pohľadávky a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku, keďže žalobca
nepodal návrh na rozhodnutie sporu proti žalovanej v 1. rade na základe čiastočného uznania nároku
na náhradu škody žalovanou v 1. rade vo výške 330,- €.

9. Počas konania, po vykonanom dokazovaní, žalovaný v 2. rade namietal nedostatok svojej vecnej
pasívnej legitimácie v spore s poukazom na to, že v konaní bolo preukázané uzavretie nájomnej zmluvy
so žalobcom žalovanou v 1. rade, keď zamestnanec žalobcu odovzdal dňa 1. 10. 2010 osobné vozidlo
žalovanej v 1. rade. Nájomnú zmluvu so žalobcom žalovaný v 2. rade neuzavrel s poukazom na
neurčitosť úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ, nakoľko chýba označenie a podpis žalovaného v 2. rade ako

nájomcu a žalovanému v 2. rade predmet nájmu žalobca neprenechal v súlade s § 663 ods. 1 OZ ani
inak. Žalovaný v 2. rade žalobcovi svojím konaním alebo opomenutím žiadnu škodu nespôsobil a teda
nebola preukázaná žiadna súvislosť medzí akýmkoľvek konaním žalovaného v 2. rade a škodou, ktorú
utrpel žalobca, preto sa žalovaný v 2. rade nemá dôvod vyjadrovať ku výške škody.

10. Vykonaným dokazovaním výpoveďami žalovaných v 1. a 2. rade ako účastníkov konania,
výpoveďami svedkov Z. F., K. D., A. K. K., oznámením obsahu listinných dôkazov predložených
účastníkmi konania a zadovážených súdom, mal súd za preukázané, že žalovaný v 2. rade neuzavrel
so žalobcom dňa 01. 10. 2010 žiadnou formou (písomne, ústne, či konkludentne) nájomnú zmluvu s
určeným predmetom nájmu osobné motorové vozidlo Š. S. U.. Č.. L. XXX M.. K tomuto záveru,

na základe vykonaného dokazovania v konaní, dospel aj sám žalobca. V konaní, okrem tvrdenia
žalovaného v 2. rade, nebolo ničím preukázané, že by nájom predmetného motorového vozidla vznikol
na základe zmluvy uzavretej na strane nájomcu právnickou osobou - spoločnosťou MA-SERVIS, s.
r. o. Žalovaný v 2. rade písomnú formulárovú zmluvu o nájme vozidla č. XXXX/XXXX, pripravenú
žalobcom, vlastnoručne nepodpísal ani neprejavil vôľu ako fyzická osoba takúto zmluvu so žalobcom

uzavrieť. V konaní bolo taktiež preukázané výpoveďami žalovaných, že žalovaná v 1. rade ako
nájomcapredmetnéhomotorovéhovozidlaporušilapočastrvanianájomnéhovzťahuzákonnúpovinnosť
stanovenú v § 670 Občianskeho zákonníka a dôsledkom porušenia tejto zákonnej povinnosti žalovanou
v 1. rade je vznik zodpovednosti žalovanej v 1. rade za škodu za podmienok vyplývajúcich z § 420
Občianskeho zákonníka.

11. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník
konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov
úspešnosti žaloby.12. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žalovaný v 2. rade nie nositeľom povinnosti, o ktorú v tomto súdnom konaní ide, teda nie je v spore

vecne pasívne legitimovaný, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd
musel zaoberať meritom veci vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Súd preto žalobu žalobcu, podanú proti
žalovanému v 2. rade, vo zvyšku o zaplatenie 4.331,09 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13. 11.
2011 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

13.Žalobcaprocesnezavinil,žesakonanieprotižalovanémuv2.rademuselovčastižalobyozaplatenie
822,90 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13. 11. 2011 do zaplatenia zastaviť (§ 146 ods. 2 veta
prvá O. s. p.) a vo zvyšku žaloby mal žalovaný v 2. rade plný úspech, súd preto v súlade s § 142 ods.
1 O. s. p. v spojení s § 149 ods. 2, § 151 ods. 1 O. s. p. priznal žalovanému v 2. rade náhradu
trov konania proti žalobcovi.

14. Trovy konania žalovaného v 2. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia právnym zástupcom,
priznané súdom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na rozdiel
od vyúčtovania trov právneho zastúpenia podaného právnym zástupcom žalovaného v 2. rade, súd
vychádzal pri určení tarifnej hodnoty, ako základu pre určenie výšky trov právneho zastúpenia, z
výšky peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týkala, určeného pri začatí poskytovania právnej

služby, ktoré peňažné plnenie bolo 5.154,- € v súlade s § 10 ods. 2 cit. vyhlášky. Peňažným plnením pri
začatí poskytovania právnej služby bola žalobou uplatnená pohľadávka 5.154,- €. Žalobou uplatnené
nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky (úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu), nie je možné
považovať za peňažné plnenie a tým za súčasť tarifnej hodnoty.

15. Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky je potom základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci
5.154,- € v sume 180,93 € za jeden úkon právnej služby, ktorá sa podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. znížila
o 50 % (na sumu 90,47, keďže právny zástupca v konaní zastupoval dve osoby - dvoch žalovaných).
Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 6. 2013, súd priznal právnemu
zástupcovi žalobcu odmenu za 2 úkony právnej služby po 90,47 € za úkon (1. prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientmi dňa 23. 01. 2011, 2. písomné vyjadrenie zo dňa 24. 01. 2012
k žalobe). Podľa § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01.7.2013, súd priznal
právnemu zástupcovi žalobcu odmenu 90,47 € za úkon právnej služby písomnej záverečnej reči zo dňa
27. 12. 2013. Spolu je odmena 271,41 € plus podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. režijný paušál 22,85 € (1 x
7,41 € za rok 2011, 1 x 7,63 € za rok 2012, 1 x 7,81 € za rok 2013) plus podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. 20

% DPH z odmeny a režijného paušálu 294,26 €, čo je 58,85 €.

