Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/43/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200582
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2016200582.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: KASA ZÁLOŽNÁ akciová
spoločnosť, so sídlom Hradbová 5, 040 01 Košice, IČO: 36 204 081, právne zastúpenej advokátom:
JUDr. František Kočka, so sídlom Stropkovská 48, 040 11 Košice, adresa pre doručovanie: Timonova
13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01
Košice, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OPS/BEZ/2016/4572,
O - 462/2016 zo dňa 04.08.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou dňa 28.09.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice číslo: OPS/BEZ/2016/4572, O-
462/2016 zo dňa 04.08.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava, číslo R 98/2016/SE zo dňa 31.05.2016,
ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a), bod 1 Zákona o inšpekcii práce uložená pokuta vo
výške 2.000,-Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v
4 bode zákona č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania.

2.Žalobca v žalobe namietal, že bol ukrátený na svojich právach oboma rozhodnutiami správnych
orgánov, pričom správne orgány uložili pokutu a vyvodili zodpovednosť len na základe toho, že žalobca
ako zamestnávateľ si splnil oneskorene povinnosť prihlásiť zamestnankyňu do evidencie Sociálnej
poisťovne podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, keď jej pracovný pomer vznikol
05.05.2014 a žalobca ju do evidencie Sociálnej poisťovne prihlásil až 12.05.2014. Žalobca nepopiera, že
zamestnankyňu G. H. prihlásil do evidencie Sociálnej poisťovne oneskorene, avšak kategoricky odmieta,
že túto zamestnankyňu nelegálne zamestnával a odmieta zodpovednosť za tzv. čiernu prácu podľa
zákona o nelegálnej práci a takisto odmieta aj zaplatiť uloženú sankciu vo výške 2.000,- Eur, ktorú
považuje za neprimeranú. Žalobca nemal záujem G. H. zamestnávať nelegálne, nechcel vykonávanie
prác touto zamestnankyňou pred orgánmi verejnej správy tajiť a nekonal ani v úmysle vyhnúť sa plneniu
odvodových či daňových povinností. Pokiaľ ide o zamestnanie dotknutej zamestnankyne žalobcom,
štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky nebola spôsobená žiadna škoda. Účelom celého zákona o
nelegálnej práci je ochrana pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle a
preto aj sankcie by mali postihovať iba takých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby nelegálne.
Uloženie sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci
je bez akýchkoľvek pochybností súčasťou tzv. správneho trestania. Aj keď zákon o inšpekcii práce

neobsahuje hmotnoprávnu ani procesnoprávnu úpravu postihovania za správne delikty, v konaniach, v
ktorých sa rozhoduje o zodpovednosti účastníka za spáchanie takéhoto správneho deliktu, sú správne
orgány v zmysle analógie „legis“ povinné postupovať podľa právnej úpravy zákona č.372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, v súlade s trestnými zásadami a sú povinné rešpektovať
i článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa názoru žalobcu správne orgány
neskúmali dôsledne splnenie ďalších podmienok, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre vyvodenie
zodpovednosti žalobcu za iný správny delikt, vrátane zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci. Žalobca ďalej namietal, že vo veci nebolo žiadne ústne
prejednanie správneho deliktu a žalobca nebol predvolaný na žiadne ústne pojednávanie na Inšpektorát
práce v Trnave. Uvedeným spôsobom teda došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces pred orgánom
verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej žalobca cituje ustanovenia
správneho poriadku § 21 ods. 3, § 3, § 32, § 46 správneho poriadku. Záverom žalobca konštatuje, že
správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo
nedostatočné na riadne posúdenie veci, došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, boli porušené zásady trestného
konania podľa trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť aj pri ukladaní sankcií v rámci správneho
trestania a boli porušené základné zásady ukladania trestov podľa trestného zákona, ktoré je treba
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

