Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/201/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216225036
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7216225036.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MárieHlaváčovejasudcovJUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 36 432 105 proti povinnému: U. W., A.. XX.X.XXXX,
W. XXXX/XX, XXX XX O. o vymoženie 42,78 eura s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou Mgr.
Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava pod EX 102/2016, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.5.2017 č. k. 48Er/4826/2016-24 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutieavec vracia súduprvejinštancie naďalšiekonanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 102/16 doručenú súdu dňa 18.10.2016

zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom

pri Slovenskej bankovej asociácie, Bratislava sp. zn. II/2014-4299 zo dňa 14.12.2015. Súdna
exekútorka doručila dňa 18.10.2016 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 39 ods. 4

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 1 ods.
3, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 5, § 6a, § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, judikatúry súdov SR a uviedol, že preskúmal predloženú
zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok, v ktorých v článku 11 bod 11.5. je uvedená
rozhodcovská doložka. Konanie pred rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné
strany platne uzavrú rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky

k zmluve. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami, ku
ktorému môže v budúcnosti dôjsť a rozhodcom. Poukázal na to, že všeobecné obchodné podmienky
oprávneného neboli podpísané zmluvnými stranami. Uviedol, že rozhodcovská zmluva, ktorá má formu
rozhodcovskej doložky k zmluve je neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy
podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní

nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie žiadosť súdnej
exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. e/, písm. g/, písm. h/ a
písm. b/ Civilného sporového poriadku. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods.

2 Exekučného poriadku; tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného
titulu podľa § 37, § 35, § 40 a nasl., § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky
rozsúdenej veci, a to skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky, o platnosti ktorej môže rozhodovať
len rozhodcovský súd (§ 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). Poukázal aj na ustanovenia §
1, § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, kde uviedol, že poskytnutý bankový
produkt sa poskytuje výhradne podnikateľským subjektom a nie bežným fyzickým osobám. Zdôraznil,

že súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa
zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na povinnosť pôvodného veriteľa postupovať podľa
§ 93b zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, porušil § 215 C. s. p., v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne
závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci. Zastával názor, že súd prvej inštancie konštruoval

nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej
únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora; tvrdil, že súd prvej inštancie
porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol,

že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú a zastával
názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Oprávnený na
podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil,
že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

5. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej
exekútorke dňa 16.8.2019 a povinnému dňa 15.7.2019.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34C.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodaloprávnenývzákonnejlehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože
nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

8. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia prechodných
ustanovení novely sa exekučné konania začaté pred 1.4.2017 dokončia podľa predpisov účinných do
31.3.2017, teda aj toto exekučné konanie, začaté 5.10.2016, sa dokončí podľa predpisov účinných do

31.3.2017.

9. Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým prekročenie preskúmavacej činnosti súdom
prvej inštancie, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní.10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999

Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad

všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

12. Rozhodcovskú doložku zakotvenú v čl. 11 bode 11.5 Všeobecných obchodných podmienok Q.,

a.s. pre depozitné produkty súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú a tým absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku, pretože nebola osobitne podpísaná zmluvnými stranami a nevyplýva z nej, že
povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym
rozhodcovským súdom. Podstatnou otázkou, ktorou sa odvolací súd zaoberal bolo, či dojednanie
rozhodcovskej doložky v osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach rešpektuje zákonom

vyžadovanú podmienku písomnej zmluvy a či súdu prvej inštancie predložený rozhodcovský rozsudok
má z tohto hľadiska charakter riadneho exekučného titulu.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z obchodnoprávnych alebo
občianskoprávnych vzťahov rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom sp. zn. II/2014-4299 zo dňa
14.12.2015, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému 42,78 eura s príslušenstvom.
Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská

doložkauvedenávčlánku11.bod 11.5. všeobecnýchobchodnýchpodmienokbanky,ktorétvoriasúčasť
hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným.
Právny vzťah medzi oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom a povinným bol založený zmluvou
o vydaní a používaní debetných platobných kariet zo dňa 14.5.2009 a zmluvou o bežnom účte
a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu zo dňa 14.5.2009 uzavretej medzi právnym

predchodcom oprávneného (Q., a.s.) a povinným, predmetom ktorých bolo okrem iného otvorenie a
vedenie bežného účtu v zmysle zvoleného flexibiznis účtu, kontokredit - limit povoleného prečerpania
na bežnom účte, vydanie a používanie debetných platobných kariet.

14. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení platnom v čase
uzavretia zmlúv medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom) rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na vydanie

exekučného titulu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu absencie jej písomnej formy.
Nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky vyvodil z toho, že rozhodcovská doložka nebola
osobitne podpísaná zmluvnými stranami. Tento právny záver súdu prvej inštancie neobstojí a je nutné
ho označiť za neodôvodnene zužujúci výklad zákona. Odvolací súd poukazuje na to, že obchodnépodmienky sú v európskom právnom prostredí vrátane Slovenskej republiky štandardnou a všeobecne
akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach
nevylučujú ani vnútroštátne či úniové právne predpis týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Za takýchto

okolností preto výlučne skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v účastníkmi osobitne
nepodpísaných obchodných podmienkach zmluvy ešte sama o sebe neznamená, ani nevyvoláva
nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. To znamená, že ak je z obsahu účastníkmi
riadne podpísanej zmluvy zrejmé, že povinný bol oboznámený s obsahom obchodných podmienok
tvoriacich súčasť zmluvy, tieto mu boli doručené a vyjadril s nimi súhlas, potom je písomná forma

rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 zákona o rozhodcovskom konaní nesporne zachovaná. Z hľadiska
skúmania platnosti takto uzavretej rozhodcovskej doložky a zachovania obligatórnej náležitosti jej
písomnej formy je podstatná subjektívna vedomosť druhej strany (dlžníka - povinného) o listinách
(obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto vedomosti sa vyžaduje v
čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája dojednanie rozhodcovskej
doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach tvoriacich súčasť obsahu zmluvy. Z obsahu

zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu zo dňa 14.5.2009 založenej v
spise má odvolací súd za preukázané, že „časť obsahu tejto zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými
podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty a Cenníkom ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.“
a písomné vyhlásenie povinného, že sa s dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej vete oboznámil,
porozumel im a súhlasí s ich obsahom. Vzhľadom na uvedené uzavretie rozhodcovskej doložky v

osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach je možné a tento spôsob je v súlade s úpravou § 4
ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

16. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť stranami sporu uzavretej rozhodcovskej

doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach veriteľa, ktoré boli súčasťou zmluvy podpísanej
veriteľom a povinným ako dlžníkom a keďže ďalšie podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie neskúmal a neposudzoval a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, odvolací
súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne preskúma žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v súlade s ustanovením
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodne o žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).