16. Trovy právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade právnym zástupcom sú úhrnom 353,11 €.

17. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade ním uplatnenú odmenu, uvedenú vo

vyčíslení ako ďalšie stretnutie so žalobcom (zrejme správne malo byť so žalovaným v 2. rade) 23. 12.
2013 - odovzdanie spisov, splnomocnenie, ktorú si uplatnil podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004
Z. z. v znení účinnom od 01. 7. 2013, napriek tomu, že podľa popisu ide o úkon podľa § 13a ods. 1
písm. a) cit vyhl., pretože tieto trovy nepovažuje v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. za účelne vynaložené.

18. Žalovaný v 2. rade v priebehu súdneho konania vymenil svojho zvoleného právneho zástupcu,
pričom v konaní netvrdil ani nepreukázal, že na túto výmenu existoval vážny (objektívny) dôvod. Súd
nespochybňuje právo účastníka konania na výmenu advokáta v občianskom súdnom konaní, pretože
v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, každý má právo na poskytnutie právnych
služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný účastník

konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu ďalšieho advokáta. Aj keď v zmysle
§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena advokátovi patrí aj za úkon, spočívajúci v
prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, túto časť odmeny nemožno považovať
za účelne vynaložené trovy v prípade, ak účastník konania bez vážneho dôvodu vymenil právneho
zástupcu. Týmto spôsobom dochádza k navýšeniu trov konania, pričom neúspešný účastník by hradil

duplicitne tie isté trovy konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 1MObdo/V/21/2007).

19. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade ani ním uplatnenú ďalšiu odmenu za úkon
právnej služby, uvedený vo vyčíslení ako vyčíslenie trov konania a právneho zastúpenia z 6. 2. 2014,nakoľko vyčíslenie trov konania a právneho zastúpenia nie je možné považovať za úkon právnej služby
vo veci samej a nie je ani procesným úkonom, za ktorý by podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov patrila právnemu zástupcovi odmena.

20. Proti predmetnému rozhodnutiu sa do výroku o priznaní trov konania odvolal žalovaný 2/, ktorý
žiadal odvolací súd, aby napadnutý výrok súdu prvej inštancie zrušil a uložil súdu prvej inštancie a
uložil mu povinnosť opätovne rozhodnúť o trovách konania. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnili tým, že
súd žalovanému nepriznal žiadanú náhradu v celej výške. Posúdenie súdu, ktorým odôvodnil zníženie

odmeny, je v rozpore s explicitným znením príslušného zákonného ustanovenia vyhl. č. 655/2004 Z.
z. najmä § 10 ods. 2, § 13a ods. 3 a 5. Žalovaný rozporuje zníženie priznanej náhrady trov právneho
zastúpenia súdom tým, že a/ „právny zástupca v konaní zastupoval dve osoby - dvoch žalovaných“, b/
ďalšie stretnutie so žalovaným v 2. rade zo dňa 23. 12. 2013“ nepovažuje za trovy „účelné vynaložené“
nakoľko ide o repetíciu úkonu prevzatia zastupovania, c/ vyčíslenie náhrady trov konania a právneho
zastúpenia „nie je možné považovať za úkon právnej služby vo veci samej a nie je ani procesným

úkonom, za ktorý by podľa vyhlášky .... patrila právnemu zástupcovi odmena“. K bodu a/ žalovaní
uvádzajú, že súd vychádzal z premisy, že pre posudzovanie podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky je dôležité,
či ide o spoločné zastupovanie v konaní pred súdom, ktoré odôvodňuje paušálne zníženie odmeny u
všetkých úkonov na polovicu. Podľa žalovaného však nie je dôležité, či zástupca formálne zastupuje
v konaní viaceré strany sporu, ale či v konkrétnom úkone konal v mene oboch splnomocniteľov. Ide o

úkony označené vo vyčíslení ako, 1., 2., 3., 4. a 5., ktoré boli realizované výhradne v mene žalovaného v
2. rade a so zastupovaním žalovaného v 1. rade nemali nič spoločné a sa ani len obsahovo neprelínali. K
bodu b/ žalovaný uvádza, že si zástupca žalovaného uplatnil náhradu za úkon (3) v súlade s § 13b ods.
1 písm. b/ vyhlášky. Nakoľko tomuto úkonu - stretnutiu podľa vyhlášky predchádzalo podanie vo veci
samej - spoločné vyjadrenie žalovaných podľa § 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky náhrada advokátovi za

úkon prináleží. K bodu c/ odvolateľ namieta, že čiastočne súhlasí čo do konštatovania, že nejde o návrh
vo veci samej, avšak nesúhlasí s právnym názorom súdu, že náhradu úkonu právnej služby, ktorým
vo vzťahu advokáta a klienta podanie akéhokoľvek relevantného návrhu na súd nepochybne je, nie je
možné priznať pre jeho absenciu ako úkonu uvedeného vo vyhláške. Záver súdu nezohľadňuje totiž, že
nevykonanie predmetného úkonu je totiž priamo zo zákona spojené s definitívnym zánikom nároku na

priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré zakladá dokonca zodpovednosť advokáta
za spôsobenú škodu.

21. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je opodstatnené.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387

ods. 2 C. s. p.

23. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).