3.V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 28.10.2016, v ktorom uviedol, že
žalobné námietky považuje za nedôvodné. Argumentácia žalobcu, v ktorom poukazuje na skutočnosť,
že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán posúdili zle vec po právnej stránke je nesprávna, keďže
žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú zákonom včas a za porušenie povinnosti, ktorú zákon
definuje ako správny delikt nelegálneho zamestnávania, zákon jednoznačne prikazuje Inšpektorátu
práce ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vyvodiť postih podľa § 19 ods. 2 písm. a)
bod 1 zák.č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, nakoľko sa jedná o inštitút objektívnej zodpovednosti za
správne delikty, ktorý je vlastný každému administratívno-deliktuálnemu konaniu a ktorého podstata
je v tom, že kontrolovanému subjektu (v danom prípade žalobca mal štatút zamestnávateľa), vzniká
zodpovednosť za správne delikty už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany
kontrolovaného subjektu došlo bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná
o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie, čo znamená, že z právneho hľadiska je pre vznik
objektívnej zodpovednosti kontrolovaného subjektu za správne delikty nepodstatným či k porušeniu
právnych predpisov došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením zamestnancov kontrolovaného
subjektu iných subjektov ako kontrolovaného subjektu alebo či kontrolovaným subjektom došlo následne
k odstráneniu zistenia porušenia právneho predpisu. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005
Z. z. jednoznačne uvádza čo je nelegálnym zamestnaním, a to, že nelegálne zamestnávanie právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom je to, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby
a má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že pri
zisťovaní správneho deliktu a rozhodovaní o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladanie sankcie je
potrebné postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti, žalovaný uvádza, že každý
konkrétny správny delikt je potrebné posudzovať nie iba podľa toho či po formálnej stránke naplňuje
skutkovú podstatu, ale aj z hľadiska materiálneho korektívu. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniam ktoré
uviedol žalobca vo svojej žalobe uvádza, v prípade využitia analógie trestného práva, konkrétne inštitútu
materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 trestného zákona, že analógia predstavuje interpretačný
postup, ku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny prístup, všeobecne sa v správnom
práve analógia nepripúšťa a na jej výnimočné a obmedzené použitie by mali byť zároveň splnené
konkrétne podmienky. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní zákonným
spôsobom, keď umožnil žalobcovi sa vyjadriť k veci, navrhovať dôkazy, tento využil svoje procesné
právo a k začatiu správneho konania sa v stanovenej lehote písomne vyjadril. Žalobca žiadne návrhy k
vykonaniu nevzniesol, žiadne dôkazy nepredložil, ani nariadenie ústneho pojednávania nežiadal. Podľa
názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s právnymi predpismi, vo veci zistil
riadne skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny názor.

4.Z prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. R 98/2016/SE, ROZ/2016/439/
2016/12201 zo dňa 31.05.2016 súd zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 19 ods. 2 písm. a)
bod 1 zákona o inšpekcii práce vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov

uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 4 bode zákona č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho
zamestnávania tým, že žalobca ako účastník konania využíval v čase od 05.05.2014 do 12.05.2014 do
12,49 hod. na prevádzke Záložňa, Malokapušianska 3, Veľké Kapušany, závislú prácu fyzickej osoby G.
H., nar. XX.X.XXXX ako vedúcej prevádzky, s ktorou mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 29.4.2014, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
podľa osobitného predpisu (§ 231 ods.1 písm. b) zák.č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona
č.82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

5.Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 14.6.2016 odvolanie, v ktorom namietal, že uloženie
pokuty je neprimerané a je v rozpore s účelom zákona č.82/2005 Z. z., pretože nebolo cieľom žalobcu
niekoho nelegálne zamestnávať, išlo len o administratívne pochybenie kedy nebola zamestnankyňa
prihlásená do evidencie Sociálnej poisťovne včas.

6.Žalovaný Národný inšpektorát práce Košice svojim rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/4572, O - 462/2016
zo dňa 04.08.2016, rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Inšpektorátu práce Trnava. Poukázal na ustanovenie § § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré stanovuje, že nelegálne zamestnanie je
zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu a nesplní si povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu.
Z dikcie ust. § 231 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov je zrejmé, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti resp. pred začatím
jeho výkonu práce. Keďže pri kontrole bolo zistené, že žalobca, ktorý zamestnáva na základe
uzatvorenej pracovnej zmluvy zamestnankyňu G. H. s nástupom práce od 05.05.2014, túto prihlásil
do evidencie Sociálnej poisťovne až 12.05.2014 o 12,49 hod. je jednoznačne preukázané, že spáchal
správny delikt v zmysle ust. ustanovenie § § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní. Ďalej žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že uloženú pokutu považuje
za správnu, pretože bola uložená v súlade s ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č.125/2006 Z. z., kde je
rozsah pokuty určený od 2.000,- Eur do 200.000,- Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a
viac fyzických osôb súčasne najmenej 5.000,-Eur, takže pokuta bola uložená na najnižšej možnej hranici
ako pripúšťa zákon.

7.Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 07.08.2017, rozsudkom sp. zn. 44Sa/19/2016
zamietol žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

8.Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca dňa 13.09.2017 kasačnú sťažnosť.

9.Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Asan/6/2018 zo dňa 30. apríla 2020 zrušil napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10.Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že najvyšší súd konštatoval,
že v danej veci nejde o správny súdny prieskum rozhodnutia o priestupku, ale rozhodnutia o
správnom delikte, ktorý spáchala v prejednávanej veci právnická osoba porušením zákazu nelegálneho
zamestnávania na úseku kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a z uvedeného
dôvodu nemožno na danú vec aplikovať výnimku v obsadení správneho súdu podľa ustanovenia §
23 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku, ale správny súd (krajský súd) mal vec prejednať a
rozhodnúť podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v trojčlennom senáte zloženom
z predsedu a dvoch sudcov.

11.Vzhľadom na tieto dôvody, že k prejednaniu a rozhodnutiu veci pred krajským súdom nedošlo
v zákonnom zložení, rozhodoval nesprávne obsadený krajský súd, bolo dôvodom pre zrušenie
rozhodnutia vydaného nesprávne obsadeným súdom, dávajúc do pozornosti, že o nesprávne obsadenie
súdu sa jedná aj vtedy, keď namiesto senátu zloženého za zákonom stanoveného počtu sudcov
rozhodne sudca.

12.Po vrátení veci krajský súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 10.09.2020.

13.Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne listom zo dňa
07.08.2020, pričom súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

14.Žalovaný listom zo dňa 03.09.2020 rovnako ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a taktiež
súhlasil, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti.

15.Vzhľadom na skutočnosť, že jediným dôvodom zrušenia prvostupňového rozsudku bola skutočnosť,
že v konaní sa vyskytla vada, ktorá mala za následok porušenie práva garantovaného v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR v spojení s čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd ako i čl. 48 ods. 1
Ústavy SR spočívajúca v tom, že vec bola prejednaná a rozhodnutá pred nesprávne obsadeným súdom,
kedy v danej veci nemal rozhodovať samosudca, ale vec mala byť rozhodnutá v senáte. Krajský súd
dospel k záveru, že nie je dôvod, aby sa odklonil od svojho právneho stanoviska ako aj od skutkových
okolností ktoré vyslovil v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 44Sa/19/2016 zo dňa 07. augusta 2017 a
preto dôvody ktoré boli vyslovené v odôvodnení tohto rozsudku zopakoval, s prihliadnutím na to, že v
danej veci nedošlo k zmene dôkaznej ani skutkovej situácie.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 2 zák.č.82/2005 Z.z.
Zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
(2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2
ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z.
(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6)

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z.
Povinnosti zamestnávateľa
(1) Zamestnávateľ je povinný
b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred
vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca
najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z.
Správne delikty
(2) Inšpektorát práce uloží pokutu
a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa § 19 ods. 6 zák.č.125/2006 Z. z.
(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a
pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

17.Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že Inšpektorát práce Trnava uskutočnil dňa 16.12.2015
inšpekciu práce u žalobcu so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania, ktoré bolo uvedené v protokole č.ITA-21-4-1.2/P-B24,28-16 zo dňa 21.01.2016 v časti
nelegálne zamestnanie v bode č.1, ktoré spočíva v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania, ktoré mu vyplýva z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to tým, že využíval v čase od 05.05.2014 do
12.05.2014 do 12,49 hod. na prevádzke Záložňa, so sídlom Malokapušianska 3, Veľké Kapušany, závislú
prácu fyzickej osoby G. H., nar.XX.XX.XXXX, s ktorou mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 29.04.2014, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov).

18.Protokol bol prerokovaný dňa 21.01.2016 s p. H. A., výkonným riaditeľom spoločnosti, na základe
splnomocnenia, účastník konania sa v stanovenej lehote vyjadril, vo svojom vyjadrení uviedol, že
nedostatok bol odstránený ešte pred výkonom kontroly a že nebolo žiadnym úmyslom nelegálne
zamestnávať menovanú, o čom svedčí skutočnosť, že menovanú prihlásil do Sociálnej poisťovne dňa
12.05.2014 s dátumom od 05.05.2014.

19.Krajský súd teda konštatuje, že v zistenom skutkovom stave neboli žiadne rozpory medzi tvrdeniami
žalobcu, ani žalovaného. Jednoznačne však bolo preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ neprihlásil
pred začiatkom výkonu práce svoju zamestnankyňu do evidencie Sociálnej poisťovne, čo bolo zistené
aj elektronickým výpisom z registra poistencov Sociálnej poisťovne, kde bolo preukázané, že táto bola
prihlásená až 12.05.2014 o 12,49 hod. s dátumom od 05.05.2014. Ďalej bolo jednoznačne preukázané,
čo nespochybňujú účastníci konania, že pracovníčka - zamestnankyňa žalobcu G. H. mala uzatvorenú
so žalobcom pracovnú zmluvu 29.04.2014 s dátumom nástupu do práce 05.05.2014.

20.Krajský súd preto tieto skutkové okolnosti ďalej neskúmal, pričom sa zameral na námietky ktoré
vzniesol žalobca a ku ktorým uvádza nasledovné:

21.V súvislosti s námietkou žalobcu, že nebolo jeho úmyslom zamestnávať zamestnankyňu „na
čierno“ a týmto jeho konaním nevznikla štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky žiadna škoda, krajský
súd poznamenáva, že povinnosťou každého zamestnávateľa, ktorý využíva závislú prácu fyzickej
osoby a má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, splniť si
povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon
č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, kde z ust. § 231 os. 1 písm. b)
zák.č.461/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu jeho
činnosti resp. pred začatím výkonu jeho práce. V danom prípade tak bolo povinnosťou žalobcu, aby
svoju zamestnankyňu G. H. prihlásil ešte pred dátumom 05.05.2014 do evidencie Sociálnej poisťovne,
aby tak predišiel tomu, že jeho konanie bude kvalifikované ako priestupok v oblasti týkajúcej sa zákona
č.82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b)
zák.č.461/2003 Z. z. je kogentné ustanovenie, ktoré je vo vzťahu k ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní doplňujúcim právnym predpisom a ktorého podmienky je
potrebné aby zamestnávateľ dodržiaval. V opačnom prípade je konanie zamestnávateľa kvalifikované
ako priestupok v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V danom
prípade je teda na zodpovednosti zamestnávateľa niesť dôsledky za takéto konanie, ktoré je v rozpore
s prijatou právnou úpravou v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

22.Pokiaľ ide o uloženú pokutu, tak ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č.125/2006 Z. z. jednoznačne
ukladá povinnosť Inšpektorátu práce pri zistení takéhoto porušenia nelegálneho zamestnávania uložiť

pokutu od 2.000,-Eur do 200.000,-Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnanie dvoch a viac fyzických
osôb súčasne najmenej 5.000,- Eur. V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta na dolnej hranici
zákonom stanovenej sadzby a preto nemožno považovať túto pokutu za neprimeranú tak ako to tvrdí
žalobca. Zákon č.125/2006 Z. z. neumožňuje správnemu orgánu, aby sa rozhodoval či pokutu uloží
alebo nie, pretože z uvedeného ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod l citovaného zákona vyplýva povinnosť
uložiť takúto pokutu pri zistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

23.Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie
a tým umožniť žalobcovi aby sa k predmetnej veci vyjadril a pokiaľ tak správny orgán nevykonal došlo
k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces, krajský súd sa s týmto právnym názorom nestotožňuje.
Z ust. § 21 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak ustanoví osobitný zákon. Ak
sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na
mieste ohliadky. V danom prípade podľa názoru krajského súdu nebolo potrebné, a to vzhľadom na to,
že v skutkových zisteniach neboli žiadne rozpory vo vyjadreniach žalobcu ani žalovaného. Žalobca sám
priznal, že z jeho strany došlo k opomenutiu prihlásenia svojej zamestnankyne do evidencie Sociálnej
poisťovne a žalobca sa k tejto skutočnosti aj písomne vyjadril po tom ako mu bol doručený protokol o
výsledku inšpekcie.

Cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci a pokiaľ možno odstrániť rozpory
medzi účastníkmi. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Ak ide o riešenie otázok
súvisiacich s navrhovanými dôkazmi a je potrebné, aby sa k týmto dôkazom mohol účastník konania
vyjadriť, v danom prípade však nebolo vo veci vykonané žiadne dokazovanie v rámci ktorého by bolo
potrebné vypočúvať svedkov, oboznamovať sa s listinnými dôkazmi, pretože výsledkom inšpekcie práce
bol protokol č.ITA-21-4-1.2/P-B24,28-16 zo dňa 21.01.2016, ktorý bol ešte v ten istý deň prejednaný so
zástupcom žalobcu a ktorý sa k týmto nedostatkom aj vyjadril ešte predtým ako prvostupňový správny
orgán rozhodol o uložení pokuty. Ďalšie dokazovanie vo veci nebolo potrebné vykonávať a preto podľa
názoru krajského súdu správny orgán postupoval v danej veci v súlade so zákonom, keď vo veci
nenariadil ústne prejednanie veci.

24.Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že zo strany prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného
došlo k správnemu výkladu ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
v spojení s ust. § 231 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z. z. a preto krajský súd obe rozhodnutia považoval
za vecne správne a žalobu zamietol.

25.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

26.O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, nakoľko nezistil dôvody pre ktoré by bolo možné tieto trovy žalovanému ako
orgánu štátnej správy priznať a žalobcovi nepriznal trovy kasačného konania napriek tomu, že v konaní
pred Najvyšším súdom SR bol úspešný, keďže vzhľadom k celkovému konaniu bol žalobca vo veci
neúspešný.

27.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 6. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.